Hlad nie je len nepríjemný pocit, ktorý niekedy cítime pred jedlom. Je to predovšetkým strašná pohroma, ktorej každoročne padnú za obeť stovky tisíc ľudí, najmä detí. Vo svete sa dosyta najedia dvaja ľudia zo troch. Tým, ktorí majú to šťastie, že žijú v bohatších krajinách, kde má každý jedla viac než potrebuje, môže tenhle problém připadat neuvěřitelný. A přece je pravdivý.
733 miliónov ľudí vo svete hladuje a ich počet sa v posledných rokoch nedarí znížiť. Vo svojej výročnej správe to uviedla nemecká humanitárna organizácia Welthungerhilfe, ktorá monitoruje hlad a podvýživu vo svete od roku 2000. Najhoršia situácia je podľa nej v afrických štátoch južne od Sahary a v južnej Ázii. "Je neprijateľné, že svetové spoločenstvo nevyvíja dostatočné úsilie, aby splnilo svoj záväzok ukončiť hlad vo svete," uviedla predsedníčka humanitárnej organizácie Marlehn Thiemeová.
Index svetového hladu delí 136 krajín sveta do niekoľkých kategórií od najnižšej, kedy trpí hladom menej ako 9,9 percenta obyvateľov, po najvyššiu, kedy ich hladom trpí viac ako 50 percent. Veľmi vážna situácia, teda druhý najhorší stupeň, podľa správy panuje v Čade, Južnom Sudáne, Somálsku, Burundi, Jemene a na Madagaskare. Vážna situácia je vo väčšine krajín Afriky južne od Sahary a tiež v Indii, Pakistane či Afganistane.
Podľa organizácie však nie je vývoj indexu hladu vo svete len pesimistický. V Mozambiku a Nepále sa podarilo od roku 2016 zlepšiť situáciu takmer o tretinu.
Invázia Vladimíra Putina na Ukrajinu rozvrátila trhy s obilím, vyhnala ceny potravín do rekordných výšok a zamávala energetickými zásobami. Mnoho krajín, najmä tých rozvojových, sa v dôsledku toho zmieta v biede, ľudia trpia hladom a márne čakajú v dlhých radoch na palivo.
Slabšie ekonomiky padajú ako muchy. Kritická situácia vyhnala obyvateľov do ulíc, kde sa búria proti vládnej moci a medzi občanmi panujú nepokoje. Svet sa zmieta v tej najhoršej inflácie, keďže zdraželi potraviny aj palivá. Ak by napríklad stúpli ceny nábytku či smartfónov, to ľudí až tak nezabolí, nákup môžu odložiť alebo úplne zrušiť, no nemôžu prestať jesť ani chodiť do práce.
Príčiny hladu, biedy a chudoby
Existuje mnoho príčin hladu, biedy a chudoby vo svete. Medzi najvýznamnejšie patria:
- Prehlbovanie ekonomickej a sociálnej nerovnosti medzi bohatým Severom a chudobným Juhom.
- Nerovnomerné rozloženie produkcie potravín na Zemi.
- Rýchly rast počtu obyvateľstva.
- Ozbrojené konflikty.
- Klimatické zmeny a zlý environmentálny manažment.
Chudoba a systémové nerovnosti sú hlavnými príčinami potravinovej neistoty, ako aj ozbrojených konfliktov. Podľa teórie "Bludný kruh chudoby" sa stagnácia a prehlbujúce sa zaostávanie rozvojových krajín za priemyselne vyspelými štátmi prejavuje v cykle nízkej úrovne výroby, nízkej životnej úrovne, minimálnej akumulácie úspor a nízkych investícií.
Afrika je tiež regiónom, kde neklesá počet podvyživených detí, čo je jeden z indikátorov chudoby. Aj mierna podvýživa závažne zvyšuje riziko mentálnych a fyzických vývojových porúch a vzhľadom na fakt, že podvyživené matky rodia zvyčajne deti s malou hmotnosťou, tento problém sa prenáša z generácie na generáciu.
Postavenie Afriky zhoršujú ešte dva ďalšie faktory. Prvým sú časté vojny, štátne prevraty a politická nestabilita a druhým nedostatočná investícia do ľudského kapitálu. Vládcovia mnohých nových afrických štátov sa rýchlo uchýlili k diktatúre, alebo presadili vládu jednej strany. Druhou slabinou vývoja Afriky bola absolútne nedostatočná investícia do ľudského kapitálu a do rozvoja podnikateľskej kultúry, vedeckého bádania a technických vymožeností.
Svet produkuje dostatok potravín na to, aby uživil každého človeka. Problém je v nerovnomernom rozložení produkcie potravín na Zemi. Bohaté štáty so svojím intenzívnym poľnohospodárstvom vyprodukujú oveľa viac potravín, než samy potrebujú, ale ich cena pre obyvateľa chudobnej krajiny je privysoká.
Zpráva OSN uvádza, že „množstvo potravin, ktoré městský obyvatel vyhodí do odpadků, obsahuje v průměru tolik kalorií, kolik jeden Asiec nebo Afričan potřebuje na 24 hodin, aby neumřel hlady“. V súčasné době hladoví v Africe desítky miliónov obyvateľov a jejich počet sa blíží až ke 100 miliónům.
Katastrofálne sucho ohrozuje bezprostredne životy viac než 30 miliónov obyvateľov Afriky v Angole, Botswane, Lesothe, Malawi, Mozambiku, Namibii, Svazijsku, Tanzánii, Zambii a Zimbabwe. Afrika je najchudobnejší kontinent s najväčším počtom najmenej rozvinutých krajín (32) na svete, kde vládne bieda, hlad a v dôsledku tohto podvýživa a choroby.
Práve suchá sú hlavnou príčinou hladomoru v Afrike a v niektorých častiach Ázie, vrátane Číny a Indie. Hladomor je definovaný ako obdobie dlhotrvajúceho nedostatku potravín, ktorý vedie k hromadnému hladoveniu a úmrtí obyvateľstva. Suchá môžu mať za následok sníženie stavu vody vo vodných tokoch, jazerách a prameňoch, ktoré sú napájané zo zásob podzemných vôd. Takisto spôsobujú mnohé strádania, zvlášť ak dôjde k poklesu vlhkosti pôdy. To spôsobí neúrodu a nedostatok pôdy pre pastvu hospodárskych zvierat.
Jedným z východísk z tejto priepasti hladu a zúfalstva je sníženie populačného rastu programami plánovaného rodičovstva. Zmenšenie populačného rastu a rozumné hospodárenie s prírodnými zdrojmi by viedli aj k odstráneniu nedostatku potravín a najväčšej biedy.
Globálny index hladu a jeho dôsledky
Globálny index hladu (Global Hunger Index - GHI) je multidimenzionálny nástroj na meranie hladu a podvýživy. Využíva štyri ukazovatele: podvýživu, vyhladnutie detí, zaostávanie rastu u detí a detskú úmrtnosť.
Skóre GHI sa určuje na základe hodnôt týchto štyroch ukazovateľov a dáva predstavu o situácii a hladu v danej krajine pomocou 100-bodovej škály. 0 bodov znamená najlepšie skóre, zatiaľ čo 100 bodov znamená najhorší výsledok.
Pre rok 2020 boli vyhodnotené štatistiky GHI celkom zo 132 krajín. U 107 krajín boli k dispozícii spoľahlivé údaje pre všetky štyri ukazovatele, umožňujúce tak vygenerovať skóre GHI.
Medzi jednotlivými oblasťami vykazuje index hladu obrovské rozdiely. V subsaharskej Afrike dosiahlo bodové hodnotenie indexu 27.8 a v južnej Ázii 26.0. Miera hladu je tu teda vysoká, zatiaľ čo v ostatných oblastiach sveta je buď nízka alebo mierna (skóre GHI: 5.8-12.0). Situácia v subsaharskej Afrike je obzvlášť problematická, pretože jeden z piatich ľudí alebo viac, čo je 21.2 percent obyvateľstva, nedokázal v rokoch 2017 až 2019 naplniť svoje výživové potreby.
Hlavnými príčinami v subsaharskej Afrike sú zhoršujúca sa ekonomická situácia, ozbrojené konflikty a nižšie výnosy z úrody, ktoré spôsobuje zmena klímy a extrémne výkyvy počasia. Hlavnou obavou subsaharskej Afriky a Južnej Ázie je výživa detí. V oboch oblastiach bola v roku 2019 situácia taká, že jedno z troch detí bolo následkom chronickej podvýživy oveľa menšieho vzrastu, než by vzhľadom na svoj vek malo byť.
Napriek pokroku v niektorých oblastiach, prognózy do budúcnosti nie sú optimistické. Pandémia COVID-19, klimatická kríza a rastúce napätie túto krízu iba zhoršujú. Odhaduje sa, že v roku 2020 bolo podvyživených a trpelo hladom až 9,9 percenta ľudí na svete. Toto číslo predstavuje percento populácie, ktoré jednoducho nemá dostatok jedla a potrebný energetický príjem.
V pandemickom roku 2020 sa situácia s hladom vo svete podľa správy OSN dramaticky zhoršila. Globálna správa o potravinových krízach (GRFC) prináša do tejto témy tiež dôležité dáta, fakty či analýzy, vďaka ktorým je možné hľadať reálne riešenia. Na základe dohodnutých kritérií správa obsahuje päť fáz potravinovej neistoty v daných krajinách. Posledné tri z nich - kríza, pohotovosť a katastrofa/hladomor - si vyžadujú okamžité opatrenia. V roku 2020 sa 155 miliónov ľudí nachádzalo v tretej - krízovej fáze. Až 66 percent z nich žilo na území iba desiatich krajín. Medzi nimi sú Demokratická republika Kongo, Jemen, Sudán či Afganistan.
Hlad, bieda a chudoba majú mnoho negatívnych dôsledkov pre jednotlivcov, komunity a celú spoločnosť. Medzi najvýznamnejšie patria: podvýživa a choroby, vysoká detská úmrtnosť, nízka úroveň vzdelania, sociálne nepokoje a konflikty, ekonomická nestabilita a degradácia životného prostredia.
Riešenia hladu, biedy a chudoby
Existuje mnoho riešení, ktoré môžu pomôcť zmierniť hlad, biedu a chudobu vo svete. Medzi najdôležitejšie patria:
- Zvýšenie produkcie potravín, najmä v rozvojových krajinách.
- Zabezpečenie rovnomerného rozdeľovania potravín.
- Ochrana potravín pred škodcami.
- Podpora vzdelávania.
- Podpora ekonomického rastu.
- Znižovanie nerovností.
- Riešenie ozbrojených konfliktov.
- Boj proti klimatickým zmenám.
- Podpora plánovaného rodičovstva.
- Investície do diplomacie koordináciou humanitárnych, rozvojových a mierových aktivít.
- Politiky, ktoré podporujú zdravú a udržateľne vyrábanú, vyváženú stravu.
- Politiky, ktoré riešia potravinovú neistotu prostredníctvom iniciatív, ako sú systémy potravinovej suverenity založené na právach.
Kľúčom k riešeniu tohto problému je vytvoriť zdravé a rovné výživové prostredie, ktoré drobným poľnohospodárom, rybárom a výrobcom ponúkne spravodlivý a dostatočný príjem. To si vyžaduje tiež ochranu ľudských práv a životného prostredia v rámci hodnotového reťazca.
Podporením obehového výživového hospodárstva vznikne viac zdrojov na recykláciu, čím sa zamedzí ďalšiemu znečisťovaniu životného prostredia a ekosystémy sa budú môcť obnovovať. Vlády tiež musia vytvoriť všeobecné systémy zdravotnej starostlivosti a sociálneho zabezpečenia v spolupráci s darcami a občianskou spoločnosťou, aby sa zaistilo čo najlepšie fungovanie týchto systémov.
Je potrebné investovať do diplomacie koordináciou humanitárnych, rozvojových a mierových aktivít, aby sme sa vyhli a obmedzili ozbrojené konflikty. Potrebujeme politiky, ktoré podporujú zdravú a udržateľne vyrábanú, vyváženú stravu na riešenie chronických chorôb súvisiacich so stravovaním, environmentálnymi problémami a klimatickými zmenami.
Podpora UNICEF-u a ich programov, ako je napríklad program Svetový rodič, či využívanie terapeutickej výživy na báze arašidov, sú praktickými prostriedkami v boji proti podvýžive.
Podvýživa a svetový hlad: Sprievodca globálnymi problémami | Global Citizen
„Riešenie vážneho problému podvýživy je na svetových lídroch a zároveň na každom z nás. Vždy treba začať od seba.“ Hlad vo svete je však stále globálny problém, ktorý si aj vyžaduje globálne riešenia.
