Národné hymny a piesne vlastenectva sú neoddeliteľnou súčasťou kultúry každého národa. Ich melódie a texty často nesú hlboký historický a emocionálny náboj, ktorý spája ľudí a posilňuje ich národnú identitu. V uplynulých dňoch, počas Olympijských hier v Londýne, sme mali možnosť počuť množstvo hymien pri medailových ceremóniách. Za ich pôvodom však stoja zaujímavé a prekvapujúce príbehy.
Marsejéza: Hymna Francúzskej revolúcie
Francúzska hymna, známa ako La Marseillaise alebo Marsejéza, má svoje korene v roku 1792. Napísal ju ženijný dôstojník Claude Joseph Rouget de Lisle. Pôvodne bola určená pre vojnu Francúzov proti Rakúsku. V súčasnosti je považovaná za jednu zo svetovo najuznávanejších hymien. Je zaujímavé, že samotný skladateľ hymny nemal v živote veľké šťastie; v čase cisárstva a reštaurácie bola hymna zakázaná. Štátnou hymnou sa stala opäť v roku 1879 a okrem rokov 1940 - 1944 je ňou nepretržite. Marseillaisa bola v devätnástom a dvadsiatom storočí piesňou revolučných hnutí a v roku 1917 bola nakrátko aj hymnou Ruska.
Text hymny na určitých miestach obsahuje opovážlivé slová. V múzeu v meste Lons-le-Saunier vo Francúzsku sú niektoré slová na displeji skryté, ak sú prítomné deti. Od 70. rokov minulého storočia sa ozývajú hlasy, že text hymny je príliš násilnícky a navrhujú sa jeho zmeny. Tieto zmeny sú však nepravdepodobné, a vo Francúzsku sa hymna povinne učí v školách.
Melódie, ktoré prekračujú hranice
Niektoré melódie hymien sa stali tak populárnymi, že ich prevzali aj iné krajiny, len s odlišným textom. Pieseň "God Save the Queen" (Boh ochraňuj kráľovnú), prvýkrát publikovaná v roku 1745, sa stala základom pre hymny viacerých národov. Lichtenštajnsko dodnes používa hymnu s vlastným textom, prijatú v roku 1920. Melódia inšpirovala aj punkovú skupinu Sex Pistols k nahraniu piesne "God Save the Qoueen", ktorá sa stala jednou z najznámejších punkových piesní.
Hymny bez slov a ich dôvody
Niektoré hymny sú unikátne tým, že nemajú text. Španielska hymna "La Marcha Real", jedna z najstarších v Európe, nemá text dodnes. Podobne je na tom aj hymna Kosova. Dôvodom je snaha neuraziť Srbov žijúcich v krajine, keďže text by bol v albánčine. Týmto spôsobom sa zachováva jednota a predchádza sa potenciálnym konfliktom.
Ľudové melódie a politika: Nepálska hymna
Hymna Nepálu má charakter ľudových melódií, čo je výsledkom politickej situácie v krajine. Text hymny bol napísaný v roku 2006, na konci desaťročnej občianskej vojny medzi Maoistami a kráľom. V súčasnosti niektorí Maoisti volajú po revolučnejšej hymne, čo odráža prebiehajúce politické zmeny.
Dĺžka a obsah hymien: Svedectvo národnej histórie
Pôvodné hymny štátov mali zvyčajne šesť a viac veršov. Súčasné hymny sú omnoho kratšie. Zvyšné časti starých hymien často odhaľujú viac o histórii a mentalite národa. Napríklad argentínska hymna kedysi obsahovala pomerne drsné verše na adresu Španielov. V roku 1900 však prestali spievať záver hymny útočiaci na Španielsko z obáv pred odvetnými akciami.
Francúzske piesne a ich vplyv
Francúzske piesne, známe aj ako šansóny, majú bohatú históriu a významný vplyv na hudobný svet. Ich melancholické melódie, hlboké texty a silné emócie oslovujú poslucháčov po celom svete už po celé generácie. Pôvod šansónov siaha až do stredoveku, kedy trubadúri a truvéri spievali piesne o láske, dvornosti a hrdinských činoch. V 16. storočí sa šansóny stali populárnymi na kráľovskom dvore a v aristokratických salónoch. V 19. storočí sa šansóny rozšírili medzi širšiu verejnosť a stali sa súčasťou kabaretov a kaviarní.
Počas 20. storočia zažili šansóny svoj zlatý vek. Umelci ako Edith Piaf, Jacques Brel, Charles Aznavour a Yves Montand sa stali medzinárodnými hviezdami a ich piesne sa stali klasikou. Šansóny sa stali symbolom francúzskej kultúry a identity.
Legendárne francúzske piesne
Tu je zoznam niektorých z najlegendárnejších francúzskych piesní, ktoré si získali srdcia poslucháčov po celom svete:
- La Vie en Rose - Edith Piaf
- Ne me quitte pas - Jacques Brel
- La Bohème - Charles Aznavour
- Les Champs-Élysées - Joe Dassin
- Non, je ne regrette rien - Edith Piaf
- Hymne à l'amour - Edith Piaf
- Que reste-t-il de nos amours ? - Charles Trenet
- Le Poinçonneur des Lilas - Serge Gainsbourg
- Avec le temps - Léo Ferré
- Amsterdam - Jacques Brel
Vplyv francúzskych šansónov
Francúzske šansóny mali významný vplyv na hudobný svet. Ich melancholické melódie a hlboké texty inšpirovali mnohých umelcov v rôznych žánroch. Šansóny sa stali súčasťou svetovej kultúry a ich odkaz pretrváva dodnes. Mnohé z týchto piesní boli preložené do rôznych jazykov a interpretované umelcami z celého sveta. Ich univerzálne témy, ako láska, strata, smútok a nádej, oslovujú ľudí bez ohľadu na ich kultúrne pozadie. Okrem toho, francúzske šansóny ovplyvnili aj iné formy umenia, ako film, divadlo a literatúru. Ich príbehy a postavy sa stali inšpiráciou pre mnohé umelecké diela.
Francúzske národné piesne v 19. storočí
19. storočie bolo pre Európu obdobím hlbokých spoločenských a kultúrnych zmien, ktoré sa výrazne odrazili aj v hudbe. Vo Francúzsku sa toto obdobie vyznačovalo nárastom meštianstva, ktoré prinieslo nové myšlienky a hodnoty do umenia a kultúry. Na prelome 18. a 19. storočia sa meštianstvo stalo novým činiteľom v európskej kultúre. Po víťazstve vo Veľkej francúzskej revolúcii bolo silou mladou a pokrokovou, prinášajúcou nové myšlienky do filozofie, literatúry a umenia. Umenie sa prejavovalo veľkým zmyslom pre prírodu, láskou k histórii, obzvlášť k jej tajomným príbehom, legendám a fantázii. Na rozdiel od klasického a osvietenského racionalizmu zdôrazňovalo cit. Umenie vyjadrovalo radosť, smútok, nádej, žiaľ a iné nálady ľudského vnútra.
Prenikanie demokratických zásad prinieslo záujem o ľud na vidieku. Zbierali sa jeho povesti a piesne, obdivovali sa kroje. Nová spoločnosť bola veselá a rada sa bavila, čo vysvetľuje vznik mnohých spoločenských piesní, pestovanie zborového spevu, vznik speváckych krúžkov a spolkov. Šľachtic necítil potrebu spievať v zbore, mal kapelu, aby mu hrala. Doba romantizmu sa teda vyznačovala prevahou vokálnej hudby a tancov. Dôsledkom toho je blízka súvislosť hudby s poéziou a obľúbenosť opery, kde sa všetko spája do jedného celku. V hudbe sa zdôrazňovala spevnosť, vláčnosť melódie, harmónia využívala chromatiku, aby znela čo najfarebnejšie. Skladatelia využívali prekvapujúce modulácie, enharmonické premeny a rytmiku osviežovali rytmy ľudových tancov. V obľube bol hlavne lesný roh, klarinet, violoncello, anglický roh, basklarinet a kontrafagot. Zdokonalený kladivkový klavír sa stal hlavným nástrojom popredných romantických virtuózov (Chopin, Schumann, Liszt). Hudba v romantizme bola pestovaná verejne, na koncertoch, nielen v šľachtických salónoch a na zámkoch. Veľkí hudobníci boli uctievaní celým národom, ba často ich sláva už počas života bola svetová. V romantizme vystupovali nápadné skladateľské individuality, každý vnášal do hudby aj svoj osobný tón. A doba romantická mala šťastie na veľké a výrazné osobnosti. Prví hudobní romantici vyrastali ešte z pôdy klasickej, príkladom je Franz Schubert. Vynikajúcim skladateľom piesní, obzvlášť balád bol aj Carl Loewe. Tvorcom typickej romantickej opery sa stal Carl Maria Weber. Významným romantikom bol aj Robert Schumann.
Meštianske obecenstvo malo v obľube opery preto, že sa nimi vyrovnávalo s aristokraciou. Chodiť na opery sa stalo spoločenskou tradíciou. Operné divadlá sa predstihovali prepychovými výpravami, snažili sa dosiahnuť nádheru niekdajších barokových predstavení. Z toho vznikol ideál tzv. veľkej opery s mnohými osobami, nekonečnými áriami a luxusnou výpravou. Z opery a ešte viac z baletu, ktorý tvoril súčasť každej takej hry, sa stalo nádherné predstavenie. Toto pojatie opery sa šírilo z Francúzska do Nemecka, Talianska, Ruska aj k nám. Zo snahy vymaniť sa z ovzdušia „veľkej opery" vznikol vo Francúzsku nový útvar: opéra lyrique, lyrická predohra, upadajúca v sentimentalitu. S nárastom kapitalizmu v 19. storočí upadal aj vkus meštianskeho obecenstva. Cieľom umenia bolo iba pobaviť, nie prinášať nové podnety k zamysleniu. Dôkazom toho bola degenerovanosť komickej opery v ľahký útvar: operety. Typickým autorom sa stal Jacques Offenbach.
V dejinách hudby máločo tak charakterizuje dobu ako niektoré tance. Tancom romantizmu sa stal valčík. Najviac sa preslávil rýchly viedenský valčík. 19. storočie je tiež dobou vzrastu virtuozity v hre na nástroje. Oslňujúcim husľovým virtuózom bol Niccolo Paganini, ktorý mal povesť čarodejníka.
Iná situácia bola v Poľsku. Poliaci ako národ v tejto dobe veľa vytrpeli, ale prejavili sa mnohými nadanými hudobníkmi napr. Fryderyk Chopin, Stanislav Moniuszko. Medzi poľskou a ruskou hudbou tejto doby bolo mnoho spojitostí. Možno tu pozorovať dva smery: západný, v Poľsku predstavuje Chopinovú tradíciu a východný, skôr ľudovejší a konzervatívnejší. V Rusku sú tieto prúdy viditeľné v celom 19. storočí: západný smer predstavuje Čajkovskij a Rubinštejn, smer východný skladateľská skupina nazývaná „mocná hŕstka".
V polovici 19. storočia prichádza nová generácia - novoromantici. Vyrastajú priamo z odkazu romantikov, sú bohatší o ich skúsenosti. Richard Wagner v Nemecku, v Česku Bedřich Smetana, vo Francúzsku Hector Berlioz, v Rusku Modest Petrovič Musorgskij a ďalší. Ich spoločným znakom je silné národné uvedomenie, nesú v sebe revolučné myšlienky - nazývame ich revolučnými demokratmi.
Novoromantizmus sa prejavoval túžbou po veľkorysosti, záľubou v rozľahlých formách obrovských rozmerov. Z hudobných foriem sa darili patetické opery, rozmerné kantáty, koncerty a hudobno-básnické symfonické skladby tzv. symfonické básne. Veľkým zjavom novoromantizmu bol aj Franz Liszt. V tej istej dobe, keď v Nemecku rástla Wagnerova sláva, žil a tvoril v Taliansku jeho umelecký protiklad a súper Giuseppe Verdi.
V polovici 19. storočia sa prejavuje v hudobnej tvorbe Ruska silné národné a pokrokové hnutie. Hudobníci uctievali ruskú ľudovú pieseň, vyznávali realizmus hudby. Táto skupina sa nazývala „Mogučaja kučka", t.j. silná hŕstka. Neskôr ju nazývali novoruskou školou. Členom tejto skupiny bol aj Alexander Porfirjevič Borodin, Nikolaj Andriejevič Rimskij-Korsakov.
Romantizmus charakterizujú tieto výrazné štýlové znaky: v melodike prevažuje durový a ešte väčšmi mólový charakter s dôrazom na výraznejšie uplatnenie chromatiky. Je ornamentálna, stupnicovitá a rozsahovo veľmi široká. Vyznačuje sa pestrosťou intervalov a intervalových skokov, lomením melodického pohybu. Základným stavebným útvarom je sonátová forma a sonátový cyklus.
Súťaž "Spievam po francúzsky"
Súťaž "Spievam po francúzsky" sa v roku 2026 opäť vracia a prináša so sebou ešte viac hudby, vášne a jedinečnej francúzskej atmosféry. Je určená všetkým milovníkom frankofónnej hudby, ktorí bývajú na Slovensku a ich materinským jazykom nie je francúzština. Zapojte sa do súťaže, ktorá doslova ospevuje francúzsky jazyk! Zápis do súťaže bol ukončený, ale môžete sa oboznámiť s pravidlami súťaže a katalógom piesní, ktorý má čisto informatívny charakter. Vybrať si môžete aj frankofónnu pieseň, ktorá sa v ňom nenachádza, ale za predpokladu, že bude mať menej ako 15 rokov. Medzi víťazmi súťaže sa objavili aj:
- Kategória do 14 rokov: Adriana Sublardová
- Kategória 15-17 rokov: Miroslava Lovászová
- Kategória 18 rokov a viac: #francúzske #národné #piesne #19.
Nadčasové francúzske šansóny – Staré parížske ľúbostné piesne pre dušu
tags: #francuzske #narodne #piesne