Dvojročné rastliny sú fascinujúcou skupinou rastlín, ktoré dopĺňajú záhradu svojou jedinečnou životnou stratégiou. Ich dvojročný cyklus prináša nielen krásu v podobe kvitnutia, ale aj úžitok v podobe zeleniny a semien. Pochopenie ich potrieb a starostlivosti vám umožní naplno využiť ich potenciál.
Životný cyklus dvojročnej rastliny
Dvojročné rastliny sú špecifické tým, že ich životný cyklus trvá dva roky. V prvom roku rastú a vytvárajú korene, stonky a listy, zatiaľ čo v druhom roku kvitnú, prinášajú semená a následne odumierajú. Pestovanie dvojročných rastlín môže byť veľmi obohacujúce, pretože ponúka možnosť tešiť sa z ich krásy a úrody po dlhšiu dobu.
Životný cyklus dvojročnej rastliny
Dvojročná zelenina
Viaceré naše bežné zeleniny sú druhy botanicky dvojročné. Z bežného jednoročného pestovania ich poznáme len v podobe konzumných častí - koreňov mrkvy, buliev zeleru, hlávok kapusty a pod. Pestovanie dvojročných rastlín na osivo je v prvom roku podobné ako pri bežnej kultúre určenej na konzum. Cieľom je získať zdravé, odrodovo typické, dobre vyvinuté rastliny na prezimovanie.
Medzi najznámejšie dvojročné druhy zeleniny patria:
- Kapusta hlávková biela a červená
- Kel hlávkový
- Kel ružičkový
- Kel kučeravý
- Mrkva
- Petržlen
- Zeler
- Pór
Niektoré dvojročné zeleniny dokážu vzdorovať nízkym teplotám medzi prvým a druhým rokom pestovania. Jeden z najväčších otužilcov, kel kučeravý, prečká bežnú zimu aj bez ochrany. Navyše, tú pravú chuť dostavajú zvlnené listy až po prvých mrazoch. Ak sú dostatočne vyzreté, znesú obe odrody aj mráz 12°C pod nulou.
Pestovanie a starostlivosť o dvojročnú zeleninu
Hlúbová zelenina je veľmi náročná na predplodinu, prípravu pôdy, závlahové pomery a výživu. Zaraďujeme ju do prvej trate. Je najpestovanejšou skupinou zeleniny a u nás ju spotrebitelia konzumujú počas celého roka.
Kapusta hlávková biela a červená je dvojročná rastlina. V prvom roku vytvára mohutnú koreňovú sústavu, nerozkonárenú dužnatú stonku so skráteným vrcholom - hlúb a hlávku z husto nahromadených listov. Pre koreňovú sústavu je charakteristický kolovitý koreň, ktorý hrubne a rozkonáruje sa do bokov na hustú koreňovú sústavu. Hlúb má čo najmenej zasahovať do hlávky. Pri kapuste hodnotíme hustotu hlávky. Čím viac sú listy nakopené, tým kompaktnejšia a kvalitnejšia je hlávka. Tvar hlávky môže byť plochý, guľovitý, oválny až kónický so všetkými prechodmi. Obalové listy majú voskový povlak. Kvetné stonky sa vyvíjajú v druhom roku. Dorastajú do výšky 1 m i viac. Zoskupenie listov na stonke je špirálovité. Jedna rastlina má až 2000 žltých kvetov, zostavených v strapcoch. Plodom je šešuľa, dlhá až 100 mm. Po dozretí sa odspodu rozpolťuje a v každej polovici je rad hladkých hnedých semien.
Kel hlávkový má podľa kultivaru rozlične intenzívne skučeravené až bublinaté listy v celej škále zelených farieb. Obalové listy sú sfarbené od žltozelenej cez rozličné odtiene zelenej až po modrozelenú farbu, čo býva aj charakteristickým znakom kultivaru. Skučeravené a pevnejšie obalové listy s jemným voskovým povlakom zvyšujú odolnosť kelu hlávkového, najmä proti nízkym teplotám. Rast a vývin rastlín je podobný ako pri kapuste hlávkovej. V zeleninárskej praxi sú známe prípady kríženia týchto dvoch rastlín.
Kel ružičkový sa od ostatnej hlúbovej zeleniny sa odlišuje charakteristickou stavbou. Hlúb je vysoký 0,3-1,0 m, listy väčšinou pretiahnuté, obrátene vajcovité, celistvookrajové sú na hlúbe špirálovité rozmiestnené. V pazuchách listových stopiek sa vyvíjajú púčiky - ružičky, veľké 20-70 mm, ktoré sú konzumnou časťou. Pre úrody je rozhodujúci počet ružičiek na stonke, ich veľkosť a pevnosť zavinutia. Kladne sa hodnotí aj bublinatosť obalových listov ružičiek, ktorá je dôležitá aj pre mrazuvzdornosť.
Kel kučeravý netvorí hlávku, ale mohutnú ružicu kučeravých rozlične zelených listov. Vyskytujú sa aj rastliny pestrých farieb a kel kučeravý tak získava aj okrasný charakter. Kel kučeravý dosahuje výšku 0,3-0,9 m a patrí medzi zeleninu, ktorá znáša aj dosť silné mrazy bez poškodenia.
Zber a uskladnenie dvojročnej zeleniny
Dvojročné plodiny určené na semeno - koreňová zelenina a hlúboviny -, potrebujú čo najlepšie prezimovať. Zberáme ich čo najneskôr, ak je to možné až v novembri. Prvé mierne mrazíky im neublížia.
So zberom sa zbytočne neponáhľame. Na uloženie zberáme dvojročné zeleniny podľa polohy pestovania a druhu plodiny obvykle v októbri a ak je to možné, radšej až v novembri, aby sme skrátili dĺžku prezimovania. Dvojročné druhy dobre znášajú prvé jesenné mrazíky, sú dobre prispôsobené našim podnebným podmienkam. Zberáme, ak je to možné a počasie nám praje, vždy za suchšieho a pekného počasia. Ak je ráno mrazík, necháme rastliny pred zberom vždy pozvoľna rozmrznúť.
Už pri zbere si urobíme akýsi základný predvýber semenných jedincov. Na uloženie a prezimovanie pre budúce osivo vyberáme len najkrajšie, zdravé, odrodovo zodpovedajúce, typické rastliny. Vyradíme tie, ktoré sú choré, nevyvinuté, netypické alebo poškodené.
Pri vlastnom výbere postupujeme spravidla tak, že celé zozbierané rastliny si vyložíme na zem, aby sme ich mohli v pokoji posúdiť. Najlepšie, keď každá rastlina má dostatok miesta, rozprestrieme a prezrieme aj vňať a pri zeleri napríklad aj koreňový systém. Ihneď po výbere odstránime z rastlín vňať alebo prebytočné listy. Kaleráby môžu prezimovať aj voľne uložené v pivnici.
Dvojročné kvety
Množstvo druhov dvojročných kvetov rozkvitá skoro na jar, v čase, keď letničky ešte len vysievame. Výborne sa dopĺňajú s jarnými cibuľovinami. Aby vám robili radosť, nesmiete zabudnúť ich v tomto období (v júni a v júli) vysadiť.
Medzi najobľúbenejšie dvojročné kvety patria:
- Fialka sirôtka
- Zvonček
- Klinček
- Sedmokráska
- Ibiš
- Chierant voňavý
- Starček
Z dvojročných kvetov patrí medzi najobľúbenejšie fialka sirôtka v rôznych farebných odtieňoch. Ide o netradičnú odrodu sirôtok, ktorá kvitne veľkými modrými kvetmi. Sirôtky sú dvojročné rastliny, ktoré kvitnú veľmi skoro v jari. Sirôtka kvitne od skorej jari až do konca jesene.
Krásne kvety vám prinesú tiež zvonček, klinček, sedmokráska, ibiš a chierant voňavý. Campanula medium, tj. Zvončeky ľahko podliehajú silnejšiemu vetru, stanovisko by preto malo byť chránené. Dianthus barbatus, klasická kvetina z babkinej záhradky vydrží niekoľko sezón. Klinček slzičkový, ktorý môžete pestovať ako letničky aj trvalky, prirodzene rastie na suchých stanovištiach po celej Európe. Klinček Super Parfait F1 - Dianthus Super Parf.
Ak hľadáte nenáročnú rastlinu so strieborno-bielymi listami, vyskúšajte pestovanie starčeka.
Výsev a starostlivosť o dvojročné kvety
Priesady na dvojročné kvety sa dajú vypestovať do semien aj svojpomocne. Na ich vysievanie je čas koncom jari až úvodom leta. Vysievajte do pareniska alebo na upravený záhon s prekyprenou a urovnanou pôdou. Vysievame v polovici júna do pareniska alebo priamo na záhon, na konci leta presadíme na konečné stanovisko.
Po vysiatí pravidelne zavlažujte, aby mali dostatok vody na vyklíčenie.
Po vyklíčení záhon jednoťte - jednotlivé rastliny budú mať vďaka tomu dostatok miesta pre svoj rast. Podporíte tým tiež vytvorenie bohatého trsu listov. V priveľmi hustom poraste by rastlinky boli slabšie a ťahali by sa dohora. Rastliny, ktoré ste z porastu odstránili, môžete znovu zasadiť. Pri ich vyberaní z pôdy len dbajte o to, aby ste nepoškodili jemné korienky, najlepšie je vybrať ich aj s pôdou.
Mladé rastlinky vyžadujú dostatok vlahy. Dbajte preto o jej pravidelný prísun najmä v období sucha. Prihnojte viaczložkovým tekutým hnojivom. V prvom roku sa rastliny zakorenia, čo im pomôže prežiť zimné obdobie.
Úvodom jari rastliny presaďte na ich stanovisko v kvetinovom záhone alebo črepníkoch. Budú potrebovať výživnú pôdu.
Ak je to potrebné, niektoré dvojročné kvety sa dajú presadiť aj v čase ich kvitnutia. Takéto presádzanie znesú napríklad sirôtky a nezábudky. Opatrne vyberte celú rastlinu s pôdy, preložte ju do pripravenej jamky na nové miesto a zalejte. Počas kvitnutia pravidelne zalievajte, občasne prihnojte. Najmä sirôtky a nezábudky vyžadujú dostatok vlhkosti. Po ich odkvitnutí by už na záhone mali kvitnúť letničky a trvalky.
Dvojročné kvety sa dokážu rozmnožovať samovýsevom a môžete ich na tom istom mieste nájsť aj nasledujúci rok po odkvitnutí. Ak sa nechcete spoliehať na prírodu, semienka si sami pozbierajte a znovu vysejte. Semienka dopestujete tak, že si po odkvitnutí na rastlinách ponecháte niekoľko stoniek, na ktorých sa vytvoria.
Stanovisko a výsadba
Na pestovanie dvojročných kvetov je najvhodnejšie slnečné stanovisko. Dostatok slnečných lúčov podporuje ich kvitnutie a rozvoj listovej časti. Môžete ich vysádzať k cibuľovinám, ktoré vhodne doplnia. Výborne sa dopĺňajú s jarnými cibuľovinami. Veľmi pekne vyzerajú aj v predzáhradke alebo popri chodníkoch. Môžete z nich vytvoriť tiež efektný len okolo kvetinového záhona.
Partnerské pestovanie
Keďže sa niektoré druhy zeleniny a ovocia dokážu navzájom podporovať, pri ich sadení je potrebné dodržiavať isté pravidlá. Tento spôsob sa nazýva partnerské pestovanie. Iné druhy si, naopak, konkurujú. Ak by sa nachádzali v tesnej blízkosti, ich úroda by nebola taká bohatá.
Možno ste si aj sami vo vašej záhradke všimli, že niektorým rastlinám prospieva ich vzájomná blízkosť. Ich spoločné pestovanie prináša výsledky v podobe vyššej kvality a podporuje ich rast. Iné je lepšie vysadiť ďalej od seba, pretože sa ovplyvňujú negatívne. Vyššie rastliny tak môžu poskytnúť ochranu pred slnečným žiarením pre nižšie, niektoré druhy dokonca poslúžia ako opora pre ťahavú zeleninu či strukoviny. Ak chcete zabezpečiť dostatočné opeľovanie, včely a iný užitočný hmyz prilákajú do záhradu medonosné rastliny. Využiť môžete tiež prirodzenú schopnosť obohacovania pôdy o dusík, ktorú majú napríklad šošovica, fazuľa a hrach.
Partnerské pestovanie má svoje zásady. Kríčkovú fazuľu môžete zasadiť do blízkosti zemiakov, jahôd, mrkvy, kukurice, kapusty, repy, karfiolu a uhoriek. Neprispievajú jej cesnak, cibuľa, pór a fenikel. K ťahavej fazuli vysaďte kukuricu, reďkovku a zemiaky. Spolu s mrkvou budú prospievať: šalát, hrach, kapusta, zemiaky, reďkovky a pór. Z byliniek k nej môžete zasadiť šalviu, rozmarín a pažítku. Kukurici prospeje blízkosť fazule, melónu, skorých zemiakov, uhoriek, hrachu a tekvice. Paprika si bude dobre rozumieť s mrkvou, paradajkami, cibuľou, petržlenom, bazalkou a baklažánom. Rajčiaky saďte k mrkve, špargli, horčici, cibuli, bazalke, petržlenu, ríbezliam, kapuste, rozmarínu a k šalvii. Hrach môžete vysiať k repe, reďkovkám, uhorkám, kukurici, mrkve, skorým zemiakom a okrúhlici. Pri jahodách sa bude dariť šalátu, špenátu a kríčkovej fazuli. Krásna pažítka vám narastie v blízkosti jablone, viniča, ruží a kríčkov s bobuľovým ovocím. Prospievajú jej aj hrach, paradajky a mrkva.
Vedecky podložené kombinácie spoločných rastlín, ktoré fungujú
