Deti a dospievajúci v dnešnej dobe vyrastajú s médiami a ich vplyv ich priamo, ale aj nepriamo ovplyvňuje, čo môže mať pozitívny, ale aj negatívny dopad. Mediálnu výchovu považujeme za spôsob, akým dokážeme u žiakov rozvíjať správne používanie médií a vhodnú produkciu mediálneho obsahu. Na žiakov preventívne pôsobíme a chránime ich pred jednotlivými ohrozeniami kyberpriestoru.
„Mediálna výchova sa v medzinárodnej vedeckej komunite všeobecne považuje za jeden z najefektívnejších prostriedkov na osvojenie si kľúčových kompetencií potrebných na interaktívne a inkluzívne používanie médií a kritické vnímanie stále sa rozširujúceho spektra mediálnych komunikátov“ (Vrabec, N. 2013, s. 9). Môžeme tvrdiť, že mediálna výchova sa snaží budovať zručných a kriticky mysliacich ľudí, ktorí vedia pristupovať k médiám racionálne a uvedomelo.
Cieľom vyučovania mediálnej výchovy je veľakrát len ozrejmenie témy médií. Našim cieľom je zdôrazniť zameriavanie sa na ochranu a väčšiu informovanosť žiakov o správnom a efektívnom používaní mediálnych obsahov.
V súčasnosti je na Slovensku základom vyučovania mediálnej výchovy Koncepcia mediálnej výchovy v kontexte celoživotného vzdelávania. Na základe koncepcie sa predpokladá zavedenie mediálnej výchovy, ako nepovinného predmetu do všetkých ročníkov 2. stupňa a osemročných gymnázií. Momentálne je možné zaviesť mediálnu výchovu, ako voliteľný predmet v 7. a 9. ročníku ZŠ a 1. až 4. ročníku osemročných gymnázií. Každý ročník má určené ciele a obsah. Hlavným cieľom je naučiť všetkých žiakov zodpovedne pristupovať k mediálnemu obsahu a vedieť využívať nové technológie. Po absolvovaní tohto predmetu žiaci disponujú samostatnosťou a zodpovednosťou pri zaobchádzaní s prostriedkami spoločnej komunikácie (Nováková, S. 2013).
Vyučovanie mediálnej výchovy môže byť do Školského vzdelávacieho programu zaradené, ako súčasť obsahu vybraných vzdelávacích oblasti, samostatný predmet alebo alternatívnymi spôsobmi (kurz, seminár). Obsahové štandardy pre 2. stupeň základnej školy sú zamerané na média v súčasnom svete, druhy a typy mediálnych produktov, mediálnu realitu, etiku a tvorbu mediálnych produktov (Vzdelávací program - Mediálna výchova - prierezová téma, 2010). Z nášho pohľadu absentuje práve preventívne hľadisko a informovanosť žiakov o nástrahách kyberpriestoru.
Väčšina odborníkov sa zhodne v tom, že pre deti je dôležité rozvíjať mediálnu gramotnosť, ale mediálna gramotnosť je často definovaná len, ako schopnosť pracovať s hardvérom a softvérom. Mediálna gramotnosť nie je kritika médií, ani produkcia mediálneho obsahu, či jeho sledovanie. Neznamená „nepozerať“, ale pozerať sa pozorne a kriticky premýšľať nad vnímaným obsahom (Thoman, E., Jolls, T., 2003).
Veľakrát sa stáva, že rodičia alebo učitelia sa snažia deti a dospievajúcich chrániť pred médiami elimináciou ich pozornosti a venovania času mediálnym obsahom. Významnejšie je naučiť, ako správne vnímať a vyhodnocovať mediálny obsah a ako kriticky premýšľať nad informáciami, ktoré sú v centre ich záujmu. Mediálna gramotnosť je dôležitá pre ľudí, ktorí zámerne ale aj nezámerne používajú média. Rozvoj mediálnej gramotnosti si preto musí nájsť svoje miesto nielen v základnom, ale aj strednom a vysokoškolskom vzdelávaní (Koltay, T. 2011).
Rozvíjanie mediálnej gramotnosti je nevyhnutné pre život - dnešná spoločnosť je viac ovplyvnená pôsobením médií oproti minulosti, a preto je žiadúca príprava detí aj dospievajúcich vo väčšej miere. Základom mediálnej gramotnosti je informované skúmanie - realizované prostredníctvom štvorstupňového procesu skúmania, ktorý pozostáva z uvedomovania, analýzy, reflexie a akcie. Mediálna gramotnosť poskytuje mladým ľuďom posilňujúci súbor navigačných zručností, ktoré zahŕňajú: získavanie prístupu k informáciám, analyzovanie a vyhodnocovanie mediálneho obsahu, vyjadrovanie prostredníctvom mediálnych nástrojov a podieľanie sa na tvorbe globálnej mediálnej kultúry.
Mediálna gramotnosť je alternatívou k obviňovaniu médií - inšpiruje nezávislé myslenie a podporuje analýzu na základe kritického myslenia, čo pomáha pri racionálnych rozhodnutiach (Thoman, E., Jolls, T., 2008). Mediálnu gramotnosť je potrebné vnímať ako schopnosť, ktorá je rozvíjateľná prostredníctvom pôsobenia mediálnej výchovy. Za mediálnou výchovou môžeme vidieť väčší potenciál, avšak je rozhodujúce nakoľko je uchopená v praxi. Snaží sa podporovať kritické myslenie a tvorivosť (Buckingham, D. 2019). Predpokladom naplnenia dôležitých cieľov mediálnej výchovy je okrem iného aj motivovanie mladých ľudí, aby sa zamýšľali nad etickými rozhodnutiami, ktoré robia ako účastníci médií, a aby premýšľali nad vplyvom médií (Jenkins, H. 2009). Ciele mediálnej výchovy predstavujú celkový náhľad obsahu a významu mediálnej výchovy, ktorý zahŕňa nielen porozumenie fungovania médií, ale aj elimináciu negatívnych dôsledkov, či čerpanie pozitívnych a zmysluplných významov z médií.
Slovensko patrí v stredoeurópskom kontexte ku krajinám, kde sa integrácia mediálnej výchovy do vzdelávacieho systému začala veľmi neskoro. Vo vzdelávacom systéme sa isté prvky síce objavili už v 60. rokoch 20. storočia - najmä vo forme niektorých tém v učebných osnovách slovenského jazyka - avšak o mediálnu výchovu v dnešnom ponímaní ešte nešlo. Pojem mediálna výchova bol navyše až do konca 90. rokov 20. storočia na Slovensku prakticky neznámy. Školská obsahová reforma v rokoch 2008 - 2009 umožnila začleniť mediálnu výchovu do obsahu vzdelávania na základných a stredných školách.
Vláda Slovenskej republiky na svojom zasadnutí dňa 16. decembra 2011 uznesením č. 923 schválila „Koncepciu mediálnej výchovy v Slovenskej republike v kontexte celoživotného vzdelávania“ (pdf, 431 kB) (ďalej len „koncepcia“). Ministerstvo kultúry Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) sa oblasti mediálnej výchovy v rámci svojej vecnej pôsobnosti venovalo od roku 2007 a za účelom prípravy koncepcie vo februári 2009 zriadilo medzirezortnú pracovnú skupinu, ktorej členmi boli okrem zástupcov ministerstva zástupcovia Ministerstva školstva Slovenskej republiky, Štátneho pedagogického ústavu, mediálnych regulačných orgánov, zástupcovia stredných a vysokých škôl, cirkví, nezávislých inštitúcií, neziskových organizácii a nezávislí odborníci. Symbolické je, že koncepcia bola vypracovaná a predložená v roku 20. Mediálna výchova je multidisciplinárnou kategóriou, ktorá integruje poznatky širšieho spektra spoločenských vied, je predmetom záujmu tak žurnalistiky, psychológie, sociológie, pedagogiky a v menšom či väčšom rozsahu jej pozornosť venujú vládne aj mimovládne inštitúcie. Pod vplyvom neustáleho vývoja médií a nových komunikačných technológií dochádza v posledných rokoch k dôležitému posunu vo vymedzení cieľových skupín mediálnej výchovy a hranica pôsobenia a záberu mediálnej výchovy sa posúva od detí a mládeže až do dospelosti. Mediálnu výchovu je možné definovať ako celoživotný, systematický a cieľavedomý proces získavania mediálnych kompetencií a zvyšovania úrovne mediálnej gramotnosti, ktorého hlavným cieľom je podporovať zodpovedné využívanie médií a rozvíjať kritické postoje vo vzťahu k mediálnym obsahom s dôrazom na morálne princípy a humanizmus. Koncepcia vymedzuje základné predpoklady a stratégiu tvorby efektívneho systému mediálnej výchovy v kontexte celoživotného vzdelávania. Model efektívneho a flexibilného systému mediálnej výchovy predpokladá prepojenie aktivít štátu s aktivitami mimovládneho a občianskeho sektora, a to na horizontálnej ako aj vertikálnej úrovni. Hlavným predpokladom napĺňania cieľov vyplývajúcich z koncepcie je vytvorenie Centra mediálnej výchovy (ďalej len „centrum“), ktoré by bolo koordinátorom činností v oblasti mediálnej výchovy, vytváralo by koncepciu mediálnej výchovy v neformálnom vzdelávaní, zámery a projekty rozvoja systému mediálnej výchovy a výsledky jeho činnosti by boli hlavným zdrojom údajov pre správu o stave mediálnej výchovy a úrovni mediálnej gramotnosti v podmienkach Slovenskej republiky. Centrum malo byť zriadené ministerstvom v termíne do 1. januára 2011 ako súčasť existujúcej inštitúcie v rezorte kultúry a finančné zabezpečenie činnosti centra malo byť zdrojovo kryté z rozpočtovej kapitoly ministerstva na príslušný rok.
Vychádzajúc z teoretických poznatkov sme v roku 2021 realizovali prieskum zameraný na zisťovanie postavenia mediálnej výchovy vo formálnom vzdelávaní na Slovensku na druhom stupni ZŠ. Cieľom prieskumu bolo zistiť a analyzovať postavenie mediálnej výchovy vo formálnom vzdelávaní na Slovensku na druhom stupni ZŠ, ako základného východiska k ďalším výskumom. Výskumnú vzorku tvorili riaditelia oslovených základných škôl na Slovensku. Do prieskumu sa zapojilo 101 škôl. Najviac odpovedí je zaznamenaných zo Žilinského kraja (22,8 %) a najmenej odpovedí z Bratislavského kraja (6,9 %). Riaditelia škôl prostredníctvom online dotazníka vlastnej konštrukcie vypĺňali informácie o vyučovaní/nevyučovaní mediálnej výchovy na II. stupni.
Stav vyučovania mediálnej výchovy na druhom stupni ZŠ na Slovensku
V tejto časti štúdie venujeme pozornosť výsledkom prieskumu realizovaného s cieľom zistiť a analyzovať stav vyučovania mediálnej výchovy na druhom stupni ZŠ na Slovensku. Na prezentáciu údajov sme použili grafické zobrazenie výsledkov.
Na obrázku 1 pozorujeme odpovede riaditeľov škôl na realizáciu vyučovania mediálnej výchovy. Z percentuálneho hľadiska vyučuje mediálnu výchovu len 21 % škôl. Značná časť škôl (79 %) neimplementuje mediálnu výchovu do vyučovania.
Z výsledkov sa preukázala výrazná dominancia vyučovania mediálnej výchovy v Bratislavskom kraji (57,1 %), Nitrianskom kraji (40 %) a Prešovskom kraji (37,5 %). Je pozoruhodná dominancia Bratislavského kraja v implementácii mediálnej výchovy do vyučovania aj napriek tomu, že Bratislavský kraj mal nízke zastúpenie odpovedí. Môžeme predpokladať väčší počet základných škôl a väčšiu snahu o prispôsobenie sa globálnym požiadavkám spoločnosti. Kraje, ktoré sa najmenej venujú implementácii mediálnej výchovy do vyučovaniu sú Banskobystrický kraj (7 %), Trenčiansky kraj (7 %) a Trnavský kraj (11 %). V tomto prípade môžeme predpokladať menší záujem a pociťovanie nižšieho vplyvu mediálnych obsahu.
V ďalšom grafe je znázornený typ vyučovania mediálnej výchovy, ktorý dominoval v jednotlivých krajoch implementujúcich vyučovanie mediálnej výchovy. V rámci výsledkov dominovalo vyučovanie mediálnej výchovy, ako samostatného predmetu alebo prierezovej témy. Mediálna výchova je implementovaná najmä, ako samostatný predmet (52 % škôl). Prierezová téma je vyučovaná na 48 % škôl (obrázok 2). Výučba mediálnej výchovy, ako samostatného predmetu je jednou z najefektívnejších spôsobov oboznamovania žiakov s mediálnym svetom a zároveň prípravou na správne a zmysluplné využívanie mediálnych obsahov. Správnym a premysleným vyučovaním môžeme u žiakov rozvíjať mediálnu gramotnosť. Prierezové témy sa môžu vyučovať v rámci viacerých predmetov, avšak tým pádom sú témy len veľmi všeobecné a nie je im venovaná dostatočná časová dotácia.
Kurz riadený odborníkom sa nevyskytol v rámci odpovedí riaditeľov škôl ani raz a takisto ani projektové vyučovanie. Tieto dva uvedené typy vyučovania mediálnej výchovy sú vhodný spôsob na doplnenie prierezových tém a zamerania sa na konkrétne vysvetlenie hrozieb, špecifík či spôsobov spracovávania mediálnych vplyvov. Kurz riadený odborníkom sa môže zameriavať na hrozby mediálneho sveta, čím dopĺňa prierezové témy a zabezpečuje primárne preventívne pôsobenie. Projektové vyučovanie je možné aplikovať, ako doplnenie vyučovania samostatného predmetu mediálna výchova. Žiaci sa tak samostatnou praktickou činnosťou môžu podieľať na riešení problémov súvisiacich s médiami.
Pri prierezových témach je možné zapojiť témy mediálnej výchovy do viacerých predmetov. Každá škola si môže určiť preferovaný predmet v rámci, ktorého sa témam bude venovať. Preukázalo sa, že mediálna výchova je vyučovaná najmä, ako súčasť občianskej výchovy až 80 % škôl implementuje mediálnu výchovu do obsahu tohto predmetu. Občianska náuka prispieva k rozvíjaniu občianskeho a sociálneho života žiakov. Žiaci sa zaoberajú postavením človeka v spoločnosti, osvojujú si pravidlá a normy socializácie, venujú pozornosť právam človeka, jeho názorom, postojom a hodnotám, budujú si tolerancia k iným a učia sa aktívnej a osobnej angažovanosti a občianstvu (Štátny vzdelávací program-občianska náuka, 2011). Na základe obsahu a cieľov občianskej náuky je vhodné zapájať témy mediálnej výchovy do obsahu tohto predmetu, nakoľko súčasťou dnešnej spoločnosti sú média a ich vplyv priamo pôsobí na deti aj dospievajúcich. Prípravou žiakov na život je aj ich príprava na aktuálne nástrahy, ktoré môžu na žiakov pôsobiť a ovplyvňovať ich osobnosť. Mediálnu výchovu školy zaraďujú aj do etickej výchovy (60 %) a informatiky (60 %). Najmenej sa témy z mediálnej výchovy zaraďujú do slovenského jazyka (50%) a cudzieho jazyka (50 %). Zaraďovanie mediálneho obsahu do predmetov je obtiažne najmä z dôvodu neúplnosti preberanie jednotlivých tém a nedostatku času pre prácu žiakov. Skĺbenie a nadväzovanie tém je náročne aj pre učiteľov. Implementácia obsahu do etickej výchovy či informatiky je možná aj z hľadiska lepšieho prispôsobenie mediálnych tém do obsahu vyučovania. Slovenský jazyk a cudzí jazyk sú predmety, ktoré sú časovo a obsahovo obsiahlejšie a vyžadujú si väčšiu zainteresovanosť učiteľov a žiakov, čo spôsobuje menej možnosti na zapájanie obsahu z mediálnej výchovy.
Vyučovanie mediálnej výchovy, ako prierezovej témy nemusí byť zaraďované v každom ročníku základnej školy. Preukázalo sa, že školy sa najmenej venujú témam mediálnej výchovy v siedmom ročníku (42,9 %) a šiestom ročníku (47,6 %). Najviac sa témy zaraďujú v deviatom ročníku (61, 9 %), v ôsmom (52,4 %) a piatom ročníku (52, 4 %). Môžeme konštatovať, že zaradovanie tém vo vyšších ročníkoch už nie je také efektívne. Mediálnou výchovou je potrebné začať v nižších ročníkoch, aby bolo možné stavať na pevných základoch a zaoberať sa stále novými a aktuálnymi témami z tejto oblasti. Pri zaraďovaní tém mediálnej výchovy už v nižších ročníkoch dokážu učitelia nadväzovať na jednotlivé témy a počas každého roka pripraviť nové témy, ktoré obohatia vedomosti žiakov.
Vedomosti o mediálnych témach závisia aj od samotného rozsahu vyučovania mediálnej výchovy. Pri rozsahu vyučovania mediálnej výchovy treba odlišovať, či je predmet vyučovaný samostatne alebo, ako súčasť iného predmetu. Pokiaľ je predmet vyučovaný samostatne je využívaná najmä jedna hodina týždenne, čo dominuje u 52,4 % škôl, ak je mediálna výchova vyučovaná, ako prierezová téma v tom prípade nemá presné časové vymedzenie, čo je dominantné u 42,9 % škôl. Školy, ktoré využívajú najmä vyučovanie mediálnych tém prierezovo označili nepresné časové vymedzenie nakoľko sa mediálna výchova vyučuje v rámci iných predmetov a nie je možno určiť presné časové rozpätie. Určenie presnejšej časovej dotácie je jedným z riešení a optimalizácie zavedenia mediálnych tém do vyučovania. Pri presnom vymedzení dokážu učitelia lepšie nadväzovať na predchádzajúce preberané učivo a udržiavať u žiakov lepšie pochopenie a čerstvosť informácií. Pri dotácií jednej hodiny týždenne je možné so žiakmi pracovať aktívne a najmä v postupnosti a presnosti nadväzovania vedomosti a zručností, ktoré môžu byť dopĺňané o samostatnú prácu žiakov.
Veľmi významnou súčasťou sú aj témy, ktorým je venovaná pozornosť na vyučovacích hodinách. Učitelia si môžu témy prispôsobiť vzhľadom k aktuálnosti mediálneho pôsobenia a najmä na základe komunikácie so žiakmi, vďaka čomu dokážu zistiť čo je potrebné so žiakmi preberať a aké témy je potrebné ošetriť.
Témy, ktoré sú obsahom záujmu jednotlivých škôl si priblížime v nasledujúcom grafe. Na obrázku 5 vidíme témy, ktoré sú najčastejšie implementované do vyučovania mediálnej výchovy na školách. Najviac sa školy venujú rozvíjaniu kritického myslenia (95, 2 %), online ohrozeniam (95,2 %), prevencii virtuálneho šikanovania (95,2 %) a účinkom médií na osobnosť človeka (90,5 %). Kritické myslenie je v súvislosti s mediálnou výchovou nevyhnutné. Kriticky zhodnocovať mediálne obsahy, ktoré sú vnímané považujeme za jeden z faktorov, ktorý je žiadúci využívať pri všetkých témach. „Kritické myslenie tvorí kľúčovú kompetenciu pre naplnenie cieľov mediálnej výchovy. Vo všeobecnej rovine ho môžeme definovať, ako samostatné myslenie, v procese ktorého človek dospeje k novému poznatku prostredníctvom bádania, porovnávania či preverovania si správnosti vlastných aj iných myšlienok“ (Petranová, D. 2011, s. 68). Problematika online ohrození je v dnešnej dobe značne rozšírená. V rámci tejto tematiky je vyhovujúce sa venovať rôznym druhom online ohrození. Napr. sextingu, kybergroomingu, flamingu, kyberšikanovaniu a pod. Podstatou je, aby deti a dospievajúci dokázali predchádzať jednotlivým online ohrozeniam a rozlišovali ich základne znaky a prejavy. Téma prevencie...
Formy mediálneho vzdelávania: Samostatný predmet. Škola môže zaradiť predmet mediálna výchova do svojho školského vzdelávacieho programu ako samostatný predmet. Nejde však o povinný predmet, preto záleží na konkrétnej škole, či si takýto spôsob vyučovania mediálnej výchovy zvolí. Na Slovensku je zatiaľ len veľmi málo škôl, ktoré vyučujú mediálnu výchovu ako samostatný predmet. Prierezovú tému integrovaná do obsahu iných vyučovacích predmetov. Táto forma mediálneho vzdelávania je povinná pre všetky školy. Podľa našich poznatkov je však mediálna výchova ako prierezová téma zaraďovaná do školských vzdelávacích programov iba formálne a väčšina učiteľov jej nevenuje pozornosť vôbec alebo iba v minimálnej miere. Vo forme projektu, kurzu alebo iných praktických mediá...