Poznáte dulu? Už ste ju skúsili aj spracovať? Dule sú zabudnuté ovocie, ktoré mnohí už nepoznajú. No džem z nich je skvelou pochúťkou. Využite ich úrodu aj vy! Dula, starobylé ovocie s bohatou históriou, si opäť nachádza cestu do našich záhrad. Je to škoda, keďže v sebe ukrýva mnoho vitamínu C, ktorý vám posilní imunitu hlavne počas chrípkového obdobia, minerálov ako draslík, vápnik, železo, meď, fosfor a zinok. Takže sami vidíte, že v skutočnosti je veľmi prospešná na celkové posilnenie organizmu.
Dula je veľmi bohatá na pektín, ktorý sa uvoľňuje počas varenia a dodáva jej krásne krémovitú konzistenciu. Preto sa najčastejšie využíva pri príprave marmelád či želé, ale výborne sa hodí aj na prípravu koláčov. Tento koláč má krásnu šťavnatú plnku plnú zimných aróm od škorice a klinčekov.
Ak máte radi hrušky, určite si z nich pripravte chutný kompót, sladučký džem s citrónom a vanilkou alebo lahodný koláčik. Príprava koláčika je jednoduchá a rýchla. Takéto koláče nám pripravovali naše babičky. Ich vôňa a chuť je nezameniteľná a pripomína nám detstvo a prázdniny u babičky.
Čo je dula?
Dula (Cydonia oblonga) je opadavý strom alebo ker z čeľade ružovitých (Rosaceae). Pochádza z regiónov juhozápadnej Ázie a Kaukazu, konkrétne z oblastí Iránu, Turecka a Zakaukazska. Dula je jedným z najstarších kultivovaných plodov a bola pestovaná už v starovekom Grécku a Ríme. V mnohých kultúrach sa považovala za symbol lásky a plodnosti.
Toto zvláštne ovocie, ktorému sa darí aj na území Slovenska, sa v staroveku pokladalo za symbol lásky, plodnosti a šťastia. Na Slovensku bola dula známa už v minulosti a pestovala sa v záhradách našich starých mám. Bola obľúbená pre svoju odolnosť a všestranné využitie v kuchyni ako cenný zdroj vitamínov počas zimných mesiacov, najmä na prípravu kompótov, džemov a sladkých dezertov. Dula patrí k takmer zabudnutému ovociu a jej využitie dnes je len ako podpník pre hrušky.
Pravdepodobne pochádza z oblasti od Iránu až po Indiu a Tibet. Je známa a pestovaná už po tisícročia, pestovala sa už 4000 pnl. Dnes je jej pestovanie rozšírené v Stredomorí, hlavne v Taliansku, Španielsku a Grécku, ďalej je pomerne rozšírená na ďalekom východe, prípadne aj v severnej Afrike. Dule sa v súčasnosti pestujú najmä v teplých oblastiach s dlhým a horúcim letom najmä v strednej a južnej Európe.
Dula je menší opadavý strom a pochádza z teplých oblastí juhozápadnej Ázie. Dule sa bežne pestujú hlavne v teplých oblastiach strednej a južnej Európy, kde sú letá dostatočne dlhé a horúce, aby plody mohli dozrieť. U nás je ich pestovanie rozšírené hlavne v južnejších okresoch Slovenska. Môžete ich nájsť zasadené v starých záhradách alebo vinohradoch. Možno ich poznáte skôr pod ľudovými názvami ako gdula, guňa alebo bižalma.
Dule ľudia pestovali zrejme ešte pred jabloňami a u starovekých grékov bola dula rituálnym darom na svadbách, ako symbol zdravia a plodnosti. Latinské rodové meno dule pochádza z jej gréckeho názvu kydónske jablko (kydonion malon) podľa starovekého krétskeho prístavu Kydonia. Dula je príbuzná jabloní a hrušiek. Má rada teplé slnečné stanovište, pôdu bohatú na živiny a tiež dostatok vlahy. Jej pestovanie je pomerne nenáročné, pretože nezvykne trpieť žiadnymi chorobami ani škodcami. Dula kvitne až v druhej polovici mája, takže neskoré jarné mrazy ju zvyčajne nepoškodia. Mladé stromčeky začínajú rodiť veľmi rýchlo, prakticky už druhý rok po výsadbe.
Plody majú v závislosti od kultivaru buď hruškovitý alebo jablkovitý tvar a za surova sú prakticky nejedlé, pretože sú veľmi tvrdé a trpké. Dule jablkovitého tvaru sú považované za chutnejšie a majú jemnejšiu dužinu. Plody sú najskôr zelené, až neskôr pri dozrievaní sa ich farba zmení na výrazne žltú. Dozreté plody sú pekné veľké, majú jemné plstnaté chĺpky a intenzívne voňajú. Dule oberáme na jeseň čo najneskôr, ale ešte pred príchodom prvých mrazov, aby nenamrzli (niektoré zdroje uvádzajú naopak, zber až po prvých mrazoch). V našich zemepisných šírkach je to spravidla koncom októbra alebo začiatkom novembra.
V dobrej suchej pivnici alebo komore vydržia nepoškodené plody veľmi dlho. Dozreté plody sú veľmi aromatické a iste sa mnohí z nás pamätajú, ako ich naše babičky dávali do skríň medzi bielizeň ako prírodný deodorant a odpudzovač molí. Dule sú výborným zdrojom vitamínu C a tiež ďalších nášmu zdraviu osožných látok (obsahujú sacharidy, najmä fruktózu, tiež ovocné kyseliny, pektíny, triesloviny, aromatické silice a minerálne látky ako draslík, vápnik, železo, meď, fosfor a zinok. Významný je hlavne obsah pektínu, vďaka ktorému sa dule pridávajú aj do džemov z iných druhov ovocia, ktoré obsahujú málo pektínu.
Všestranné využitie duly
Dula sa tiež odjakživa používala aj v ľudovej medicíne. Sušené plody sú výborné pri žalúdočných problémoch a tiež proti hnačke. Tepelne spracované plody sú vhodné na zlepšenie trávenia a upokojenie žalúdka. Majú mierne laxatívne účinky a obsahujú vlákninu, ktorá je prospešná pre črevá. V Portugalsku toto ovocie nazývajú „marmelo“ a práve od neho je odvodený aj názov marmeláda. Plody dule sa najčastejšie využívajú na výrobu kompótov, džemov, želé, muštu, ale aj vína a destilátov. Obľúbenou pochúťkou je aj tzv. dulový syr.
Plody nie sú jedlé ani za surova, sú tvrdé, nasládle s trpkou príchuťou. Čerstvé plody pre svoju trpkú a nevyváženú chuť nie sú vhodné na priamy konzum. Využívajú sa na kompóty a vďaka vysokému obsahu pektínov sa z nich pripravujú rôsoly, džemy, pasty a podobne. Pektíny umožňujú výrobu takzvaného dulového syra, ktorý zostáva dlho vláčny. Dulu môžeme pridávať do jablkových a hruškových kompótov pre zlepšenie arómy. Pridanie duly do jablkových a hruškových muštov zrýchľuje ich čírenie. Duly sú vhodné aj na prípravu výborného vína. Dula sa využíva najčastejšie ako podpník pre hrušky, broskyne a hloh. V minulosti sa pre svoju vôňu ukladali do skríň medzi bielizeň. V liečiteľstve sa využíva aj vývar z dulových semien. Naše babičky ju pridávali do kapusty, robili z nej džem a našli jej aj iné využitie.
Dula je vynikajúca pre rôzne recepty a môžete ju použiť vo väčšine jedál, ktoré si vyžadujú sladkú a šťavnatú chuť. Inšpirujte sa niektorými z týchto nápadov. Dula je sladký a šťavnatý ovocný druh, ktorý môžete využiť na prípravu rôznych chutných jedál.
Pri príprave zákuskov a koláčov môžete tradičné jabĺčka vymeniť za dulu a koláč bude mať razom novú, jesennú, chuť. Nenechajte sa pomýliť názvom, dulový syr - syrom v skutočnosti nie je, ide skôr o sladké želé, ktoré vám razom zaženie chuť na iné sladené maškrty. Jeho príprava je jednoduchá, budete potrebovať na kúsky nakrájanú dulu zbavenú jadrovníkov, vodu a cukor. Dulu si uvaríme do mäkka a pretrieme ju cez jemné sitko. Získanú hmotu zmiešame s cukrom v pomere 1:1 a varíme pomaly do úplného zhustnutia. Nádobu (hlboký tanier, srnčí chrbát, nižšiu zapekaciu misku ...) vypláchneme studenou vodou a zhustnutý dulový syr do nej prelejeme. Necháme vychladnúť a „syr“ vyklopíme. Z hotového „syra“ si môžete vyrobiť svieže, dulové želé cukríky. Hotové želé po vyklopení nakrájajte na malé kocky, ktoré môžete následne obaliť v mletých orieškoch, čokoláde alebo v kokose.
Umytú dulu si nakrájame na kocky alebo plátky, posypeme mletou škoricou, prelejeme medom, orieškami a jemne podlejeme vodou (alebo vínom). Na pekáč môžeme k duli pridať aj iné ovocie, ako jablká alebo hrušky. Dulu stačí s trochou cukru a vody povariť do mäkka. Výživa chutí výborne aj v kombinácii s hruškou alebo s jablkom. Po uvarení rozmixujeme do hladka a zavíčkujeme.
Robíte si domácu kvasenú kapustu? Dulu a iné ovocie očistíme a nakrájame na drobnejšie kúsky, uložíme na plech alebo pekáč. Takto pripravené ovocie premiešame s cukrom, vybraným korením, jemne podlejeme vodou a necháme piecť do mäkka. Ovocie nakrájajte na drobnejšie kúsky, nechajte povariť s trochou vody a cukru.
Zdravé, nízkokalorické chipsy? Nakrájajte dulu na tenké plátky a nechajte usušiť v sušičke na ovocie alebo v rúre na nízkej teplote s pootvorenými dvierkami.
Dulový koláč
Vyskúšajte koláč alebo galette s dulou. Dulu môžete použiť na prípravu koláča s posýpkou, resp. mrveničkou. Už len pri príprave ovocia sa vám cez kuchyňu preženie jedinečná vôňa ovocia. Napečme si teda aspoň raz za rok dulový koláč.
Z takto pripraveného dulového „syra“ si môžete jednoducho pripraviť aj malé želé cukríčky. Stačí ak „syr“ nakrájate na menšie kúsky, ktoré môžete obaliť v čokoláde, orieškoch alebo v strúhanom kokose.
Karamelizované ovocie je výborným spôsobom, ako dodať raňajkovej kaši novú chuť. Očistenú dulu si nakrájame na kocky a vložíme do menšieho hrnca alebo na panvicu. Podlejeme vodou a necháme podusiť. Dusené dulové kúsky posypeme cukrom a necháme skaramelizovať.
Dulu zbavenú jadrovníkov si nakrájame na väčšie plátky a uložíme na plech na pečenie. Takto uloženú dulu prelejeme medom, posypeme orieškami a voňavou mletou škoricou. Na záver ovocie zľahka prelejeme vodou alebo vínom. Vložíme do vopred vyhriatej rúry a pečieme na 180 ° približne 20 -25 minút.
Dulové plody sa oplatí zaradiť do vášho jesenného jedálnička. Nie len pre ich prenikavú ovocnú vôňu, ale tiež pre vysoký podiel vitamínu C.
Recept na dulovo-hruškový koláč
Základom tohto receptu je krehké maslové cesto, sladučké hrušky a mrvenička. Najprv si vypracujeme cesto. Pripravíme si misku. Maslo alebo akýkoľvek rastlinný tuk nakrájame na kocky. Ak je maslo príliš tvrdé a tuhé, môžeme ho nastrúhať na strúhadle. Práškový cukor, polohrubú múku a kypriaci prášok dôkladne preosejeme cez sitko. Pridáme do misky k maslu, vajíčkam a cukru.
Múku zmiešame s cukrom, maslom a vajíčkom. Zatiaľ si pripravíme plnku. Na to dulu ošúpeme a pokrájame na drobné kocky, ktoré dáme do hrnca. V zvyšnej vode si zmiešame žĺtko a polentu /krupicu a keď je dula mäkká, prilejeme zmes do hrnca a 1 minútu za miešania povaríme až vznikne kašovitá zmes. Formu vymastíme, cesto preklopíme do formy a rovnomerne ho rozložíme. Okraje cesta zrežeme. Na spodok cesta rovnomerne posypeme postrúhané orechy alebo ovsené vločky. Keď je plnka vlažná nalejeme ich do pripraveného cesta a dáme piecť pri 170C na ca.
Nutričné hodnoty a liečivé účinky
Dula je plná prospešných živín, vrátane vitamínov, minerálov, fenolových látok, antioxidantov a vlákniny. Postupným dozrievaním sa jej farba mení na zlatožltú a zrením nadobúda charakteristickú prenikavú vôňu. Pri izbovej teplote vydrží uskladnená aj mesiac, no aj po dozretí zostáva tvrdšia ako jablko a jej chuť je o niečo trpkejšia. Práve preto sa v surovom stave konzumuje málokedy a obľúbenou je najmä jej príprava varením, dusením a pečením.
Už v dávnej minulosti sa plody dule využívali v ľudovom liečiteľstve. Používali sa v čajoch proti bolesti hrdla, žalúdočným ťažkostiam, hnačkám. Plody sa vyznačujú výraznou arómou, ktorá spríjemňuje prostredie a pri uložení do skríň medzi šaty odpudzuje mole šatové.
Zber a skladovanie
Plody sa zberajú v plnej zrelosti, ktorú prezradí intenzívna vôňa. Zber plodov sa robí koncom októbra, alebo aj neskôr, plody pre zlepšenie chuti môžu prejsť aj prvými mrazíkmi. Dule sa oberajú neskoro na jeseň ešte pred príchodom prvých mrazov. Na Slovensku je to niekedy koncom októbra.
Plody môžeme skladovať podobne ako jablká. Plody by mali byť oddelené od ostatného ovocia a v chlade vydržia aj do konca januára.
Pestovanie duly
Dulu môžeme úspešne pestovať aj v našich zemepisných šírkach. Pestovanie duly na Slovensku sa sústreďuje hlavne v teplejších vinohradníckych regiónoch. Naše babičky ju dávali do kapusty, aj do džemu, no dnes je toto ovocie skoro zabudnuté a nedocenené.
Dula jablková potrebuje slnečné stanovište s dostatkom svetla a tepla. Odporúča sa ju sadiť na miestach chránených pred studeným vetrom, aby sa znížilo riziko poškodenia kvetov a plodov. Ideálne je mierne svahovité miesto, kde nedochádza k hromadeniu studeného vzduchu. Pôdu potrebuje dula kyprú, výživnú, vlhkú, ale dobre drenážovanú. Najlepšie jej vyhovujú záhrevné pôdy dobre zásobené živinami. Dule nevyhovujú vápenaté, ťažké, studené, premokrené. Neznáša pôdy s vysokým obsahom vápnika, kde trpí chlorózou- žltačkou listov. Na vlahu je menej náročná, stačia jej zrážky 550 - 600 mm, ale pri doplnkovej závlahe podstatne zvyšuje rodivosť.
Dula má rada najmä teplé oblasti a pôdu s dostatkom živín bohatú na vlahu. Je to strom pomerne nenáročný na pestovanie a nie je veľmi náchylný na choroby ani iných škodcov. Má rada teplé slnečné stanovište, pôdu bohatú na živiny a tiež dostatok vlahy.
Dulu je najlepšie vysádzať na jar alebo na jeseň, pričom je dôležité zvoliť dostatočne priestrannú jamu, aby sa korene mohli dobre rozrásť. Po zasadení sa stromčeky zrežú asi o tretinu, čím sa podporí lepší rast. Dula je náročná na zálievku, najmä počas suchších období a v prvých rokoch po výsadbe. Keďže jej korene sa rozširujú hlboko, je potrebné zabezpečiť, aby mala dostatok vlahy. Stromčeky je tiež vhodné pravidelne mulčovať, čím sa udržiava pôdna vlhkosť a obmedzuje rast burín. Dula rodí na mladom jednoročnom dreve, preto krátke výhony neodrezávame. V suchých obdobiach nezabúdame duly pravidelne polievať. Dulu sadíme v spone 4 x 5 m. Udržiavame nezahustené koruny, ale jednotlivé vetvy neskracujeme, pretože dula rodí najmä na koncoch výhonov. Pomerne plytko zakoreňuje, preto ju neokopávame a nekypríme.
Na dule prevádzame hlavne výchovný rez, ktorým dosiahneme stromčekový vzhľad, pretože má tvoriť skôr ker. Vytvárame otvorenú kotlovitú korunu podobne ako u broskýň. V dospelosti dulu iba presvetľujeme. Na starších rastlinách môžeme pre zvýšenie plodnosti spraviť zmladzovací rez na ktorý reaguje dobre.
Rozmnožuje sa štepením na podpník vlastného druhu. Ušľachtilé sorty sa rozmnožujú vegetatívne, najmä očkovaním. Ďalej môžeme rozmnožovať odkopkami, potápaním, prípadne sa môžeme pokúsiť zakoreniť odrezky. Rozmnožiť môžeme samozrejme aj výsevom semien, avšak takto vypestovaná dula si nezachováva vlastnosti materskej rastliny, preto sa tento spôsob využíva len na získanie podpníkov.
