Prídavné mená sú plnovýznamový, ohybný slovný druh. Pomenúvajú vlastnosti osôb, zvierat, predmetov, javov a vlastnícke vzťahy (príslušnosť k niečomu). V spojeniach s podstatným menom sa zhodujú v gramatických kategóriách (rod, číslo a pád). Pýtame sa na ne otázkami Aký? Aká? Aké? Čí? Čia?
Prídavné mená sú jedným z gramatických slovných druhov, ktoré vyjadrujú určité príznaky vecí, pričom ide o ohybný slovný druh, pretože je možné ho skloňovať alebo stupňovať. Tvarom sa prídavné meno prispôsobuje podstatnému menu, ktorého vlastnosť označuje. Gramaticky sa s ním zhoduje v rode, čísle a páde. V školských úlohách je potrebné, aby sme určili druh prídavného mena (akostné, vzťahové alebo privlastňovacie) a u tých, ktoré sa dajú stupňovať, tiež určili stupeň - 1. stupeň (pozitív), 2. stupeň (komparatív), alebo 3. stupeň (superlatív).
Druhy prídavných mien
Prídavné mená delíme na tri základné druhy:
Akostné prídavné mená
Akostné prídavné mená sú základnou skupinou prídavných mien. Pomenúvajú vlastnosti, nie sú odvodené, majú svoj protiklad (pekný-škaredý, dobrý-zlý, nízky-vysoký) a dajú sa stupňovať. Označujú vonkajšie a vnútorné vlastnosti. Používajú sa pre osoby (zbabelý, pricitlivý, nevnímavý, nespoločenský), alebo pre neživé veci (riedky, kyslý, zásaditý). Akostné prídavné mená, ktoré označujú hraničnú mieru vlastnosti sa tiež nedajú stupňovať.
Vzťahové prídavné mená
Vzťahové prídavné mená vyjadrujú vzťah k podstatnému menu, z ktorého sú odvodené, nemajú svoj protiklad (morský, pracovný, drevený) a nedajú sa stupňovať. Pomenúvajú vlastnosť, ktorá vyplýva zo vzťahu k inej veci, deju alebo okolnosti. Vyjadrujú vzťah k určitému podstatnému menu, z ktorého sú odvodené (kov - kovový, elektrika - elektricky, mesto - mestský), vyjadrenie vzťahu k určitej osobe (Štúr - štúrovský), vyjadrenie súvisu s určitým miestom (Piešťany - piešťanský, Nemecko - nemecký). V prenesenom význame môžeme vzťahové prídavné mená stupňovať.
Privlastňovacie prídavné mená
Privlastňovacie prídavné mená tvoria sa od osobných a zvieracích mien, vyjadrujú, komu patrí osoba, zviera, vec, v základnom tvare prípony - ov/-in/-í (riaditeľov, susedkin, medvedí). Označujú príslušnosť, vyjadrujú, komu alebo čomu určitá vec patrí. Pýtame sa na ne otázkou Čí? Čia? Tvoríme ich od zvieracích a osobných mien. Vyjadrujú vlastníctvo ( komu čo patrí) osoby, zvieraťa a veci (sestrine auto, matkin syn, žiakov prejav, psí chvost, Štúrov jazyk). Vlastníctvo odvodené od vlastného podstatného mena, píšeme na začiatku s veľkým písmenom (Petrova kniha).
Do tejto skupiny patria aj vzťahové živočíšne prídavné mená, ktoré vyjadrujú vzťah k zvieraciemu podstatnému menu z ktorého sú odvodené (slon - sloní, medveď - medvedí, ryba - rybí). Tieto prídavné mená nie je možné stupňovať.
POZOR! Zvieracie privlastňovacie prídavné mená sú špeciálne tým, že majú povolené porušovať jedno pravidlo slovenského jazyka. Zámerne sa tu zvýrazňuje dĺžka dvoch dlhých slabík za sebou v slovách: páví, motýlí, kohútí, čmeliačí, delfíní, diviačí, chrobáčí, líščí, netopierí.
Skloňovanie prídavných mien
Prídavné mená sa skloňujú podľa vzorov. V slovenčine skloňujeme prídavné mená podľa jedného z piatich vzorov:
- Vzor pekný: akostné a vzťahové, ktoré majú tvarotvorný základ zakončený na tvrdú alebo obojakú spoluhlásku.
- Vzor cudzí: akostné a vzťahové, ktoré majú tvarotvorný základ zakončený na mäkkú spoluhlásku.
- Vzor otcov: privlastňovacie, ktoré privlastňujú osobám mužského rodu, v základnom tvare prípona -ov.
- Vzor matkin: privlastňovacie, ktoré privlastňujú osobám ženského rodu, v základnom tvare prípona -in.
- Vzor páví: privlastňovacie, ktoré privlastňujú spravidla zvieratám, v základnom tvare prípona -í.
Gramatická kategória zhody sa prejaví v tom, že prídavné meno sa svojim tvarom, teda v rode, v čísle a v páde, prispôsobuje podstatnému menu, ktorého vlastnosť označuje. Podľa vzoru pekný skloňujeme akostné i vzťahové prídavné mená a slová iných slovných druhov, ktoré majú v N. sg. m. r. živ. zakončenie -ý. Podľa vzoru cudzí sa skloňujú prídavné mená, ktoré majú v N sg. pred pádovou príponou -í, -ia, -ie mäkkú spoluhlásku c, dz, č, dž, š, ž. Podľa vzoru otcov sa skloňujú privlastňovacie prídavné mená odvodené príponou -ov, -ova, -ovo od podstatných mien mužského rodu. Podľa vzoru matkin sa skloňujú privlastňovacie prídavné mená odvodené príponou -in, -ina, -ino od podstatných mien ženského rodu. Podľa vzoru páví sa skloňujú privlastňovacie prídavné mená, ktoré sa spravidla odvádzajú od zvierat.
Individuálne privlastňovacie prídavné mená v strednom rode majú v nominatíve a akuzatíve jednotného čísla správne koncovku -o, napr. otcovo oko, mamino auto, Petrovo vysvedčenie, Hankino plece. Koncovka -e sa pri privlastňovacích prídavných menách stredného rodu používa v nominatíve a akuzatíve množného čísla, napr. otcove deti, mamine šaty, Petrovo vysvedčenia, Hankine plecia.
Stupňovanie prídavných mien
Stupňovanie prídavných mien sa týka najmä akostných prídavných mien. Rozlišujeme tri stupne:
- 1. stupeň (pozitív): základný tvar prídavného mena (napr. pekný, veľký, malý).
- 2. stupeň (komparatív): vyjadruje vyšší stupeň vlastnosti (napr. krajší, väčší, menší). Tvorí sa pomocou prípony -ší/-ejší.
- 3. stupeň (superlatív): vyjadruje najvyšší stupeň vlastnosti (napr. najkrajší, najväčší, najmenší). Tvorí sa pomocou predpony naj- a prípony -ší/-ejší.
Pri pravidelnom stupňovaní (napr. nízky, veselý, rýchly…) ostáva koreň prídavného mena nezmenený, mení sa prípona -ší/-ejší (v 2. a 3. stupni) a pridáva sa predpona naj- (v 3. stupni). Pri nepravidelnom stupňovaní sa mení aj koreň slova (napr. dobrý - lepší - najlepší, zlý - horší - najhorší).
Stupňovanie prídavných mien sa využíva v nepriamom opise, napr. "Videl som už aj krajšiu kresbu." - "Toto nebol najlepší výkon."
Stupňovanie prídavných mien: Pravidelné vs. Nepravidelné | Slovenská gramatika #slovencina
Prídavné mená často tvoria pestré synonymické rady, ktoré nájdeme v umeleckých, odborných, ale aj publicistických textoch (napr. Dôraznou, nebojácnou a tvrdou hrou sa im podarilo vyhrať.).