Práca v oblasti donášky jedla, konkrétne v školských jedálňach, je spojená s rôznymi stupňami náročnosti a povinnosťami, ktoré zamestnávatelia musia plniť. Táto oblasť, spadajúca pod verejný záujem, sa riadi rozsiahlym právnym rámcom, ktorý zahŕňa pracovné, sociálne, daňové a iné právne predpisy. Mzdoví účtovníci zohrávajú kľúčovú úlohu v zabezpečovaní dodržiavania týchto predpisov, pričom ich práca si vyžaduje presnosť, zodpovednosť, dodržiavanie termínov a neustále sledovanie legislatívnych zmien.
Právny rámec upravujúci zamestnávanie a mzdy
Zamestnávanie zamestnancov a poskytovanie mzdy sú spojené s povinnosťami zamestnávateľov, ktoré im ukladajú rôzne právne predpisy. Medzi tieto predpisy patria zákony a nariadenia z oblasti pracovného, sociálneho, daňového a iného práva, ako napríklad:
- Zákon č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce)
- Zákon č. 428/2002 Z. z. (O ochrane osobných údajov)
- Zákon č. 663/2007 Z. z. (O minimálnej mzde)
- Nariadenie vlády SR č. 441/2009 Z. z. (Ustanovujúce sumu minimálnej mzdy)
- Zákon č. 462/2003 Z. z.
- Zákon č. 5/2004 Z. z. (O službách zamestnanosti)
- Zákon č. 461/2003 Z. z. (O sociálnom poistení)
- Zákon č. 580/2004 Z. z. (O zdravotnom poistení)
- Vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR č. 239/2006 Z. z.
- Zákon č. 43/2004 Z. z. (O starobnom dôchodkovom sporení)
- Zákon č. 650/2004 Z. z.
- Zákon č. 511/1992 Zb. (O správe daní a poplatkov)
- Zákon č. 595/2003 Z. z. (O dani z príjmov)
- Zákon č. 152/1994 Z. z.
- Zákon č. 283/2002 Z. z. (O cestovných náhradách)
- Zákon č. 431/2002 Z. z. (O účtovníctve)
- Zákon č. 395/2002 Z. z.
Pracovnoprávne vzťahy
Pracovnoprávne vzťahy medzi zamestnancami a zamestnávateľom upravuje Zákonník práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Zamestnávateľom môže byť právnická alebo fyzická osoba, ktorá zamestnáva aspoň jednu osobu v pracovnoprávnom alebo obdobnom vzťahu. Zamestnávateľ je povinný zabezpečovať prevádzkovanie svojej činnosti prednostne zamestnancami v pracovnom pomere a pred uzatvorením pracovnej zmluvy oboznámiť fyzickú osobu s právami a povinnosťami, pracovnými a mzdovými podmienkami. Pracovný pomer sa zakladá písomnou pracovnou zmluvou. Podmienky prijatia cudzincov do pracovnoprávneho vzťahu upravuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
Vznik zamestnávateľa a registračné povinnosti
Právnická alebo fyzická osoba sa stáva zamestnávateľom, keď začne zamestnávať prvého zamestnanca. Každý zamestnávateľ, ktorý zamestnáva aspoň jedného zamestnanca, je povinný sa registrovať v Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni.
Sociálna poisťovňa:
Pri registrácii pridelí zamestnávateľovi desaťmiestne identifikačné číslo zamestnávateľa (IČZ), ktoré sa uvádza na mesačných výkazoch poistného a registračných listoch FO. Zmeny v názve, sídle alebo dni výplaty príjmov je zamestnávateľ povinný oznámiť do 8 dní.
Zdravotná poisťovňa:
Zamestnávateľ je povinný prihlásiť zamestnanca do zdravotnej poisťovne do 8 dní od vzniku pracovného pomeru a oznamovať zmeny do 8 dní.
Daňový úrad:
Každá právnická a fyzická osoba, ktorá získala povolenie na podnikanie, je povinná požiadať do 30 dní o registráciu pre konkrétne druhy dane. Správca dane pridelí daňové identifikačné číslo a vydá osvedčenie.
Ochrana osobných údajov
Základné zásady spracovania osobných údajov a zodpovednosť za bezpečnosť upravuje zákon č. 428/2002 Z. z. o ochrane osobných údajov. Tento zákon sa vzťahuje na každú právnickú aj fyzickú osobu, ktorá spracúva osobné údaje. Oprávnenou osobou je každá fyzická osoba, ktorá prichádza do styku s osobnými údajmi v rámci svojho pracovnoprávneho vzťahu. Oprávnené osoby sú zodpovedné za bezpečné spracovanie osobných údajov a musia byť poučené o svojich právach a povinnostiach. Dotknutou osobou je každá fyzická osoba, o ktorej sa spracúvajú osobné údaje (napr. zamestnanci). Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva viac ako 5 osôb, poverí výkonom dohľadu nad ochranou osobných údajov zodpovednú osobu, ktorú písomne oznámi Úradu na ochranu osobných údajov SR. Zodpovednou osobou môže byť len odborne vyškolená osoba, ktorá spĺňa podmienku bezúhonnosti.
Zamestnávateľ je povinný registrovať informačný systém alebo viesť evidenciu informačného systému. Ak zamestnávateľ spracúva personalistiku a mzdy na samostatnom počítači, ktorý nie je prepojený na internet, nemá povinnosť vypracúvať bezpečnostný projekt, ale je povinný vypracovať bezpečnostnú smernicu a viesť evidenciu.
Zamestnávanie zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou
Základné povinnosti zamestnávateľa pri zamestnávaní zamestnancov so zmenenou pracovnou schopnosťou upravuje Zákonník práce a zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Zamestnávateľ, ktorý zamestnáva najmenej 20 zamestnancov, je povinný zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Ak túto povinnosť nesplní, je povinný odviesť odvod.
Vznik pracovného pomeru a oznamovacie povinnosti
Vznik pracovného pomeru medzi zamestnávateľom a zamestnancom preukazuje pracovná zmluva. Zamestnávateľ má prihlasovacie a oznamovacie povinnosti voči Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni. Prihlasovacie povinnosti je možné plniť elektronicky prostredníctvom internetu využitím systému elektronického zberu údajov. Zamestnávateľ je povinný oznamovať prerušenie poistenia zamestnanca (napr. pri čerpaní rodičovskej dovolenky) do 8. dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom došlo k prerušeniu.
Mzda a minimálne mzdové nároky
Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej povahy poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Mzdové podmienky, t. j. vymedzenie jednotlivých zložiek mzdy, ich výšku a podmienky poskytnutia, je zamestnávateľ povinný dohodnúť s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, v mzdovom poriadku alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve. Mzda nesmie byť nižšia ako minimálna mzda, ktorú upravuje zákon č. 663/2007 Z. z. a Nariadenie vlády SR č. 441/2009 Z. Zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi mzdu najmenej v sume minimálneho mzdového nároku určeného pre stupeň náročnosti práce príslušného pracovného miesta. Za prácu nadčas patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 25 % jeho priemerného zárobku.
Stupeň náročnosti práce v školských jedálňach
V školských jedálňach sa často stretávame s otázkou zaradenia zamestnancov do správneho stupňa náročnosti práce. Kuchári a pomocní kuchári, ktorí vykonávajú pracovné činnosti v oblasti stravovania s prevahou fyzickej práce, sa zaraďujú do platových tried podľa zložitosti a náročnosti vykonávanej pracovnej činnosti a podľa dosiahnutého stupňa vzdelania.
Pri zaraďovaní zamestnancov do platových tried je potrebné zohľadniť:
- Zložitosť a náročnosť vykonávanej pracovnej činnosti: Zamestnanec, ktorý vykonáva pomocné práce a jednoduchú výrobu jedál, sa zaradí do nižšej platovej triedy ako zamestnanec, ktorý vykonáva výrobu najzložitejších diétnych jedál.
- Dosiahnutý stupeň vzdelania: Kuchár so stredným vzdelaním sa zaradí do vyššej platovej triedy ako pomocný kuchár so základným vzdelaním.
- Katalóg pracovných činností: Katalóg pracovných činností remeselných, manuálnych alebo manipulačných s prevahou fyzickej práce pri výkone práce vo verejnom záujme, ktorý tvorí prílohu č. 2 nariadenia vlády SR č. 341/2004 Z. z., určuje zaradenie zamestnancov do platových tried.
Podľa prílohy č. 2 k vyhláške č. 330/2009 Z. z. o zariadení školského stravovania sa odporúča počet zamestnancov pri rozpätí počtu prijatých stravníkov 201-300: 1 kuchár, 1 zaučený kuchár, 2 prevádzkový zamestnanec, 1 riaditeľ/vedúci šj.
Kvalifikačné požiadavky a školenia
Podľa platnej legislatívy je kvalifikačnou požiadavkou na pracovnú pozíciu kuchár v školskej jedálni stredné vzdelanie. Nevyžaduje sa výučný list v odbore kuchár, ale je výhodou.
- Zdravotnú spôsobilosť: Potvrdením o zdravotnej spôsobilosti, ktoré vydá lekár (zdravotný preukaz).
- Odbornú spôsobilosť: Vysvedčením vzdelávacích inštitúcií alebo osvedčením o odbornej spôsobilosti na vykonávanie epidemiologicky závažnej činnosti, ktoré vydáva príslušný regionálny úrad verejného zdravotníctva po absolvovaní skúšky.
Ak záujemkyňa na pozíciu hlavnej kuchárky nemá výučný list v odbore, ale má stredné vzdelanie, môže si doplniť odbornú spôsobilosť absolvovaním školení a skúšok na regionálnom úrade verejného zdravotníctva.
Odmeňovanie a príplatky
Na odmeňovanie zamestnancov zariadení školského stravovania sa vzťahuje zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme. Zamestnávateľ zaradí zamestnanca do platovej triedy podľa najnáročnejšej pracovnej činnosti a splnenia kvalifikačných predpokladov.
Zamestnancovi patrí príplatok za prácu nadčas, ak pracuje na príkaz zamestnávateľa alebo s jeho súhlasom nad určený týždenný pracovný čas. Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas.
Príplatok za prácu v noci
Špecifickou kategóriou je potom mzdový príplatok za prácu v noci. Za každú hodinu odpracovanú medzi 22. a 6. hodinou patrí zamestnancovi príplatok vo výške najmenej 40 percent hodinovej minimálnej mzdy.
Práca nadčas
Práca nadčas je jedným z najfrekventovanejších pojmov pracovného práva, a to nielen z dôvodu mzdových (resp. platových) nárokov, ktoré sa s ňou spájajú, ale aj z hľadiska jej organizovania. Zo Zákonníka práce vyplýva, že prácu nadčas možno vykonať na základe súhlasu zamestnávateľa alebo na jeho príkaz, zároveň však pripúšťa ďalšiu možnosť v podobe dohody.
Mzdové zvýhodnenie a náhradné voľno
Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas patrí zamestnancovi najmenej v sume 25 % jeho priemerného zárobku. Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas. Zamestnancovi patrí náhradné voľno v rozsahu, v ktorom práca nadčas trvala.
Stravovanie zamestnancov
Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečovať zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie, ktoré zodpovedá zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách alebo v ich blízkosti. Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie prostredníctvom stravovacích poukážok alebo finančného príspevku na stravovanie.
Cestovné náhrady
Stravné možno charakterizovať ako finančnú náhradu, ktorú poskytuje zamestnávateľ zamestnancovi za pracovnú cestu. Ide o náhradu za finančné prostriedky, ktoré zamestnanec vynaložil za stravu počas jej trvania. Zákon o cestovných náhradách taktiež stanovuje postup krátenia stravného.
Pri použití súkromného vozidla patrí zamestnancovi základná náhrada za každý 1 kilometer jazdy a taktiež aj náhrada za spotrebované pohonné látky.
Pracovný čas vodičov
Pracovné podmienky vodičov nákladnej dopravy nad 3,5 tony upravuje zákon č.462/2007 Z. z. o organizácii pracovného času v doprave. Organizácia pracovného času sa vzťahuje na zamestnancov v doprave, ktorí pracujú pre zamestnávateľa v pracovnom pomere.
Maximálny pracovný čas
Podľa § 8 ods. 5 zákona o organizácii pracovného času: „Priemerný týždenný pracovný čas mobilného zamestnanca nesmie presiahnuť 48 hodín.
Prestávky a doby odpočinku
Prestávky v práci a doby odpočinku musia byť primerané a v súlade so zásadami bezpečnej práce a zásadami ochrany zdravia pri práci. Ak celkový denný pracovný čas trvá od šesť do deväť hodín, mobilný zamestnanec musí mať najneskôr po odpracovaní šiestich hodín prestávku v práci v trvaní najmenej 30 minút. Ak celkový denný pracovný čas trvá viac ako deväť hodín, mobilný zamestnanec musí mať najneskôr po odpracovaní šiestich hodín prestávku v práci v trvaní najmenej 45 minút.
Mzda vodiča
Mzda je definovaná v § 118 ods. 2 Zákonníka práce: „Mzda je peňažné plnenie alebo plnenie peňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za prácu. Mzda za prácu nadčas, podľa § 121 ods. Mzda za prácu vo sviatok, podľa § 122 Zákonníka práce: „Za prácu vo sviatok zamestnancovi patrí dosiahnutá mzda a mzdové zvýhodnenie najmenej 100 % jeho priemerného zárobku.
tags: #donaska #jedla #stupen #narocnosti