Jedľa biela je majestátny ihličnatý strom, ktorý sa vyznačuje svojimi elegantnými, striebristo-zelenými ihlicami a symetrickým, kužeľovitým tvarom. Je jediným stredoeurópskym zástupcom rodu jedle a vyniká svojou majestátnosťou a robustným kmeňom s priemerom až 2 m. V mladosti je kužeľovitého tvaru, v dospelosti je valcovitá so zaobleným vrcholom. Tento strom je ideálny pre veľké záhrady, parky alebo lesné oblasti a často sa používa aj ako vianočný stromček. Jedľa biela má z európskych jedlí najrozsiahlejší areál a bývala z nich najpočetnejšia.
Charakteristika jedle bielej
Jedľa biela je pôvodom z horských oblastí strednej a južnej Európy. Rastie v celej strednej Európe, až do nadmorskej výšky 2100 m. Na Slovensku sa jej darí v podhorských lesoch ako aj v horách, v nadmorskej výške od 480 m až do 1260 m. Prospieva jej dážď, hmla a chlad. Vlasťou jedle ako rodu sú Severná Amerika, krajiny východu ako Čína, Japonsko, Kórea a Ďaleký východ.
Pri popise jedle si osobitnú pozornosť zaslúži koruna. Je pyramídová, s jednou osou kmeňa a vetvami usporiadanými do úrovní. V mladosti je koruna kužeľovitá, neskôr valcovitá, na vrchole sploštená (tzv. bocianie hniezdo). Kôru má hladkú, väčšinou svetlo sivú, v starobe tmavšiu, rozpukanú. Letorasty sú sivej farby, jemne plstnaté. Púčiky má špicato vajcovité, hnedé a bez miazgy.
Ihlice sú sploštené, dvojstenné, s pruhmi na spodnej strane. V dôsledku voskového kvetu sa ihly javia ako belavé. Na vrchole ihličia je zárez typický len pre jedľu. Ihlice sú pripevnené k vetve diskoidne rozšírenou základňou vo forme prísavky, takže keď spadne, zostane stopa vo forme jazvy. Ihličie vždyzelenej ihličnatej jedle žije bez opadnutia niekoľko rokov. Ihlice na konároch má hrebeňovito usporiadané, smerujúce do strán a nahor. Jeho dĺžka je asi 2-3 cm, na konci je tupé, tuhé a ohybné, má plochý tvar a jeho farba je lesklo tmavozelená. Výrazným znakom tohto ihličia sú dva biele pruhy na jeho spodnej strane (prieduchy). Ihličie nepichá a vyrastá na konárikoch jednotlivo.
Šišky jedle bielej rastú smerom nahor. Ich dĺžka je 10-20 cm a šírka až 3-5 cm. Majú valcovitý tvar, hore zaoblený. Zrejú počas septembra a následne sa rozpadajú na strome. Dozrievajú počas augusta a po dozretí majú červenohnedú farbu. Zaujímavosťou je, že sa rozpadávajú už na strome a zostávajú z nich iba vretená, preto je ťažké nájsť ich v lesoch na zemi. Semená šišiek sú trojhranné, majú dĺžku 8-11 mm, šírku 3-5 mm a majú neopadavé krídlo. Samčie šištičky sú žlté, samičie šišky sú vzpriamené, krátko stopkaté, dlhé až 16 cm.
Jedľa biela má silný kôlový koreň a parohovito vetvené postranné korene, to jej poskytuje pevné ukotvenie v pôde a minimalizuje riziko prevrátenia. Koreňový systém jedle je hlboký, ale nie rozvetvený.
Požiadavky na pestovanie
Jedľa biela je veľmi chúlostivý druh, ktorý je pre svoju citlivosť čoraz menej používaný v sadovníctve. Je to veľmi citlivá drevina na menej priaznivé podmienky, v tuhých zimách namŕza. Je citlivá na extrémne suchá, holomrazy (neskoré mrazy), priemyselné plyny a kyslé dažde.
Vyžaduje kvalitnú pôdu, vysokú vzdušnú vlhkosť. Najlepšie prospieva v polotieni až na slnku, v mladosti znáša zatienenie. Vyžaduje hlbšiu, humóznu, živnú a rovnomerne vlhkú pôdu, ideálne mierne kyslú až neutrálnu (pH 5,5-6,8). Neznáša suché, plytké a silne zamokrené pôdy. V prirodzených podmienkach vyžaduje dostatok vlahy.
V tieni rastie spočiatku veľmi pomaly a po desiatky rokov dosahuje výšku iba niekoľko málo metrov. Jej rast sa zrýchľuje od 15 rokov veku a dosahuje maximálny výškový rast medzi 30 a 60 rokmi.
Jedľa biela má stredné nároky na vodu. Potrebuje pravidelnú zálievku, najmä počas suchých období. Zálievka je dôležitá predovšetkým po výsadbe a počas suchých období.
Rastliny vysádzajte na jar alebo na jeseň do hĺbky, ktorá je rovnaká ako v pôvodnom kontajneri. Po výsadbe je dôležité strom pravidelne zavlažovať, aby sa dobre zakorenil. Na jar môžete pridať vrstvu mulča okolo stromu, aby ste udržali vlhkosť a znížili konkurenciu burín.
Jedle nepotrebujú časté hnojenie, ale na jar môžete použiť hnojivo pre ihličnaté stromy, ktoré je bohaté na dusík. Počas vegetačného obdobia používajte pomaly sa uvoľňujúce hnojivo pre okrasné dreviny.
Jedle nepotrebujú pravidelné orezávanie, ale ak chcete udržiavať ich tvar alebo odstrániť suché a poškodené vetvy, môžete to urobiť na jar alebo v lete. Rez by sa mal vykonávať len v nevyhnutných prípadoch.
Jedle sú vo všeobecnosti odolné voči chorobám a škodcom, no môžu byť občas napadnuté voškami, hubovými chorobami alebo inými škodcami.
Ako presádzať divé borovice - Presádzanie borovice - Presádzanie sadeníc borovíc
Rozmnožovanie
Jedľa biela sa dá rozmnožovať semenami, ktoré sa zbierajú z šišiek. Množíme výsevom alebo vrúbľovaním.
Kultivary jedle bielej
Existujú rôzne kultivary jedle bielej, ktoré sa líšia svojím rastom a habitom:
- Jedľa biela 'Mlada Boleslav': Zakrpatený kultivar, dorastajúci do výšky okolo 60-150 cm, tieto rozmery dosiahne približne po desiatich rokoch. Rast je pomerne pomalý. Habitus je veľmi hustý, tvar ploche guľovitý. Ihlice sú krátke, tmavo zelené, nové prírastky majú biele sfarbenie a rastú vo zväzkoch po dvoch. Stanovište by mali mať slnečné, so suchšou pôdou. Je mrazuvzdorná.
- Jedľa biela 'Pendula': Strom dorastajúci do výšky 6 - 12 m a šírky 1,5 - 2 m v závislosti od podmienok rastu. Ročný prírastok je približne 30 cm. Má úzko stĺpovitý tvar, kmeň je spočiatku rovný, časom sa vyvracia. Konáre tvoria previs. Vo veku 10 rokov je rastlina vysoká 2,5 m a široká 1,2 m. Ihlice sú sviežo zelené, často zahnuté a príjemné na dotyk. Šišky sú menšie, nevynikajú farbou a dozrievajú do hneda. Tento kultivar je úplne unikátny a dramaticky pôsobiaci, prináša do záhradnej scenérie nevšednú eleganciu a romantický, až melancholický prvok vďaka svojim previsnutým, k zemi smerujúcim konárom. Jeho konečný tvar a výška sú silne závislé od spôsobu zapestovania a vyväzovania terminálneho výhonku. Najvýraznejším znakom tohto kultivaru je habitus, kedy hlavné konáre oblúkovito previsajú a vedľajšie vetvičky visia voľne dole, čo vytvára hustý, splývavý závoj z tmavozelených ihlíc, ktoré majú na rube charakteristické dva striebristé pruhy, vďaka čomu strom pôsobí veľmi dekoratívne aj v zimnom období. Stonky sú pevné, napriek tomu veľmi ohybné, čo im umožňuje bez úhony znášať zaťaženie snehom, ktorý na previsnutých konároch vytvára nádherné efekty.
- Jedľa biela ´PYRAMIDALIS´: Pomalý až stredne rýchlo rastúci strom. Rast je v mladosti čisto stĺpovitý, v prípade starších drevín nadobúda tvar pravidelného kužeľa. Jedľa je bohato vetvená, ihličie je krátke, lesklé, tmavozelené, na spodnej časti s ľahkým strieborným nádychom. Dosahuje výšku 2-3 m a šírku 0,7-1,2 m (okolo 20. roku). Uprednostňuje slnečné alebo polotienisté stanovisko s priepustnými a vlhkými pôdami. Je mrazuvzdorná do cca -40°C. Vysádza sa ako výrazný solitér, ale je vhodná aj do skupinovej výsadby.
Uplatnenie v záhrade
Jedľa biela je doplnková drevina. V sadovníckej praxi sa uplatní vo väčších parkoch a záhradách alebo v krajinárskych úpravách, je typickou solitérou, ale môže tvoriť aj tmavšiu kulisu pre svetlejšie výsadby iných rastlín. Tento strom je ideálny pre veľké záhrady, parky alebo lesné oblasti a často sa používa aj ako vianočný stromček.
Zaujímavosti
Jedľa biela je na Slovensku zákonom chránená. Patrí k druhom európskeho významu.
Jej drevo je mäkké a ľahké, preto sa používa na výrobu hudobných nástrojov, na stavebné práce (vodné stavby, škridly sudov). Zo živice jedle bielej sa vyrába liečivý štrasburský terpentín.
Zo šestdesiatmetrového obra sa vyťažilo až šesťdesiat kubických metrov hmoty. Stretnúť sa s takým stromom je však dnes vzácne, ba nemožné.
Jedle rastú pomerne pomaly, pričom ročný prírastok môže byť okolo 30 až 60 cm v závislosti od druhu a podmienok pestovania.
tags: #jedla #biela #pestovanie