V posledných rokoch sa čoraz častejšie stretávame s otázkou verejnosti zasadnutí orgánov samosprávy, vrátane možnosti vyhotovovať a zverejňovať audio či video záznamy z týchto zasadnutí. Hoci drvivá väčšina zo stovky najväčších miest na Slovensku zverejňuje záznamy z rokovaní svojich zastupiteľstiev, alebo robí priame prenosy, stále nám prichádzajú podnety na obce, ktoré obyvateľom zakazujú, aby si priebeh rokovania nahrali.
Podľa nášho rebríčka transparentnosti miest z jesene 2022 video alebo audio záznamy z rokovaní mestských poslancov zverejňovalo 89 zo 100 najväčších miest. Avšak najmä pri menších obciach sa opakovane stretávame s tým, že vedenie nechce občanom umožniť ani len nahrávanie zastupiteľstva. Najnovšie sme kritizovali fakt, že občanovi zakázali nahrávať zastupiteľstvo v Pohraniciach.

Verejnosť zasadnutí a právo na informácie
Jednanie zastupiteľstva obce je podľa § 93 ods. 3 zákona č. 128/2000 Sb., o obciach (obecní zřízení), verejné, čo sa týka všetkého, čo sa v priebehu tohto zasadnutia odohrá, vrátane prípadných prejavov súkromných osôb. Toto ustanovenie zdôrazňuje otvorenosť a prístupnosť rokovaní orgánov samosprávy. Ústavný súd Slovenskej republiky už v roku 2014 v podobnom prípade konštatoval, že rokovania sú verejné nielen preto, aby občania mohli získať informácie o rokovaní, ale aj preto, aby informácie mohli šíriť a vykonávať tak občiansku kontrolu nad verejnou mocou.
Ústavný súd Slovenskej republiky viacnásobne (I. ÚS 57/00, IV. ÚS 40/2003, II. ÚS 255/2010 a iné) konštatoval porušenie Ústavou SR zaručeného práva na prijímanie a rozširovanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 a 2 v spojení s čl. 13 ods. 4 a čl. 10 ods. Napríklad v rozhodnutí ku konaniu III. ÚS 451/2014 ÚSSR konštatoval: „Verejnosť rokovania orgánov samosprávy nemôže byť obmedzená iba na možnosť byť na rokovaní fyzicky prítomný, pretože zmyslom tohto inštitútu je okrem možnosti kohokoľvek získať informácie o rokovaní, o jeho priebehu a o jeho obsahu, aj umožnenie občianskej kontroly nad výkonom verejnej moci.“
Nahrávanie ako nástroj verejnej kontroly
Starostovia síce nemajú kompetenciu zakazovať občanom nahrávanie zasadnutí, keďže obyvatelia majú podľa Ústavy SR právo na prijímanie a rozširovanie informácií. V prípade, ak by prítomní podmienili vyhotovenie zvukového záznamu ich súhlasom, je namieste uviesť, že boli v riadnych voľbách zvolení za verejných funkcionárov, ktorí sú povinní strpieť vyššiu mieru publicity a kontroly nad svojou činnosťou (zasadaním ObZ).
Ak je vykonávanie obrazových a zvukových záznamov na verejnom rokovaní obecného zastupiteľstva zakotvené v rokovacom poriadku zastupiteľstva, je to v rozpore s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky z roku 2000, ktorý rozhodol, že „Uznesením Mestského zastupiteľstva v Dubnici nad Váhom č. 29/2000 zo dňa 27. apríla 2000, ktorým bol schválený doplnok k Rokovaciemu poriadku Mestského zastupiteľstva v Dubnici nad Váhom, ktorým Mestské zastupiteľstvo v Dubnici nad Váhom nesúhlasilo s vyhotovením zvukového a zvukovo-obrazového záznamu zo svojho rokovania, b o l i p o r u š e n é práva navrhovateľov na slobodné prijímanie a rozširovanie informácií pomocou zvukového a zvukovo-obrazového záznamu podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj čl. 13 ods. 2 v spojení s čl. 26 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 10 ods.“

Postup v prípade zákazu nahrávania
Ak je v rokovacom poriadku zastupiteľstva uvedený zákaz vyhotovovania zvukových, obrazových alebo zvukovo-obrazových záznamov, odporúčame podať na prokuratúru podnet na preskúmanie zákonnosti tohto zákazu. Prokurátori niekoľkokrát konštatovali porušenie zákona, ak rokovací poriadok, prípadne uznesenie ObZ obsahovalo takýto zákaz (napr. upozornenie Okresnej prokuratúry Košice-Okolie pod. č. Pd 45/21/8806-5 alebo Krajskej prokuratúry v Prešove pod. č. Na prokuratúru sa obrátila aj Transparency v prípade nahrávky zastupiteľstva vo Fekišovciach, ktorú si pred šiestimi rokmi pozreli dva milióny ľudí.
Starostku sme vtedy upozornili nielen na to, že sa k poslancom nemôže správať ako ich nadriadená. Za neverejné môže rokovanie vyhlásiť iba zastupiteľstvo, avšak iba tú jeho časť, na ktorej sú prerokovávané chránené údaje. Aj Verejný ochranca práv v stanovisku z roku 2010 jasne konštatoval, že „na verejnom rokovaní obecného zastupiteľstva sa môžu zúčastniť obyvatelia obce, ale aj iné osoby.“

Právne rámce a GDPR
Zákon obci neukladá povinnosť pořídiť a uchovávať zvukový záznam z verejného zasadnutia zastupiteľstva, ničmenej, ak už tento záznam bol vytvorený, na čo boli všetci prítomní upozornení, potom obec poruší svoju povinnosť vyplývajúcu z čl. 17 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd tým, že tento záznam zmaže. Ak obec oznámi, že z rokovania zastupiteľstva bude pořizovat zvukový záznam, ktorý potom neposkytne na základe žiadosti o informáciu, porušuje svoju povinnosť poskytnúť primeraným spôsobom informácie o činnosti podľa čl. 17 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd, aj keď ide o nadštandardnú formu oproti písomnému záznamu z rokovania.
Pořizovanie nahrávok (a ich prípadné šírenie) je spracovaním osobných údajov, ktoré sa riadi tzv. GDPR. Osobními údaji podľa GDPR sú akékoľvek informácie o identifikovanej či identifikovateľnej fyzickej osobe. Existuje viac právnych dôvodov, na základe ktorých môžeme zachytávať a spracovávať osobné údaje. Tým najzákladnejším je súhlas dotknutej osoby. Pre nahrávanie verejnej správy je relevantný čl. 6 ods. 1 písm. f) GDPR, ktorý stanovuje, že spracovanie osobných údajov je možné bez súhlasu subjektu osobných údajov v prípadoch, keď je to nevyhnutné pre účely oprávnených záujmov príslušného správcu.
Osobné údaje tretích osôb je však nutné pred zverejnením obsahu záznamu anonymizovať, pozor to však neplatí o údajoch podľa ustanovenia § 8b zákona č. 106/1999 Sb. o príjemcoch verejných prostriedkov, tie sú z právneho hľadiska poskytnuteľné v plnej miere a nie je potrebné ich teda anonymizovať.
Zverejňovanie záznamov
V prípade zverejnenia odlišujeme situácie, kedy môžete pořizovat záznamy druhých iba na základe ich súhlasu, a situácie, kedy k tomu máte iný právny dôvod (svoje oprávnené záujmy, či oprávnené záujmy tretej strany). V prípadoch, kedy je nutný súhlas druhých k nahrávaniu, potrebujete ďalší výslovný súhlas k zverejneniu. Inak vám hrozí ako žaloba na ochranu osobnosti podľa občianskeho práva, tak pokuta od Úradu na ochranu osobných údajov. V prípadoch, kedy nie je nutný súhlas, je potom možné pořízené záznamy zverejniť.
Priamy prenos zo zasadnutia Obecného zastupiteľstva 12. 10. 2022 o 17:00 hod.
Aj pri zverejnení však zvažujte účel, pre ktorý ste záznamy pořídili, v jeho medzích musíte zotrvať. Nahrávaní majú pred zverejnením právo na opravy nepresných informácií. Detailné osobné údaje, ktoré nie sú potrebné pre pochopenie záležitostí prerokovávaných na zastupiteľstve (napr. Citlivé osobné údaje (napr. Na zázname naopak možno ponechať informácie verejne dostupné z verejných databáz (katastra nehnuteľností alebo obchodného registra), údaje o verejne činných osobách, napr. zastupiteľov obce či starostu (miestostarostu) na rokovaní zúčastnených.