Grilovanie kandidátov na Ústavný súd SR: Dôkladná previerka odbornej spôsobilosti a morálneho profilu

Výber kandidátov na post ústavného sudcu je kľúčový proces, ktorý ovplyvňuje fungovanie právneho štátu. Vypočúvanie (grilovanie) kandidátov ústavnoprávnym výborom Národnej rady SR je dôležitou súčasťou tohto procesu. Cieľom je preveriť odbornosť, morálny profil a postoje kandidátov k rôznym právnym a spoločenským otázkam.

Verejné vypočúvanie kandidátov na post ústavných sudcov je naplánované opäť na tri dni, od 21. do 23. marca aj vrátane soboty. Následne bude na marcovej schôdzi parlament opätovne voliť 18 kandidátov, z ktorých vyberie prezident polovicu. Pri prvom pokuse sa prihlásilo až 40 kandidátov, nakoniec však parlament hlasoval o 37.

Priebeh a štruktúra grilovania

Grilovanie kandidátov na ústavných sudcov je proces, ktorý trvá niekoľko hodín. Každý kandidát má na úvod pridelený čas, zvyčajne okolo desať minút, počas ktorých predstaví svoje pracovné skúsenosti a publikačnú činnosť. Nasledujú otázky od poslancov parlamentu a zástupcu prezidentky SR.

Verejné vypočúvanie kandidátov sa uskutočnilo 23., 24., a 25. januára 2019.

Otázky poslancov a ich zameranie

Poslanci sa počas vypočúvania zameriavajú na rôzne aspekty odbornosti a osobnosti kandidátov. Pýtajú sa na ich názory na aktuálne právne otázky, etické dilemy a ich skúsenosti z právnej praxe. Otázky sa týkajú napríklad registrovaného partnerstva osôb rovnakého pohlavia, interrupcií, Istanbulského dohovoru, ale aj rodinkárstva v justícii.

Medzi otázky, ktoré boli kandidátom položené, patrili:

• Čo považujete za Váš najväčší profesionálny prínos pre ochranu základných práv?
• Aký najzaujímavejší ústavnoprávny problém alebo dilemu ste riešili?
• Zažili ste vo svojej profesionálnej činnosti niekedy situáciu, ktorá mala charakter etickej, morálnej dilemy? Aká to bola situácia a ako ste ju riešili?
• Akých konkrétnych konaní by sa mal podľa vás ústavný sudca vyvarovať, aby nebola spochybnená jeho nezávislosť a nestrannosť?
• Akých konaní, vzťahov a kontaktov sa budete musieť vzdať vy osobne, ak sa stanete ústavným sudcom/sudkyňou?
• Aké etické dilemy sa podľa vás môžu vyskytnúť v práci ústavného sudcu? Načrtnite spôsob, akým ich chcete riešiť.
• Ako by sa podľa vás mala zabezpečovať dôveryhodnosť Ústavného súdu SR?
• Vzdali by ste sa funkcie ústavného sudcu ak by vyšlo najavo, že vaša kvalifikačná práca preukázateľne porušuje autorské právo?
• Môže ústavný sudca verejne hodnotiť konanie účastníkov konania aj mimo právneho hodnotenia v súdnom rozhodnutí? Ak áno, za akých podmienok?
• Aké sú podľa vás limity slobody prejavu ústavných sudcov?

Kandidáti a ich postoje

Počas vypočúvania sa kandidáti vyjadrujú k širokému spektru tém, od pandemickej legislatívy až po ochranu ľudských práv. Ich odpovede poskytujú cenný pohľad na ich právne názory a hodnotové orientácie.

Anton Dulak

Anton Dulak, odborník na občianske právo, kandiduje na ústavného sudcu už niekoľkýkrát. Počas vypočúvania sa vyjadril k pandemickým opatreniam a pandemickému zákonu. Je toho názoru, že legislatívou sa nedá vyriešiť všetko a je nereálne očakávať, že by prišiel zákon, ktorý vyrieši všetky životné situácie. Dulak si nemyslí, že povinné očkovanie by sa malo ustanoviť právnym predpisom. Za hlavný princíp v otázke ľudských práv považuje ochranu ľudského života, ľudskej dôstojnosti a slobody v spoločnosti.

Martina Jánošíková

Martina Jánošíková, riaditeľka Ústavu medzinárodného práva a európskeho práva, sa zameriava na oblasť práva Európskej únie a jeho interakciu s vnútroštátnym právom. K pandemickej legislatíve sa vyjadrila, že na situáciu takéhoto rozmeru sme neboli pripravení a zasahovanie do základných ľudských práv prostredníctvom vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva nebolo šťastné. Čo sa týka kompetencie predsedu parlamentu kedykoľvek ukončiť diskusiu v pléne, podľa Jánošíkovej by nebolo na škodu mať v ustanovení rokovacieho poriadku uvedené minimálne dôvody, pre ktoré môže predseda právomoc uplatniť.

Michaela Králová

Michaela Králová, sudkyňa Krajského súdu v Bratislave, sa vyjadrila kriticky k rozsiahlym a nejasným rozhodnutiam Ústavného súdu. Podporila by zvýšenie počtu ústavných sudcov vzhľadom na veľký počet vecí, ktoré tento súd prejednáva. Nechať sa zaočkovať je podľa kandidátky každého osobná vec a malo by to tak zostať. Povedala, že povinné očkovanie môže byť na hrane súladu s ústavou.

Ďalší kandidáti

Okrem spomínaných kandidátov sa na vypočúvaní zúčastnili aj ďalší uchádzači, ako napríklad Lívia Trellová, Zuzana Pitoňáková, Edita Pfundtner a Peter Molnár. Každý z nich predstavil svoje odborné skúsenosti a postoje k rôznym právnym otázkam.

Ďalší kandidáti, ktorí boli vypočutí:

1. Peter Kresák
2. Lucia Kurilovská
3. Kajetán Kičura
4. Monika Jankovská

Zoznam kandidátov na ústavných sudcov

V nasledujúcej tabuľke je uvedený zoznam kandidátov na ústavných sudcov:

Verejný záujem a transparentnosť

Verejné vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov je dôležitým krokom k zvýšeniu transparentnosti a verejnej kontroly nad výberom sudcov. Priamy prenos z rokovania výboru dostáva poslancov a kandidátov pod tlak a motivuje ich k lepšej príprave.

Kritika a kontroverzie

Proces výberu kandidátov na ústavných sudcov nie je bez kritiky. Verejné vypočúvanie kandidátov na ústavných sudcov v úvodný deň preukázalo, ako možno niekoho odborne potopiť, ale aj to, ako môže niekto vyniknúť. Opoziční poslanci sa nehanbili klásť aj nepríjemné otázky.

Už pri prvom kandidátovi na ústavného sudcu, Jánovi Drgoncovi, bolo v stredu ráno zrejmé, že vypočúvanie záujemcov o post v Košiciach nie je pre poslancov len povinná jazda a formalita, ktorú chcú mať čím skôr za sebou. Drgonec vyrozprával historku ako z mafiánskeho filmu, súvisiacu s jeho prácou, poslanci sa pýtali na mnohé témy. Bolo to niečo úplne iné ako po minulé roky, keď niektorých kandidátov na ústavných sudcov odbavili poslanci ústavnoprávneho výboru za štvrť hodiny. V stredu, v úvodný deň vypočúvania, sa v historickej budove Národnej rady nikto z miestnosti nedostal skôr ako za polhodinu.

Vypočutie Fica zatienilo ostatných kandidátov. Lenže pred ním aj po ňom vystupovali kandidáti, ktorí si zaslúžia pozornosť.

Na úvod si poslanci naplánovali vypočuť trinásť kandidátov a až na jednu výnimku, sudkyňu Evu Fulcovú, sa im to podarilo. Kandidátka, ktorá sa o post na Ústavnom súde uchádza opakovane, sa ospravedlnila z vážnych zdravotných dôvodov. Poslancov ústavnoprávneho výboru, usadených za stolmi rozmiestnenými do tvaru písmena U, ale aj ostatných poslancov usadených v pléne spolu s novinármi zaujímali témy, ktoré odhaľovali odbornosť aj morálny profil kandidátov.

Vďaka tejto otázke sa verejnosť dozvedela, že bývalý ústavný sudca Ján Drgonec už takú skúsenosť má. Keď bol sudcom spravodajcom, pripravoval rozhodnutie o nesúlade volebného zákona navrhnutého Mečiarovou vládou s ústavou. Drgonec opisoval, že keď to najprv nahlásil na polícii, pozerali naňho, vzhľadom na to, že išlo o výbušninu v aute, ako na mafiána. Nepredpokladá, že za pokusom o jeho odstránenie bolo podsvetie.

Poslanci sa pýtali na otázky o registrovanom partnerstve osôb rovnakého pohlavia, interrupcie či Istanbulský dohovor. Niektorí kandidáti na takéto hodnotové otázky neodpovedali, napríklad košický krajský sudca Ladislav Duditš. Vysvetlil to tým, že ako aktívny sudca si musí chrániť svoje politické presvedčenie.

On, ale aj sudca Najvyššieho súdu Libor Duľa, ktorý je tiež pôvodne z košického súdu, museli odpovedať Miroslavovi Beblavému zo Spolu na otázku o rodinkárstve v justícii. Košický kraj je povestný vysokým výskytom rodinne previazaných sudcov. Duditš ani Duľa to priamo neoznačili za problém, odpovede boli skôr vyhýbavé. Argumentovali, že mnohé vzťahy vznikli na súde. Duľa je presvedčený, že nastavením výberových konaní sa rodinkárstvu nedá zabrániť, pretože nikto nemôže byť vylúčený na základe rodinných vzťahov. Dôležité podľa neho je, aby bola justícia pod dohľadom verejnosti a ako sa každý k tejto otázke postaví. Duľa, ktorý urobil raketovú kariéru, keď sa za rok dostal z krajského súdu na Najvyšší, čelil aj otázke, či to nesúviselo s jeho stážou na ministerstve spravodlivosti pod vedením Štefana Harabina. Duľa to odmietol so slovami, že sa na Najvyšší súd dostal legálne.

Prejavilo sa to aj pri štátnej tajomníčke Monike Jankovskej (nominantka Smeru na ministerstve spravodlivosti), ktorá dostávala veľa nepríjemných otázok. Jankovská argumentovala, že na súde funguje náhodné elektronické prideľovanie spisov a o obchádzaní tohto systému nemá žiadne informácie. Ak ich poslanec SaS Alojz Baránik má, odporučila mu obrátiť sa na políciu. „Ako mám dokázať svoju nevinu?“ pýtala sa Jankovská. Pri otázke o jej rigoróznej práci odpovedala, že jej témou boli obchodné spoločnosti a v roku 2001 ju obhajovala na Univerzite Komenského v Bratislave. Predsedom komisie bol bývalý poslanec Smeru Mojmír Mamojka, dnes ústavný sudca. Konzultantkou jej práce bola zasa exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (nezaradená poslankyňa). Je pritom známe, že Žitňanská mala ešte ako ministerka voči štátnej tajomníčke Jankovskej mnohé výhrady a stopla jej kandidatúru do súdnej rady.

Úvod vypočutia ukázal, že je dôležité, ak sa z rokovania výboru robí priamy prenos. Aj to dostáva poslancov a kandidátov pod istý tlak. Sú pripravenejší ako v minulosti. Majú viac informácií od kandidátov a pomohlo aj to, že Via Iuris a ďalšie mimovládne organizácie pripravili verejný sumár otázok. Mnohé z nich pri vypočutí zazneli. Napríklad o etických dilemách, ktoré ústavných sudcov čakajú.

Exekútora Borisa Gerberyho zase dostala otázka o Radbruchovej formule, teda princíp, pri ktorom dostáva prednosť spravodlivosť pred platnými predpismi. Argumentovalo sa ňou napríklad pri zrušení Mečiarových amnestií.

Radovan Hrádek, kandidát kotlebovca Schlosára, musel odpovedať aj na to, čo si myslí o fašistickom slovenskom štáte a zodpovednosti prezidenta Jozefa Tisa za deportáciu Židov. „Nie sme tu v historickom okienku, čokoľvek by som povedal, je to nepodstatné. To nie je úloha sudcu,“ povedal kandidát, ktorý zastupuje ĽSNS pred Najvyšším súdom, na ktorom je návrh generálneho prokurátora na jej zrušenie.

Vypočúvanie trvalo v úvodný deň rokovania ústavnoprávneho výboru zhruba deväť hodín. Na štvrtok je naplánovaných ďalších štrnásť kandidátov.

Na rozdiel od prvej voľby kandidátov na ústavných sudcov, v ktorej figurovali až štyri desiatky nominantov, v druhej voľbe ich bude o desať menej. „Zrejme ich menej dalo súhlas na kandidatúru. Môže tam byť viacero dôvodov. Možno niektorí čakajú na tretiu voľbu, možno to niektorí už úplne vzdali. Niektorí možno stratili záujem preto, ako boli vypočúvaní a grilovaní na ústavnoprávnom výbore,“ povedal v diskusii na Tablet.tv publicista Juraj Hrabko.

Tvrdí, že otázky, ktoré poslanci v prípade prvej voľby na ústavnoprávnom výbore Národnej rady (NR) SR uchádzačom o miesta ústavných sudcov dávali, mali niekedy ďaleko k samotnej problematike ústavného súdnictva. „Naozaj nie všetky otázky pre každého kandidáta boli férové. Boli tam aj nevkusné otázky a otázky ktoré nesúviseli s ústavným súdom. Jedným z dôvodov, prečo grilovanie nominantov v prvej voľbe prebiehalo v menej v odbornej a viac v politickej rovine, bola podľa Hrabka účasť predsedu Smeru-SD Roberta Fica, ktorý už v druhej voľbe nakandiduje.

Koalícia zrejme presadí tajnú voľbu. Verejnosť tak nebude vedieť, ktorý poslanec hlasoval za ktorého kandidáta. „Tvrdím, že tajná voľba v týchto prípadoch je dôležitá preto, aby ten dotyčný nemal informáciu, že ty si ma podporil a ty nie,“ povedal predseda strany Most-Híd Béla Bugár minulý týždeň v rozhovore pre náš portál.

Zákonodarcovia musia spomedzi 40 uchádzačov vybrať 18. Polovica z nich sa po menovaní prezidentom stane ústavnými sudcami. Na celý proces neostáva veľa času. Šestnásteho februára totiž končí funkčné obdobie deviatim z 13 sudcov ústavného súdu. Bez ich nahradenia zostane inštitúcia paralyzovaná. O vážnych veciach totiž ústavný súd rozhoduje v 13 člennom pléne. Na rozhodnutí sa musí zjednotiť najmenej sedem sudcov. V opačnom prípade sa návrh zamietne. Taktiež by na súde zostal funkčný len jeden trojčlenný senát.

Pochybnosti panujú aj okolo toho, či sa poslancom podarí zvoliť 18 kandidátov. V prípade, že by ich bolo menej, mohlo by to viesť k blokovaniu menovania nových sudcov. Názory na túto tému sa však medzi odborníkmi rôznia.

Najväčšiu pozornosť spomedzi kandidátov púta predseda Smeru Robert Fico, ktorého ako kandidáta navrhol podpredseda parlamentu a člen predsedníctva Smeru Martin Glváč. Proti Ficovým ambíciám sa zdvihla vlna nevôle. „Ak by som mal zostať v odbornej rovine, tak si neviem predstaviť, že by Robert Fico poskytol také záruky, aby sa jeho činnosť ústavného sudcu javila ako nezávislá a nestranná,“ povedal v rozhovore pre Aktuality.sk jeden z organizátorov protestov Za slušné Slovensko Juraj Šeliga. Iniciatíva expremiéra vyzvala, aby sa kandidatúry vzdal.

Fico však nie je jediný politik, ktorý sa vidí na ústavnom súde v Košiciach. O funkciu sa bude uchádzať aj jeho bývalý koaličný partner zo Siete Radoslav Procházka, ktorý z politiky odišiel koncom roka 2016. Verejného vypočúvania by sa mali zúčastniť aj štátne tajomníčky ministerstva spravodlivosti Monika Jankovská zo Smeru a Edita Pfundtner zo strany Most-Híd. O funkciu ústavného sudcu sa znovu uchádza aj poslanec Mosta Peter Kresák. Toho v minulosti nevymenoval prezident Rudolf Schuster.

Kandidáti tento raz nebudú hovoriť pred poslancami v miestnosti výboru v budove Národnej rady na hradnom kopci. Ich vystúpenia sa totiž rozhodli presunúť do historickej budovy Slovenskej národnej rady na Župnom námestí v hlavnom meste.

Na splnenie podmienok stačí kandidátom dosiahnuť vek 40 rokov, vzdelanie v oblasti práva a minimálne 15 rokov praxe. Minister spravodlivosti Gábor Gál v októbri minulého roka predložil do parlamentu novelu ústavného zákona, ktorý by kritériá sprísnil. Ústavná zmena napokon nenašla dostatočnú podporu. Poslanci mu však odklepli aspoň zmenu obyčajného zákona o ústavnom súde, na ktorú nepotreboval trojpätinovú väčšinu, čiže 90 hlasov. Vďaka tomu bude na vypočúvaním prítomný aj zástupca prezidentského paláca. Prezident Andrej Kiska pošle na vystúpenia kandidátov šéfa odboru legislatívy a milostí kancelárie prezidenta Stanislava Gaňu a poradcu pre ústavnoprávne otázky Mariána Gibu z katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského.

Ústavný súd už viac ako dva roky nemá plný počet sudcov. K voľnému miestu, ktoré tam zostalo po odchode Jany Laššákovej, sa má v júli pridať ďalšie, keďže sudkyni Jane Baricovej sa končí funkčné obdobie. Voľbu na člena ústavného súdu by mal vyhlásiť predseda parlamentu, Národná rada však stále nemá mená kandidátov. Ani deň pred ukončením podávania prihlášok sa na voľné stoličky ústavných sudcov nikto nehlási.

Vlani v novembri vystúpil v Národnej rade predseda ústavného súdu Ivan Fiačan, ktorý apeloval na poslancov, aby nového člena zvolili čo najskôr. Hovoril o paralýze ústavného súdu, ktorý nedokáže prijímať rozhodnutia. Národná rada síce vyhlásila voľbu kandidátov, no predseda ústavnoprávneho výboru Miroslav Čellár z Hlasu-SD potvrdzuje, že žiadne mená nemá.

„Dnes som netelefonoval s tajomníčkou z výboru, ale hovorili sme spolu. Rok nebolo nič. Bude sa musieť vyhlásiť nová voľba,“ povedal. Poslankyňa SaS Mária Kolíková si myslí, že voľba člena ústavného súdu je politickou trafikou, aj preto sa stále naťahuje. „Tu sa čaká na nejaký politický obchod. Možno sa domnievať, že ide o nejakú politickú vďaku jednému z predstaviteľov vládnej koalície, ktorí spĺňajú podmienky,“ vyhlásila. Koalícia kupčenie s funkciami odmieta a predseda ústavnoprávneho výboru je presvedčený, že aj takéto vyjadrenia opozície odrádzajú kvalitných kandidátov. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar zo Smeru-SD sľubuje, že poslanci problém do leta vyriešia. „Rozprávali sme sa o tom, začíname hovoriť áno o nejakej možnosti. Chceli by sme to vyriešiť tak, aby pri odchode toho druhého ústavného sudcu už bolo na stole riešenie,“ priblížil.

Do predchádzajúcej voľby bolo prihlásených osem záujemcov, koalícia sa však na mene zhodnúť nedokázala. Podpredseda parlamentu Martin Dubéci z Progresívneho Slovenska o dohode pochybuje aj teraz. „Ja som tieto vety počul v minulosti viackrát, nakoniec to vždy skončilo na nejakom koaličnom spore,“ povedal. Dohodu nepotvrdil ani predseda SNS Andrej Danko, ktorý by v talári ústavného sudcu najradšej videl premiéra Roberta Fica. „Pán premiér sám vyjadril záujem. To je jeho iniciatíva. V každom prípade sme nerokovali,“ skonštatoval.

tags: #grilovanie #kandidati #na #ustavneho #sudcov