Chov husí patrí medzi tradičné formy hospodárenia, ktoré si aj dnes nachádzajú svoje miesto na vidieku aj v menších hospodárstvach. Okrem chutnej husaciny, domáceho tuku či peria prináša aj radosť z pozorovania týchto inteligentných a spoločenských vtákov. Správne vedený chov husí nevyžaduje prehnané investície, no je potrebné poznať základné zásady starostlivosti, výživy a ustajnenia počas celého roka. Ak plánujete zimný chov husí alebo chcete udržať dobré podmienky celý rok, zvážte odolné a priestranné plachtové haly.
Pôvod a história husi domácej
Hus domáca (Anser anser domesticus) pochádza z divo žijúcej husi veľkej (Anser anser). Hus bola domestikovaná už pred viac ako 3 000 rokmi v starovekom Egypte a Mezopotámii. V Európe bola husa veľká domestikovaná asi pred 7 000 rokmi, zatiaľ čo v Ázii bola zhruba pred 3 000 rokmi domestikovaná hus labuťovitá (Anser cygnoides). Pretože sa oba druhy husí medzi sebou môžu plodne křížiť, majú niektorá dnešná plemená domácich husí pôvod zmiešaný. V Číne bola výchozím druhem husa labuťovitá, na ostatních miestach husa veľká. Okrem toho boli vo staroveku ochočované aj iné druhy husí. Egypťania, Gréci a Rimania chovali husi pre mäso, ako hlídače aj okrasné vtáky. V Ríme sa husi stali symbolom ostražitosti a oddanosti, čo dokladá aj povest o Kapitolských husách, ktoré zachránili Rím pred nočným útokom Galov. V stredoveku mali husi veľký hospodársky význam ako zdroj lacného mäsa a ich perie sa používalo na výrobu perín a vankúšov.
Plemená husí a ich charakteristiky
Existuje mnoho plemien husí, ktoré sa líšia veľkosťou, farbou, znášanlivosťou a kvalitou peria. Plemená sa tradične delia podľa veľkosti na malé, stredné a ťažké, a podľa úžitkovosti na mäsové, nosné, športové a okrasné.
Ťažké plemená
- Toulouzská hus: Toto ťažké úžitkové plemeno patrí medzi najväčšie a najmasívnejšie domáce husi na svete. Vyznačuje sa veľkým telom, voľnou kožou pod krkom a typickými lalokmi na hrudi. Gunár má hmotnosť 11 - 12 kg, hus 10 - 11 kg. Toto ťažké francúzske sivohnedé plemeno s bielym bruchom bolo vyšľachtené na výkrm a pre veľkú lahôdkovú pečeň.
- Emdenská hus: Známa svojím objemným a kvalitným mäsom.
Stredne ťažké plemená
- Talianska hus: Toto úžitkové plemeno patrí medzi stredne ťažké až ťažké plemená. Je známa svojou výbornou znáškou (40 - 60 vajec za sezónu), pevnou telesnou stavbou a dobrou adaptáciou na rôzne podmienky. Hmotnosť gunára je 7 - 7,5 kg, husi 6 kg.
- Slovenská biela hus: Tradičné slovenské plemeno, stredne ťažké úžitkové plemeno, typické bielym operením. Vznikla krížením miestnych husí s maďarskými a emdenskými. Je nenáročná, otužilá a má zachovaný pud kvokavosti. Gunár dosahuje hmotnosť približne 7 kg, hus okolo 6 kg. Znáška je 14 až 18 vajec v prvom cykle.
- Landeská hus: Stredne ťažké sivohnedé a biele francúzske plemeno dáva veľkú lahôdkovú pečeň. Hmotnosť gunára je 7 - 7,5 kg, husi 6 kg, znáška v druhom roku je 30 - 35 vajec.
- Rýnska hus: Tradičné európske plemeno, šľachtené predovšetkým na produkciu mäsa. Hmotnosť je stredne ťažká až ťažká.
- Česká hus: Tradičné stredoeurópske plemeno, známe svojou skromnosťou, odolnosťou a výbornou reprodukciou.
- Pomořanská hus: Patrí medzi stredne ťažké husi v bielej, sivohnedej a strakatej farbe. Hmotnosť gunára je 6 kg, husi 5 kg, znáška je 30 - 40 vajec.
Ľahké plemená
- Čínska hus (Anser cygnoides domesticus): Charakteristická svojím štíhlym, elegantným telom, dlhým krkom a výrazným hrboľom na koreni zobáka.
- Šetlandská hus: Malé plemeno.
- Faerská hus: Malé plemeno.
Okrasné plemená
- Sebastopolská hus: Známa predovšetkým svojím nezameniteľným vzhľadom - jej perie je dlhé, kučeravé a visí dolu po bokoch.
Chov a starostlivosť o husi
Husi sú veľmi odolné voči chladu, vďaka hustej vrstve peria a tuku. Dokážu prezimovať aj pri mrazoch, pokiaľ majú suchý prístrešok. Najlepšiu znášku majú husi medzi 2. a 5. rokom života, i keď na chov sú vhodné aj do 10. roku. Gunárov však meníme skôr (v 8. roku).
Ustajnenie
Podlaha pre odrastenejšie a dospelé husi má byť roštová, pod ňou je tzv. trúsnik s jednoduchou možnosťou čistenia a vrstva slamy, ktorú udržiavame sústavne suchú. V stajni by mali byť i napájadlá a kŕmidlá, zásadne bezprievanové vetranie, elektrické osvetlenie a okno najlepšie orientované na juh. Najvhodnejším materiálom stajne je drevo. Suchý a chránený prístrešok - Bez prievanu, no s dostatočným vetraním, aby sa zabránilo tvorbe vlhkosti a plesní. Podstielka - Hrubá vrstva čistej slamy, ktorú treba pravidelne meniť, aby sa udržala suchá a teplá.
Výživa
Husi sú prevažne bylinožravce. V lete sa väčšina potravy zabezpečí pasením, čím sa výrazne znižujú náklady na kŕmenie. Pastvina by mala byť dostatočne veľká, aby sa tráva stihla obnovovať. Trávnatý porast výbehu by mal byť zložený najmä z nízkych mäkkých trávin s podsevom ďatelín. Pri dobrej pastve stačí húsatám od 8. týždňa len zrno na noc. Štyri týždne pred znáškou zvýšime príjem dusíkatých látok, čo im zvýši aj pohlavnú aktivitu. Pridávame im sušenú lucernu alebo ďatelinové seno, strúhanú kŕmnu či červenú repu, mrkvu, ovos (aj naklíčený). V zime sa zvyšuje podiel obilnín pre udržanie kondície a zabezpečenie dostatku energie. V kŕmnej dávke sa vyvarujeme kuchynských zvyškov a rôznych živočíšnych odpadov.
Rozmnožovanie a odchov
Husi sa pária vo vode, väčšinou hneď ráno. Že hus sa chystá na znášku, spoznáme podľa vystielania hniezda perím. Vajcia začínajú znášať vo februári každý druhý deň do hniezda, kde ich zahrabávajú do podstielky. Pri odchove húsat je starostlivá. V prvých dňoch malé húsatá udržiavame pod zdrojom tepla 28 - 32 °C a každý týždeň znižujeme teplotu o 2 °C. Dôležité je, aby húsatá mali vždy suchú podstielku. Na podstielanie je najlepšia slama. Výživa húsat musí byť pestrá. Odporúča sa zmes obilnín, kukurica, ovos, jačmeň a vitamíny.
Pri niektorých plemenách je potlačená tzv. kvokavosť - u emdenských, labutích, landeských, nemeckých nosných a u tulúzskych a pomoranských husí, ktoré nesedia na vajíčkach. Vajcia netokavých plemien liahneme v umelých liahňach alebo pod slepačou či morčacou kvočkou. Znesené vajcia bývajú dosť znečistené, a preto ich očistíme veľmi slabým roztokom hypermangánu za pomoci drevitej vlny. Po vyliahnutí sa húsatá pohybujú asi 2 dni len v okolí hniezda a až na 3. deň ich hus vyvedie na pašu.
Ako chovať husi: HUSI 101
Využitie husí
Husi poskytujú mnohostranný úžitok, predovšetkým mäso, sádlo a perie. Menej sa využívajú husacie vajcia. Husi slúžia aj na údržbu krajiny vypásaním. Niektoré plemená sa chovajú ako okrasné alebo pre výstavy. Husi môžu slúžiť aj na hlídanie. Stihnú spásať dvojárový pozemok. Hoci hus nemá zuby, celkom dobre nahradí strážneho psa. Vždy totiž ohlási každého neznámeho návštevníka, nezávisle od toho, či je deň alebo noc.
Husacie mäso a pečeň
Husacie mäso je chutné a poměrně tučné, má tmavší barvu než maso ostatní drůbeže. Játra a sádlo patří mezi vyhlášené pochoutky. U niektorých plemien (napr. toulouzská) sa šľachtili pre veľkú lahôdkovú pečeň (foie gras), často pomocou núteného dokrmu.
Husacie perie
Husacie perie je pružné a má vynikajúce izolačné vlastnosti, okrem peria kajky morskej patrí vôbec k najkvalitnejším druhom pérových materiálov. Známe je husacie perie.
Fakty o husiach
- Husi patria spolu s kačkami a labuťami do radu vrubozobých.
- Husi majú obmedzenú schopnosť lietania v dôsledku svojej hmotnosti.
- Husi sú silne sociálne a často tvoria monogamné páry na celý život. V domácich podmienkach má jeden gunár zvyčajne 2 - 4 husi.
- V prirodzených podmienkach sa husi dožívajú 10 - 15 rokov, niektoré aj viac. Jedince sa dožívajú aj 15 rokov, gunára treba po 5 rokoch vymeniť.
- Husi sú veľmi zvedavé a ostražité. Hlasitým krikom upozorňuje na nebezpečenstvo.
