Fašiangy sú obdobím radosti, osláv, hojnosti a tradičných pokrmov, ktoré vrcholia fašiangovými sprievodmi plnými masiek, spevu a tanca. Fašiangy sú úzko späté s dedinskými zabíjačkami, ktoré sa konajú práve v tomto období. Fašiangy ako pravá zimná hodovačka. Fašiangy skutočne v minulosti predstavovali čas roka, na ktorú sa všetci naši predkovia tešili. Zdĺhavá zima, ktorá už bola pomaly na odchode, im zväzovala ruky a nemohli sa venovať prácam okolo hospodárstva či na poliach. V komorách však ostávalo množstvo zásob, ktoré bolo treba po hojnom roku minúť. Navyše, chladnejšie počasie prialo obľúbeným zabíjačkám. Roľnícky a poľnohospodársky život našich predkov bol úzko spätý s cirkevnými nariadeniami a vierou, ktorá v stredoveku vo veľkonočnom pôste obmedzovala stravu veriacich o mäso, masť, vajcia, mlieko i syr. Fašiangy sa stali preto obdobím v roku, ktoré si všetci užívali. A do sýtosti si ju užívala celá dedina. Charakteristické boli najmä maškarné plesy, tancovačky a dokonca i svadby. Práve v tomto období mali totiž mladí možnosť lepšie sa spoznať, keďže okrem práce okolo statku mohli navštevovať dedinské zábavy a všakovaké karnevaly. Usporiadať svadbu na fašiangy znamenalo pohostiť svadobčanov z dostatku zásob v komore a venovať sa svadobnej hostine naplno. V tradičnej slovenskej rodine verili, že práve konzumácia jedál zo živočíšnych produktov (vajcia, mäso) a vyprážané múčne jedlo, prinesie celému hospodárstvu prosperitu a dostatok v nasledujúcom období. Z fašiangových jedál by si veru dnešný vegán sotva vybral. Takmer v každom dvore sa totiž našla svinka, ktorú bolo treba spracovať a premeniť na obľúbené klobásy, jaternice či voňavú pečienku (pečené mäso zo zabíjačky). Jej pečenie bolo doslova tradíciou, na ktorú sa tešili chuťové poháriky každého gazdu. Hoci je dnes zabíjačka skôr raritou alebo výsadou vidieka, nájdu sa rodiny, ktoré si ju v duchu tradícií načasujú práve na obdobie fašiangov. Vďaka množstvu kuchynských pomocníkov a šikovných robotov je dnes práca okolo zabíjačky jednoduchšia. To najdôležitejšie - chutná hurka, kaša či klobása však našťastie ostávajú.
Fašiangy sú obdobím od sviatku Zvestovania pána (Traja králi) až po začiatok 40-dňového veľkého pôstu, ktorý začína na Popolcovú (alebo aj škaredú) stredu. Fašiangy začínajú hneď po skončení Vianoc - po sviatku Troch kráľov, teda 7. januára a trvajú až do Popolcovej stredy, kedy sa začne 40-dňový pôst pred Veľkou nocou. V roku 2025 sa fašiangy budú oslavovať od nedele 2. marca do utorka 4. marca. V roku 2026 začínajú fašiangy 7. januára a končia v utorok pred Popolcovou stredou - v roku 2026 to je 17. februára. Fašiangy sú obdobím, ktoré sa začína deň po Troch kráľoch, teda 7. januára a končí sa pohyblivým utorkom pred Popolcovou alebo takzvanou škaredou stredou, takže tento rok potrvajú fašiangy do utorka 13. Február, už tradične, patrí fašiangom a zvykom, ktoré sa dodnes v slovenských rodinách uchovávajú. Fašiangy sú obdobím zábavy a hodovania, ktoré sa oslavujú pred začiatkom štyridsaťdňového pôstu. Toto obdobie je ideálny čas na svadby a plesy. Fašiangy kedysi predstavovali aj obdobie zabíjačiek. Konzumovali sa zabíjačkové špeciality, vo väčšom množstve vajíčka, hodovalo sa a pilo vskutku vo veľkom.
Pôvodne pohanské slávnosti majú svoj pôvod už v starovekom Egypte, odkiaľ sa cez Grécku a Rímsku ríšu rozšírili do Európy a odtiaľ do celého sveta. Tento čas medzi Vianocami a Veľkou nocou je obdobím prechodu od zimy k jari, počas ktorého sa odohrávali svadby, zabíjačky, tanečné zábavy, bály. Zvyky spojené s fašiangami u starých Slovanov súviseli s vyháňaním zimy, smrti a prinášaním jari. Slávenie fašiangov bolo vždy symbolom oslobodenia sa od starostí, každý mal právo na radosť, pretože sú akýmsi spojením medzi vážnym časom Vianoc a vážnym obdobím predveľkonočným. Fašiangy ako pravá zimná hodovačka. Fašiangy skutočne v minulosti predstavovali čas roka, na ktorú sa všetci naši predkovia tešili. Zdĺhavá zima, ktorá už bola pomaly na odchode, im zväzovala ruky a nemohli sa venovať prácam okolo hospodárstva či na poliach. V komorách však ostávalo množstvo zásob, ktoré bolo treba po hojnom roku minúť. Navyše, chladnejšie počasie prialo obľúbeným zabíjačkám. Roľnícky a poľnohospodársky život našich predkov bol úzko spätý s cirkevnými nariadeniami a vierou, ktorá v stredoveku vo veľkonočnom pôste obmedzovala stravu veriacich o mäso, masť, vajcia, mlieko i syr. Fašiangy sa stali preto obdobím v roku, ktoré si všetci užívali. A do sýtosti si ju užívala celá dedina. Charakteristické boli najmä maškarné plesy, tancovačky a dokonca i svadby. Práve v tomto období mali totiž mladí možnosť lepšie sa spoznať, keďže okrem práce okolo statku mohli navštevovať dedinské zábavy a všakovaké karnevaly. Usporiadať svadbu na fašiangy znamenalo pohostiť svadobčanov z dostatku zásob v komore a venovať sa svadobnej hostine naplno. V tradičnej slovenskej rodine verili, že práve konzumácia jedál zo živočíšnych produktov (vajcia, mäso) a vyprážané múčne jedlo, prinesie celému hospodárstvu prosperitu a dostatok v nasledujúcom období. Z fašiangových jedál by si veru dnešný vegán sotva vybral. Takmer v každom dvore sa totiž našla svinka, ktorú bolo treba spracovať a premeniť na obľúbené klobásy, jaternice či voňavú pečienku (pečené mäso zo zabíjačky). Jej pečenie bolo doslova tradíciou, na ktorú sa tešili chuťové poháriky každého gazdu. Hoci je dnes zabíjačka skôr raritou alebo výsadou vidieka, nájdu sa rodiny, ktoré si ju v duchu tradícií načasujú práve na obdobie fašiangov. Vďaka množstvu kuchynských pomocníkov a šikovných robotov je dnes práca okolo zabíjačky jednoduchšia. To najdôležitejšie - chutná hurka, kaša či klobása však našťastastie ostávajú. Okrem klasických zabíjačkových pokrmov z mäsa, tvorili veľkú časť fašiangových jedál sladké pokrmy. Ak ste sa niekedy čudovali, odkiaľ sa u nás nabrali šišky či fánky - Božie milosti, vedzte, že našim starkým sa na ne zbiehajú slinky práve v čase fašiangov. Až do Popolcovej stredy si totiž vychutnávali kedysi rok čo rok. Napokon, k dobrému jedlu patri i čosi, čím ho treba zapiť. Nie je tajomstvom, že mnohí gazdovia vyrábali domácu pálenku vo svojej réžii. Dnes už toto nebezpečné hobby patrí do rúk zodpovedných certifikovaných páleníc, no kvalitná domáca patrila k nápojom, ktoré nemohli pri fašiangovom pohostení chýbať. Nájsť spomedzi množstva receptov na zabíjačkové produkty ten najlepší, by bolo ako hľadať ihlu v kope sena. Navyše, každá rodina má svoje zaužívané postupy a ingredience, vďaka ktorým hrdo vyhlasuje, že práve jej jaternice či tlačenka sú tie najlepšie. Tento pokrm sa síce tiež viaže k zabíjačkovým dobrotám, no potrebné suroviny si poľahko nakúpite aj u svojho obľúbeného mäsiara a najbližších potravinách.
Na slovenskom vidieku v minulosti k fašiangom patrili neodmysliteľné maškary. V mnohých oblastiach na Slovensku dominovala maska turoňa - ako štylizácia býčej hlavy s rohmi. Mládenci - fašiangovníci poobliekaní do masiek sa v poslednú fašiangovú nedeľu vydávali na obchôdzku z domu do domu. Za odmenu dostávali slaninu, klobásu, vajíčka, koláče najmä smažené šišky - pampúšiky a fánky a samozrejme aj vypiť. Na väčšine územia Slovenska bolo zvykom, že mládenci oblečení v maskách chodili v poslednú fašiangovú nedeľu po domoch na obchôdzku. Za odmenu dostávali rôzne potraviny a peniaze. Slaninu a klobásy si zvykli napichávať na ražeň, pečivo, koláče, vajíčka a peniaze si ukladali do košov. Po obchôdzke si mládež vystrojila v krčme alebo v niektorom dome hostinu. Z vajec a slaniny si robili praženicu, niekde slaninu vytopili a na tuku vyprážali pečivo. Za peniaze zvyčajne nakúpili alkoholické nápoje a vyplatili muzikantov. V minulosti to bola zábava skôr dospelých. „Dedinčania sa prezliekali do rôznych zvieracích kostýmov - medveď, koza, vlk, cap. Všetko to boli ručne vyrábané a šité masky. Aj tancovanie v krásnych večerných róbach na plesoch a báloch má svoju dlhodobú tradíciu, ktorá pretrváva dodnes. Mnohí sa celý rok tešia práve na plesovú sezónu. „Dôležité na plesoch bolo okrem honosnej zábavy aj uvádzanie mladých dievčat a mužov do spoločnosti. V mestách sa zasa v čase fašiangov okrem tanečných zábav a plesov konali rôzne sprievody remeselníckych cechov, súťažné hry, prijímanie učňov za tovarišov. Fašiangy vyvrcholia tesne pred Popolcovou alebo škaredou stredou. „V utorok bývajú ešte posledné zábavy, ktoré sa volajú posledný fašiang. Na poslednej dovolenej fašiangovej zábave, ktorá končí polnocou, je obrad pochovávania basy. Basa symbolizuje hudobné nástroje, preto tá sa symbolicky pochováva. Fašiangom končil tanec a tancovať sa smelo znovu až pri stavaní májov. Aj tancovanie v krásnych večerných róbach na plesoch a báloch má svoju dlhodobú tradíciu, ktorá pretrváva dodnes. Mnohí sa celý rok tešia práve na plesovú sezónu. „Dôležité na plesoch bolo okrem honosnej zábavy aj uvádzanie mladých dievčat a mužov do spoločnosti. V minulosti to bola zábava skôr dospelých. „Dedinčania sa prezliekali do rôznych zvieracích kostýmov - medveď, koza, vlk, cap. Všetko to boli ručne vyrábané a šité masky. Fašiangy vrcholia tesne pred Popolcovou alebo škaredou stredou. „V utorok bývajú ešte posledné zábavy, ktoré sa volajú posledný fašiang. Na poslednej dovolenej fašiangovej zábave, ktorá končí polnocou, je obrad pochovávania basy. Basa symbolizuje hudobné nástroje, preto tá sa symbolicky pochováva. Fašiangom končil tanec a tancovať sa smelo znovu až pri stavaní májov. Fašiangové obdobie bolo vždy spojené s veselím, zábavou a špecifickými pokrmami, ktoré sa varili práve v tomto čase. Magicko-prosperitné úkony, charakteristické pre fašiangové obdobie, mali blahodarne pôsobiť na očakávanú dobrú úrodu. Na fašiangový pondelok, keď sa konal tzv. Na fašiangový utorok sa sliepkam sypalo zrno do kruhu z reťaze, aby nezablúdili a nezanášali. Bol to odraz starovekých predstáv o kúzelnej moci kruhu proti úkladom zlých duchov. V ten istý deň sa nemala vešať bielizeň na pôjd, lebo to vraj viedlo k premnoženiu bĺch. Na fašiangový utorok bola sála plná dievčat. Uprostred stál dlhý stôl a na ňom boli poháre so sladkým likérom pre dievčatá. Pred každým pohárom namaľoval zvolený mládenec toľko bodiek, koľko musela dievčina zaplatiť zlatiek na muziku za to, že tancovala s chlapcami po celý rok. Tento obyčaj sa nazýval "vyplácanie dievčat".
V Honte bolo zvykom robiť pálenku. Chlapci chodili po dedine a vyberali zrno, taktiež spojené s obchôdzkami za dievčatami a pýtaním slaniny, klobásy a niekde im dali aj údené mäso. Po výdatnom jedle príde vhod aj domáca pálenka, slivovica alebo likér. V fašiangových sprievodoch si ju so sebou niesli aj maškary - nielen na zahriatie, ale aj na podporu trávenia.
Charakteristické fašiangové jedlá
Pre fašiangy sú typické rôzne druhy vyprážaného pečiva - šišky, pampúšky, fánky, krapne, herouke a pod. Podľa ľudovej viery konzumácia vaječných jedál a vyprážaného pečiva mala zabezpečiť rodine a hospodárstvu želanú prosperitu, ktorej základ a predpoklady sa vytvárali na začiatku jari. Charakter fašiangových jedál má korene v tradičnom rytme roľníckych prác, ktorých v tomto období bolo menej, takže bol dostatok času i potravín na rôzne zvyky, zábavy a hostiny. Na charakter fašiangových jedál vplývali aj stredoveké cirkevné nariadenia, zakazujúce v 40-dňovom pôste, ktorý po nich nasledoval, konzumáciu mäsa, masti, vajec, mlieka, syra. V priebehu rokov sa názov karneval postupne rozšíril na celé obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy. Typické jedlo pre španielsky “carnaval” - Coca de llardons.
Predchádza mu obdobie bohatého hodovania, ktoré štartuje Tučným štvrtkom - dňom zasväteným výdatnému jedlu. Ľudia si dopriali tučné mäso, údeniny, masť i sladké pečivo, aby nabrali sily na nadchádzajúce fašiangové radovánky aj dlhé obdobie odriekania. V roku 2025 pripadá Tučný štvrtok na 27.
Počas fašiangov sa servírujú sýte, mäsité jedlá. Medzi typické pokrmy patria zabíjačkové špeciality, vyprážané šišky, božie milosti alebo jaternica. K fašiangom neodmysliteľne patria aj fánky, ktoré na Záhorí poznajú aj pod názvom „božie milosti“. Fánky sa rovnako pripravujú vyprážaním, cesto v obdĺžnikovom alebo trojuholníkovom tvare sa najprv rozvaľká, rozdelí špeciálnym valčekom a potom vypraží. Pri vyprážaní sa vytvorí nadýchaná dobrota, ktorú pred konzumáciou treba posypať práškovým alebo vanilkovým cukrom. V minulosti sa popri tradičných fánkach a šiškách piekli aj orechové či makové záviny, ktoré sa v mnohých domácnostiach pečú najmä počas Vianoc.
Recept na tradičné fašiangové šišky:
- Ako prvé si pripravíme kvások.
- Do misy pridáme múku, žĺtky, kryštálový cukor, soľ, kvások a rum.
- Rukou alebo varechou vypracujeme cesto, do ktorého postupne prilievame smotanu na šľahanie a nakoniec zvyšné vlažné mlieko. Prilievame postupne a za stáleho miesenia. Vďaka smotane zostane cesto pekne vláčne a šišky tak budú mäkké aj na druhý deň.
- Odpočinuté cesto rozvaľkáme na 1 cm a nakrájame na pásy a potom na obdĺžniky/kosoštvorce.
- V hrnci rozohrejeme dostatok oleja (cca 170 ° C) a dolky smažíme dozlatista z oboch strán, najskôr smažíme stranu s jamkou.
Recept na fašiangové fánky:
- Na dosku si nasypeme múku a do jamky uprostred dáme všetky ostatné suroviny.
- Cesto spracovávame pomocou príborového nožíka krájavým pohybom a napokon premiesime pomocou rúk.
- Hladké cesto niekoľkokrát rozvaľkáme a preložíme, napokon ho preložené vložíme do chladničky na hodinu.
- Z cesta odkrajujeme kúsky, ktoré vyvaľkáme a narežeme na tradičný kosoštvorcový tvar s pásikom uprostred.
- Takto pripravené fánky necháme ešte 15 minút odpočívať pod utierkou a následne vysmažíme v horúcej masti.
Recept na pečené koleno:
- Koleno umyjeme a ostrým nožom narežeme kožu do mriežky. Osoľte ho zo všetkých strán a votrite doň rascu, korenie, pretlačený cesnak, horčicu a olej. Nechajte minimálne 2 hodiny (ideálne cez noc) marinovať v chladničke.
- Rúru predhrejte na 160 °C. Do pekáča dajte cibuľu, bobkový list a nové korenie, položte na ne koleno a podlejte vývarom a polovicou piva.
- Prikryte alobalom alebo pokrievkou a pečte približne 2,5 hodiny, počas pečenia občas podlejte šťavou.
- Zvýšte teplotu na 200 °C, odstráňte pokrievku a postupne prelievajte koleno zvyšným pivom, aby sa vytvorila chrumkavá kôrka. Pečte ďalších 30-40 minút, kým nebude koža krásne zlatistá a chrumkavá.
- Koleno nechajte chvíľu oddýchnuť, potom podávajte s horčicou, chrenom, kyslou kapustou a čerstvým chlebom. Pečené koleno je dokonalá fašiangová pochúťka - šťavnaté vo vnútri, s chrumkavou kôrkou a plnej chuti.
Recept na jaternice:
- Mäso očistite a vložte do mierne osolenej vody. Výrez pridáme až neskôr. Akonáhle je mäso uvarené, vykostíme ho a spoločne s uvarenými krúpami nasekáme nadrobno. Do zmesi pridáme soľ, majorán, korenie, štipku zázvoru, rascu a nové korenie a dôkladne premiešame.
- Na kocky nakrájanú žemľu zalejte krvou a nechajte ju vsiaknuť. Potom ju zľahka zapracujte do mäsovej zmesi spolu s dozlatista osmaženou cibuľou a trochou vývaru.
- Všetko dôkladne premiešame a pomocou nástavca mäsového mlynčeka alebo robota naplníme do čriev.
- Jelitá sa však varia dlhšie - v horúcej vode (asi 90 °C) ich nechajte 20 až 40 minút. Pre kontrolu zapichnite do stredu jedného jelitá špajľu - pokiaľ je hotové, vytekajúca šťava bude číra, bez zafarbenia krvou.
Recept na huspeninu:
- Sadlo pokrájame na malé kocky a dáme do hrnca.
- Všetko spolu aj s koreninami dáme variť do veľkého hrnca. Varíme úplne pomaličky cca 4 hodiny, v závislosti od množstva mäsa. Že je huspenina uvarená poznáme podľa toho, že mäso odpadáva od kosti. Pri varení do huspeniny moc nezasahujeme, nemiešame, nezbierame penu a podobne.
- Uvarené mäso vyberieme a necháme vychladnúť, vývar scedíme a ak treba, ešte dosolíme.
Recept na bravčovú nátierku zo škvarkov:
- Ak máte celé škvarky, rozmeľte ich alebo rozmixujte v mixéri na jemnú konzistenciu.
- Pridajte najemno nakrájanú cibuľu, horčicu, soľ, korenie, mletú papriku alebo majorán podľa chuti a najemno nakrájané varené vajce pre jemnejšiu chuť.
- Nátierku nechajte aspoň 30 minút odležať v chladničke, aby sa chute spojili.
V Honte bolo zvykom robiť pálenku. Chlapci chodili po dedine a vyberali zrno, taktiež spojené s obchôdzkami za dievčatami a pýtaním slaniny, klobásy a niekde im dali aj údené mäso. Po výdatnom jedle príde vhod aj domáca pálenka, slivovica alebo likér. V fašiangových sprievodoch si ju so sebou niesli aj maškary - nielen na zahriatie, ale aj na podporu trávenia.
Podľa prameňov z obdobia Veľkej Moravy sa u nás v 9. storočí používal termín mjasopust (koniec jedenia mäsa pred pôstom). V západnej Európe sa požíva názov karneval, ktorý pochádza z Carne Levare - odstráňte mäso - čo bol názov špeciálnej honosnej večere, ktorá sa konala večer pred Popolcovou stredou, ktorou začína pôst.
Fašiangy sú obdobím radosti a hodovania, ktoré sa oslavujú pred začiatkom štyridsaťdňového pôstu. V roku 2025 sa fašiangy budú oslavovať od nedele 2. marca do utorka 4. marca. Tento trojdňový sviatok je tradične spojený s veselím, hostinami a sprievodmi, po ktorých nasleduje štyridsaťdňový pôst. Predchádza mu obdobie bohatého hodovania, ktoré štartuje Tučným štvrtkom - dňom zasväteným výdatnému jedlu. Ľudia si dopriali tučné mäso, údeniny, masť i sladké pečivo, aby nabrali sily na nadchádzajúce fašiangové radovánky aj dlhé obdobie odriekania. V roku 2025 pripadá Tučný štvrtok na 27.
Fašiangová veselica prináša radosť, spolupatričnosť a smiech. Je to čas, kedy sa schádzajú rodiny, susedia aj celé dediny.
V roku 2023 pripadá fašiangová nedeľa na 19. februára, pondelok na 20.teho a zakončia ich utorkové veselice 21. Pôst začne na Popolcovú stredu 22. februára a potrvá až do 6.
V roku 2025 pripadá Tučný štvrtok na 27.
V roku 2026 začínajú fašiangy 7. januára a končia v utorok pred Popolcovou stredou - v roku 2026 to je 17. februára.
Fašiangy sú obdobím radosti, osláv, hojnosti a tradičných pokrmov, ktoré vrcholia fašiangovými sprievodmi plnými masiek, spevu a tanca.
Fašiangy sú úzko späté s dedinskými zabíjačkami, ktoré sa konajú práve v tomto období.
Fašiangové šišky sú ikonou tohto sviatku.
Po výdatnom jedle príde vhod aj domáca pálenka, slivovica alebo likér.
V fašiangových sprievodoch si ju so sebou niesli aj maškary - nielen na zahriatie, ale aj na podporu trávenia.
Fašiangová veselica prináša radosť, spolupatričnosť a smiech.
Je to čas, kedy sa schádzajú rodiny, susedia aj celé dediny.
V roku 2025 sa fašiangy budú oslavovať od nedele 2. marca do utorka 4. marca.
V roku 2026 začínajú fašiangy 7. januára a končia v utorok pred Popolcovou stredou - v roku 2026 to je 17. februára.
V roku 2023 pripadá fašiangová nedeľa na 19. februára, pondelok na 20.teho a zakončia ich utorkové veselice 21.
Pôst začne na Popolcovú stredu 22. februára a potrvá až do 6.
V roku 2025 pripadá Tučný štvrtok na 27.
Aj keď je dnes zabíjačka skôr raritou alebo výsadou vidieka, nájdu sa rodiny, ktoré si ju v duchu tradícií načasujú práve na obdobie fašiangov.
Vďaka množstvu kuchynských pomocníkov a šikovných robotov je dnes práca okolo zabíjačky jednoduchšia.
To najdôležitejšie - chutná hurka, kaša či klobása však našťastie ostávajú.
Okrem klasických zabíjačkových pokrmov z mäsa, tvorili veľkú časť fašiangových jedál sladké pokrmy.
Ak ste sa niekedy čudovali, odkiaľ sa u nás nabrali šišky či fánky - Božie milosti, vedzte, že našim starkým sa na ne zbiehajú slinky práve v čase fašiangov.
Až do Popolcovej stredy si totiž vychutnávali kedysi rok čo rok.
Napokon, k dobrému jedlu patri i čosi, čím ho treba zapiť.
Nie je tajomstvom, že mnohí gazdovia vyrábali domácu pálenku vo svojej réžii.
Dnes už toto nebezpečné hobby patrí do rúk zodpovedných certifikovaných páleníc, no kvalitná domáca patrila k nápojom, ktoré nemohli pri fašiangovom pohostení chýbať.
Nájsť spomedzi množstva receptov na zabíjačkové produkty ten najlepší, by bolo ako hľadať ihlu v kope sena.
Navyše, každá rodina má svoje zaužívané postupy a ingredience, vďaka ktorým hrdo vyhlasuje, že práve jej jaternice či tlačenka sú tie najlepšie.
Tento pokrm sa síce tiež viaže k zabíjačkovým dobrotám, no potrebné suroviny si poľahko nakúpite aj u svojho obľúbeného mäsiara a najbližších potravinách.
Bravčové kosti, vnútornosti (pečienku) a paprčky uvaríme v osolenej vode do mäkka (mäso by sa malo od kosti ľahko oddeliť).
Nezabudneme pridať korenie a cibuľu v celku.
Keď je mäso hotové, vyberieme ho z vývaru a precedíme.
Pridáme premyté krúpy a v momente, keď zmäknú, dochutíme majoránkou, prelisovaným cesnakom a pridáme nakrájané mäso z paprčiek.
Sladkú bodku za fašiangovým hodovaním môžete urobiť týmto klasickým dezertom, po ktorom si budú všetci prsty oblizovať.
Na dosku si nasypeme múku a do jamky uprostred dáme všetky ostatné suroviny.
Cesto spracovávame pomocou príborového nožíka krájavým pohybom a napokon premiesime pomocou rúk.
Hladké cesto niekoľkokrát rozvaľkáme a preložíme, napokon ho preložené vložíme do chladničky na hodinu.
Z cesta odkrajujeme kúsky, ktoré vyvaľkáme a narežeme na tradičný kosoštvorcový tvar s pásikom uprostred.
Takto pripravené fánky necháme ešte 15 minút odpočívať pod utierkou a následne vysmažíme v horúcej masti.
Vyskúšate?
Alebo máte svoj overený recept na fašiangové jedlá a podelíte sa s ním napríklad v komentári na našej fanpage?
Či už sa rozhodnete pustiť do jedného z našich tipov alebo si fašiangy vychutnáte s inými dobrotami, všetko potrebné na ich prípravu, vrátane kuchynského vybavenia či nepostrádateľných pomocníkov, nájdete u nás, v online obchodnom dome DEMRO.
Bujará zábava, plesy plné nádherných rób, sprievody a bláznivé masky, zabíjačkové špeciality či fánky a smažené šišky, to všetko už akosi neodmysliteľne patrí k fašiangom.
Nazývame tak obdobie od Troch kráľov do Popolcovej stredy.
Fašiangy sú obdobím, ktoré sa začína deň po Troch kráľoch, teda 7. januára a končí sa pohyblivým utorkom pred Popolcovou alebo takzvanou škaredou stredou, takže tento rok potrvajú fašiangy do utorka 13.
Mnohí isto vedia, že tradičné fašiangové jedlo bolo mastné a sýte.
Zakáľačkové pokrmy sú pre obdobie fašiangov typické, podáva sa držková, restovaná pečienka, tlačenka, jaterničky.
Nezabúda sa však v tomto čase ani na milovníkov sladkého jedla, ktorí si môžu pochutnať na šiškách vyprážaných na masti.
Preosiatu múku zmiešame so soľou, kryštálovým cukrom a práškom do pečiva.
Pridáme nastrúhané maslo, žĺtky, rum, smotanu a vypracujeme vláčne cesto.
Potom cesto preložíme na pomúčenú dosku a rozvaľkáme ho do hrúbky asi 3 mm.
Fánky vyprážame na rozpálenom oleji do ružova.
Oleja má byť toľko, aby v ňom fánky plávali.
Ilustračné foto.
Fašiangy boli a sú obdobím plným zábavy, plesov, maškarád a najmä dobrého jedla.
Ide o obdobie od Troch kráľov, teda 6. januára, po Popolcovú stredu.
Kedysi sa počas fašiangov dosýta hodovalo, pretože potom nasledoval pôst, ktorý sa v časoch minulých striktne dodržiaval.
Obdobie fašiangov sa nám často spája s plesovou sezónou, obdobím maškarných plesov, bálov, veselíc a hudby.
Aj v minulosti išlo o čas naplnený veselosťou, oslavami a hodovaním, išlo o obdobie medzi zimou a jarou, kedy mnohí už netrpezlivo čakali na príchod prvého zubatého slnka a začiatok prác na poli.
Ľudia si čas po Vianociach a pred Veľkou nocou krátili fašiangovými sprievodmi a prevlekmi v maskách, aby vyhnali zlých duchov.
Domáce fašiangové šišky sú tým najcharakteristickejším, čo fašiangy na prestretých stoloch odnepamäti poznajú.
Šišky sa pripravujú z kysnutého cesta, ktoré sa po nakysnutí rozdelí na kolieska, do stredu sa urobí dierka a cesto sa vloží do rozpáleného oleja.
Šišky sa opražia z oboch strán a po vytiahnutí z oleja sa nechajú odkvapkať na papieri na pečenie alebo servítke.
Pri servírovaní sa do vopred vydarenej dierky pridá džem a každá šiška sa jemne posype práškovým cukrom.
Šišky sú najlepšie čerstvé, ešte teplé.
Vyskúšajte tradičný recept na šišky.
Recept je nastavený na prípravu 15 porcií.
K fašiangom neodmysliteľne patria aj fánky, ktoré na Záhorí poznajú aj pod názvom „božie milosti“.
Fánky sa rovnako pripravujú vyprážaním, cesto v obdĺžnikovom alebo trojuholníkovom tvare sa najprv rozvaľká, rozdelí špeciálnym valčekom a potom vypraží.
Pri vyprážaní sa vytvorí nadýchaná dobrota, ktorú pred konzumovaním treba posypať práškovým alebo vanilkovým cukrom.
V minulosti sa popri tradičných fánkach a šiškách piekli aj orechové či makové záviny, ktoré sa v mnohých domácnostiach pečú najmä počas Vianoc.
Vyskúšajte klasický recept na fánky s vanilkovým dipom.
Ak nie je váš žalúdok stavaný na koláče z kysnutého cesta, vyskúšajte napríklad nekysnuté tvarohové šišky.
Na prípravu cesta postačí niekoľko základných potravín:2 vajcia, 50 g masla, 120 ml mlieka, jemný tvaroh, 200 g polohrubej múky, kypriaci prášok a tri polievkové lyžice rumu.
Budete potrebovať aj práškový cukor na obaľovanie čerstvo vypražených, horúcich šišiek.
Takáto nekysnutá náhrada tradičných fašiangových šišiek zaberie nanajvýš 30 minút.
Stačí vyšľahať vajcia, pridať maslo, mlieko, tvaroh, múku a kypriaci prášok a na záver do cesta pridáte rum.
Ak preferujete slané chute pred sladkými, tradičné šišky si môžete pripraviť napríklad aj so šunkou a rozmarínom.
Stačí nakrájať šunku, rozmarín a nastrúhať parmezán.
Necháte zovrieť vodu s maslom, pridáte 150 g hladkej múky a štipku soli, keď sa cesto začína tvarovať, pridáte 4 vajcia a nakrájanú šunku, parmezán a 2 vetvičky rozmarínu.
Cesto uložíte na plech vystlaný papierom na pečenie, najlepšie pomocou zdobičky alebo sáčku s dierkou na spodu vytvoríte šišky a vložíte do rúry.
Fašiangy kedysi predstavovali aj obdobie zabíjačiek.
Klobásky, slaninka, mäso, to všetko patrilo na fašiangový stôl a môže byť jeho súčasťou aj dnes.
Pečené prasiatko, delikatesa ako bravčový chvostík či zavárané klobásky, tlačenka, jaternice, prípadne oškvarky, to je malý výpočet špecialít, ktorými nepohrdne žiadny “mäsožravec”.
obdobím zábavy a hodovania.
Ideálny čas na svadby a plesy.
fašiangov určoval kedysi aj rytmus života, hlavne na dedine.
rodinné stretávanie a zábavu.
cele dedine, v každom dome ich pohostili klobásou či kusom slaniny.
urobili praženicu z vajec.
pampúšiky alebo šišky.
božie milosti, sa spájali aj so symbolikou.
ochranu a dobrú úrodu či celkovú prosperitu.
prácach na poli či na lúkach.
mastnejšie a sladké.
Naši predkovia to však mali veľmi dobre vymyslené.
pripravovali na ďalší kresťanský sviatok - na Veľkú noc.
duševne, ale aj fyzicky.
ho najmä zemiaky, kapusta a strukoviny či múčne jedlá.
tags: #fasiangove #jedla #kedy #sa #varia