Hus divá – majestátny vták v slovenskej prírode

Hus divá (Anser anser) je majestátny vták, ktorý zohráva dôležitú úlohu v slovenskej prírode. Tento článok sa zameriava na podrobný popis husi divej, jej životný štýl, migračné trasy, hniezdenie, ako aj na jej postavenie v poľovníctve na Slovensku. Okrem toho sa budeme venovať aj iným druhom husí, ktoré sa vyskytujú na našom území.

Opis Husi Divej

Hus divá je najväčšia zo všetkých druhov husí a je priamym predkom našej domácej husi. Dosahuje hmotnosť 3 až 4 kg, pričom staré gunáre (samce) môžu vážiť aj viac ako 5 kg. Rozpätie jej krídel dosahuje až 170 cm. Sfarbenie je sivohnedé, s tmavšou vrchnou časťou tela a bledosivým spodkom. Krídla a chvost sú tmavé, s bielym lemovaním na konci chvosta. Zobák je hrubý, oranžovej farby s bielym nechtom na konci. Behák (noha) je pomerne dlhý, mäsovoružovej farby, u mladých vtákov sivohnedý. Medzi prstami sa nachádza plávacia blana, ktorá im uľahčuje pohyb vo vode.

Hus divá meria 75 - 90 cm, rozpätie krídel má 147 - 180 cm a váži 3 - 4 kg. Samec je väčší ako samica, obaja majú plavé farby so sivou, svetlý zobák a ružové nohy. Na prsiach majú drobné tmavé škvrnky. Brucho a podchvostové krovky sú biele. Vo svojom hlasovom repertoári majú viac ako tucet rôznych zvukov. Najznámejšie je "ga-ga-ga-ga", pretože tento hlas poznáme u domácich husí.

Husi sú napohľad mohutnejšie než kačice, majú dlhší krk, samce a samice sa od seba farebne nelíšia tak ako u kačíc. Husi majú nohy umiestnené uprostred tela, čo im umožňuje vertikálne vzlietnuť. Pomerne veľká hmotnosť ich však núti k postupnému vznášaniu sa, čo predstavuje veľkú nevýhodu vzhľadom na ohrozenie predátormi.

Životný Štýl a Správanie

Husi divé žijú po celý život v trvalých pároch. Mladé jedince tvoria páry už počas prvej zimy, ale zvyčajne ešte rok alebo dva žijú spolu bez hniezdenia. Pri párikovaní gunár pláva okolo husi, ponára hlavu s krkom do vody a odháňa ostatné gunáre a husi zo svojho okolia. Počas tohto rituálu sa dorozumievajú hlasným gagotom.

Husi divé sú spoločenské a tvoria veľké kŕdle, najmä mimo obdobia hniezdenia. Počas hniezdnej sezóny vytvárajú trvalé monogamné páry, ktoré zostávajú spolu aj po niekoľko rokov. Okrem času rozmnožovania s nasledujúcim hniezdením a výchovou mláďat, keď sa určité druhy držia v izolovaných pároch, žijú husi v skupinách. Tie môže tvoriť niekoľko desiatok až stoviek jedincov. Takéto skupiny mávajú často aj strážne hliadky, ktoré rýchlo signalizujú blízkosť predátora.

Husi divé sa presúvajú na zimoviská v hlučných kŕdľoch. Vo vzduchu aj na zemi sa hlasito zvolávajú a varujú pred nebezpečenstvom. Majú vlastnú reč, ktorá im umožňuje udržať skupinu pohromade.

Hniezdenie a Rozmnožovanie

Párenie prebieha na vode na jar, v marci. Hniezdo je pomerne veľké, umiestnené na kopách tŕstia alebo na starých vŕbách pri vode, vystlané jemným páperím. Hus znáša koncom marca 3 až 8 vajec, na ktorých sedí približne 28 dní. Počas inkubácie sa gunár zdržuje v blízkosti hniezda a v prípade nebezpečenstva obaja rodičia bránia hniezdo údermi krídel a štípaním zobákom. Vyliahnuté húsatá opúšťajú hniezdo po dvoch dňoch a po 10 týždňoch už lietajú. O výchovu mláďat sa starajú obaja rodičia až do spoločného jesenného odletu.

Samička znesie už koncom marca 3 až 10 bielych hrubozrnných vajec, ktoré neskôr počas sedenia dostávajú bledožlté a hnedasté škvrny. Na vajciach sedí 4 týždne. Po vyliahnutí mláďat sa pridá aj samec k „rodinke" a statočne ju bráni pred nepriateľmi. O mláďatá sa starajú obaja rodičia. Až do nasledujúcej jari zostáva celá rodina pohromade.

Potrava

Potrava husí divej je výlučne rastlinná. Konzumujú trávu, byliny, obilniny a zemiaky. Potravou husí divých sú rôzne časti rastlín a rady zalietavajú i na obilné polia za zrnom.

Migrácia Husi Divých

Letným domovom husi divej sú jazerá lemované porastom tŕstia v severských oblastiach. Od augusta do novembra prebieha jesenná migrácia, počas ktorej husi divé letia v pravidelných klinovitých útvaroch na svoje zimoviská v Stredomorí. Na jar sa vracajú späť na svoje severné hniezdiská. Významným migračným koridorom je oblasť Dunaja.

Hus divá je jediný druh husi, ktorý u nás na Záhorí zimuje a hniezdi. Častejšie sa však vyskytuje v povodí Moravy a Dyje. Počas jesenného ťahu sa zastavujú tieto husi aj v iných oblastiach Slovenska. V minulosti bolo možné vidieť divé husi na Slovensku počas migrácie len ako typické útvary na oblohe, ktoré prelietali cez naše územie s hlasným gagotom. V súčasnosti však u nás aj v zimnom období možno vidieť celé kŕdle husí pásť sa na oráčinách, lánoch ozimín a kukuričniskách. Časť z nich potom na jar pravidelne hniezdi na Záhorí, čoraz viac aj na Podunajskej nížine a na východe krajiny. Ich hniezdenie bolo zaznamenané tiež pri Leviciach či na Oravskej priehrade. Ich prezimovanie závisí od počasia. S príchodom tuhších mrazov a snehovej pokrývky sa väčšina kŕdľov presunie do južnejších oblastí Európy.

Husi divé sa presúvajú na zimoviská v hlučných kŕdľoch. Vo vzduchu aj na zemi sa hlasito zvolávajú a varujú pred nebezpečenstvom. Na Slovensku vídame husi divé najmä ako klinovité útvary na oblohe. Kŕdle sa sťahujú v jeseni na zimoviská a na jar zasa na hniezdiská. Cez naše územie zvyčajne iba preletia. Pri tom sa do diaľky rozlieha ich hlboký nosový spev, podobný gáganiu domácich husí.

Počas sťahovania husi lietajú v lineárnych alebo typicky trojuholníkovitých skupinách. To šetrí energiu jednotlivcom, ktoré sledujú súkmeňovca na čele formácie. Vo vedení sa pravidelne striedajú, do čela prichádza menej unavený jedinec. Zoskupenie do klina umožňuje členom letiaceho kŕdľa dobre vidieť na vodcu. Husi dokážu bez zastávky prekonať veľké vzdialenosti. Významným migračným koridorom je oblasť Dunaja.

Najviac husí sa však na našom území vyskytuje v jeseni, keď sa tu zhromažďujú pred odletmi na zimoviská k brehom Čierneho a Stredozemného mora. V týchto dňoch môžeme vidieť kŕdle pasúcich sa husí na oráčinách, lánoch ozimín a kukuričniskách. Veľmi im chutí klíčiace obilie. Okrajmi zobákov odštipujú najjemnejšie výhonky. Preto ich poľnohospodári pokladajú za škodcov. Sú aj veľmi ostražité a len ťažko sa k nim možno nepozorovane priblížiť. Husi zvyknú nocovať na tichých bezpečných vodách, kam prilietajú z paše až po súmraku.

Hus divá je sťahovavá, zo zimovisk sa vracia už koncom februára a odlieta v auguste. Vo veľkom množstve prelietavajú cez naše územie v období jarnej a jesennej migrácie. Zastavujú sa na rybníkoch a pomaly tečúcich vodách. No, žiaľ, i transmigrujúcich husí je u nás z roka na rok menej.

Pre husi už Slovensko ostáva roky nie len „tranzitnou krajinou“. Čoraz častejšie u nás tieto sťahovavé vodné vtáky trávia miernejšie zimy. Najmä na Východoslovenskej a v Podunajskej nížine, v povodí Ipľa, Latorice, Moravy a Dunaja. Ich prezimovanie závisí od počasia. S príchodom tuhších mrazov a snehovej pokrývky sa väčšina kŕdľov presunie do južnejších oblastí Európy.

Poľovníctvo a Hus Divá

Poľovačka na divé husi má svoje čaro a mnohí poľovníci ju považujú za exkluzívnu. Najmä lovci z hornatejších oblastí sa potešia pozvaniu na Dunaj. Odstrel husí má na Slovensku klesajúcu tendenciu. V minulosti sa ich u nás lovilo až 4 600. Ročne u nás zimuje asi 2 000 až 3 000 husí divých, pričom 15 až 80 párov aj hniezdi na juhovýchodnom a juhozápadnom Slovensku. Zatiaľ čo v Európe ich početnosť výrazne narastá, u nás má klesajúcu tendenciu. Na hus divú možno poľovať od 1. októbra do 20. januára.

Špecifiká Lovu na Dunaji

Najviac husí sa u nás loví na Dunaji a táto poľovačka má svoje špecifiká. Optimálne podmienky na lov nastávajú, keď všetky stojaté vody zamrznú a nezamrznutý zostane iba hlavný tok Dunaja. Z druhov, ktoré môžeme loviť, je najpočetnejšia hus siatinná. Poľovačka na ne je veľmi zaujímavá a nevyspytateľná. Kombinuje sa s lovom kačice divej, ktorá je podstatne početnejšia. Ak s lovom divých husí nemáte skúsenosti, je vhodné spoľahnúť sa na rady a pomoc domácich poľovníkov. Dôležitá je prítomnosť dostatočného počtu poľovne upotrebiteľných psov, pretože Dunaj je široký a husi a kačice ťahajú najčastejšie stredom toku.

Strelivo

Pri streľbe na husi sa používajú hrubšie broky, najvhodnejšie s priemerom 4 až 4,5 milimetra. Optimálna vzdialenosť pri streľbe na husi je, keď im strelec vidí nohy. V praxi je to však oveľa zložitejšie, lebo sa strieľa na večernom alebo rannom ťahu za zníženej viditeľnosti. Je dôležité, aby si neskúsený poľovník nepomýlil husi s kŕdľom kormoránov alebo labutí.

Ostatné Druhy Husí na Slovensku

Okrem husi divej sa na Slovensku vyskytujú aj ďalšie druhy husí, najmä počas migrácie a zimovania.

Hus Siatinná (Anser fabalis)

Hus siatinná je početnejšia ako hus divá. U nás nehniezdi, ale zimuje v počte 10 000 až 35 000 jedincov. Ich populácia v Európe je stabilná.

Hus Bieločelá (Anser albifrons)

Početnosť zimujúcich husí bieločelých výrazne kolíše podľa klimatických podmienok a na našom území ich zimuje 3 000 až 35 000 jedincov. V Európe sa ich počet výrazne zvyšuje.

Hus siatinná a bieločelá patria k severským druhom. Hus bieločelá sa od divej odlišuje hlavne bielim sfarbením koreňovej časti zobáka a čela. Patrí k najpočetnejším európskym druhom divých husí. Hniezdi v severnej Európe, v pásme tajgy a tundry od Škandinávie až po východnú Sibír a v Grónsku. Je veľmi spoločenská. Často sa ozýva jasným dvojslabičným hlasom, ktorý znie vyššie a rýchlejšie ako u husi divej.

Hus bieločelá sa od divej odlišuje hlavne bielim sfarbením koreňovej časti zobáka a čela. Je veľmi podobná husi divej. Odlišuje sa farbou krku a hlavy, na ktorej výrazne svieti biela koreňová časť zobáka a čela. Je veľmi spoločenská. Často sa ozýva jasným dvojslabičným hlasom, ktorý znie vyššie a rýchlejšie ako u husi divej. Sme zimoviskom aj týchto husí. Môžeme ich pozorovať na poliach, kam prilietajú za potravou a odpočívajú na vodných plochách. Najmä na Východoslovenskej nížine sa pasú stovky husí bieločelých, ktoré prilietajú zo severu Európy, aby tu prečkali zimu.

Na oba uvedené druhy u nás možno poľovať od 1. októbra do 20. januára.

Domestikované Druhy Husí

Domestikáciou husí divých vznikli rôzne plemená, ktoré sa líšia svojím vzhľadom a úžitkovosťou. Medzi známe domestikované plemená patria:

• Česká hus (Anser anser f. domestica): Tradičné stredoeurópske plemeno, ktoré je známe svojou skromnosťou, odolnosťou a výbornou reprodukciou. Líši sa najmä svojou ľahšou stavbou tela, typickým bielym perím a žltým zobákom a nohami.
• Kubánska hus: Domestikované plemeno, ktoré vzniklo krížením čínskej a africkej husi. Patrí medzi stredne veľké plemená s výrazným vzhľadom, hlavne vďaka typickému hrboľu na koreni zobáka.
• Hus rýnska: Domestikované plemeno husí európskeho pôvodu. Patrí medzi ťažšie plemená, šľachtené predovšetkým na produkciu mäsa.
• Čínska hus (Anser cygnoides domesticus): Patrí medzi domestikované plemená husí a je jednou z najstarších a najznámejších plemien husí vyšľachtených z divokej labutej husi (Anser cygnoides). Je charakteristická svojím štíhlym, elegantným telom, dlhým krkom a výrazným hrboľom na koreni zobáka.
• Africká hus (lat. Anser cygnoides domesticus): Je domestikovaný druh, ktorý vznikol z husy labutej (Anser cygnoides), pôvodne pochádzajúcej z Ázie. Od iných husí sa líši najmä výrazným výrastkom (hrbolom) na koreni zobáka, ktorý je typický najmä pre samcov.

Husi v Histórii a Kultúre

Husi zohrávali významnú úlohu v histórii a kultúre rôznych národov. Koža vtákov je hladká, bez žliaz, nachádza sa v nej jediná párová podchvostová (trtáčová) žľaza, ktorej výskyt je spätý prevažne s vodným vtáctvom. Stavba niektorých vnútorných orgánov a kostry je podobná. Plazy aj vtáky majú močopohlavné ústroje (kloaka). Charakteristickým znakom vtákov je perie, ktoré chráni telo pred stratou tepla. Pravidelne sa vymieňa v procese pŕchnutia. Stavba peria určuje, kde vták žije. Kosti vtákov sú ľahké a pritom pevné. Sú pneumatizované (vyplnené vzduchom), čo značne uľahčuje lietanie. Lebka sa spája s chrbticou pomocou jedného výbežku. Dolná končatina sa nazýva behák. Svalstvo je prispôsobené lietaniu. Hrebeň prsnej kosti je vysoký a úplne vyplnený mohutným svalstvom. V tvárovej časti vytvárajú čeľuste zobák. Pažerák sa rozširuje a vytvára hrvoľ, ktorý slúži na zmäkčovanie požitej potravy. Vtáky majú vyvinutých 5 párov vzdušných vakov, ktoré majú úlohu nadľahčovať a prebieha tu aj výmena dýchacích plynov. Srdce vtákov je úplne rozdelené na 2 predsiene a 2 komory. U vtákov sa spravidla vyvinie jeden z vnútorných pohlavných orgánov. Oplodnenie je vnútorné. Vývin prebieha vo vajci, ktoré sa skladá z tvorivého žĺtka, výživného žĺtka, zárodočného disku a bielka, ktoré obsahuje 97% vody. Na povrchu je jemná blanka a škrupina, v ktorej sú póry, pomocou ktorých jedinec dýcha. Dĺžka vývinu závisí od druhu. Počas párenia sa vtáky dávajú do dvojíc. Žijú monogamne ale aj polygamne. Význam vtákov v prírode je veľký, pretože ničením škodcov udržiavajú biologickú rovnováhu.

Husi zachránili Rím, keď naňho útočili Germáni. Sú prirovnania, ktoré bežne používame a možno na nich nie je ani kúsok pravdy. Napríklad určite ste aj vy niekedy použili prirovnanie - hlúpy ako hus. Človek, ktorý bol adresátom tejto poznámky, sa potom zrejme urazil. To, čo z nášho ľudského pohľadu robí hus hlúpa, je najmä jej hlasné gáganie. "Najmä ženy sa prirovnávajú k tomu, že sú hlúpe ako husi. Vyplýva to najmä z toho gagotu. Husi ho tým gagotom prezradili. Ako posvätné zviera si ju ctili starí Gréci a Rimania a práve paradoxne pre spomínané gáganie.

tags: #hus #diva #ma #dldhsi #krk #a