Ovocie a zelenina v obchodoch: Prečo končia v odpade a ako tomu zabrániť

Rady pred obchodmi počas Vianoc či štátnych sviatkov sa stali na Slovensku samozrejmosťou. Ich výsledkom sú však často kilogramy vyhodených potravín, ktorým by sa dalo predísť. Riaditeľ Výskumného ústavu potravinárskeho Martin Polovka upozorňuje, že si veľká časť obyvateľov, paradoxne, plytvanie neuvedomuje.

Na Slovensku sa priemerne vyplytvá približne 40 kilogramov potravín na osobu za rok. To znamená, že podiel potravín, ktoré vyhodia priemerné trojčlenné domácnosti, je na úrovni 100 až 120 kilogramov za rok. Ide o dosť veľké číslo, ktoré na mesačnej báze znamená desať kilogramov potravín.

Aby sme boli objektívni, treba povedať, že ide o kumuláciu troch kategórií odpadu, teda jedlé a nejedlé časti potravín a tekutý odpad. Tie jedlé časti tvoria zhruba 20 až 25 percent celkového odpadu, takže ak by sme si chceli v štatistikách prilepšiť, tak by to šlo. Ale až taký optimista nie som.

Dátum spotreby verzus dátum minimálnej trvanlivosti

Dátum spotreby je označenie potravín, ktoré určuje maximálnu dobu, dokedy je možné potravinu bezpečne skonzumovať pri dodržaní pokynov na skladovanie, napríklad je ho nutné uchovávať v chladničke. Dátum minimálnej trvanlivosti je dátum, do ktorého si potravina, ak je správne skladovaná, uchováva svoje špecifické vlastnosti.

Pri niektorých nejedlých častiach potravín je to o preferenciách spotrebiteľa. Napríklad varenú kožu z kuraťa môže niekto označiť za jedlú, iný za nejedlú časť potraviny. Tak isto je to aj s odpadom z ovocia a zeleniny. Ten má na jednej strane svoju logiku, keďže tieto potraviny potrebujeme určitým spôsobom upraviť. Samozrejme, nikto nebude jesť šupky z banánov. Na druhej strane však ovocie a zelenina najrýchlejšie podliehajú skaze, ktorej sa dá predísť napríklad skladovaním alebo lepšie zorganizovaným nákupom. Ako spotrebitelia sa naozaj môžeme zlepšiť v tom, aby sme napríklad zbytočne nekupovali trojkilogramové balenie mrkvy, ktoré neskonzumujeme.

Tesco zaviedlo rad "Dokonale nedokonalej" pokrivenej zeleniny a ovocia a zlepšili zásobovanie, aby urýchlili dodanie citrusového ovocia a predĺžili čerstvosť o dva dni.

Dumpster diving: "Pre jedného odpad, pre druhého poklad"

Dumpster diving, v preklade "potápanie v kontajneroch", je aktivita, pri ktorej ľudia zachraňujú vyradené a nepoužité predmety z komerčných, priemyselných alebo obytných kontajnerov. Mnohým sa táto myšlienka môže zdať odpudzujúca, no je dôležité uvedomiť si, prečo sa tieto potraviny vyhadzujú. Nejde o nedojedené zvyšky alebo pokazené potraviny, ale často o ovocie a zeleninu s kozmetickými vadami, trvanlivé potraviny s poškodeným obalom alebo potraviny s blížiacim sa dátumom minimálnej trvanlivosti.

Supermarkety nemôžu zo zákona predávať hnedé banány, oťukané jablká či potraviny s uplynutým dátumom spotreby, hoci mnohé z nich je možné bez problémov konzumovať. Tento fenomén vznikol v USA, kde je jedla nadbytok, a preto často končia v kontajneroch. Lov na vyhodené jedlo je populárny aj v Dánsku a Nórsku.

Podmienky na dumpster diving na Slovensku nie sú ideálne, pretože veľa kontajnerov je zamknutých alebo sa jedlo znehodnocuje, aby si ho nikto nebral. Hoci sa to zdá ako nevinná aktivita, vo väčšine štátov nie je legálna, pretože kontajnery majú svojich majiteľov, a vyberanie z nich by sa dalo považovať za krádež. Dumpster divermi sa stávajú ľudia, ktorí chcú ušetriť, ale aj tí, ktorí presadzujú udržateľný spôsob života. Chodia k nim dôchodcovia, študenti a bezdomovci. Existujú dokonca mapy, ktoré zobrazujú lokality s najlepšími kontajnermi.

Vedeli ste, že tretina všetkého vyprodukovaného jedla na svete sa vyhodí alebo znehodnotí? V Európe sa ročne vyprodukuje takmer 59 miliónov ton potravinového odpadu, čo predstavuje 131 kg na obyvateľa.

Riešenia: Ako znížiť plytvanie potravinami v domácnostiach

Ak chcete prispieť k zníženiu týchto čísel, zamerajte sa na to, ako plytváte potravinami vo svojej domácnosti. Skúste nakupovať lokálne a sezónne potraviny, naplánovať si jedálniček na celý týždeň, nakupujte podľa zoznamu a snažte sa spotrebovať všetko, čo ste nakúpili.

Filozofia zero waste, teda nulový odpad, je čoraz populárnejšia. Cieľom je vytvorenie čo najmenšieho množstva odpadu. Najlepšie je viesť k tomu deti od malička, aby vedeli chrániť životné prostredie. Stačí si osvojiť zopár jednoduchých pravidiel: odmietnuť to, čo nepotrebujete, zredukovať veci len na tie, ktoré potrebujete, naučiť sa veci znovu použiť a opravovať.

Problém vyhadzovania je v systéme. Medzi obchodmi je veľká konkurencia a žiaden tovar nesmie chýbať na pulte, inak prejde zákazník inde. Prípadne je ten istý tovar aj od viacerých výrobcov.

Potraviny, ktoré reťazce vyhadzujú, idú len a len na ich triko. Trápne sú výhovorky, že zákazníci sú zodpovední za plytvanie potravinami. Zrušiť akciu 1+1 je vhodné vtedy, keď je preukázané plytvanie v domácnostiach, ale v strednej Európe to ešte dlho nehrozí.

Je paradoxné, že v Tescu sa niekoľkokrát pokúsili zobrať zelený odpad pre morské prasiatka, no vždy to zabavili na pokladni s tým, že sa to nesmie. Kaufland s tým problém nemá.

Chyba filozofie je v tom, že podporujeme to, čo nechceme. Ak sa mi nepáči, ako hospodári a funguje tento obchod, tak tam nebudem nakupovať. Buď by sa zmenili, alebo by sa vytvoril priestor pre našich domácich obchodníkov, malé obchody, ktoré by za požiadaviek verejnosti mohli vyladiť na nejaký fungujúci kompromis.

Prečo by mali niekoho súdiť, keď vyberie potraviny z kontajnera na odpad? Na vlastnú zodpovednosť.

V Tescu sa snažia pri tomto type sortimentu nemať nikdy akciu jedna plus jedna, aby nadbytočné nakupovanie nepodporovali.

Následne za to môže ďalší súbor faktorov. Na Slovensku až tretina ľudí nerozlišuje medzi dátumom spotreby a dátumom trvanlivosti. Väčšinou, keď uvidia dátum pri trvanlivých potravinách, majú pocit, že táto potravina už nie je dobrá, preto ju vyhodia. Pritom je daná potravina do toho dátumu minimálne dobrá a pravdepodobne je dobrá aj potom.

Konečný spotrebiteľ je dostatočne bohatý na to, aby tridsať percent potravín vyhodil do smetnej nádoby. Hovorí sa, že niečo tu naozaj nie je v poriadku. Keď by sa niekto opýtal, prečo ľudia vyhadzujú toľko potravín, tak by som ti odpovedala, že sú príliš bohatí. Sme príliš bohatí, pretože si nevážime potraviny, ktoré sú základnou vecou. Bez vody, vzduchu a potravy by sme neprežili. Napriek tomu, pri analýzach skutočne nachádzame veľké množstvo potravinového odpadu.

V Tesco sa snažia pozerajú na všetky časti biznisu. V prvom rade je to to, čo ľudia nevidia. Je to o nakupovaní, o správnom sledovaní zákazníckeho správania a o tom, aby objednali len toľko, koľko si zákazník nakúpi. Čo je, samozrejme, extrémne náročný proces. Potom fungujú v obchode, čo už zákazník vidí. Je to hierarchia odpadu, kde sa snažia v prvom rade všetko predať. Ak ho nepredajú, alebo keď sa blíži dátum spotreby pri čerstvých potravinách, tak v tom momente ich dávajú do zľavy. Je to preto, aby sa produkt predal a mal čo najdlhšiu dobu, kým je ešte spotrebiteľný. Ak sa im produkt nepodarí predať a je stále vhodný na konzumáciu, tak ho darujú potravinovej banke.

V logistike môže dôjsť k takému zdržaniu, že vlastne celý kamión múky alebo nejakého produktu príde do obchodu veľmi neskoro a obchodník ho nemôže alebo nechce prijať, pretože sú tam ochranné lehoty a nestihol by ho predať.

Nijaký iný spôsob, ako nakladať s bioodpadom okrem kompostovania alebo bioplynovej stanice nie je možný. Je to povinnosť každého, kto je pôvodcom odpadu. Bioplynárňa je zariadenie na spracovanie biologicky rozložiteľných odpadov, vrátane potravinového odpadu. Jej výhodou je, že odpad sa spracováva anaeróbnym procesom, takže bez prístupu vzduchu. Z týchto zariadení je vedľajším produktom energia.

Poľnohospodárstvo patrí k jednému z najväčších znečisťovateľov, najmä čo sa týka produkcie skleníkových plynov. Ak pri konvenčných spôsoboch poľnohospodárskej činnosti dochádza k vážnemu narušeniu či už pôdnych štruktúr, produkcii oxidu uhličitého (CO2) a poľnohospodári vyprodukujú potraviny, ktoré nakoniec skončia v smetnej nádobe, tak celý proces nedáva zmysel.

Dokáže to zmeniť každý jeden z nás. Toto nie je o veľkých investíciách, legislatíve alebo o nových zariadeniach. Toto skutočne dokáže ovplyvniť každý jeden z nás. Potravinový odpad vzniká preto, lebo si potraviny nevážime. Nevážime si ich preto, lebo ich meriame peniazmi a nie námahou či celým procesom, čo tie potraviny skutočne stoja.

Začať treba plánovaním nákupov. Pozrieť sa, čo mám v chladničke, v špajzi či v skrinke a nakúpiť to, čo potrebujem. Samozrejme, v obchode nakúpiť aj veci, na ktoré mám momentálne chuť. Veci, ktoré som si naplánoval a mám na ne chuť, samozrejme, nekúpim v obrovských množstvách, ale rozumne.

Vo všeobecnosti by sme sa mali vrátiť možno k vzťahu s jedlom, aký mali naši starí rodičia. Bolo to niečo vzácne na čom sa namakali, kým to vypestovali, či povymieňali. Mäso bolo sviatočné jedlo a napriek tomu z nich vyrástli zdraví a normálne fungujúci ľudia. Rozmýšľali a spotrebovali aj to, čo my dnes vyhadzujeme. Ak mali odrezky mäsa, vyvarili ich a spravili polievku. Mali domáce zvieratá, ktorým mohli dať šupy a podobne.

Je potrebné si uvedomovať, čo kupujeme. Na obaloch produktov si vieme prečítať či sú ekologické, či sú zo Slovenska alebo zahraničia, či majú certifikáty. Svetovo a Európskou úniou certifikované produkty, ktoré hovoria nielen o ekologickom pestovaní, ale aj o prístupe k dodávateľom. Stále sú krajiny, ktoré sa k svojim dodávateľom alebo farmárom nesprávajú vždy fér. Tieto certifikáty zabezpečujú to, že aj oni dostávajú stabilnú a dobrú plácu za ich činnosť.

Samosprávy majú naozaj povinnosť zbierať kuchynský odpad z domácností. Väčšina samospráv veľmi rozumne a správne využíva výnimku, ktorou je, že nemusia zaviesť zber kuchynského odpadu, ak časť obce alebo celá obec preukáže, že kompostuje svoj bioodpad doma. Ľudia, ktorí začali triediť do osobitnej nádoby, si zrazu uvedomujú, koľko veľa potravinového - kuchynského odpadu skutočne vyprodukujú.

Podľa OSN sa na svete každý rok vyhodí viac než miliarda ton potravín, čo je približne tretina celej produkcie. Znamená to, že sa neplytvá len financiami, ale aj ostatnými faktormi zahrnutými v procese produkcie, vrátane hospodárskej pôdy, vody a ľudskej sily.

Európske krajiny stále hľadajú vhodné riešenia a darí sa im lepšie ako nám. Vo Francúzsku nedávno úplne zakázali vyhadzovanie potravín. Obchody namiesto toho musia všetky odovzdať a tie neskôr putujú na charitu. V Taliansku zas nedávno predajcom umožnili darovať potraviny po uplynutí dátumu spotreby. V susednom Česku je tiež možné darovať jedlo pred alebo po záruke, existujú tu aj špeciálne obchody, v ktorých takéto potraviny predávajú.

Na Slovensku sa bohužiaľ zmena legislatívy až tak nepodarila. Obchody a reťazce môžu potraviny pred zárukou darovať výlučne len Potravinovej Banke Slovenska. Realita je však taká, že banka nestíha všetko darované jedlo prerozdeľovať ďalej a obchody tiež nemôžu darovať také množstvo, aké by chceli. Na tento problém už dlhšie upozorňuje občianske združenie Free Food, ktoré prišlo s petíciou na zmenu legislatívy. Žiadajú napríklad, aby bolo možné darovať aj výrobky po uplynutí dátumu spotreby, no aby zároveň už nebolo možné odpísať si ich z daní. To by mohlo reťazce motivovať k darovaniu ešte pre uplynutím záruky.

Podľa odborníkov sa práve počas sviatkov zvyšuje objem vyhodeného jedla o 20 až 30 percent. Na Slovensku sa ročne vyprodukuje viac ako pol milióna ton potravinového odpadu, z čoho až 67 percent vzniká v domácnostiach. V priemere to predstavuje približne 65 kilogramov na osobu.

„Vianočný stres, vysoké očakávania a obava, že by nám doma mohlo niečo chýbať, majú negatívny vplyv na naše nákupné správanie. Mnohé potraviny končia v odpade jednoducho preto, že ich nestihneme spotrebovať alebo na ne zabudneme,“ upozorňuje Zuzana Madajová, predsedníčka občianskeho združenia Free Food, ktoré sa venuje téme znižovania potravinového odpadu. Podľa nej je pritom veľká časť vyhodeného jedla stále použiteľná - často ide o potraviny, ktoré boli nesprávne nakúpené, skladované alebo zbytočne vyhodené len preto, že uplynula ich minimálna trvanlivosť.

Podľa ich údajov sa od roku 2016 podarilo znížiť potravinový odpad o 81 percent, čo predstavuje úsporu viac než 71-tisíc ton emisií CO?. V uplynulom roku darovalo Tesco 95 percent nepredaných, ale stále kvalitných potravín charitatívnym organizáciám, čím zachránilo 22-tisíc ton jedla.

„Aj malý kúsok jedla, ktorý neskončí v odpade, má zmysel. V Tescu sa o to usilujeme každý deň a chceme byť inšpiráciou aj pre domácnosti. Najmä pred Vianocami, keď ľudia často nakúpia viac, než potrebujú. Ak si sviatočné nákupy lepšie naplánujeme, môžeme si dopriať štedré sviatky bez zbytočného odpadu,“ uviedla Michaela Lehotská, manažérka spoločenskej zodpovednosti Tesca na Slovensku. Zdôraznila, že obchody budú otvorené aj medzi sviatkami, takže nie je potrebné robiť veľké zásoby dopredu.

Odborníci sa zhodujú, že najčastejším dôvodom plytvania je nadmerné nakupovanie, nedostatočné plánovanie a impulzívne rozhodovanie pri nákupe. Sviatočné prejedanie a príprava množstva jedál, ktoré sa nestihnú zjesť, zvyšujú objem odpadu. Najviac končí v koši chlieb, ovocie, zelenina, hotové jedlá a mliečne výrobky.

Medzi preventívne kroky patrí napríklad včasné plánovanie vianočného menu podľa počtu hostí, vytvorenie nákupného zoznamu a jeho dôsledné dodržiavanie, kontrola zásob doma pred nákupom či vyhýbanie sa nákupom nalačno. Pri skladovaní potravín je dôležité rozlišovať medzi označeniami „spotrebujte do“ a „minimálna trvanlivosť“, keďže mnohé potraviny sú pri správnom skladovaní použiteľné aj po dátume uvedenom na obale. Rýchloskaziteľné potraviny by mali byť v chladničke na viditeľnom mieste, aby sa nezabudlo na ich spotrebu, zatiaľ čo zelenina a ovocie majú svoje miesto v zásuvkách.

Pri pečení sa odporúča neprepínať množstvá a piecť podľa reálnej spotreby. Cesto možno pripraviť aj vopred a zamraziť, čím sa znižuje riziko plytvania. Zvyšky zo sviatočného varenia - ako zelenina, zemiaky, pečivo či vajcia - sa dajú zužitkovať pri ďalších jedlách alebo ich možno skompostovať. Ak aj po sviatkoch zostane viac jedla, je vhodné ho zamraziť alebo ponúknuť známym.

Záverom odborníci pripomínajú, že počas Vianoc nie je potrebné naložiť si na tanier viac, než v skutočnosti zjeme. Menšie porcie umožnia ochutnať rôzne jedlá bez prejedania a zároveň predchádzajú vzniku zvyškov, ktoré by neskôr mohli skončiť v odpade. Plytvanie potravinami má významný dopad na životné prostredie - v celej Európskej únii sa vyhodené potraviny podieľajú na vzniku približne 10 percent emisií skleníkových plynov.

V roku 2024 Tesco na Slovensku predalo viac ako 514-tisíc ton potravín, pričom potravinový odpad predstavoval len 0,37 percenta z tohto objemu. Napriek tomu odborníci upozorňujú, že najväčší podiel odpadu stále nevzniká v predajniach, ale v domácnostiach. Potravinový odpad stojí EÚ viac ako 130 miliárd EUR ročne a postihuje milióny domácností. Cieľom Európskej únie je predchádzať plytvaniu potravinami v celej Európe a znižovať ho. Každý rok sa v Európskej únii vyhodí približne 60 miliónov ton potravín. Domácnosti produkujú viac ako polovicu potravinového odpadu v EÚ (53 %). Približne 9 % odpadu (12 kg na obyvateľa) pochádza z prvovýroby potravín, ako je poľnohospodárstvo, a 18 % (23 kg na obyvateľa) pochádza zo spracovateľského a výrobného odvetvia.

Mnoho ľudí si myslí, že plytvanie jedlom je eticky nesprávne. Potravinový odpad predstavuje približne 16 % všetkých skleníkových plynov z potravinového systému EÚ. Potravinový odpad tiež spotrebúva prírodné zdroje, ktoré sú už teraz vzácne. Potravinový odpad je tiež ekonomickou záležitosťou. Plytvanie potravinami má významné sociálne účinky. Plytvá zdrojmi, ktoré by sa mohli lepšie využiť.

Problémom môže byť aj označovanie dátumu spotreby potravín. V EÚ majú potraviny rôzne dátumové označenia potravín. Označenie „minimálna trvanlivosť“ na potravinách, ako sú cestoviny, ryža, konzervovaný tovar, mrazené potraviny a občerstvenie, znamená, že po uvedenom dátume môže potravina stratiť svoju chuť alebo sviežosť, ale je stále bezpečná na konzumáciu. Niektorí spotrebitelia si môžu zamieňať etikety s dátumom spotreby potravín a vyhadzovať potraviny, ktoré sú dostatočne dobré na konzumáciu.

Výrobcovia potravín plytvajú potravinami, keď vyrábajú viac, ako potrebujú, keď dodávateľský reťazec nie je efektívny alebo keď sa potraviny skladujú alebo sa s nimi zle manipuluje. Ako znížiť plytvanie potravinami? Komisia v júli 2023 predložila návrh na revíziu rámcovej smernice o odpade s cieľom urobiť viac pre zníženie potravinového a textilného odpadu. Európsky parlament a vlády členských štátov EÚ dosiahli dohodu o legislatívnych aktualizáciách vo februári 2025. Darovanie potravín je ďalší spôsob, ako znížiť zbytočné plytvanie potravinami. Okrem toho bola v roku 2019 prijatá spoločná metodika EÚ na meranie plytvania potravinami v každej fáze potravinového dodávateľského reťazca.

Plytvanie potravinami neobchádza ani Slovensko. Približne 23% slovenských spotrebiteľov priznáva, že plytvá potravinami. „Plytvať jedlom znamená plytvať zdrojmi, ktoré sú potrebné na jeho výrobu - pôdou, vodou, prácou ľudí, ale aj energiou. Je to nezodpovedné nielen voči životnému prostrediu, ale aj nemorálne voči ľuďom, čo si nemôžu dovoliť kvalitné jedlo. Je najvyšší čas, aby sme zásadným spôsobom zmenili svoje spotrebiteľské správanie,“ upozornila ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná.

V Európskej únii sa každý rok vyhodí 88 miliónov ton potravín, čo prestavuje 173 kilogramov na osobu ročne. Pritom skoro každý desiaty Európan si nemôže dovoliť kvalitné jedlo. V rebríčku krajín, ktoré najviac plytvajú potravinami, je Slovensko ôsme od konca, najhoršie je na tom Holandsko, najlepšie Slovinsko. Priemerne vyhodia Slováci a Slovenky 111 kilogramov potravín na osobu ročne. Potraviny aj suroviny sa strácajú v celom dodávateľskom reťazci, najviac jedla, vyše 50 % percent z celkového objemu potravinového odpadu, vyhadzujú koneční spotrebitelia.

Podľa celoslovenského reprezentatívneho prieskumu, ktorý pre Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV SR) vypracovala Agentúra A.K.O., približne 23 % Slovákov a Sloveniek priznáva, že vyhadzuje zvyšky jedla. Takmer polovica opýtaných uvádza, že sa snažia zvyšky jedál využiť pri ďalšom varení, prípadne ich dajú zvieratám. Tretina respondentov deklaruje, že nevyhadzuje takmer žiadne jedlo. V porovnaní s celoslovenským priemerom plytvá jedlom najviac mladá a stredná generácia vo veku 23-49 rokov. Miera plytvania v domácnostiach stúpa so vzdelaním a s príjmom. Najčastejšie vyhadzovanou potravinou na Slovensku sú chlieb a pečivo (35%). O niečo menší počet ľudí (29%) uvádza, že vyhadzuje zvyšky uvareného jedla. Na otázku, prečo im ostávajú neskonzumované potraviny, až 74% respondentov uviedlo, že navarili viac ako zjedli a v 34% prípadov sa potraviny pokazili alebo uplynul dátum spotreby.

„V súvislosti s nadmerným plytvaním potravinami vyvstáva otázka, ako tento trend zmeniť. Na prvom mieste je určite uvedomelé správanie spotrebiteľa. Nestačí len rozmýšľať nad tým, čo kupujeme, ale aj koľko toho kupujeme. Vďaka hypermarketom sme si zvykli nakupovať vo veľkých množstvách, ale potom nevieme odhadnúť mieru. Odporúčame radšej nakupovať častejšie a v menších množstvách. Nielenže sa tak vyhneme zbytočnému potravinovému odpadu, ale tiež ušetríme peniaze a môžeme mať doma čerstvejšie produkty,“ uviedla G. Matečná. Ministerstvo pôdohospodárstva v snahe znížiť plytvanie potravinami presadilo na jeseň 2016 novelu zákona o potravinách, ktorá priniesla možnosť darovať charitatívnym organizáciám potraviny po uplynutí dátum minimálnej trvanlivosti.

Podľa odhadov, ktoré boli spracované pre Európsku komisiu, sa v Európe ročne vyhodí približne 88 ton potravín, presné údaje, aké množstvo sa vyprodukuje v jednotlivých krajinách na jednotlivých úrovniach potravinového reťazca však nie sú k dispozícii.

„V odhadoch týkajúcich sa plytvania potravinami sa Slovensko pravdepodobne umiestňuje skôr na nižších pozíciách. To však neznamená, že tu tento problém nie je. Prieskum, ktorý robila v roku 2015 spoločnosť TetraPak spolu s agentúrou 2muse ukázal, že na Slovensku majú najväčší problém s plytvaním jedlom mladí ľudia vo veku od 18 do 30 rokov. Najviac sa podľa údajov FAO na svete plytvá obilninami a výrobkami z nich, ovocím a zeleninou. Každý z nás totiž môže prispieť svojou troškou do mlyna a situáciu po krôčikoch zlepšovať.

„Aby sme sa vyhli plytvaniu jedlom v domácnostiach, je potrebné naučiť sa mať doma len také množstvo jedla, aké sme schopní skonzumovať včas. Teda bez toho, aby sa začalo kaziť. Jednou z príčin, prečo potraviny vyhadzujeme je to, že nakupujeme priveľa. Preto je dobré naučiť sa plánovať - jedálny lístok aj nákupy. Jedálny lístok je potrebné plánovať predovšetkým z potravín, ktoré máme doma. Vďaka plánovaniu nákupov sa zas dokážeme vyhnúť kúpe potravín, ktoré nepotrebujeme. Práve priveľké nákupy, nakupovanie bez rozmyslu a podliehanie akciovému tovaru často spôsobuje, že doma máme jedla viac než sme schopní zjesť. Skladovanie potravín je podľa nej ďalšia oblasť, kde dokážeme spraviť chyby, ktoré prispejú k vyhadzovaniu potravín. Nie každé ovocie či zelenina je napríklad vhodné na skladovanie v chladničke. Naopak, ak chceme udržať prezreté ovocie dlhšie čerstvé, pobyt v chladničke mu môže naopak predĺžiť životnosť. Pozor si treba dávať aj na skladovanie potravín v plastových obaloch, najmä ak ide o potraviny ako čerstvé pečivo či niektoré druhy ovocia a zeleniny. Teplo a vlhko sú totiž ideálnym prostredí pre vznik plesní a životnosť potraviny môžu skrátiť. Keďže mnoho čerstvých potravín sa skladuje v chladničke, je potrebné vedieť, že správna teplota v chladničke je maximálne 4 stupne Celzia. Obsah chladničky aj chlebníka kontrolujte každý deň. V chladničke sledujte dátumy spotreby a stav potravín, ktoré v nej máte, aby ste včas vedeli vyhodnotiť, ktorú potravinu zaradiť do jedálneho lístka. Kontrolu vám uľahčí neprepĺňanie chladničky.

„Variť je treba len toľko, koľko sme schopní skonzumovať. Ideálne je variť tak, aby sme nevytvárali zvyšky, pretože práve tie často končia v koši. Aby sme dokázali odhadnúť množstvo jedla, ktoré potrebujeme navariť, je lepšie nevariť "od oka", ale používať na meranie surovín váhy alebo odmerky. Ak nám doma zvyknú občas nejaké zvyšky jedla ostať, je dobré poznať zopár receptov, ktoré pomôžu tieto zvyšky chutne spotrebovať.

tags: #ovocie #ktore #obchody #vyhadzuju