Hamburgische Staatsoper, založená v roku 1678, je najstaršou stálou a verejnou opernou scénou na nemeckom území. Spočiatku sa orientovala na dobový taliansky repertoár. Zásluhou bratislavského rodáka J. S. Kussera a Reinharda Keisera začala uvádzať nemecké diela, napríklad od J. Mathesona, G. F. Händla a G. Ph. Telemanna.
Od roku 1765 hralo divadlo v novej budove Komödienhaus. V roku 1827 bola dokončená nová budova mestského divadla, ktorá slúžila predovšetkým opere a uvádzali sa tam diela slávnych operných skladateľov ako A. Marschnera, A. Lortzinga, Ch. Gounoda a iných. O rozkvet divadla sa zaslúžil nemecký impresário Bernard Pohl, ktorý zmodernizoval budovu divadla a angažoval uznávaných dirigentov, napríklad F. von Weigartnera a G. Mahlera.
Operný dirigent Gustav Brecher rozšíril repertoár súboru o súdobú tvorbu, uvádzali sa napríklad opery R. Wagnera, R. Straussa a E. d’Alberta. Okrem pôvodnej nemeckej tvorby boli v nemeckej premiére uvedené diela ako napríklad opery *Traviata* a *Othello* G. Verdiho, *Cavalleria rusticana* P. Mascagniho a *Eugen Onegin* P. I. Čajkovského. Po prvej svetovej vojne sa repertoár opery rozšíril o tvorbu M. Ravela, F. Busoniho, I. Stravinského, P. Hindemitha, L. Janáčka a E. Křenka.
V rokoch 1931 - 1934 bol šéfdirigentom súboru K. Böhm. V roku 1934 získal operný súbor Mestského divadla (Stadttheater) štatút štátnej opery (Staatsoper). Divadelný orchester bol zlúčený s Hamburským štátnym filharmonickým orchestrom a s názvom Štátny filharmonický orchester (Philharmonisches Staatsorchester) začal účinkovať v operných produkciách aj koncertne.
V roku 1943 budova divadla sčasti vyhorela a bola znovuotvorená v roku 1955. Už od polovice 20. storočia sa súbor usiloval o moderné hudobné divadlo. Pod vedením R. Liebermanna (1959 - 1973) sa Hamburg stal centrom súčasnej nemeckej i svetovej opernej tvorby. Svetovú premiéru v Hamburskej štátnej opere mali diela G. Klebeho, G. von Einema, B. Blachera, E. Křenka, H. Searla, G. C. Menottiho, H. W. Henzeho, K. Pendereckého a iných.
Po druhej svetovej vojne tam ako režiséri pôsobili aj August Everding a Götz Friedrich. V rokoch 2005 - 2015 bola intendantkou a hudobnou riaditeľkou opery a zároveň šéfdirigentkou orchestra Simone Youngová. Od roku 2015 je intendantom Georges Delnon. Súčasťou Hamburskej štátnej opery je aj baletný súbor (Hamburg Ballet), ktorý od roku 1973 vedie John Neumeier.
Téměř každý večer se na scéně Hamburské státní opery představují v různých rolích. Někdy jsou námořníky, poutníky nebo spiklenci, jindy zase dvořany, lovci, blázni nebo vězni. S přibližně 70 členy je Hamburský státní operní sbor již mnoho let jedním z nejlepších operních sborů na světě. Rozmanitý repertoár - téměř výhradně v původním jazyce - je široký, od barokních a komorních oper až po velká díla Verdiho a Wagnera a současné kompozice. Vysokou uměleckou úroveň operního sboru formovalo vedení profesora Jürgena Schulze v letech 1981 až 2002 a postu sbormistra zastával v letech 2002 až 2012 Florian Csizmadia.
Nová opera pre Hamburg
V hamburskom prístave na Baakenhöfte má byť postavené nové operné divadlo. Nový operný dom v prístavnom HafenCity nadviaže na niekoľkostoročnú tradíciu a ponúkne Štátnej opere, Hamburskému baletu a Štátnej filharmónii nový domov s vynikajúcou kvalitou a medzinárodným významom. Zároveň sa Baakenhöft, výnimočné miesto v Hamburgu, otvorí a sprístupní všetkým.
Z iniciatívy mecenáša umenia Klausa-Michaela Kühneho viedli senát, Hamburská štátna opera a Kühneho nadácia už niekoľko mesiacov úzky dialóg o novej budove opery. Cieľom je vytvoriť na tomto centrálnom mieste architektonicky výnimočnú budovu, ktorá bude prínosom pre celé mesto. Senát vybral Baakenhöft ako novú lokalitu.
Na plánovanie a výstavbu opery sa založila Kühneho nadácia spoločnosť, v ktorej sú mesto a Štátna opera menšinovými akcionármi. Na základe predbežného teatrologicky odborného plánovania divadla sa najprv uskutoční proces architektonickej kvalifikácie. Po jeho dokončení a podľa zodpovedajúceho odhadu nákladov prijme Kühneho nadácia konečné rozhodnutie o realizácii budovy opery.
Mesto sa potom zaviaže poskytnúť a pripraviť pozemok na Baakenhöfte na výstavbu novej budovy. Takisto bude znášať dodatočné náklady špecifické pre danú lokalitu, napríklad v súvislosti s vybudovaním základov a protipovodňovej ochrany, v maximálnej výške 147,5 milióna eur. Po dokončení a prevzatí bude budova opery darovaná mestu.
Dr. Peter Tschentscher, primátor Hamburgu, uviedol: „Hudba a kultúra v Hamburgu boli vždy spojené s občianskou angažovanosťou a mecenášstvom. Tie pred 350 rokmi tvorili aj základný kameň Hamburskej štátnej opery, ktorá dnes patrí k najpopulárnejším a najznámejším operám v Nemecku. Štátna opera, Hamburský balet a Štátna filharmónia majú vďaka výnimočnému opernému domu na Labe získať nové priestory, ktoré ponúkajú najlepšie podmienky pre tvorivých umelcov. Zároveň sa má Baakenhöft s priamou polohou na Labe novou opernou budovou zatraktívniť a otvoriť všetkým obyvateľom Hamburgu. Spolu s nadáciou Kühne chceme využiť túto príležitosť na propagáciu hamburskej kultúry a jej medzinárodného významu. Chcel by som sa poďakovať Klausovi-Michaelovi Kühnemu a jeho nadácii za tento mimoriadny záväzok.“
Dr. Carsten Brosda, senátor pre kultúru a médiá, dodal: „Opera má v Hamburgu dlhú tradíciu a je jedným z najdôležitejších pilierov mesta. Dar od nadácie Kühne otvára jedinečnú príležitosť postaviť nový výnimočný operný dom, ktorý nielenže spĺňa požiadavky na divadlo medzinárodného významu, ale vďaka svojej polohe a architektúre bude aj divadlom pre všetkých. Chceme využiť túto príležitosť a pomocou novej opery vytvoriť základ pre to, aby sa Hamburg ako mesto kultúry pevne zapísal na medzinárodnú mapu. Mal by sa stať miestom pre výnimočné umenie, ktoré privíta každého! Teraz môžeme nadviazať na dlhú tradíciu občianskej opery a pokračovať v písaní histórie opery v Hamburgu. To zároveň znamená, že scéna na Dammtorstraße sa bude naďalej využívať na kultúrne účely.“
Klaus-Michael Kühne, predseda správnej rady Nadácie Kühne, zdôraznil: „Hamburg ako kozmopolitné, medzinárodné, významné a kultúrne popredné mesto by nebol úplný bez operného domu s vysokým medzinárodným renomé. Preto ma teší, že spolu s mestom Hamburg môžeme realizovať takýto ambiciózny projekt. Nadácia My Kühne Foundation chce v HafenCity vytvoriť pre všetkých obyvateľov Hamburgu výnimočné miesto, kde budú môcť zažiť Labe a jeho prístav, mesto a jeho kultúru súčasne.“
Dr. Jörg Dräger, výkonný riaditeľ Nadácie Kühne, doplnil: „Výstavba novej opery je mimoriadne náročný projekt. Po intenzívnych rokovaniach s mestom sme radi, že môžeme začať práve teraz. Nové divadlo bude nielen miestom pre desaťtisíce priaznivcov opery a baletu, ale pozve aj občanov a návštevníkov mesta do priestranného parku pri vode.“
Pamiatkovo chránená terajšia budova opery na Dammtorstrasse bude v každom prípade zachovaná a bude sa naďalej využívať na kultúrne účely. Ak sa budova nového operného divadla nezrealizuje, bude potrebná rozsiahla rekonštrukcia a modernizácia existujúcej budovy.
Hamburská štátna opera, hoci geograficky vzdialená od Slovenska, zohráva v kontexte slovenskej hudobnej kultúry zaujímavú, hoci nepriamu úlohu. Táto úloha sa prejavuje predovšetkým v inšpirácii, ktorú slovenskí umelci a muzikológovia čerpajú zo zahraničných hudobných centier a osobností, ako aj v reflexii širších hudobných trendov.
Časopis "Hudobný život" v čísle 7-8/2021 priniesol informácie o udalostiach zo sveta hudby, vrátane zmienky o osemdesiatich ružiach pre Marthu Argerichovú v Hamburgu. Táto zmienka poukazuje na to, že dianie v zahraničných hudobných centrách, ako je Hamburg, je sledované a reflektované aj na Slovensku. Slovenská hudobná scéna sa tak oboznamuje s významnými medzinárodnými udalosťami a osobnosťami, čo prispieva k jej rozvoju a inšpirácii.
V súvislosti s operou v Hamburgu stojí za zmienku aj tenor Tino Pattiera, ktorý bol stálicou opery, operety aj filmového plátna. Jeho nemecká kariéra bola silno spojená s Drážďanmi, ale pôsobil aj v Hamburgu. Jeho nahrávky vyšli na viacerých CD reedíciách a jeho fonografický odkaz sa začal oceňovať až po jeho smrti.
V marci 2024 sa v Hamburgische Staatsoper reprízovalo Verdiho *Rigoletto*. V postave Giovanny sa predstavila slovenská mezzosopranistka Jana Kurucová. Toto je príklad priameho prepojenia slovenskej umeleckej scény s medzinárodnými opernými produkciami.
Súborné vydanie Slovenských ľudových piesní Bélu Bartóka v štyroch zväzkoch ukončilo takmer storočný proces prípravy, edície a kompletného publikovania jednej z najväčších individuálnych zbierok slovenských ľudových piesní. Bartók zbieral piesne v rokoch 1906 - 1918 predovšetkým v nitrianskej, hontianskej, pohronskej a podpolianskej oblasti. Zapísal 3078 melódií, z fonogramov Mártona Vikára z Považia prepísal 145 piesní a ďalšie zápisy dostal k dispozícii od Zoltána Kodálya a Antona Baníka.
Prvý, druhý a tretí zväzok vyšli postupne v rokoch 1959, 1970 a 2007 pod redakčným vedením Alice a Oskára Elschekovcov. Štvrtý zväzok obsahuje doteraz neuverejnené texty piesní, registre, zoznamy, sprievodné texty a ďalšie doplnkové materiály.
Osobnosť národného umelca JUDr. Janka Blaha (1901 - 1981), prvého slovenského profesionálneho operného speváka, je nesmierne zaujímavá. Jeho zberateľské dielo je rovnako obdivuhodné. Blahovo rodinné prostredie s muzikantskými koreňmi, láska k rodnej Skalici a Záhoriu, ako aj jeho pracovitosť a vitalita, ho predurčili k tomu, aby zozbieral 1224 piesní a v rokoch 1948 až 1986 vydal šesť spevníkov pod názvom "Záhorácké pjesňičky". Ide o najobsiahlejší a najhodnotnejší ucelený korpus piesní zo Záhoria.
Blaho inšpiroval viacerých slovenských a českých hudobných skladateľov a hudobných folkloristov k úpravám záhoráckych ľudových piesní. Zachytil piesňovú tradíciu a jej najtypickejšie črty v najzápadnejšej časti Slovenska v období od 40. do konca 70. rokov 20. storočia. Súborné vydanie zoskupuje v abecednom poradí piesne všetkých šiestich spevníkov s editorským komentárom a doplnenými registrami.
Časopis "Slovenská hudba" 4/2024 sa okrem iného venoval spomienke na osobnosti, ktoré v danom roku opustili slovenskú hudobnú kultúru. Medzi nimi boli klaviristka a korepetítorka Milada Synková (1933 - 2024), skladateľ, pedagóg a muzikológ Ladislav Burlas (1927 - 2024), sólistka Opery SND Ľubica Rybárska (1958 - 2024), hudobný skladateľ a pedagóg Vladimír Bokes (1946 - 2024), skladateľ, aranžér, dramaturg, hudobný redaktor, dokumentarista a publicista Pavol Zelenay (1928 - 2024), muzikológ, hudobný historik, pedagóg Ladislav Kačic (1951 - 2024) a hudobný skladateľ, klavirista a matematik Miro Bázlik (1931 - 2024).
Číslo tiež prinieslo štúdie českého muzikológa Josefa Fulku o vplyve Deleuzovho myslenia v českej filozofii hudby, Natálie Prostrednej o problematike gestickej autenticity v hudobnom prednese, Martina Krajča o gitarovom opuse Bardenklänge Josepha Kaspara Mertza, Vladimíra Godára o Wiliamovi Bukovom a Alžbety Lapšanskej o husľovej hudbe v rocku, poprocku a crossovermusic.
Číslo 3/2024 časopisu "Slovenská hudba" sa zameralo na oblasť populárnej hudby a jej vývoj.