Trh s mliekom prechádza turbulentným obdobím, ktoré prináša výzvy pre všetky zúčastnené strany - od farmárov až po spotrebiteľov. Táto analýza sa zameriava na aktuálnu situáciu na trhu s mliekom, identifikuje kľúčové faktory, ktoré ju ovplyvňujú.
Kľúčové faktory ovplyvňujúce trh s mliekom
Živočíšna výroba na Slovensku dlhodobo klesá, čo súvisí s ekonomickými podmienkami, hlavne s jej vyššou nákladovosťou. V súčasnosti sa na Slovensku chová 199 000 kráv, oproti roku 2004 ich počet klesol o 33 000. Dojnice pritom tvoria 73 % z celkového počtu kráv. V roku 2014 bol priemerný počet dojníc na úrovni 145 900 kusov, čo v porovnaní s rokom 2004 predstavuje pokles o 57 000, teda až o 28 %.
Od mliečnej krízy v roku 2009 podľa Hajnalu ukončilo svoje pôsobenie v sektore vyše 200 chovateľov. V súčasnosti máme v SR približne 535 chovateľov s potvrdenou produkciou mlieka. Všetci títo chovatelia čelia v poslednom roku prudkému poklesu cien za surové kravské mlieko, ktorý ich stavia do ťažkej situácie. Rentabilita chovov je na takejto úrovni nákupných cien minimálna, ak nie negatívna.
V súčasnosti je možné kúpiť liter polotučného mlieka v akcii aj za 39 centov, čo je pre spotrebiteľov potešiteľné, no pre farmárov alarmujúce. Takéto nízke ceny neboli na Slovensku už roky a sektor výroby a spracovania mlieka, ktorý zamestnáva 13 500 ľudí, sa otriasa v základoch. Farmári predávajú mlieko pod výrobné náklady, čo vedie k finančným stratám a ohrozuje ich existenciu. „Ak sa situácia nezmení, hrozí zatváranie fariem,“ varuje Milan Semančík, predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory. Vlani skončilo 26 z 550 fariem a na budúci rok môže byť ich počet ešte vyšší. Zaniknúť by mohlo až 10 percent chovov dojníc. So stratou vyrábajú mlieko už aj najlepšie farmy na Slovensku.
Jedným z najväčších producentov mlieka na severnom Slovensku je akciová spoločnosť Agria Liptovský Ondrej. Ročne predajú do mliekarne takmer 7 miliónov litrov mlieka. Za prvý polrok im však mlieko namiesto zisku prinieslo stratu 200-tisíc eur. Poklesom cien pod výrobné náklady dostáva rozvojový plán veľkú ranu.
Globálne faktory ovplyvňujúce trh s mliekom
- Zrušenie mliečnych kvót: Zrušenie mliečnych kvót v Európskej únii v roku 2015 viedlo k zvýšeniu produkcie mlieka, čo spôsobilo prebytok na trhu a pokles cien. Hlavne veľkí európski hráči - Nemci, Holanďania či Francúzi - niekoľkonásobne zvýšili svoju produkciu.
- Ruské embargo: Ruské embargo na dovoz potravín z EÚ v roku 2014 obmedzilo export mliečnych výrobkov, čo prispelo k prebytku na európskom trhu.
- Zvýšený dopyt v Číne: Čína je najväčším dovozcom mliečnych výrobkov. Hoci spotreba tekutého mlieka naďalej stúpa, tempo rastu sa spomalí.
- Pandémia COVID-19: Dopyt po mlieku sa v dôsledku pandémie COVID nezotavil tak rýchlo ako rast produkcie.
Starý kontinent je plný mlieka a mliečnych výrobkov. Podobne ako pri poklesoch cien ropy, reagujú obchodné siete na zlacnenie surového mlieka podľa farmárov s oneskorením. Kým poľnohospodárom a spracovateľom mlieka marže klesajú, obchodu stúpajú. Ešte vo februári 2014 inkasovali poľnohospodári na Slovensku za jeden liter mlieka 36 centov, na konci júna 2015 klesla cena na 27 centov.
Za situáciou, ktorá vznikla na trhu s mliekom, nemožno podľa Jozefa Tarabu vidieť len ruské embargo. "Nechápem politiku Bruselu, keď na jednej strane zruší kvóty na mlieko a na druhej okliešti rastlinnú výrobu úhorovaním pôdy, čo následne kompenzuje dotáciami na ladom ležiacu pôdu. Čo sa tým vlastne dosiahlo?" pýta sa Taraba.
Reakcie a opatrenia
Farma Majcichov chová 3 300 kráv. Stádo čaká teraz mimoriadna selekcia, čo znamená, že kravy s nižšou dojnosťou predajú. Keďže ide o dojnice s priemernou ročnou dojnosťou 10 500 litrov mlieka, dalo by sa čakať, že zvieratá poľahky nájdu kupcov. Lenže kríza vo výrobe mlieka je taká hlboká, že o dobytok nie je záujem. Farma Majcichov zredukuje svoj chov asi o desať percent zvierat, pod nôž teda pôjde asi 300 kráv.
Vo Francúzsku sa ocitlo v neriešiteľnej situácii aj v dôsledku mliečnej krízy 22-tisíc hospodárstiev. Hollandova vláda takmer obratom rozhodla, že farmárom poskytne mimoriadnu pomoc vo výške 600 miliónov eur.
Minister pôdohospodárstva SR Stanislav Becík sa rozhodol poslať list komisárke pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka Mariann Fischer Boel, v ktorom ju žiada o vykonanie hĺbkovej analýzy situácie na trhu s mliekom a o jej predloženie, ako aj s návrhmi opatrení na riešenie tejto krízovej situácie, na najbližšiu Radu ministrov poľnohospodárstva a rozvoja vidieka, ktorá zasadne v Bruseli dňa 23.
Iniciatívy prvovýrobcov
- Export mlieka do zahraničia: Cieľom prvovýrobcov je vyvolať na trhu nedostatok mlieka. Roľníci môžu vyvolať na trhu nedostatok niekoľkými spôsobmi. Prvým a najradikálnejším je, presmerovať dodávky mlieka do zahraničných mliekarní.
- Predaj mlieka cez mliečne automaty: Ďalšou možnosťou, ako dôjde k odčerpaniu surového kravského mlieka pre našich spracovateľov, je jeho predaj cez mliečne automaty.
SR využije možnosti poskytnúť 100-% navýšenie mimoriadnej pomoci z EÚ pre sektor mlieka a sektor bravčového mäsa. "K pôvodným 2,46 milióna eur, ktoré dá EÚ na pomoc živočíšnej výroby pre SR, sa poskytne ďalších 2,46 milióna eur z národných zdrojov. Celková mimoriadna podpora pre sektor živočíšnej výroby bude teda predstavovať 4,92 milióna eur. Poskytne sa každému chovateľovi, ktorý o podporu požiada a splní podmienky jej poskytnutia podľa výzvy Pôdohospodárskej platobnej agentúry," doplnil.
Okrem tejto mimoriadnej podpory majú podľa Hajnalu prvovýrobcovia aj spracovatelia mlieka možnosť využiť systémy verejnej intervencie a súkromného skladovania masla a sušeného odstredeného mlieka, ako aj po novom, od 16.
Nekalé praktiky obchodných reťazcov
Dnes sa už otvorene hovorí o nekalých praktikách obchodných reťazcov, ktoré vraj našincov znevýhodňujú. „Stále poukazujeme na to, že obchodníci si dávajú na výrobky zo Slovenska vyššie marže než zo zahraničia. Slovensko sa spolu s Českom a so Slovinskom rozhodlo bojovať proti nekalým obchodným praktikám vo všeobecnosti aj na pôde Európskej komisie. Ministerstvo pôdohospodárstva v súčasnosti tento nepomer sumarizuje a my sami sme zvedaví, aké budú výsledky. Už dnes sú indície, že potravinári majú pravdu.
Rok 2024: Stabilizácia a výzvy
Rok 2024 je možné pre mliekarenský spracovateľský priemysel charakterizovať ako relatívne stabilný. Napriek malému poklesu počtov dojníc sa produkcia surového kravského mlieka oproti roku 2023 neznížila vďaka zvýšenej dojivosti. Priemerná cena surového kravského mlieka v roku 2024 dosiahla 0,4329 EUR/kg, čo v konečnom dôsledku znamenalo, že spracovatelia zaplatili farmárom za surovinu 352,2 mil. EUR.
Napriek vysokým nákladom na nákup suroviny sa mliekarenskému spracovateľskému priemyslu v roku 2024 podarilo udržať rovnováhu aj v ekonomike výroby mliekarenských výrobkov. Prispelo k tomu zvýšenie výroby mliečnych produktov - mlieka o 3,7 %, syrov o 9 %, kyslomliečnych výrobkov o 14%, masla o 4,7 % oproti zníženiu výroby sušeného mlieka o 33%.
Slovenskí mliekari v súčasnosti profitujú z neobvykle vysokých cien masla a smotany, ktoré sú spôsobené ich nedostatkom na trhu. Avšak, situácia v mliekarenskom sektore je komplexná a dynamická, s neustálymi výkyvmi a rôznymi faktormi ovplyvňujúcimi výrobu a ceny mliečnych výrobkov. Tento článok sa zameriava na analýzu dôvodov poklesu výroby sušeného mlieka, pričom zohľadňuje rôzne aspekty, ako sú zmeny v spotrebiteľských preferenciách, geopolitické vplyvy a nové dotačné politiky.
Aktuálna situácia na trhu s mliečnymi výrobkami
Ceny štvrťkilového masla v obchodoch sa za posledné mesiace takmer zdvojnásobili a presahujú 2,5 eura. Odhady naznačujú, že cena môže prekročiť aj 3 eurá. Ceny smotany dokonca vzrástli až trojnásobne. Tento nárast cien je spôsobený redukciou chovov kráv v Európe po predchádzajúcom nahromadení prebytkov mlieka. V súčasnosti chýbajú hlavne mliečne výrobky s vyšším obsahom tuku, ako maslo a smotana. Ešte pred rokom bolo v skladoch Európskej únie až 150-tisíc ton prebytkového masla, no dnes sú sklady prázdne. Spotreba masla rastie na úkor margarínov, najmä v Severnej Amerike, kde spotrebitelia reagujú na vedecké výskumy, ktoré naznačujú, že maslo je zdravšie ako margaríny.
Napriek vysokým nákladom na nákup suroviny sa mliekarenskému spracovateľskému priemyslu v roku 2024 podarilo udržať rovnováhu aj v ekonomike výroby mliekarenských výrobkov. Prispelo k tomu zvýšenie výroby mliečnych produktov - mlieka o 3,7 %, syrov o 9 %, kyslomliečnych výrobkov o 14%, masla o 4,7 % oproti zníženiu výroby sušeného mlieka o 33%.
Zvýšenie výroby sa premietlo aj do zvýšenia exportu mliekarenských výrobkov o 3,3 %, avšak zvýšenie dovozu o 8,7 % a celkové záporné saldo vo výške -232 mil. Trh s cenami mlieka a mliečnych výrobkov bol stabilizovaný. Jediným vážnejším výkyvom na trhu boli ceny masla, ktoré sa v októbri 2024 mimoriadne zvýšili v dôsledku zníženej produkcie mlieka v EÚ, zníženiu obsahu tukov a vysokej výrobe syrov.
Ekonomické výsledky potvrdzujú, že rok 2024 bol stabilizujúcim rokom nielen pre mliekarenský priemysel, ale aj pre celú vertikálu výroby a spracovania mlieka. Tržby za vlastné výrobky a služby na úrovni 864,6 mil.
Vývoj cien a produkcie
Júlová slovenská cena surového kravského mlieka medzimesačne mierne vzrástla, keď dosiahla 41,70 EUR/100 kg. Štandardizovaná cena mlieka (4 % tuku a 3,4 % bielkovín) vzrástla na 44,21 EUR/100 kg (medzimesačný nárast o 0,12 EUR/100 kg).
Priemerná cena surového kravského mlieka v roku 2024 dosiahla 0,4329 EUR/kg, čo v konečnom dôsledku znamenalo, že spracovatelia zaplatili farmárom za surovinu 352,2 mil. EUR. Pre lepšie pochopenie vývoja cien za surové kravské mlieko môžeme uviesť, že priemerná cena na ostatných 10 rokov (2013-2023) bola 0,3683 EUR/kg a najväčší nárast sme zaznamenali v roku 2021, kedy oproti roku 2022 cena surového kravského mlieka narástla o 33 %.
Súčasné ceny mlieka sa prejavili ďalším poklesom stavov zvierat, približne o 6 700 kusov, z toho 3000 kráv, čo v zložitej situácii v odvetví, nie je za pol roka tak výrazný zostup. Oveľa horšie je, že prvýkrát od roku 2002 sme zaznamenali pokles úžitkovosti. Informovala o tom výkonná riaditeľka SZPM Margita Štefániková.
Optimizmus vlieva slovenským roľníkom fakt, že ceny v Európe, ale i na Slovensku, sa odrazili od dna. Priemerná nákupná cena surového kravského mlieka dosahovala v júni 0,186 eura za kilogram, pričom horšie ceny v EÚ - 27 mali už len Litva a Lotyšsko. Priemerné ceny v Európskej únii boli v júni na úrovni 0,241 eura za kilogram surového kravského mlieka. Pri porovnaní s českými chovateľmi môžeme konštatovať, že ich priemerné ceny sú približne o korunu /3 centy/ vyššie, ako u nás.
Upozornila, že vplyvy konsolidácie sa očakávajú od januára budúceho roka, avšak trh s mliekom a mliečnymi výrobkami sa výrazne začína meniť už teraz. Cena masla na pultoch podľa nej jasne ukázala, že na európskom trhu s mliekom dochádza k zvyšovaniu cien a Slovensko tento trend neobíde. „V súčasnosti sa začína viac prejavovať nedostatok mlieka v Európskej únii (v prvom polroku 2024 to bol pokles o 0,4 %) v dôsledku horúceho leta, resp. následných povodní, ako aj veterinárnych ochorení, napr. v Holandsku choroba modrého jazyka.
Na Slovensku je síce produkcia mierne vyššia oproti minulému roku (1,5 %), avšak tento fakt nezastaví nárast ceny surového kravského mlieka. Cena surového kravského mlieka v Európe stúpa a v súčasnosti je v priemere vyššia ako na Slovensku. To dáva jasný signál k tomu, že cena za surové kravské mlieko bude rásť aj na Slovensku. Zvýšená cena suroviny sa nevyhnutne musí premietnuť aj do cien mliečnych výrobkov,“ dodala.
„Mlieko a mliečne výrobky patria k základným potravinám, preto sú každodenné otázky na dôvody vyšších cien oprávnené. Pre slovenských spracovateľov mlieka nastáva veľmi ťažká situácia, keď musia nájsť rovnováhu medzi férovou cenou pre farmára, férovou cenou pre spotrebiteľa a pokrytím vlastných nákladov.
GR AGRI predstavilo stručné aktuálne informácie o trhu s mliekom, pričom zdôraznilo stabilnú produkciu a rekordnú úroveň cien. Giovanni Guarneri (ACI, IT) upozornil na regionálne rozdiely, pričom uviedol vysoké výkupné ceny v Taliansku a krehký vývoz mimo EÚ v dôsledku nízkej konkurencieschopnosti, pričom v roku 2024 bol dopyt stabilný a produkcia rástla, hoci s problémami v horských oblastiach. Marže sú relatívne dobré, pričom trh a investície ovplyvňujú environmentálne obmedzenia.
Ludovic Blin (FNSEA, FR) potvrdil údaje Komisie a zdôraznil obavy týkajúce sa ekologického mlieka a zdravotných rizík.
Diskusia o reguláciách
Paulo Gouveia predstavil súčasný stav návrhu spoločnej organizácie trhov (SOT). Stefan Meitinger (DBV, DE) zdôraznil význam umožnenia slobodného fungovania trhu a varoval pred oslabovaním slobody trhu. Zdôraznil, že dve tretiny nemeckého trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami spravujú družstvá, a preto vyzval na úplnú výnimku z povinných písomných zmlúv pre družstvá.
Eamon Farrell (IFA, IE) predstavil írsky pohľad a zdôraznil potrebu oslobodiť družstvá od povinných písomných zmlúv vzhľadom na to, že 98 % írskeho mlieka spracúvajú družstvá.
Pokles výroby a jeho dôsledky
V sektore výroby mlieka môže prísť o prácu až 10 000 ľudí. Poľnohospodári zriadili krízový štáb a žiadajú vládu o pomoc vo forme hotovosti a odkupu prebytkov.
Od minulého roka už zatvorilo asi 60 podnikov z tohto odvetvia. Podľa údajov SPPK vyrábalo na Slovensku mlieko 525 výrobcov, dnes je ich len 468.
SPPK preto zriadila krízový štáb, aby mliečnu krízu vyriešila v spolupráci s ministerstvom.
Poľnohospodári predstavili sériu požiadaviek na záchranu slovenských výrobcov mlieka. V prvom rade by mal pomôcť štát a to tak, že nakúpi hmotné rezervy a zadotuje výrobu.
„Okamžitá pomoc by mala byť päť centov na každý kilogram vyrobeného mlieka, teda spolu 43 miliónov eur. Ďalej chceme dostať z trhu prebytky, a to tak, že štát nakúpi 600 ton sušeného mlieka do štátnych hmotných rezerv," vysvetľuje Semančík s tým, že ďalšie mlieko z rezerv môže z trhu odísť formou humanitárnej pomoci pre Ukrajinu.
V neposlednom rade však podľa Semančíka treba vychovať spotrebiteľa, aby slovenské mliečne výrobky uprednostňoval a uvedomil si, že aj mlieko má svoju cenu.
„Keď Kaufland ponúka mlieko v akcii za 29 centov je to deohnestácia," vyhlásil predseda Zväzu prvovýrobcov mlieka Alexander Pastorek.
Reťazce aj ministerstvo už podľa Semančíka prisľúbili, že mliekarom pomôžu.
Príčiny poklesu cien mlieka
Prečo je však situácia na trhu s mliekom taká zlá, keď EÚ prešla z regulovanej politiky na trhovú? Dôvodov je viacero. Naplánované zrušenie výrobných kvót sa stretlo s ruským embargom a to vyvolalo cenovú búrku.
Zhruba rok dozadu bola priemerná cena mlieka na európskom trhu 40 - 42 centov za liter, teraz je to 37 centov najmä vo vyspelých štátoch Európy.
„U nás tie posledné informácie hovoria o zaregistrovanej cene 27 centov na liter, čo je o zhruba 10 centov menej, ako to bolo vlani v takomto období. Čiže je to dosť veľký pokles výkupnej ceny mlieka," zhodnotil vlani v auguste pre TASR bývalý minister pôdohospodárstva Ľubomír Jahnátek.
Dnes je výkupná cena surového mlieka iba 16 až 18 centov. Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora upozorňuje, že v dôsledku nízkych výkupných cien môže o prácu prísť až desaťtisíc ľudí. Takáto výkupná cena za liter mlieka totiž nepokryje ani náklady na výrobu.
Začalo to tým, že EÚ zrušila kvóty, ktoré upravovali množstvo mlieka, ktoré môže daný štát vyrobiť. Nemeckí a belgickí farmári sa na toto opatrenie pripravili a ich mlieko už začína zaplavovať európske obchody.
Pre slovenských farmárov to však znamenalo len to, že cena mlieka sa znížila. Na trhu ho je zrazu prebytok a prvovýrobcovia nemôžu v konkurencii uspieť inak, než cenou.
Výrobcovia sa tešili na to, že konečne budú môcť vyrobiť a predať viac mlieka. Zrušenie mliečnych kvót však bolo v pláne dávno pred tým, ako sa do hry o mlieko priplietol ďalší faktor. Totiž ruské embargo.
Európski výrobcovia teraz nemajú kam umiestňovať svoje mlieko, syry a iné výrobky. Nepomáha nám ani Čína, ktorá vykazuje znížený dopyt po mlieku.
Jednotlivé štáty preto siahajú po reguláciách.
„O tom, kto bude v EÚ produkovať mlieko, nerozhodne šikovnosť farmárov, ale ktoré národné vlády podporia svoj vidiek a svojich farmárov," povedal Alexander Pastorek.
Dodáva, že ak je kríza napríklad v automobilovom priemysle, produkcia sa dá zabrzdiť či pozastaviť. „My však nemôžeme prísť ku krave a zastaviť kohútik na vemene. To je bioligický proces," hovorí Pastorek.
Po roku 1990 pijeme menej mlieka a jeme menej mliečnych výrobkov.
Nové smernice a ich dopad
Európska komisia dokonca podporuje návrh, aby sa kvóty na mlieko dočasne zaviedli opäť. Nízke ceny mlieka totiž otriasli celou Európou, nielen Slovenskom. Výrobcovia sa totiž nevedeli z prepadu cien spamätať ani po schválení 500- miliónovej podpory z EÚ.
„Som pripravený navrhnúť uplatňovanie týchto pravidiel, ak by ich Komisia schválila na báze dobrovoľnosti a dočasnosti," povedal eurokomisár pre poľnohospodárstvo Phil Hogan na proteste farmárov v Bruseli.
Ministerstvo pôdohospodárstva pod vedením novej ministerky onedlho štartuje novú kampaň, ktorá má zvýšiť spotrebu mlieka.
V programovacom období na roky 2007 - 2014 boli v PRV definované znevýhodnené oblasti (LFA) na základe určitých kritérií. Avšak v PRV na roky 2014 - 2020 došlo k zásadnej zmene, kedy namiesto pôvodných LFA boli definované nové kritériá (ANC), ktoré dosť podstatne zmenili mapu oblastí, oprávnených pre dotačnú podporu. Toto konštatovanie sa netýka horských oblastí, kde prakticky nedošlo k významnej zmene.
V tomto dokumente riešila aj nutnosť redefinície (t.j. nového definovania) znevýhodnených oblastí. Nutnosť redefinície ostatných znevýhodnených oblastí je výsledkom kritiky Dvora audítorov v Haagu, ktorý napadol systém prideľovania podpory s tým, že mnohé členské štáty čerpali množstvo peňazí bez ich účelného využitia, ktoré s podporou vidieka nemajú nič spoločné. Okrem toho sa kriticky vyjadrili k uplatňovaným kritériám v jednotlivých krajinách EÚ, čím dochádzalo k značným disproporciám a k nerovnomernému hodnoteniu jednotlivých členských štátov.
Usmernením bol článok 50.3 EC - Regulation 1698/2005, ktorý vyzýva na revíziu systému, založeného na kritériách slabej produktivity pôd a zhoršených klimatických podmienok pre poľnohospodárstvo. Na základe výsledkov auditu Európska komisia vypustila z doterajších riešení všetky kritériá demografického a sociálneho charakteru (napr. hustota obyvateľstva, podiel poľnohospodárskych pracovníkov na ekonomicky aktívnych). Za účelom novej delimitácie Európska komisia oslovila vedeckých pracovníkov zo Spoločného výskumného centra (JRC = Joint Research Centre Ispra/Taliansko), aby stanovili biofyzikálne kritériá, ktoré znevýhodňujú farmárov pri hospodárení na pôde.
V rámci 27 členských štátov EÚ sa zamerala jedine na kritériá prírodných podmienok, ktoré sa ale výrazne sprísnili.
Redefinícia oblastí
Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy Bratislava NPPC spracoval všetky oblasti s prírodnými obmedzeniami, týkajúce sa klimatických, pôdnych a topografických dát. Využil na to bohatý databázový informačný systém o pôde a krajine, spravovaný a udržiavaný na ústave, vrátane klimatologických údajov.
Pre delimitáciu oblastí s ANC uplatnila Slovenská republika tieto biofyzikálne kritériá:
- BK1 - znížená drenážna schopnosť pôdy
- BK2 - skeletnatosť pôdy
- BK3 - nepriaznivá textúra - piesočnaté pôdy
- BK4 - plytká hĺbka zakorenenia
- BK5 - extrémna svahovitosť
- BKA - agregátne kritérium
Nová výmera oblastí podľa biofyzikálnych kritérií, obsiahnutých v prílohe III nariadenia (EÚ) č. 1305/2013, predstavuje 1 240 610 ha, čo je oproti súčasnosti zníženie o 32 393 ha. Zo súčasných LFA v bilancii vypadáva 92 736 ha, a naopak, pribudli nové plochy ANC s výmerou 60 343 ha.
Úplne nové je teda vymedzenie oblastí s významnými biofyzikálnymi obmedzeniami (BK1, BK2, BK3, BK4, BK5 a BKA) - ich výmera je 573 622 ha.
Úplne nové je vymedzenie oblastí so špecifickými obmedzeniami podľa čl. 4 nariadenia (EÚ) č. 1305/2013: OSI - kategória flyšových pôd, OS2 - pôdy podsvahových území, OS3 - málo produkčné pôdy; celková výmera špecifických oblastí je 165 192 ha.
Európsky Dvor audítorov zverejnil správu, ktorá hodnotí hlavné chyby pri využívaní finančných prostriedkov určených na projektové a neprojektové opatrenia Programov rozvoja vidieka v rokoch 2007 - 2013. Kontroly členských štátov podľa neho nezistili chyby preto, že kontroly nie sú dostatočné a boli založené na neúplných informáciách.
Dvor audítorov odhaduje, že priemerná miera chybovosti pri výdavkoch na rozvoj vidieka počas posledných troch rokov bola 8,2 percenta. Jednými z hlavných chýb bol napríklad nesúlad s pravidlami verejného obstarávania, podozrenie na úmyselné porušenie zo strany súkromných príjemcov a neplnenie záväzkov hospodárenia pri pomoci na plochu.
Na politiku rozvoja vidieka bolo v programovacom období 2007 - 2013 pridelené z Európskej únie a členských štátov viac ako 150 mld. eur. Celkový rozpočet bol približne na polovicu rozdelený medzi investičné opatrenia (najmä podpora investícií do hmotného a nehmotného majetku) a pomoc, ktorá sa vzťahuje na plochu.
Vplyv geopolitickej situácie na výrobu sušeného mlieka
Ruské embargo na dovoz potravín z Európskej únie, zavedené pred niekoľkými rokmi, malo významný dopad na slovenskú mliekareň Gemermilk rs. Embargo zo dňa na deň vymazalo viac než polovicu vtedajších kontraktov, keďže Rusko bolo pre túto spoločnosť najdôležitejším odberateľom.
Ľubomír Užík, mliekar, upozorňuje, že Európska únia má na skladoch stále až 350-tisíc ton prebytkového sušeného mlieka, pretože arabský svet ho pre vojny neodoberá toľko ako predtým.
Svetové ceny mlieka medziročne vzrástli takmer o 28 percent. Na základe zverejnených prognóz a z vlastných skúseností odhadujem, že ešte niekoľko mesiacov ceny surového kravského mlieka porastú. Rast cien má spravidla dve hlavné príčiny, nízka produkcia a nízka cena v predchádzajúcom období. V lete 2016 bola cena mlieka rekordne nízka. Rekordne nízku cenu sme mali v roku 2009. Európska únia sa v roku 2015 rozhodla zrušiť jeden z regulačných nástrojov ovplyvňujúci produkciu mlieka, a to mliečne kvóty. Začalo sa viac produkovať, a to ceny tlačilo dole. V roku 2016 sme tak mali nízke ceny mlieka, najmä v lete. V lete sa totiž mlieka viac nadojí a menej skonzumuje. Vytvára sa prebytok na trhu a ten tlačí ceny dole. Ak predajné ceny nepokrývajú výrobné náklady, výrobcovia - farmári redukujú chovy. Agentúra Reuters uviedla výrok šéfa ARLA (Arla Foods Pe der Tuborgh združuje takmer 12 500 farmárov viacerých západoeurópskych krajín, vrátane Holandska, Belgicka, Nemecka a Spojeného kráľovstva), že zásoby mlieka vo svete sú tak nízke, že najmä pred Vianocami nebude možné za žiadnych okolností uspokojiť dopyt. Nemám až taký prehľad ako spomínaný pán, pri mlieku naozaj dochádza k zvyšovaniu cien v dôsledku jeho nižšej produkcie, ale hlavne tuková zložka mlieka sa stáva „nedostatkovým tovarom“. Zato o produkcii mlieka na Slovensku máte dostatočný prehľad. Za obdobie môjho pôsobenia vo funkcii sme mali veľmi široké rozpätie nákupu mlieka. V roku 1990 sme nakupovali bezmála 50 miliónov litrov a o pár rokov neskôr sme spadli na najnižší nákup, len 11,5 milióna litrov mlieka. To bolo v roku 1997. Konkurencia, vývoj na trhu, všetky tie zmeny, privatizácia, krachovali družstvá, krachovali mliekarne. V roku 1989, keď som začínal, bolo jedenásť mliekarní na východnom Slovensku. Teraz máme tri, Michalovce, Kežmarok a my. A predtým boli Košice, Bardejov, Spišská Nová Ves, Kráľovský Chlmec, Rožňava, Trebišov a iní. Postupne to padalo. A čo sa týka poľnohospodárskych družstiev, vtedy bolo viac ako 40 družstiev, teraz máme tretinu z toho. Áno, v začiatkoch histórie Milk-Agra bol v popredí obchodný úsek. Rozvíjal sa neskutočným tempom, veď máme teraz 182 predajní, vtedy sme vyšli z nuly. V prvých rokoch sa otváralo 10 - 15 predajní v roku. Vývoj ukázal, že nielen obchodný úsek so svojimi aktivitami a inými tovarmi, ale že sú to aj naše vlastné výrobky, ktoré lákajú ľudí do obchodov. Vynakladalo sa enormné úsilie na budovanie značky SABI. Dochádzalo k vyrovnávaniu pozícií dôležitosti v stratégii rozvoja firmy ako celku. Naša výroba oscilovala v nejakom rozmedzí. Ale boli prebytky mlieka a tie sa riešili sušením. Sušenie je v rámci obchodných aktivít náročné: 5 rokov je totálne zlých, 4 roky sú priemerné a 1 rok je dobrý. Na základe týchto vyhodnocovaní a hodnotení ekonomík výroby vyšlo, že budeme menej sušiť, sušením budeme iba optimalizovať prebytok mlieka. Preto spolupracujeme s inými mliekarňami. Tak sme sa postupne vzdávali spolupráce s tými družstvami, ktoré nám nevedeli optimalizovať dodávky mlieka podľa požiadaviek. Čiže sme optimalizovali zásoby mlieka. Teraz stále máme rezervu mlieka, ale už toľko nesušíme. Obchodný úsek je stabilizovaný, naše predajne sa nenafukujú, ľuďom sa nezdvojujú žalúdky, ľudia nevypijú viac mlieka. Presne tak. V rámci Slovenska, keď berieme porovnania v objeme spracovanej litráže, nie sme najväčší. Ale to ani nechceme. V lete sa menej mlieka spotrebuje, ale viac nadojí. To je ďalšie veľké plus, ktoré sme dosiah li v rámci regiónu. Keď som začínal, tak 60% mlieka sa produkovalo v lete, 40% v zime, takže krivka sezónnosti bola výrazná. V lete sme sa topili v mlieku, znížil sa predaj mliečnych výrobkov, vypadli školy, škôlky, nemocnice, ale produkcia mlieka sa zvýšila. Tak potom bolo sušenie a následne problém s predajom sušeného mlieka. Potom po stupne našou politikou nákupu mlieka sme začali stimulovať družstvá, aby riešili sezónnosť. Dodaj viac v zime a menej v lete a budeš mať priplatené v zime. …ale na farmárov áno. Riešia to napríklad plemennou skladbou dobytka, pripúšťaním a opatreniami vo výžive. Keď som začínal, bola úroveň hygieny na farmách až extrémne rozdielna. Boli farmy so špičkovou úrovňou, ale aj také, že najprv sa musel vyrojiť roj múch z mliečnice a až potom sa tam dalo vojsť a odobrať vzorku. Napríklad maštale. Treba si uvedomiť, že to boli aj družstvá z 50-tych až 60-tych rokov, na moderné požiadavky v kvalite tu boli nevyhovujúce podmienky. Preto tá selekcia. Vypadli družstvá s nevyhovujúcimi výrobnými podmienkami a tie, ktoré ostali s podporou štátu a stimulov z mliekarní, mali lepšie zaplatené za mlieko a udržali sa. Ale aj pri najmodernejších technológiách je to stále tá kravička, ktorá dáva mlieko. „Modernizovali“ sa aj kravičky? Samozrejme. Predtým sa na Slo vensku choval väčšinou Slovenský strakatý dobytok s úžitkovosťou 4,5 - 6 tisíc litrov a v menšom počte bol Pinzgauský, typický horský dobytok, ktorý mal špičkovú úžitkovosť 3,5 až 4 tisíc litrov a zvyšok bol Holštajnský dobytok. Začalo sa systematicky šľachtiť s mliečnym plemenom a chovy sa začali meniť. Takže Slovenský strakatý dobytok sa začal šľachtiť s holštajnským, či už čiernym či červeným, s úžitkovosťou 9 - 10 tisíc litrov. Takže aj keď je kravičiek menej, nadoja viac. Čiastočne áno. Napríklad niektorí majú 90% Holštajna. Ale už ideme pomaličky naspäť, už to znovu krížia s mäsovými či kombinovanými plemenami. Vysokoprodukčné mliečne plemená sú náročné na podmienky chovu. Tam stačí malé zaváhanie, vypadne niečo v kŕmnej dávke a sú tak citlivé, že to rozkolíše ich metabolizmus až natoľko, že znižujú svoju dojivosť a sú náchylnejšie na vplyv prostredia. Ukazuje sa, že v našich podmienkach - my sme tu stredozemné pásmo, nie sú tu vyrovnané podmienky, v zime niekedy máte extrémnu zimu, v lete extrémne horúco, čiže - v týchto podmienkach treba nájsť primerané plemeno. Určite. Boli „rekordérky”, ktoré sa dožili aj desať rokov, ale ku koncu života už dojili len zlomok zo svojho potenciálu. Vysokoúžitkové vydržia asi tri, štyri laktácie a potom sa brakujú - idú na porážku. Nikdy nekončiaci proces v neustále meniacich sa podmienkach. A veľmi zaujímavý.
Situácia sa zhoršuje v dôsledku zvýšenej výroby mlieka v Nemecku a prebytku mlieka v celej Európe. Slovenský mliekarenský zväz vyjadruje obavy z aktuálneho vývoja na trhu s mliekom v Európe aj na Slovensku, kde od októbra 2025 významne klesla cena masla a nastala tak zmena na trhu. Ceny surovín ako maslo a sušené mlieko v januári 2026 evidujú pokles, pričom cena surového mlieka vypočítaná z trhových cien dosahuje 30,3 EUR/100 kg, no na Slovensku je vyplácaná cena stále na úrovni 43,6 EUR/100 kg. Informovala o tom generálna sekretárka Slovenského mliekarenského zväzu Zuzana Nouzovská.
Zvýšená výroba a jej dôsledky
Situácia sa zhoršuje v dôsledku zvýšenej výroby mlieka v Nemecku a prebytku mlieka v celej Európe, čo vedie k cenovej vojne a vysokým dovozom na slovenský trh. V Slovensku sa ku koncu januára 2026 nahromadilo na skladoch až 16,5 milióna litrov trvanlivého mlieka. Obchodné reťazce tlačia na ďalšie znižovanie cien výrobkov, pričom cena trvanlivého mlieka môže byť nižšia než cena suroviny a náklady na výrobu, čo spôsobuje straty pre spracovateľov a prvovýrobcov.
Mliečny sektor
Európska komisia zatiaľ nemení postoj a trh označuje ako prechodné „upratovanie“ po období vysokých cien. Slovenský mliekarenský zväz však upozorňuje, že podobné krízy v minulosti (2009 a 2016) priniesli výrazné ekonomické škody vrátane poklesu počtu producentov a oslabenia sektoru. Zväz vyzýva vládu SR, aby bola pripravená rýchlo reagovať a podporiť mliečny sektor, poukazujúc na nevyhnutnosť regulácie a pomoci vzhľadom na nerovné konkurenčné podmienky a podporu iných krajín. Slovenský mliekarenský zväz stojí pri domácich producentoch a verí, že so štátnou podporou sa podarí krízu zvládnuť a ochrániť dôležitú vertikálu prvovýroby a spracovania mlieka na Slovensku.