Poľnohospodárstvo zohráva kľúčovú úlohu v zabezpečení výživy obyvateľstva. Hlavným výrobným prostriedkom je pôda a charakteristickou činnosťou je obrábanie pôdy, pestovanie kultúrnych plodín a chov hospodárskych zvierat. Hlavnými produktami sú potraviny, krmoviny a suroviny pre priemysel.
Poľnohospodárska výroba sa odlišuje od priemyselnej viazanosťou na pôdu, závislosťou od klimatických podmienok a biologickým charakterom výrobného procesu. Produkčný proces je sezónny a značná časť produktov má charakter vlastného medziproduktu. Všetky tieto osobitosti majú za následok nerovnomernosť tržieb.
Výrobný proces v poľnohospodárstve predstavuje súhrn pracovných a technologických dejov, ktoré prebiehajú pri postupných premenách vstupných prvkov na výsledný produkt. Základnými faktormi výrobného procesu sú pracovníci, prostriedky hmotného majetku a vstupné prvky.
Poľnohospodárska výroba sa líši od priemyselnej predovšetkým svojou dlhodobosťou, prerušovanosťou a územnou rozptýlenosťou. Výrobný proces závisí na pôde, ktorá je plošne rozmiestnená, je nepremiestniteľná a nerozmnožiteľná.
Výrobný proces rastlinných produktov sa vyznačuje tým, že väčšina pracovných predmetov (pôda, rastliny) sú nepohyblivé, umiestnené v prírode. Pracovný prostriedok a pracovná sila spracovávajú tieto pracovné predmety v danom prírodnom prostredí.
Výrobný proces závisí na poveternostných podmienkach a slnečnom žiarení. Termíny začiatku a konca rovnakých operácií v pracovných postupoch sú rôzne v jednotlivých rokoch. Závislosť na prírodných podmienkach znemožňuje často jednoznačné stanovenie technologického a najmä pracovného postupu a vyžaduje prípadnú zmenu aj v priebehu ich vykonávania.
Pre poľnohospodársky výrobný proces je charakteristický veľký objem dopravy rôznorodých materiálov s rôznou objemovou hmotnosťou. Materiály je potrebné dopravovať na rôzne miesta a rôzne vzdialenosti, často v nepriaznivých terénnych podmienkach.
Poľnohospodárska produkcia je do značnej miery závislá na danom genetickom fonde pestovaných plodín a chovaných zvierat a jeho využití. Dosiahnuté výsledky v rastlinnej a živočíšnej výrobe sú potom prevažne závislé na tom, do akej miery zabezpečia zvolené výrobné, prípadne technologické postupy, optimálne podmienky pre rast a zrenie poľnohospodárskych plodín a pre životné pochody hospodárskych zvierat.
V súvislosti s biologickým charakterom poľnohospodárskej výroby má mimoriadny význam organizačná stránka zabezpečenia pracovných postupov. Každá operácia v pracovnom postupe má svoju nadväznosť a časovú lehotu (agrotechnický termín), ktorej začiatok a koniec sú presne stanovené prevažne podľa biologických hľadísk a ktorých termín je prípustné len nepatrne meniť.
Podľa intenzity hospodárenia rozlišujeme niekoľko typov poľnohospodárskej výroby. Drobné farmárstvo je charakteristické limitovanou malou rozlohou poľnohospodárskej pôdy, menším stupňom mechanizácie a chemizácie. Intenzívne priemyselné poľnohospodárstvo sa vyznačuje veľkými rozlohami polí, vysokým stupňom mechanizácie a chemizácie výroby, vysokou koncentráciou hospodárskych zvierat na plochu a pestovaním širokej škály poľnohospodárskych plodín vrátane olejnín a technických plodín.
V poslednej dobe sa znásobuje potreba ochrany životného prostredia a zdravia ľudí a zvierat, preto sa časť poľnohospodárov vracia k tradičnému spôsobu hospodárenia na pôde. Takéto hospodárenie sa nazýva Ekologické poľnohospodárstvo a produkty výroby sa označujú známkou ekologický produkt.
V roku 2001 bola celková rozloha poľnohospodárskej pôdy 2450 tis. hektárov. Z toho 59,2 % tvorila orná pôda, 5,1 % trvalé porasty, 35,7 % pastviny. Na jedného obyvateľa pripadalo 0,45 ha poľnohospodárskej pôdy. Na jeden hektár obrábanej pôdy pripadalo v priemere 82,6 kg hnojiva.
Rozdelenie poľnohospodárskych plodín
Poľnohospodárske plodiny sa delia podľa hospodárskych vlastností na:
- Obilniny
- Strukoviny
- Olejniny - repka olejná, ľan olejný, slnečnica ročná, mak siaty, horčica biela, ľaničník taricolistý, požlt farbiarsky, katran abesínsky
- Priade rastliny
- Okopaniny
- Ďatelinoviny
- Trávy
- Jednoročné krmoviny
- Koreninové rastliny
- Aromatické plodiny
- Liečivé rastliny
- Energetické rastliny
Rajonizácia poľnohospodárstva
RAJONIZÁCIA - je umiestnenie plodín a kultúr do takých agronomicko-ekologických podmienok, kde sa uplatnia ich genetické predpoklady pre poskytnutie optimálnej produkcie. Vonkajším prejavom rajonizácie pestovania poľnohospodárskych rastlín sú tzv. poľnohospodárske výrobné oblasti:
- kukuričná
- repárska
- obilninárska
- zemiakarska
- krmovinárska
Plodiny teplých a nížinných, polosuchých oblastí (kukuričná oblasť) - kukurica, cirok, proso, pšenica, jačmeň, šošovica, fazuľa, tabak, slnečnica, konope, rajčiak, baklažán, melón, patizón, broskyňa, marhuľa, vinič.
Plodiny nížinných, mierne vlhkých oblastí (repná oblasť) - cukrová repa, jačmeň, pšenica, strukoviny, olejniny, chmeľ, lucerna, kukurica na siláž, zeleniny a ovocné dreviny.
Plodiny stredných oblastí, podhorských a lepších horských oblastí (zemiakárska oblasť a podhoria) - zemiaky, pšenica, raž, ozimný jačmeň, ovos, strukoviny, kŕmna repa, repka olejná, ľan, silážna kukurica-skorá, ďatelina, kultúrne trávy.
Spracovanie pôdy
Kyprením pôdy sa vytvárajú vhodné podmienky pre klíčenie, rast a vývin rastlín. Správnym spracovaním pôdy sa ovplyvňujú predovšetkým štruktúra pôdy a jej fyzikálne vlastnosti, ale aj chemické a biologické vlastnosti.
Sústava spracovania pôdy sa skladá z jesenného základného spracovania pôdy a z predsejbového spracovania pôdy. Do základného spracovania pôdy patria: podmietka a orba, ktoré sa vykonávajú po zbere plodiny do začiatku zimy.
Úlohy základného spracovania pôdy sú:
- obnoviť a udržať štruktúru pôdy,
- zapracovať do pôdy porast zelených rastlín určených na hnojenie, organické zvyšky rastlín, hospodárske a niektoré priemyselné hnojivá,
- ničiť buriny, škodcov a pôvodcov chorôb,
- regulovať vodný a vzdušný režim v pôde a sprístupňovať rastlinám živiny,
- narušiť mačinu ďatelinového alebo trávneho porastu.
Podmietka je pracovná operácia, pri ktorej sa pôda plytko zorie alebo iným spôsobom skyprí. Vykonáva sa po zbere plodín, po ktorých zostáva na povrchu pôdy strnisko (po zbere obilnín, strukovín, niektorých olejnín a iných plodín).
Úlohou podmietky je:
- znížiť vyparovanie a umožniť lepší príjem zrážkovej vody,
- zlepšiť mikrobiálnu činnosť, a tak urýchliť rozklad organických látok a uvoľňovanie živín,
- zameziť rozvoj chorôb a škodcov na pozberových zvyškoch,
- uľahčiť nasledujúce spracovanie pôdy orbou.
Zapracovaním pozberových zvyškov rastlín sa do prevzdušnenej pôdy dostáva energetická zložka výživy pre mikroorganizmy. Tým sa zvyšuje ich činnosť pri rozkladaní organických látok a uvoľňovaní živín.
Podmietkou ničíme buriny, ktoré rástli v prechádzajúcom poraste a tiež vytvoríme vhodné podmienky pre vyklíčenie semien burín. Vzídené buriny sa potom zničia orbou. Podmietka tiež pomáha v boji proti chorobám a škodcom. Prevrátením do pôdy sa ničia štádiá škodcov a chorôb prezimujúce na strnisku. Podmietnutá pôda sa lepšie a kvalitnejšie spracúva nasledujúcou orbou.
Kapusta a jej ochrana
Kapusta je populárna zelenina s vysokou výživovou hodnotou, ktorá sa často pestuje v záhradách. Pri pestovaní však môže byť náchylná na rôznych škodcov a choroby, ako je kapustová pleseň.
Bežní škodcovia kapusty:
- Mlynárik kapustový
- Voška kapustová
- Skočky
- Mora kapustová
- Kvetárka kapustová
- Strapky
Mlynárik kapustový (Pieris brassicae) je biely motýľ, ktorý poletuje cez deň nad porastmi hlúbovín. Mlynárik kapustový má 2-3 generácie ročne a jeho húsenice dokážu zničiť úrodu kapusty, karfiolu či kalerábu. Jedna samička nakladie až 200 vajíčok, z ktorých sa liahnu žltozelené húsenice s čiernymi škvrnami.
Voška kapustová (Brevicoryne brassicae) vytvára na porastoch kapustových zelenín veľké šedomodré kolónie. Vošky poškodzujú rastliny cicaním, listy sa deformujú a spomalí sa rast.
Skočky (Phyllotreta spp.) sú drobné, tmavo sfarbené chrobáky, s tretím párom končatín dobre prispôsobeným na skákanie. Skočky napádajú kapustovú zeleninu.
Mora kapustová (Mamestra brassicae) patrí medzi najvýznamnejších škodcov hlúbovín, pretože húsenice sa zavŕtajú do hlávok a svojím požerom a trusom ich úplne znehodnotia.
Kvetárka kapustová (Delia brassicae) silne poškodzuje rastliny skorých odrôd kapusty, karfiolu, kalerábu a reďkovky. Rastliny zostanú zakrpatené, vädnú, žltnú a postupne hynú. Mucha je dlhá asi 6 milimetrov a tvorí tri generácie. Prezimujú kukly. Najväčšie škody spôsobujú larvy, ktoré vyžierajú pletivá rastlín.
Strapky (Thrips angusticeps) spôsobujú strieborné škvrny a deformácie na listoch kapustovej zeleniny.
Choroby kapusty:
- Koreňová hniloba
- Pleseň kapustová
- Čierne škvrny
Koreňová hniloba (Rhizoctonia solani) spôsobuje hnitie koreňov a základne stonky, čo vedie k zakrpatenému rastu a odumieraniu rastlín.
Pleseň kapustová (Peronospora brassicae) sa prejavuje žltnutím listov a tvorbou šedého povlaku na spodnej strane listov. Pre prevenciu zabezpeč dobrú cirkuláciu vzduchu medzi rastlinami a nepremáčaj pôdu.
Čierne škvrny (Alternaria brassicae) sa prejavujú tmavými škvrnami na listoch, ktoré môžu postupne zasiahnuť celú rastlinu. Choroba sa šíri hlavne počas vlhkého počasia, preto je dôležité zamedziť prehusteniu výsadby a zabezpečiť cirkuláciu vzduchu.
Metódy ochrany
Na účinnú ochranu proti skočkám existuje niekoľko osvedčených postrekov a metód. Jednou z najúčinnejších metód je prevencia, ktorá zahŕňa opatrenia na zabránenie výskytu skočiek v záhrade alebo na poli.
Ak zistíte, že rastliny sú masívne napadnuté (napr. celé kolónie vošiek, larvy na listoch, požerky), treba okamžite zasiahnuť kombináciou metód. Najprv odstráňte a zlikvidujte najviac napadnuté časti rastlín. Potom aplikujte cieľový postrek (biologický, alebo ak je to nevyhnutné, chemický) podľa druhu škodcu. Po ošetrení rastlín sledujte vývoj a po niekoľkých dňoch zásah opakujte. Tiež nezanedbajte dôkladné čistenie pôdy a záhonov, aby sa škodcovia nevrátili.
Prevencia
Najlepšou ochranou je prevencia. Dodržiavajte osevné postupy - nesaďte rovnaký druh na rovnaké miesto dva roky po sebe. Pravidelne odstraňujte burinu a organické zvyšky, ktoré môžu slúžiť ako úkryt alebo liaheň. Udržiavajte záhony vzdušné a čisté, používajte kompost iba dobre vyzretý a záhradu priebežne kontrolujte. Pomôže aj zlepšenie štruktúry pôdy, mulčovanie a správna zálievka.
Biologické postreky
Biologické postreky sú postavené na báze prírodných látok alebo živých organizmov (napr. baktérie, huby, oleje, extrakty), ktoré pôsobia selektívne na cieľové škodce a sú šetrné voči užitočnému hmyzu a životnému prostrediu. Ich účinok je však pomalší a vyžaduje opakovanú aplikáciu.
Prírodné metódy
Prírodné metódy ochrany zahŕňajú vysádzanie rastlín, ktoré ich odpudzujú, ako je nechtík, cesnak alebo kôpor. Bylinné výluhy z rastlín, ako sú cesnak, žihľava a púpava, sú účinné prírodné spôsoby na ochranu kapusty pred škodcami a chorobami.
Chemická ochrana
Chemická ochrana sa používa v prípade silného zamorenia. Na trhu sú dostupné insekticídy na báze pyretroidov, ktoré ich účinne hubia.
Prípravky na chemickú ochranu:
- Sanium System (Acetamiprid)
- Mospilan 20 SP (Acetamiprid)
- Karate Zeon 5 CS (Lambda-cyhalotrín)
- Sanium Ultra (Bifenthrin)
Podpora prirodzených predátorov
Podpora prirodzených predátorov škodcov je jednou z najefektívnejších a najudržateľnejších foriem ochrany. Podporíte ich prítomnosť tým, že do záhrady vysadíte nektárodajné a pylodajné rastliny, ako sú nechtík lekársky, kôpor, fenikel, borák lekársky alebo yzop. Tie priťahujú užitočný hmyz ako lienky (Coccinellidae), zlatoočky (Chrysopidae), pestrovky (Syrphidae) a parazitické osičky, ktoré sa živia larvami a voškami.
Zdravie rastlín
Rastliny, ktoré trpia suchom, nedostatkom živín alebo stresom, sú náchylnejšie na napadnutie škodcami. Pravidelné a primerané zalievanie ku koreňom zabezpečí zdravý rast a silný koreňový systém. Vyvážené hnojenie (najmä dusík, fosfor a draslík) posilní prirodzenú obranyschopnosť rastlín a ich schopnosť regenerácie.
Komplexná výsadba
Kapusta dobre prospieva v kombinácii s rastlinami, ktoré odpudzujú škodcov. Kapusta sa dobre kombinuje s nechtíkom, kapucínkou a šalviou, ktoré prirodzene odpudzujú škodcov, ako sú vošky a molice. Kapustu môžete sadiť vedľa zemiakov, zeleru alebo cibuľovín, ktoré pomáhajú znižovať výskyt škodcov a podporujú jej rast.
Tipy pre úspešné pestovanie kapusty
- Pravidelná kontrola: Počas horúcich letných dní by ste mali záhradu kontrolovať minimálne každé dva až tri dni.
- Výber odrody: Pri výbere semien alebo sadby sa zamerajte na odrody označené ako „rezistentné“ alebo „odolné“.
- Kvalitná pôda: Kapusta preferuje dobre priepustnú pôdu bohatú na organické látky. Pravidelné pridávanie kompostu alebo organických hnojív zlepšuje štruktúru pôdy a poskytuje kapuste potrebné živiny.
- Správny čas na postrek: Najlepšie je postrekovať skoro ráno alebo neskoro večer, keď sú teploty nižšie a nehrozí spálenie listov.
Kapusta repková olejnatá (Brassica napus)
Kapusta repková olejnatá (Brassica napus) je hospodársky významná rastlina, ktorá sa pestuje pre svoje semená, ktoré sú bohaté na olej. Táto rastlina má široké využitie v rôznych odvetviach, od potravinárstva po priemysel.
Charakteristika Kapusty Repkovej Olejnatej
Kapusta repková olejnatá je jednoročná alebo dvojročná rastlina z čeľade kapustovité (Brassicaceae). Dorastá do výšky 1-1,5 metra. Jej kvety sú žlté a usporiadané v strapcoch. Vyžaduje slnečné stanovište a dobre priepustnú pôdu. Seje sa na jeseň alebo na jar.
Podmienky pestovania:
- Podnebie: Mierne
- Stanovište: Slnečné
- Pôda: Dobre priepustná
- Termín sejby: Jeseň alebo jar
Dôležitá je ochrana proti škodcom a chorobám. Používajú sa rôzne postupy, vrátane chemickej ochrany a biologických metód.
Využitie Kapusty Repkovej Olejnatej
Kapusta repková olejnatá má široké spektrum využitia:
- Potravinárstvo: Z repkového oleja sa vyrábajú jedlé oleje, margaríny a iné potravinárske výrobky.
- Priemysel: Repkový olej sa používa na výrobu biopalív, mazív, plastov a iných priemyselných produktov.
- Krmivo: Výlisky po lisovaní oleja sa používajú ako krmivo pre hospodárske zvieratá.
- Zelenina: Mladé rastliny sa môžu konzumovať ako zelenina.
V súčasnosti existuje množstvo odrôd kapusty repkovej olejnatej, ktoré sa líšia výnosom, obsahom oleja v semenách a odolnosťou voči chorobám.
Repkový olej vyrábaný na Slovensku si udržal zdraviu prospešné vlastnosti.
Význam Kapusty Repkovej Olejnatej
Kapusta repková olejnatá má významné postavenie v poľnohospodárstve a priemysle.
Vedecká klasifikácia
- Vedecký názov: Brassica napus subsp. Kapusta repková pravá
- Iné názvy: kapusta repka olejka, repka olejka, repka olejnatá, repka olejná, olejka, repka
- Latinský názov: Brassica napus subsp. napus (alebo subsp. arvensis, alebo subsp. oleifera), Brassica napus var. napus (alebo var. arvensis, alebo var. oleifera), Brassica napus convar. napus, Brassica napus Skupina Oil Rape, Brassica campestris subsp. napus
- Staršie názvy: Brassica arvensis, Brassica oleifera, Napus oleifera
Pestuje sa pre svoje olejnaté semená, využívané najmä na výrobu olejov (repkový olej), používaných v potravinárstve aj technike, alebo využívané ako krmivo. Repka sa pestuje v dvoch formách - ako ozimná (repka olejka ozimná) a jarná (repka olejka jarná).
Stonka je vyplnená stržňom, má valcovitý tvar a je zakončená strapcovitým súkvetím žltých kvietkov. Hlavný koreň je kolovitý. Horné listy sú lysé, nedelené, celistvookrajové alebo slabo zúbkované.
Jak probíhá výroba olejů lisovaných za studena
Autorský abstrakt: Cieľom diplomovej práce na tému : „Kapusta repková pravá (Brassica napus L. var. napus) a jej využitie pri výrobe bionafty“ je zhrnúť široký okruh informácií a zdrojov z problematiky histórie pestovania kapusty repkovej pravej, technológie pestovania, výživy a o možnostiach využitia kapusty repkovej pravej ako náhrady za fosílne palivá. Podľa botanického zaradenia patrí kapusta repková pravá - Brassica napus L. var. napus do čeľade kapustovité - Brassicaceae. Na území Slovenskej republiky sa začala objavovať v 8 - 10 storočí v dobe striedavého hospodárstva. Pestovateľské plochy sa rozšírili začiatkom 90. rokov minulého storočia. V roku 2010 sa pestovala na Slovensku na ploche 163 989 hektárov. Využitie kapusty repkovej pravej možno rozdeliť do štyroch oblastí, a to; potravinárstvo, krmovinárstvo, oleochémia a energetické využitie. Areál pestovania kapusty repkovej pravej je veľmi široký. Zemiaková výrobná oblasť ponúka najvhodnejšie podmienky pre jej pestovanie. Pestovanie kapusty repkovej pravej obmedzujú dva limitujúce faktory, a to v letnom období dostatok vlahy pre založenie porastu a pre prezimovanie porastu vhodný priebeh počasia v zimnom období. Zaraďuje sa medzi veľmi náročné plodiny v spotrebe živín. Úrodou 1 tony semena odčerpá z pôdy 52 - 59 kg dusíka, 11 - 18 kg fosforu, 40 - 50 kg draslíka a 30 - 38 kg vápnika. Kapusta repková pravá je napádaná celým radom škodlivých činiteľov kam patria choroby, živočíšny škodcovia a buriny. Pestovateľ si môže vybrať až z 80 odrôd ozimnej kapusty repkovej pravej zapísaných v listine registrovaných odrôd. Jedným zo spôsobov využitia repkového oleja je výroba bionafty. Na začiatku všetkého stál nemecký strojný inžinier Rudolf Diesel, ktorý na výstave v Paríži v roku 1898 použil olej z burských orieškov do svojho tlakovo vznetového motora. Metylester repkového oleja sa získava chemickou reakciou repkového oleja s metylalkoholom. Čistý rastlinný olej sa používa v tzv. Elsbett motoroch, ktorý bol vyvinutý nemeckým inžinierom Ludwigom Elsbettom.