Bábkové divadlo predstavuje špecifický druh zábavy, ktorý rozvíja tvorivosť a fantáziu človeka. História bábkového divadla siaha až do staroveku, je typickým prejavom mnohých národov, najmä Ázie a Európy. Pôvodné bábkarstvo malo prevažne kočovný charakter. Predstavenia bábkového divadla sú síce adresované najmä deťom, ale potešia aj starších divákov.
Bábkové divadlo je divadlo, v ktorom sa uplatňujú bábky. Herec v bábkovom divadle sa nazýva bábkar alebo bábkoherec. Bábky sú schopné vytvoriť divadlo v malom i vo veľkom. Vyrábajú sa prevažne z tkaných látok, dreva alebo papiera.
Typy bábok a ich ovládanie
Existuje niekoľko základných typov bábok, ktoré sa líšia spôsobom ovládania a konštrukciou:
- Maňuška - bábka, ktorá je animovaná zdola. Bábkar je často nepriznaný, teda skrytý za bariérou, ktorú nazývame paravan. Tento typ bábky má zospodu otvor, do ktorého sa dá navliecť ruka herca. On pomocou troch prstov (dva na ručičky bábky a jeden na hlavičku) dokáže prezentovať chôdzu, charakter a aj iné vlastnosti postavy, ktoré má figúra vyjadrovať.
- Marioneta - bábka vodená zhora. Obyčajne býva upevnená na drôtoch alebo nitiach, ktoré sú priviazané na tyčke v tvare písmena X. Bábkar drží tyčky jednou rukou a vodí bábku po malom javisku.
- Javajka (vajang) - spodom vodená divadelná bábka. Zozadu sa pripevní na tyčku (čempurita), ktorá slúži ako držadlo pre bábkara. Ten sedí za plátnom a dvoma ďalšími tenkými tyčkami hýbe rukami bábok. Diváci sedia pred plátnom.
V posledných desaťrociach sa techniky animácie bábok stali oveľa zložitejšími. Animatorika (počítačová elektronika na diaľkové ovládanie) sa používa na animáciu, čiže oživenie bábky (často využívané vo filmoch). Bábky sú schopné aj nepatrného pohybu, napríklad zmeny výrazu tváre.
Bábkové divadlo na Slovensku a vo svete
Bábkarstvo je zapísané v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO ako spoločná slovenská a česká nominácia. Aj keď má dnešné slovenské a české bábkové divadlo rôzne formy, nadväzuje na to najlepšie z ľudovej bábkarskej tradície. Bábkarstvo na Slovensku a v Čechách vnímané ako jav vo všetkých jeho historických podobách a rozmanitých prejavoch predstavuje tradičný kultúrny prvok. Tento druh divadla spája dramatické, dramaturgické, inscenačné, interpretačné, scénografické, výtvarné i hudobné zručnosti. Je neoddeliteľnou súčasťou slovenskej a českej divadelnej a literárnej tradície.
Pôvodný, de facto internacionálny repertoár prechádzal procesom folklorizácie a postupne vstrebával domáce jazykové a tematické prvky. Vďaka prepojeniu s národno-uvedomovacím procesom, nadobudol tento prvok svojbytnú podobu líšiacu sa v mnohých aspektoch od bábkového divadla iných kultúrnych komunít.
Podľa skúseností umelcov z Bábkového divadla na rázcestí (BDNR) laická, ale aj odborná verejnosť "absolútne nevníma bábkové divadlo ako potenciálny priestor pre kvalitnú tvorbu pre dospelých". Okrem nich existuje množstvo súkromných bábkových divadiel, ktorých scéna, bábky a rekvizity sa zmestia do kufra a ktoré chodia priamo za divákom do škôl či nemocníc.
Významné osobnosti a tradície
Medzi významné osobnosti slovenského bábkarstva patrí Anton Anderle, ktorý inovoval tradičné marionetové divadlo. Jemne a citlivo oživoval starú tradíciu, mal energiu a charizmu, vedel dobre animovať bábky, preto mal vo svete veľkú popularitu. Anton Anderle vedie bábku, ktorá je jeho dvojníkom. Aj drevená marioneta s tvárou jedného z najvýznamnejších tradičných európskych bábkarov, ktorú mu darovali priatelia, je na výstave S drôtom v hlave v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave. Predstavuje tristo bábok z Anderleho súkromnej zbierky.
Ján Stražan bol prvým zdokumentovaným slovenským bábkarom, ktorý predvádzal aj optické triky. Tradícia marionetového divadla je európsky fenomén, ktorý sa zrodil v období baroka. V jeho tradícii sa spojili dve vetvy - talianska a anglická, aby si v rôznych krajinách vytvárali vlastné špecifické a typické kultúry. Jednotlivé národné bábkové kultúry boli v minulosti inšpirované marionetovou tradíciou. Preberali štýl hrania i repertoár. Okrem náboženských hier uvádzali obľúbeného Dona Šajna a Fausta. S bábkami, ale aj bez nich hrávali hlavne pre dospelých. Až v druhej polovici 19. storočia sa v Mníchove objavilo bábkové divadlo, ktoré začalo hrávať pre deti.
Najrozšírenejším typom bábok na Slovensku i v Česku boli marionety - bábky zavesené na drôte a ovládané pomocou nití. Práve marionety tvoria najväčšiu časť Anderleho zbierky. On sám ju stále zveľaďoval. Sám reštauroval staré bábky a vyrezával nové. Neživé bábky oživujú na výstave dokumenty o Anderleho umení, záznamy z predstavení aj improvizované divadielka pre návštevníkov.
Bábky v terapii a umení
Bábky môžu slúžiť aj ako terapeutický nástroj. V rámci terapie v dennom stacionári na II. psychiatrickej klinike Univerzity P. J. Šafárika v Košiciach pripravili klienti bábkové divadelné predstavenie s názvom "Čarovný les". Toto predstavenie vznikalo ako výsledok ich dlhodobej práce s rôznymi terapiami, ako napríklad muzikoterapia, artterapia, biblioterapia či ergoterapia. Klienti stacionára sú autormi scenára, postarali sa o technické zázemie, výber hudby a sami si vyrábali bábky. Problémy, o ktorých sa hovorí v rozprávke, sú reálne problémy autorov predstavenia.
Zuzana Almáši Koreňová tvorí originálne bábky, ktoré v mnohých vyvolávajú úsmevy a príjemné pocity. Celé sa to začalo ešte v jej detstve, keď našla staré drevené marionety. V dospelom veku si na ne spomenula a začala sama šiť bábky. Jej prvé dielka boli torzá a hlavy, neskôr pridala ruky a nohy. Každá jej bábka je originál a často majú aj krátke príbehy. Na sociálnych sieťach založila skupinu "Bábky, ktoré liečia dušu", ktorá mala veľký úspech. Hovorí, že od obdivovateľov jej bábok sa k nej dostávali milé spätné väzby - často sa vraj s nimi rozprávajú a keď na ne pozerajú, musia sa stále usmievať.
Bábky, ktoré vyrába Zuzana Almáši Koreňová, často vyvolávajú príjemné pocity a úsmev. Ľudia si ich vozia v autách, alebo nimi zdobia pracovný či nočný stolík. Doteraz vyrobila viac ako tisíc takýchto diel a mnohé z nich skončili v zahraničí.
Bratislavské DPOH odpremiérovalo novú inscenáciu Websterovci: Lili a ukradnutá sieť. Populárny animovaný seriál Kataríny Kerekesovej do bábkovej podoby adaptoval režisér Gejza Dezorz. Predstavenie pre deti od šiestich rokov je príkladom prepojenia moderných animovaných seriálov s tradičným bábkovým divadlom.
Kulinárske inšpirácie s bábkovou tematikou
Bábková tematika sa odráža aj v kulinárstve, najmä pri príprave tort a zákuskov na detské oslavy. Existujú rôzne recepty na torty s motívom bábik, ako napríklad Barbie tortička, torta k 30-tke s bábikou alebo torta na ľudovú nôtu s bábikou tanečnice. Okrem tort sa dajú vytvoriť aj iné sladkosti inšpirované bábkami, napríklad šišky upletené do podoby bábik alebo čokoládky v tvare medvedích labiek.
Animovaný film "Keď život chutí" od režisérky Kristiny Dufkovej, nakrútený podľa francúzskeho knižného bestselleru Mikaëla Olliviera, je príbehom o dospievaní, láske k jedlu a hudbe. Film poukazuje na dôležitosť sebaprijatia a na to, ako sa s problémami dospievania vyrovnať s nadhľadom. Podľa producentky Agáty Novinskej je snímka o láske k jedlu, hudbe, dospievaní, prvých láskach a učení mať sa rád. Film má divákov povzbudiť, aby sa na problémy, ktoré ich pri dospievaní stretnú, pozreli aj z iného uhla pohľadu a pochopili, ako ich ľahšie zvládnuť. Tento film môže byť inšpiráciou aj pre kulinárske experimenty a objavovanie nových receptov.