Kapusta hlávková biela: Všetko o pestovaní a odrodách

Kapusta hlávková (Brassica oleracea) je hlúbová zelenina z čeľade kapustovitých a patrí medzi najrozšírenejšie a najobľúbenejšie zeleniny. V Slovenskej republike je kapusta najpestovanejšou zeleninou a z hľadiska celoročnej spotreby v domácnostiach a spracovateľskom priemysle predstavuje dôležitý zdroj vitamínov a ďalších látok potrebných pre zdravie obyvateľov (kyslá a marinovaná kapusta, rozličné šaláty a pod.). V minulosti kapusta patrila k základným potravinám, ktoré boli na stole takmer každý deň.

Kapusta obyčajná hlávková (Brassica oleracea var. capitata) patrí medzi hlúboviny a je to dvojročná rastlina. V prvom roku vytvorí mohutný kolovitý koreň, do šírky rastúci koreňový systém a nerozkonárenú dužinatú stonku, ktorý sa nazýva hlúb. Čiastočne dužinaté listy sú uložené husto na seba a tvoria pevnú hlávku. Listy môžu byť biele alebo červené, pričom nároky na pestovanie majú rovnaké. V druhom roku vyrastá kvetná stonka s drobnými žltými kvetmi.

Klasická hlávková kapusta je botanicky blízko príbuzná aj s kalerábom, kelom, ružičkovým kelom a podobne. Používa sa na priamy konzum v čerstvom stave, alebo na konzervovanie. Obsahuje vitamín C, B1, provitamín A a celý rad minerálnych látok, najmä draslík a síru. Šťava zo surovej a kvasenej kapusty má priaznivé účinky na črevnú mikroflóru svojimi antibioticky pôsobiacimi látkami.

Odrody kapusty hlávkovej

Kultivary kapusty rozdeľujeme na skoré, poloskoré a neskoré, ktoré ďalej delíme na kultivary na technologické spracovanie a na skladovanie. Pestovaný sortiment sa každoročne spresňuje v Listine povolených odrôd (kultivarov).

Odrody bielej kapusty sa delia na skoré, ktoré sa zberajú od mája do júna a sú určené na priamu spotrebu. Hlávky dosahujú hmotnosť okolo 500 gramov. Hlávky letnej kapusty vážia okolo kilogramu a sú určené na konzumáciu v letných mesiacoch. Stredne skoré a neskoré odrody tvoria väčšie a pevnejšie hlávky, dĺžka vegetačného obdobia je od 150 do 250 dní.

Niektoré z populárnych odrôd kapusty:

• Skorá kapusta, veľmi úrodná JÚNIUS ÓRIÁS.
• Veľmi skorá hybridná kapusta, odolná k praskaniu.
• Neskorá kapusta, vhodná na kruhárenské spracovanie a na skladovanie.
• Poloskorá odroda červenej kapusty, odolná k praskaniu.
• Odroda je vhodná na priamu spotrebu aj na skladovanie až do januára.
• Veľmi skorá kapusta, na poľné pestovanie.
• Stredne neskorá odroda sploštenej kapusty výbornej na kuchynské spracovanie.
• Poloneskorá kapusta pre kruhárenské spracovanie, vhodná aj na všestranné použitie.
• Skorá hybridná odroda jemnej letnej špicatej kapusty pre zber začiatkom leta. Vegetačná doba od výsadby je 51 ─ 57 dní.
• Veľmi výnosná odroda špicatej kapusty produkujúca veľké hlávky stredne zelenej farby.
• Poloskorá, výnosná, veľmi vitálna kruhárenská kapusta produkujúca veľké hlávky.
• Neskorá kapusta s menšou hlávkou, vhodná na skladovanie.
• Neskorá kapusta, krátko skladovateľná, výnosná.
• Neskorá, výnosná osvedčená odroda kruhárenskéj kapusty.

KAPUSTA HLÁVKOVÁ neskorá Avak F1 je poloneskorá kruhárenska kapusta s univerzálnym použitím. Hlávky sú vhodné aj na priamy konzum a krátkodobé skladovanie. Stredne veľké hlávky dorastajú do hmotnosti 3,8 - 4,5 kg, nepraskajú ani pri pri dlhšom ponechaní na poli. Odroda má veľmi dobrý zdravotný stav. Vegetačné obdobie od výsadby je 115 - 120 dní.

Kapusta hlávková biela neskorá Kamenná hlava je odroda určená na priamu spotrebu, kvasenie a zimné uskladnenie. Vytvára veľké, sférické hlávky, ktoré sú ideálne na dlhodobé skladovanie aj spracovanie. Kapusta Kamenná hlava patrí medzi tradičné odrody, ktoré sa osvedčili svojou odolnosťou a univerzálnosťou.

Lisitina registrovaných odrôd (LRO) v r. 2018 eviduje odrody kapusty hlávkovej bielej: Harmat, Holt, Inter, Kodaňské tržní rané, Polar, Pourovo pozdní, Zora; a kapusty hlávkovej červenej: Buscaro, Lectro, Primero.

Pestovanie kapusty

Biologická charakteristika kapusty hlávkovej

Kapusta hlávková je dvojročná, cudzoopelivá, hmyzomilná rastlina. V prvom roku vytvára mohutnú koreňovú sústavu, nerozkonárenú dužnatú stonku so skráteným vrcholom - hlúb a hlávku z husto nahromadených listov. Pre koreňovú sústavu je charakteristický kolovitý koreň, ktorý hrubne a rozkonáruje sa do bokov na hustú koreňovú sústavu. Hlúb má čo najmenej zasahovať do hlávky. Pri kapuste hodnotíme hustotu hlávky. Čím viac sú listy nakopené, tým kompaktnejšia a kvalitnejšia je hlávka. Tvar hlávky môže byť plochý, guľovitý, oválny až kónický so všetkými prechodmi. Obalové listy majú voskový povlak.

Kvetné stonky sa vyvíjajú v druhom roku. Dorastajú do výšky 1 m i viac. Zoskupenie listov na stonke je špirálovité. Jedna rastlina má až 2000 žltých kvetov, zostavených v strapcoch. Plodom je šešuľa, dlhá až 100 mm. Po dozretí sa odspodu rozpolťuje a v každej polovici je rad hladkých hnedých semien.

Nároky na prostredie a príprava pozemku

Kapusta hlávková sa zaraďuje do prvej trate. Predplodinou je obyčajne obilnina, ďatelinovina, prípadne niektoré rastliny tretej trate. Nevhodnými predplodinami sú všetky kapustovité rastliny. Na pozemku sa nesmie vyskytovať hlienka kapustová (Plasmodiophora brassicae).

Základná príprava pôdy sa začína už v predchádzajúcom roku riadnym hnojením pre predplodinu, správnou kultiváciou predplodiny a dobre vykonanou jesennou orbou. Zároveň sa zapracuje do pôdy určené množstvo fosforečných a draselných hnojív, prípadne dusíkaté vápno.

Pre všetky kultivary kapusty je najvhodnejšia dvojaká jesenná orba. Prvá, plytkejšia so súčasným zapracovaním maštaľného hnoja. Druhá, hlboká, ktorú ponechávame v hrubej brázde až do jarnej prípravy pôdy. Ak je predplodinou ďatelinovina, zaoráva sa po druhej, resp. tretej kosbe, keď vytvorila dostatok hmoty na zelené hnojenie. Ak vyžaduje pôda vápnenie, vápnime k predplodine.

Pri jarnej úprave urovnáme pozemok smykovaním. Podľa potreby prekypríme a pobránime. Na kyprenie a bránenie je vhodné použiť kombinátor. Veľmi starostlivo musíme pripraviť pôdu pre priamu sejbu kapusty hlávkovej. Na pozemku nesmú byť stopy po kolesách traktora a hrudy.

Pre neskoro siate kultivary kapusty sa kyprenie viackrát opakuje, aby sa zničili klíčiace buriny. Proti burinám možno použiť preemergentné herbicídy. Určené množstvo dusíkatých hnojív zapracujeme do pôdy, dve tretiny pri jarnej príprave a jednu tretinu ponecháme na prihnojovanie v dvoch dávkach počas vegetácie.

Sejba a vysádzanie

Pred sejbou sa osivo morí chemickým prípravkom proti hubovým chorobám. Zemina sa dezinfikuje parou alebo chemicky. Seje sa do debničiek alebo na výsevný záhon v skleníku alebo parenisku. Niektoré balíčkovače umožňujú aj priamo sejbu do balíčkov, čím odpadne prácne rozsádzanie.

Vo veľkovýrobe je vhodné predpestovanie sadiva len pri skorých alebo rýchlených kultivaroch kapusty. Na letný a jesenný zber sejeme priamo na pozemok sejačkami na presnú sejbu. Sejeme od polovice januára do konca apríla, od rýchlených kultivarov pre nevykurované rýchliarne až po kultivary na technologické spracovanie a na skladovateľnú kapustu z priamej sejby.

Množstvo osiva, potrebné na predpestovanie sadiva kapusty na 1 ha závisí od techniky predpestovania, vzdialenosti pri vysádzaní a od klíčivosti semien. Pohybuje sa okolo 0,3-0,4 kg. Pri priamej sejbe 1 kg/ha.

Pri predpestovaní priesad musíme udržiavať výsev primerane vlhký. Optimálna teplota pri klíčení je 15-18 °C, minimálna nočná 8-10 °C. Asi o 14 dní, vo fáze klíčnych lístkov, rozsádzame až po klíčne lístky na vzdialenosti rastlín 50-60 mm. Rozsádzať môžeme na záhony v skleníku, parenisku, do balíčkov.

Po desiatich dňoch priesady prihnojíme Cereritom v dávke 30 g do 4-5 1 vody na 1 m2. Po prihnojení opláchneme priesady čistou vodou. Po ošetrovaní dbáme na riadne vetranie, znižujeme teplotu, udržiavame primeranú vlhkosť a preventívne ošetrujeme proti hubovým chorobám, najmä plesni kapustovej (Peronospora brassicae). Otužené priesady deň pred vysádzaním dôkladne zalejeme.

Vysádzame, keď majú rastliny 4-6 pravých listov, hlbšie, ale srdiečko nesmie byť zakryté zeminou. Rastliny tak lepšie odolávajú vyvráteniu. Po vysadení musíme zavlažovať Podľa počasia, najmä pri rozsádzanom sadive. Na miesto uhynutých rastlín môžeme do týždňa vysádzať nové.

Vzdialenosť vysádzania závisí od kultivaru, účelu pestovania a predovšetkým ju určuje dostupná mechanizácia. Skorá kapusta sa vysádza na vzdialenosť 0,4 x 0,4 m, bujnejšie rastúca 0,4 x 0,5 m, poloskorá 0,5 x 0,5 m a neskorá 0,6 x 0,5 m i viac.

Len čo sú rastliny z priamej sejby vo fáze dvoch pravých lístkov, vyjednotíme ich s okopávkou (ponecháme najsilnejšie rastliny). Pri ošetrovaní až do tohto štádia nesmieme zabudnúť na včasnú ochranu proti živočíšnym škodcom, najmä skočkám. Prvý raz proti nim zasiahneme chemickými prípravkami, len čo sa objavia klíčne lístky. Postrek sa musí opakovať, aby nedošlo k narušeniu srdiečka požerom.

Výsev a výsadba

Čas kedy zasiať kapustu závisí od toho, aký druh pestujete. Všetky druhy kapusty sa pestujú rovnakým spôsobom, len časy výsevu sa líšia:

• Letné kapusty - sa vysievajú v polovici jari
• Jesenné a zimné druhy - sa vysievajú neskôr na jar
• Jarná kapusta - sa vysieva od druhej polovice leta. Zberá sa v nasledujúcom roku.

Do jamky asi 1 cm hlbokej a asi 15 cm od seba vložte semienko, prikryte ho zeminou a zalejte vodou. Pôdu treba udržiavať vlhkú. Sadenice je nutné preriediť, keď budú mať veľkosť asi 5 cm.

• jarnú kapustu vysádzajte 25 cm od seba, 30 cm medzi riadkami;
• letnú kapustu 38 cm od seba, 30 cm medzi riadkami,
• jesennú kapustu 45 cm od seba, 45 cm medzi riadkami;
• a zimnú kapustu 45 cm od seba, 60 cm medzi riadkami

S predpestovaním semien možno začať vo februári či marci v skleníku. Výsev spravte do sadbovačov do hĺbky 0,5 cm. Osivo vzchádza asi 1 týždeň pri teplote cca 20 °C. Keď narastú oba klíčne lístky, znižuje sa teplota zhruba na týždeň na 10 °C. Následne sa rastlina pestuje pri teplote 16-20 °C. Tento krok zaručí dobrú kvalitu sadeníc, ktoré majú mať pri presádzaní krátku pevnú stonku a 5-7 pravých lístkov.

Priesady sa vysádzajú na externé slnečné stanovisko približne v polovici mája do sponu aspoň 50 x 50 cm (a viac). Kapusta vyžaduje priepustnú pôdu, dostatočne zásobenú živinami, s pH 6,5-7. Pôda by mala byť dobre pohnojená hnojom z chlieva, mala by obsahovať dostatok dusíka (ale nie príliš - väčšinu dusíka dodá samotný hnoj). Na hnojenie dusíkom sa dá využiť dusíkaté vápno či liadok vápenatý, príp. NPK hnojivo. Dôležité je tiež jesenné vápnenie pôdy.

Rastliny sa relatívne dobre prispôsobujú nízkym teplotám, ale i napriek tomu je lepšie presadené sadenice prekryť netkanou textíliou, ktorá zaistí stabilné teplotné podmienky a zároveň ochráni pred prípadnými škodcami. Túto textíliu môžete rastlinám ponechať až do doby uzatvárania hlávok. Kapusta potrebuje k úspešnému rastu dostatok vlahy, a to nielen v podobe zálievky, ale taktiež v podobe vlhkosti vzduchu. Vhodné sú teda miesta s nižšou teplotou a vyšším množstvom zrážok. Tie je možné nahradiť dostatočnou zálievkou.

Kapusta vyžaduje úrodné pôdy s dobrou zásobou živín a vysokou vododržnosťou. Pre skoré odrody volíme ľahšie pôdy, pre kapustu neskorú a skladovateľné pôdy ťažšie, s pH v rozmedzí 6 - 7. Skoré odrody pestujeme z predpestovanej sadby, neskoré môžeme vysievať tiež priamo na stanovisko. V priebehu vegetácie zaisťujeme pravidelné zásobovanie vodou.

Ako siať a kedy vysádzať Kamennú hlavu pre najlepší výsledok?

Na priesady sejte od februára do apríla, podľa podmienok a regiónu. Presádzajte po otužení, keď pominú silné mrazy a pôda je zohriata. Neskorá kapusta potrebuje dlhšiu vegetáciu, preto neodkladajte termín výsadby. Ideálne stanovište je slnečné a vzdušné s úrodnou, priepustnou pôdou. Teplota pre klíčenie je 15-20 °C, mladé rastliny však krátkodobo zvládnu chlad. Po presadení doprajte výdatnú závlahu na uľahčenie zakorenenia. Skorší výsev aj výsadba podporia vyššiu hmotnosť hláv a lepšie vyfarbenie listov.

Aký spon, zálievka a starostlivosť sú vhodné pre Kamennú hlavu?

Dodržte spon približne 50 × 60 cm, pri silných pôdach a väčších hlávkach aj širší. Sadenice vložte o niečo hlbšie než rástli v multipláte, aby získali stabilitu. Pôdu udržujte rovnomerne vlhkú, najmä počas viazania hláv. Zalievajte ku koreňom, nie na listy, aby ste znížili riziko chorôb. Priebežné plytké okopávanie a mulčovanie zlepšia štruktúru pôdy a zadržia vlahu. Odstraňujte buriny, ktoré odoberajú vodu a živiny. Veterné miesta vyžadujú pevné zakorenenie a občasné prihrnutie pôdy k báze rastlín.

Aká pôda a hnojenie podporia pevné hlávky bez praskania?

Najlepšia je hlinitopiesčitá, humózna pôda s pH približne 6,5-7,2. Pred výsadbou zapracujte vyzretý kompost a menšiu dávku vyváženého hnojiva. Po zakorenení uprednostnite draslík a vápnik pre pevnosť pletív a lepšiu skladovateľnosť. S dusíkom narábajte opatrne, jeho prebytok zvyšuje riziko praskania. Listové doplnenie mikroprvkov (B, Mo) podporí viazanie hláv. Posledné prihnojovanie ukončite 3-4 týždne pred zberom. Vyvážená výživa spolu s rovnomernou zálievkou prináša ťažké a kompaktné hlavy.

Ošetrovanie v období rastu

Prvý raz sa zavlažuje v teplejšom dni. Až od polovice mája len večer alebo skoro ráno (podľa možností). Najviac vlahy potrebuje kapusta hlávková v období maximálneho rastu hlávok, pred zberom. Lepšie s pôdnou vlahou hospodári kapusta z priamej sejby, pretože vytvára hlbšiu koreňovú sústavu.

Proti burinám bojujeme mechanicky - plečkovaním a okopávkou. Pri skorej kapuste je výhodné proti vyvracaniu a neskorým j...

Kapusta kruhárenská Kamienna Glowa je ideálnym výberom pre všetkých záhradkárov, ktorí hľadajú spoľahlivú a kvalitnú odrodu pre svoje záhradnícke projekty. Táto neskorá odroda je známa svojou robustnosťou a odolnosťou voči nepriaznivým podmienkam, čo z nej robí ideálnu voľbu pre pestovanie v rozličných klimatických podmienkach. S jej mäsitými, pevnými hlávkami, ktoré sú vynikajúce na skladovanie, si môžete byť istí, že vaša úroda vám vydrží po dlhú dobu. Kamienna Glowa je obľúbená nielen pre svoju vysokú úrodnosť, ale aj pre svoju vynikajúcu chuť, ktorá je ideálna na prípravu rôznych jedál, od čerstvých šalátov po tradičné kapustové pokrmy.

Táto odroda je špeciálne vyvinutá na krájanie, čo znamená, že jej listy sú dokonalé na nakladanie a ďalšie úpravy. Kapusta Kamienna Glowa sa vyznačuje svojou neskorou zrelosťou, s vegetačným obdobím približne 145 dní, čo ju robí ideálnou na zber v neskorej jeseni. Jej hlávky dosahujú hmotnosť až 4 kg, čo zaručuje bohatú úrodu.

Parametre produktu:

• Hmotnosť balenia: 0,8 g
• Typ: Neskorá odroda
• Doba vegetácie: približne 145 dní
• Hmotnosť hlávky: až 4 kg
• Využitie: ideálna na skladovanie a krájanie
• Odolnosť: Vysoká odolnosť voči chladnému počasiu
• Pestovanie: vhodná pre vonkajšie pestovanie

S výsevom semien kapusty Kamienna Glowa môžete začať už na jar, čím si zabezpečíte bohatú a kvalitnú úrodu na jeseň. Táto kapusta je skutočnou klasikou, ktorá nesklame ani tých najnáročnejších pestovateľov.

tags: #kapusta #hlavkova #biela #kruharenska