Milo Urban bol významný slovenský prozaik, ktorý sa vo svojej tvorbe venoval najmä sociálno-psychologickému realizmu. Jeho diela sa často odohrávajú v dedinskom prostredí a zobrazujú život obyčajných ľudí na Orave. Medzi jeho najznámejšie diela patrí román Živý bič a novela Drevený chlieb.
Život Mila Urbana
Milan Anton Urban sa narodil 24. augusta 1904 v Rabčiciach na Orave v rodine hájnika. Jeho otec tragicky zahynul, keď bol Milo ešte mladý, a so svojím otčimom si nerozumel. Študoval na gymnáziu, ale štúdium nedokončil z rodinných dôvodov. Pracoval ako pomocný redaktor a úradník v Trnave.
Pred koncom druhej svetovej vojny emigroval do Rakúska, ale bol eskortovaný späť do Československa, kde bol postavený pred ľudový súd. Bol odsúdený na verejné pokarhanie za svoju angažovanosť v režimistickej publicistike počas Slovenského štátu. Počas socializmu mal zakázané publikovať a jeho knihy boli vyradené z knižníc. Dlhší čas žil v Chorvátskom Grobe, kde sa venoval prekladom a vlastnej tvorbe. V roku 1974 sa presťahoval do Bratislavy, kde aj zomrel.
Charakteristika tvorby Mila Urbana
Urban je autorom sociálno-psychologického realizmu, vychádza z domáceho a svetového realizmu, ale aj z novších expresionistických tendencií. V tvorbe prevláda sociálna tematika, uplatňuje sa kritickosť ľudí na okraji spoločnosti, žijúcich v dedinskom prostredí. Obyčajní ľudia majú prirodzenú mravnú prevahu nad bohatými, mocnými a vyššie postavenými.
Písal realistické poviedky a novely zo života horalov, romány z obdobia svetovej vojny. V trilógii Živý bič, Hmly na úsvite a V osídlach zachytil osudy obyvateľov hornooravského kraja v 20-tych a 30-tych rokov 20. storočia. Nad dôsledkami ťažkého života lesných robotníkov sa zamýšľa v poviedke Drevený chlieb.
Ďalšie diela Mila Urbana:
- Jašek Kutliak spod Bučinky (1922)
- Výkriky bez ozveny (1928)
- Z tichého frontu (1932)
- Živý bič (1927)
- Hmly na úsvite (1930)
- V osídlach (1940)
- Zhasnuté svetlá (1957)
- Kto seje vietor (1964)
- Zelená krv (1970)
Drevený chlieb: Analýza novely
Novela Drevený chlieb pochádza zo zbierky Z tichého frontu (1932). Ide o sociálno-psychologickú novelu, ktorá zobrazuje ťažký život lesných robotníkov na Orave. Hlavnou postavou je Adam Žuk, drevorubač a furman, ktorý sa po týždni ťažkej práce opije v krčme a míňa tak svoje ťažko zarobené peniaze.
Dej a zápletka
Dej novely je jednoduchý. Adam Žuk, typický predstaviteľ ťažko pracujúceho človeka, sa na Štedrý deň opije v krčme. Cestou domov sa mu prisadne na vozík dieťa, ktoré sa mu predstaví ako Ježiško. Ježiško sa ho pýta, prečo pije. Adam mu odpovedá, že pije preto, lebo má ťažký život, málo zarába a chce zabudnúť na realitu. Jeho chlieb je tvrdý ako drevo, pretože si ho ťažko zarába.
Postava Adama Žuka
Adam Žuk je jednoduchý človek, ktorý sa snaží prežiť v ťažkých podmienkach. Je pracovitý, ale aj slabý a náchylný k alkoholu. Uvedomuje si svoju situáciu, ale nevie sa z nej vymaniť. Je obeťou ťažkého života a sociálnej nespravodlivosti.
Milo Urban ho opisuje takto: „Taký bol Adam Žuk: ani dobrý, ani zlý. Taký bol, akí bývajú ľudia, ktorí - či v zime či v lete - lopotia, hrdlačia, ťahajú sa s drevom od skorého rána do neskorej noci. Ani neuvažoval o tom, aký je. Nemal čas na také pletky. Vyťahoval, navaľoval, robil do úmoru celé božie dni, no jednako nemal z toho nič."
Symbolika
Názov novely, Drevený chlieb, je symbolický. Drevený chlieb predstavuje ťažký život, biedu a nedostatok. Je to chlieb, ktorý si človek ťažko zarába a ktorý mu nedáva dostatok sily a energie.
Citát z diela: „Drevo, drevo a celý boží deň len drevo. Vy tam v nebi ... Čože vy viete o živote tu dolu v lesoch. Bijeme sa s drevom a jeme drevený chlieb. Tvrdý je to chlieb."
Tento citát vystihuje podstatu novely. Adam Žuk v ňom vyjadruje svoju frustráciu z ťažkého života a sociálnej nespravodlivosti. Zároveň poukazuje na rozdiel medzi životom obyčajných ľudí a životom tých, ktorí žijú v blahobyte.
Obraz dediny v tvorbe slovenských realistov ako kontext pre postavu Adama Zúka
Pre hlbšie pochopenie postavy Adama Zúka je dôležité pozrieť sa na kontext zobrazenia dediny v tvorbe slovenských realistov.
Martin Kukučín a idylický obraz dediny
Kukučínova dedina nie je vždy sociálne rozvrstvená - všetci sú rovnako bohatí (či rovnako chudobní). Autor to zvýrazňuje hlavne v poviedke Rysavá jalovica, kde sa všetky ženy volajú Eva a muži Adam. Niekedy sociálny rozdiel alebo majetkové spory medzi postavami nie sú v popredí záujmu autora, konflikt je v mravnej oblasti (Pred skúškou, Dies irae).
V poviedke M. Kukučína Keď báčik z Chochoľova umrie nastane stret postavy z ľudu a zemianskeho sveta. Ondrej Tráva bol pôvodne sedliak, neskôr odovzdal gazdovstvo synovi a stal sa kupcom. Napriek jeho postaveniu sa k nemu Aduš Domanický správa velikášsky, pre neho zostáva len sedliakom. Okrem Ondreja Trávu je tam bystrý sluha Adam, ktorý sa ocitol v nezávideniahodnej pozícii. Jeho pán rozhajdákal majetok, neplatí ho, býva v dome pre sluhov, lebo kaštieľ sa mu rozpadol. M. Kukučín sa na postavy z dediny díva zmierlivo, každý konflikt sa snaží ukončiť uzmierením, okrem poviedky Neprebudený a osudu Ondráša Machuľu (ale aj tu poprosí Zuzka Ondráša o prepáčenie, že sa s jeho citmi pohrávala).
Jozef Gregor Tajovský a kritický realizmus
J. Gregor Tajovský naplno rozvinul kritickorealistickú metódu spracovania postavy a prináša do slovenskej literatúry prvýkrát ľudí biednych nie z vlastnej viny - obete alkoholikov (Apoliena), obete osudu - vdova a siroty (Horký chlieb),...
