Kapusta a zemiaky: Sprievodca pestovaním a výhodnými kombináciami

Premýšľate, ako čo najefektívnejšie kombinovať rastliny vo vašej záhrade, aby si navzájom neškodili či dokonca pomáhali? Máme pre vás zopár tipov, čo s čím skombinovať. Sú rastlinky, ktoré sa navzájom neznesú, no niektoré naopak spolu veľmi dobre vychádzajú, dokážu si byť dokonca často navzájom nápomocné. Pri záhradkárčení môžeme tieto ich vzťahy využiť a rastliny správne rozmiestniť. Všetky nasledujúce odporúčania berte, prosíme, s rezervou. Toto nie je žiadna mágia a preto môžu niektoré rastliny spolu vychádzať zle aj napriek tomu, že vo väčšine prípadov majú predpoklady spolupracovať. Stačí, že máte veľmi špecifické podmienky vo svojej záhrade.

Kapusta je všestranná zelenina, ktorú poznáme v rôznych farbách, tvaroch a s rôznou štruktúrou listov. Vďaka obrovskej rozmanitosti je kapustu možné zbierať takmer po celý rok a jej okrasné odrody sú úžasné v jesennej záhrade. Niektoré druhy majú hladký, takmer lesklý vzhľad, zatiaľ čo iné, ako napríklad savojská kapusta, produkujú hlboko zvráskavené listy. Kapustu delíme podľa toho, kedy sa zbiera. Jarná kapusta, ktorá sa môže zbierať aj mladá ako „jarná zelenina“, je pripravená od polovice do neskorej jari. Letná kapusta sa zbiera od leta do skoré jesene, zatiaľ čo jesenná kapusta a zimné odrody pokrývajú zvyšok roka. Áno, táto rastlina možno vyzerá jednoducho, ale má čo ponúknuť! A našťastie jej pestovanie je hračka.

Kapusta je kultivar Brassica oleracea a je to rovnaký druh, ale odlišný kultivar iných populárnych plodín kapusty, ako je karfiol, brokolica a kel. Kapusta je súčasťou ľudského kulinárskeho príbehu už veľmi dlho a pravdepodobne bola domestikovaná niekedy okolo roku 1000 pred Kristom. Vyvinula sa z divej kapusty (Brassica oleracea var. oleracea), ktorá rástla pozdĺž vápencových útesov západnej Európy. V stredoveku sa kapusta stala významnou súčasťou európskej stravy. V Ríme to bola veľmi uznávaná zelenina, konzumovať kapustu sa považovalo za pôžitok a často sa používala v medicíne. Približne v rovnakom čase Číňania a iné ázijské národy udomácnili svoje vlastné verzie z príbuzných druhov Brassica, z ktorých sa vyvinula kapusta napa (Brassica rapa subsp. pekinensis), teda. pekingská kapusta, ako aj bok choy (Brassica rapa subsp. chinensis). Neskôr vyvinuli vlastný kultivar Brassica oleracea nazývaný Gai lan, alebo čínska brokolica (Brassica oleracea var. alboglabra). Kapusta sa v roku 1500 dostala po mori aj do Ameriky. Stala sa základom kuchyne na námorných cestách, pretože sa ľahko uchovávala a jej vysoká koncentrácia vitamínu C pomáhala predchádzať skorbutu na dlhých cestách. Kyslá kapusta sa používala na prevenciu gangrény a na liečenie rán. Neskôr sa z ďalších kultivarov Brassica oleracea vyvinula kapusta červená (Brassica oleracea var. capitata f. rubra) a savojská (Brassica oleracea var. capitata f. sabauda). V súčasnosti je kapusta základom kulinárskych tradícií po celom svete. Od kyslej kapusty, po šalát Coleslaw, kapustové rolky a golabki, poľské jedlo z varených kapustových listov plnených mletým hovädzím alebo bravčovým mäsom, cibuľou a ryžou, rôzne spôsoby, ktoré ľudia vymysleli na prípravu a vychutnávanie tejto základnej plodiny, sú veľmi pôsobivé.

Hovorí sa, že pestovať kapustu môže byť pre začínajúceho záhradkára náročné, ak nemáte správne podmienky. Kapusta má rada iba chladné teploty a môže byť magnetom pre niektoré druhy záhradných škodcov. Striedanie výsadby kapusty s inou zeleninou zabraňuje hromadeniu chorôb prenášaných pôdou.

Pestovanie kapusty

Kapusta sa dá siať buď priamo do pôdy vonku, alebo do modulárnych podnosov (a nechať vonku). Ak nepotrebujete veľa kapusty, alebo máte obmedzený priestor, je najjednoduchšie siať do podnosov (jedno semienko na modul) a neskôr presadiť von. Hoci kapuste sa najlepšie darí na otvorenom priestranstve, jednu alebo dve môžete pestovať aj vo veľkom kvetináči. Dávajte pozor, aby ste kapustu nesadili na mieste, kde ste ju (alebo inú kapustu) pestovali minulý rok.

Kde sadiť kapustu?

Mnohé odrody kapusty sú neuveriteľne odolné a znesú aj teploty pod bodom mrazu. Pre čo najzdravší rast potrebujú otvorené, slnečné stanovište a bohatú pôdu. Záhon vylepšený kompostom alebo dobre prehnitým maštaľným hnojom je ideálny pre týchto hladošov, ktorí ocenia ďalšiu vzpruhu v podobe organického univerzálneho hnojiva zahrabaného do zeme pri výsadbe.

Pri tradičnom striedaní plodín kapusta môže nadväzovať na hrach alebo fazuľu, ktoré prirodzene uzamykajú dusík vo svojich koreňoch. Ponechané v zemi, keď je úroda pozbieraná, tieto korene pomôžu hnojiť kapustu, ktorá nasleduje. Pokiaľ nie je vaša pôda prirodzene zásaditá, posypte ju záhradným vápnom buď po prekopaní pôdy, alebo ho zahrabte do pôdy v čase výsadby. Nielenže budú rastliny lepšie rásť, ale tiež sa predpokladá, že to môže zabrániť vzniku plesňových chorôb koreňov.

Ako zasiať kapustu?

Kedy siať závisí od toho, aký druh kapusty pestujete. Všetky druhy kapusty sa pestujú úplne rovnakým spôsobom, len časy výsevu sa líšia:

• ako prvé sa v polovici jari vysievajú letné kapusty
• neskôr na jar nasledujú jesenné a zimné druhy
• jarná kapusta sa vysieva od druhej polovice leta pre zber v nasledujúcom roku

Spravte jamky asi 1 cm hlboké a 15 cm od seba. Na zabezpečenie pekných, rovných riadkov môžete použiť šnúrku. Semená zasejte pozdĺž riadku, potom ich prikryte a zalejte vodou. Udržujte pôdu vlhkú. Sadenice prerieďte, keď budú mať veľkosť asi 5 cm.

S výsevom môžete začať aj v kvetináči vo vnútri 4 až 6 týždňov pred posledným jarným mrazom. Sadenice sú pripravené na presádzanie asi šesť týždňov po zasiatí, dovtedy by mali vyrásť aspoň tri až štyri dospelé listy. Jarnú kapustu presádzajte najneskôr začiatkom jesene, aby sa mohla usadiť ešte pred zimou.

Pestovanie zo sadeníc

Snáď najlepšie je pestovať kapustu zo sadeníc. Sadenice kapusty je možné nájsť v záhradných centrách skoro na jar, ale môžete ich vypestovať aj sami zo semien. Keďže ide studenomilnú plodinu, môžete ju zasadiť do zeme skôr ako milovníkov tepla, napríklad paradajky. Začnite skoro na jar, asi 8 až 10 týždňov pred posledným očakávaným mrazom, aby ste mohli zberať skôr, ako bude leto príliš horúce. Pred vysadením nezabudnite rastliny otužovať!

Vyberte slnečné miesto v záhrade s dobre priepustnou, drobivou pôdou. Asi týždeň pred výsadbou upravte pôdu množstvom kompostu. Požiadavky na rozostupy sa líšia v závislosti od typu kapusty, ktorú sadíte:

• jarnú kapustu vysádzajte 25 cm od seba, s 30 cm medzi riadkami;
• letnú kapustu 38 cm od seba, s 30 cm medzi riadkami,
• jesennú kapustu 45 cm od seba, so 45 cm medzi riadkami;
• a zimnú kapustu 45 cm od seba, s 60 cm medzi riadkami

Rastliny sa v tomto bode môžu zdať malé, ale chcete, aby mali priestor na rast počas celej sezóny!

Starostlivosť, alebo ako udržať kapustu zdravú a produktívnu

Najkvalitnejšie hlávky sú pevné, chrumkavé, šťavnaté, sladké a niekedy aj pikantné, ale bez horkosti.

Požiadavky na vodu

Ak sa rastlinám nedostáva konzistentných zrážok alebo zavlažovania, majú zlú štruktúru a sú nadmerne horké. Vonkajšie listy môžu zhnednúť a vyschnúť, alebo rastlina nemusí vytvoriť hlavu. Dostatok vody znamená cca 2,5 cm zrážok týždenne. Ak je vaša pôda piesčitá, je lepšie zalievať častejšie ako raz za týždeň. 2,5 cm vody namočí piesočnatú pôdu do hĺbky 25 cm, ťažkú hlinitú pôdu do 15 cm. Použite presádzačku, aby ste zistili, ako hlboko je pôda mokrá. Ak je to len 2 až 5 cm, nechajte vodu tiecť. Aplikovanie hrubej vrstvy mulču okolo základne každej rastliny pomôže regulovať vlhkosť pôdy.

Hnojenie

Pokračujte v dodávaní dusíka rastúcim rastlinám, najmä keď sa začínajú tvoriť hlávky. Každých pár týždňov požite kompost, tekuté organické hnojivo alebo aplikujte domáce hnojivo, ako je napríklad čaj z kostihoja, ktorý sa vyrába tak, že listy kostihoja na niekoľko dní namočíte do vody, aby ste z nich dostali živiny.

Viete, že... Kostihoj je z hľadiska permakultúry nazývaný „dynamickým akumulátorom“, aj keď medzi odborníkmi existuje určitá kontroverzia o konkrétnej definícii tohto pojmu. Všetky rastliny potrebujú tri dôležité makroživiny, aby mohli rásť a prosperovať; sú to dusík, fosfor a draslík, často označované ako NPK na zmesiach hnojív. Kostihoj je bohatým zdrojom všetkých troch týchto makroživín. V skutočnosti má viac draslíka ako kompostovaný hnoj. Okrem toho obsahuje vysoké hladiny mnohých dôležitých mikroživín, ako je vápnik a horčík, ktoré sú tiež dôležité pre zdravý rast rastlín. Táto rastlina, niekedy označovaná ako „dynamický“ zásobník živín, má hlboké korene, ktoré čerpajú makro aj mikroživiny hlboko z pôdy až do listov. Tieto živiny sa hromadia v listoch, kde sa uchovajú. Potom môžeme zbierať zrelé listy na použitie ako tekuté hnojivo, mulč alebo ako kompost.

Kontrola buriny

Častá plytká kultivácia burinu eliminuje skôr, ako sa stane problémom. Kultivujte len tak hlboko, aby ste odrezali burinu pod povrchom pôdy. Dávajte pozor, aby ste pri tom nepoškodili rastliny. Mulčovanie pokosenou trávou bez herbicídov, slamou bez buriny alebo iným organickým materiálom do hĺbky 8 až 10 cm môže pomôcť zabrániť rastu buriny, čím sa zníži potreba častej kultivácie.

Partnerská výsadba

Partnerské vysádzanie je prastarý postup, ktorý funguje viacerými spôsobmi. Predovšetkým vytvára prospešný systém reciprocity medzi živými organizmami vo vašej záhrade. Táto prax pridáva rozmanitosť vášmu výnosu a chráni vaše plodiny.

Niektoré partnerské rastliny odpudzujú hmyz, ktorý si môže chcieť pochutnať na blízkych rastlinách. Môžu tiež prilákať a odchytiť problémový hmyz, alebo prilákať užitočný hmyz. Dobrí spoločníci dokážu poskytnúť mikroživiny pôde a podporovať tak ostatné rastliny. Dobrý profil mikroživín pomáha iným rastlinám rásť a zlepšuje chuť okolitých plodín.

Najlepším možným výsledkom spoločnej výsadby je, že podporuje biodiverzitu a následne zdravú záhradu. Pretože pestujete veľké množstvo zeleniny, bylín a kvetov, nevyčerpáte záhradný záhon. Strata ornice (výsledok praktík monokultúrnych záhrad) je veľkým problémom, ktorý sa presúva do budúcnosti. Vy ako záhradkári si môžete vybrať ľahko pestovateľné rastliny, ktoré milujú byť blízko seba a súčasne praktizovať ekologické povedomie v záhradkárstve.

Vhodné partnerské rastliny pre kapustu

Pestovanie partnerských rastlín poskytuje vašej záhrade prirodzenú kontrolu a rovnováhu, aby bol celý systém zdravý - bez toho, aby ste museli používať chemikálie. Príklady vhodných sprievodných rastlín pre kapustu zahŕňajú:

• Fazuľa, hrach - všetky druhy kapusty milujú trochu tieňa, najmä počas najteplejších častí dňa. Fazuľa a jej veľké listnaté liany, rovnako ako hrach, môžu pomôcť blokovať slnko, ak ich zasadíte na slnečnú stranu vašej záhrady.
• Borák lekársky - borák pomáha prilákať užitočný hmyz, ako sú včely a iné opeľovače.
• Brassica - iné druhy kapusty, ako je kel, brokolica, karfiol, ružičkový kel, mangold a iní členovia rodiny kapusty dobre rastú s kapustou, pretože majú rovnaké základné potreby.
• Zeler - špecifickým škodcom kapusty a iných druhov rodu Brassica je molica kapustová. Vôňa zeleru odrádza tento hmyz a zabraňuje mu likvidovať vašu úrodu.
• Nechtík - pomôže zbaviť sa komárov, molíc a háďatiek.
• Aromatické bylinky a kvety - rastliny ako harmanček, palina, pažítka, saturejka, koriander, rebríček, kôpor, mäta, tymian, yzop, žerucha, pelargónie, ruta, šalvia a oregano sú všetky veľmi prospešné sprievodné rastliny ku kapuste. Tieto rastliny odpudzujú hmyzích škodcov, priťahujú užitočný hmyz a opeľovače a dodávajú kapuste chuť živinami a vitamínmi, ako je vápnik a síra.

Zemiaky sú ďalšou dôležitou plodinou, ktorá sa dobre hodí k pestovaniu kapusty. Pestovanie zemiakov spolu s kapustou môže byť prospešné, pretože zemiaky môžu pomôcť potlačiť rast buriny okolo kapusty a zároveň si navzájom nekonkurujú o živiny. Je však dôležité zabezpečiť dostatočný priestor pre obe rastliny, aby sa mohli zdravo rozvíjať.

Škodcovia, choroby a iné problémy

Poškodenie centrálneho bodu rastu, keď je rastlina malá, môže spôsobiť zlyhanie tvorby hlavy. Listy, ktoré sa už vytvorili, sa stanú tvrdými a hrubými a nevyvinú sa žiadne ďalšie listy.

Nízke teploty, hrubé zaobchádzanie alebo hmyz môžu poškodiť mladé rastlinky, preto buďte opatrní pri manipulácii s nimi a pri práci okolo nich. Rastliny nevysádzajte skôr, ako sa počasie ustáli.

Tabuľka škodcov a chorôb kapusty

Zber

Kapustu zberajte, keď hlávky dosiahnu požadovanú veľkosť a sú pevné na dotyk. Je dobré najprv zozbierať každú druhú kapustu v rade, aby sa zvyšok zväčšil. Zrelú kapustu môžete nechať na mieste niekoľko týždňov, ale časom sa znehodnotí, preto ju pravidelne kontrolujte. Ak chcete kapustu zberať, prerežte stonku tesne nad úrovňou zeme ostrým nožom. Ak pri jarnej a letnej kapuste urobíte do pňa 1 cm hlboký kríž, mali by pokračovať v produkcii druhej, menšej kapusty. Po dokončení úrody vykopte pne, aby ste zabránili šíreniu chorôb.

Kapusta je produktívna a výživná plodina bohatá na vitamíny, antioxidanty a vlákninu. Kapusta patrí medzi najzdravšiu zeleninu u nás. Na výber je veľa odrôd kapusty, ktorá je pripravená na zber v rôznych obdobiach roka. Nájdete ich v rôznych tvaroch, od špicatých po zaoblené, niektoré s voľnými hlavami, iné tesné a husté. Kapusta sa tiež líši veľkosťou, s mnohými vynikajúcimi kompaktnými odrodami, ktoré sú ideálne pre malé pozemky alebo na pestovanie na balkóne či terase. Kapusta sa v podstate zoskupuje podľa obdobia zberu, hoci niektoré odrody sa prekrývajú. Ak vysejete malé dávky každého druhu, môžete mať úrodu po celý rok.

Ako skladovať kapustu

Kapustu môžete uchovávať v chladnom a tmavom mieste, kde vydrží niekoľko týždňov až mesiacov. Na prípravu kapusty v kuchyni odstráňte voľné, tvrdé vonkajšie listy a použite iba vnútornú hustú hlávku. Kapusta sa môže konzumovať surová alebo varená a je kľúčovou zložkou mnohých chutných jedál vrátane kyslej kapusty, kapustového šalátu a kimchi. Použiť ju môžete do polievok, dusených jedál a iných výdatných jedál. Kapusta sa najlepšie konzumuje čerstvá, ale môže sa skladovať v plastovom vrecku v chladničke až týždeň.

tags: #kapusta #zimna #a #zemiaky #pestovanie