Profesor Jozef Felix bol významnou osobnosťou slovenskej kultúry, ktorej život a dielo boli úzko späté s literatúrou, prekladateľstvom a literárnou kritikou.
Narodil sa 27. mája 1913 v Ružomberku. Základnú školu vychodil v rokoch 1919 - 1923 v Čimhovej. V rokoch 1923 - 1931 navštevoval Štátne reálne gymnázium v Ružomberku. V rokoch 1931 - 1935 študoval slovenský jazyk a francúzsky jazyk na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, na Karlovej univerzite v Prahe a na parížskej Sorbone.
Po štúdiách nastúpil roku 1935 ako stredoškolský profesor na gymnázium v Kláštore pod Znievom, po troch rokoch prešiel do Štátneho gymnázia v Bratislave, kde pôsobil do roku 1944. V rokoch 1945 - 1949 bol dramaturgom činohry SND v Bratislave, v rokoch 1949 - 1951 pracovníkom Literárnovedného ústavu SAVU. V rokoch 1951 - 1960 bol redaktorom a vedúcim redaktorom vydavateľstva Tatran (pôvodne Slovenské vydavateľstvo krásnej literatúry). Do Ústavu slovenskej literatúry SAV sa vrátil v rokoch 1961-1967 ako samostatný vedecký pracovník. Roku 1967 sa habilitoval na docenta a pôsobil na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského ako vedúci Katedry romanistiky. V roku 1974 sa vrátil do Literárnovedného ústavu SAV ako vedecký pracovník.
Talent a odborný rozhľad
Talent a široký odborný rozhľad Jozefa Felixa sa najväčšmi prejavil v literárnohistorickej eseji, literárnej kritike, ale aj vo výnimočnej a rozsiahlej prekladateľskej tvorbe z románskych literatúr. Jeho literárne názory boli od počiatku hodnotovo mimoriadne vyhranené, na literárne dielo (pôvodné i preložené) kládol vysoké nároky, dané jeho až vášnivým záujmom o románske kultúry i hlbokým vzdelaním v tejto oblasti.
Podobne ako Alexander Matuška konfrontoval slovenskú literatúru s európskym kontextom. Kritický diskurz, vychádzajúci prísne z kánonu originality, náročného skúmania pôvodnosti diel, ktorým Matuška oživil literárne prostredie tridsiatych rokov, rozvíjal však Felix po svojom.
Ako vysokoškolský učiteľ, docent a univerzitný profesor odchoval množstvo romanistov a dlhé roky významne ovplyvňoval estetické kritériá a hodnotové normy v celej prekladateľskej obci na Slovensku aj ako oponent či, naopak, poradca a spolupracovník najnáročnejších projektov v oblasti umeleckého prekladu (napríklad Dante, Rabelais a iné).
Kritická polemika a literárna činnosť
Do literárnych procesov pred druhou svetovou vojnou zasiahla napríklad veľmi výrazne Felixova kritická polemika s Dobroslavom Chrobákom o pôvodnosti jeho zbierky poviedok Kamarát Jašek, ktorá - napriek istej miere nespravodlivosti a až totálneho odmietnutia prínosov z cudzích poetík - zároveň upozornila na zložitosť tvorby v látkových a formálnych rámcoch poetiky výrazných literárnych prúdov, ktoré už v európskych krajinách vymedzili košato rozvetvený estetický reliéf (v tomto prípade expresionizmus, no najmä francúzsky naturizmus a vitalizmus). Literárny vývin a najmä kontexty ďalšej Chrobákovej tvorby však ukázali, že v zbierke Kamarát Jašek nešlo o plagiát, ale o svojbytné spracovanie látky vytvorenej v minulosti, ktoré je v dejinách literatúry bežné (Shakespeare, Montesquieu, Goethe).
Literárnej kritike sa venoval už ako vysokoškolský študent v Prahe. Od tridsiatych rokov publikoval svoje recenzie a kritiky v Slovenských pohľadoch, Eláne, v Národných novinách, spolupracoval s rozhlasom.
Felixove analyticko-esejistické pohľady na najväčšie zjavy svetovej literatúry vychádzali časopisecky v rokoch 1936 - 1976. Tvorbu do roku 1966 obsahujú knižné diela Cesty k veľkým, Modernita súčasnosti, Dve románske fresky. Z literárnych kritík domácej tvorby vznikla kniha Harlekýn sklonený nad vodou. Felixovu mimoriadnu rozhľadenosť a hĺbku reflexívneho záberu súhrnne zachytili šesťzväzkové Vybrané spisy.
Prvý zväzok s názvom Kritické rozlety zachytil jeho prvé vývinové obdobie v rokoch 1936 - 1944. Felixovu kritickú aktivitu po oslobodení do konca sedemdesiatych rokov priniesol druhý zväzok Domov i svet. Články, doslovy, štúdie o francúzskej a španielskej literatúre z rokov 1935 - 1955 tvoria tretí zväzok Na cestách k veľkým. Romanistické štúdie Jozefa Felixa z rokov 1956 - 1966 obsahuje štvrtý zväzok V sprievode majstrov. Čiastkové štúdie z dejín európskych literatúr priniesol piaty zväzok Európske obzory.
Prekladateľská činnosť a literárne lásky
Mimoriadne cenná je Felixova spolupráca s Viliamom Turčánym na preklade Danteho Božskej komédie. Hodnotným spôsobom ovplyvnil aj podobu prekladu prvej časti monumentálneho renesančného románu F. Rabelaisa Gargantua a Pantagruel (preklad Jozef Brandobur).
Jozef Felix sa venoval aj prekladateľskej činnosti. Jeho prekladateľská činnosť významne prispela k obohateniu slovenskej kultúry o diela svetovej literatúry.
Profesor Jozef Felix mal veľa literárnych lások. Jednou z nich bol aj francúzsky stredoveký básnik Villon. Venoval sa mu celé povojnové obdobie, až do svojej predčasnej smrti. Vytvárajú navzájom celkový obraz o tomto výnimočnom autorovi, ktorému sa v uplynulom 20. storočí venovala svetová pozornosť; predstavujú, vo svojom úhrne, akoby villonovskú monografiu.
O Villonovo poznanie a spopularizovanie u nás sa zaslúžil predovšetkým tento náš najvýznamnejší znalec francúzskej literatúry. Súbor villonovských štúdií vydávame z príležitosti jeho nedožitej deväťdesiatky. Medziiným aj preto, že ako romanista usiloval sa o čo najširšie vzťahy Slovenska s veľkými európskymi literatúrami. Práve Villonovi venoval celé povojnové obdobie, až do svojej predčasnej smrti. Jeho štúdium Villona vytvorilo celkový obraz o tomto výnimočnom autorovi, ktorému sa v uplynulom 20. storočí venovala svetová pozornosť. Tieto štúdie predstavujú akoby villonovskú monografiu.
Zomrel 14. októbra 1977.