Karas je ryba, ktorá si získala popularitu vďaka svojej odolnosti a nenáročnosti. Existuje viacero druhov a foriem, ktoré sa líšia vzhľadom, veľkosťou a spôsobom života. Tento článok sa zameriava na najznámejšie druhy karasov, ich vlastnosti, rozšírenie a zaujímavosti.
Karas obyčajný (Carassius carassius)
Karas obyčajný, známy aj ako karas zlatistý, je stredne veľký druh kaprovitej ryby. Je to sladkovodná ryba, ktorá je mimoriadne odolná voči znečisteniu a dokáže prežiť aj v podmienkach s nízkym obsahom kyslíka, dokonca aj v zime bez kyslíka.
Jeho areál rozšírenia siaha od Anglicka až po Rusko a od severného polárneho kruhu po strednú Európu. Obľubuje jazerá, rybníky a pomaly tečúce rieky.
Telo karasa obyčajného je zvyčajne zlato-zelenej farby. Mladé ryby majú zlato-bronzové sfarbenie, ktoré s dospelosťou tmavne. Môžu sa vyskytnúť aj iné farebné variácie. Dĺžka tela zvyčajne dosahuje 15 cm, pričom hmotnosť zriedka presiahne 2 kg.
Jednou z najpozoruhodnejších vlastností karasa obyčajného je jeho schopnosť prežiť v podmienkach bez kyslíka. V zimných mesiacoch môže prechádzať na anaeróbnu respiráciu, pričom hlavným metabolickým produktom je etanol. Táto schopnosť je medzi stavovcami veľmi neobvyklá. Ryby môžu takto prežiť aj v lete, aj keď v obmedzenej miere. Experimentálne sa dokázali udržiavať v anoxických podmienkach až 140 dní, najmä pri nízkych teplotách, ktoré znižujú metabolickú aktivitu.
Pohlavne dospieva v 3. až 5. roku života. Neresí sa od mája do júla vo viacerých dávkach a samica môže naklásť až 300 000 ikier, ktoré lepí na rastliny.
Karas striebristý (Carassius auratus gibelio)
Karas striebristý je v súčasnosti rozšírenejší ako pôvodný karas obyčajný a jeho šírenie sa nezastavilo. Je to odolná ryba, ktorá sa prispôsobuje širokej škále podmienok, vrátane nízkeho obsahu kyslíka a znečistenia vody.
Jeho sfarbenie je typicky striebristo-šedé, s výnimkou nazlátlych tónov. Na rozdiel od kapra nemá karas striebristý fúziky. Od karasa obyčajného sa líši väčšími a pevnejšími šupinami, menej vyklenutou chrbtovou plutvou a čiernou výstelkou brušnej dutiny.
Žije najmä v stojatých vodách, ale preniká aj do riek. Dokáže prežiť aj v silnejšie tečúcich úsekoch.
Rozmnožovanie karasa striebristého je unikátne. Na okrajoch jeho areálu, vrátane Slovenska, sa vyskytujú populácie zložené len zo samíc. Tieto samice sa rozmnožujú gynogeneticky, čo znamená, že spermie iných kaprovitých rýb iba stimulujú vývoj ikier bez splynutia genetického materiálu. Z takto stimulovaných ikier sa liahnu nové samice. Tento spôsob rozmnožovania umožňuje explozívne šírenie druhu.
Karas striebristý rastie rýchlejšie ako karas obyčajný a môže dorásť až do dĺžky 40 cm a hmotnosti 1,5 kg. Rekordné úlovky presiahli 50 cm a 3 kg.
Jeho význam v našich vodách je problematický, pretože sa často premnoží a znižuje početnosť iných kaprovitých rýb. Na miestach, kde sa premnoží, je považovaný za škodcu, ale tam, kde dorastá do väčších rozmerov, má význam pre športový rybolov.
Karas zlatý (Carassius auratus) - okrasné formy
Karas zlatý pôvodne pochádza z Číny, kde je chovaný ako okrasná ryba už tisíce rokov. Jeho zlaté šupiny sú symbolom prosperity a šťastia.
V Číne sú zlaté rybky považované za talizmany. Spočiatku sú mladé rybky tmavšie, ale s vekom získavajú charakteristické zlato-oranžové sfarbenie. Dospelé jedince môžu dorásť do dĺžky 30 cm a dožiť sa priemerne 25 rokov, pričom výnimočné exempláre môžu žiť až 40 rokov.
Karas zlatý je spoločenská ryba a mal by byť chovaný v skupinách. Potrebuje dostatočne veľký rybník alebo jazierko (najmenej 4 m³ na päť jedincov) umiestnené v polotieni. Sú to studenovodné ryby, ktoré neznášajú teploty vody nad 20-24 °C.
Sú všežravce a živia sa riasami, rastlinami, larvami hmyzu a drobnými živočíchmi. V záhradných jazierkach je potrebné ryby prikrmovať špeciálnym krmivom.
Pri dostatočnej hĺbke jazierka (aspoň 100-130 cm) môžu karasy zlaté prezimovať vonku v hibernácii. Ak jazierko nie je dostatočne hlboké, ryby by mali byť na jeseň premiestnené do vnútorných priestorov.
Existuje mnoho farebných variácií karasa zlatého, vrátane:
- Karas čierno-oranžový: Charakteristický kombináciou lesklých čiernych a jasne oranžových plôch.
- Karas čierno-žltý: Variácia s čierno-žltým sfarbením.
- Karas Sarasa (červeno-biely): Zlatisto-oranžové až červené sfarbenie s bielymi škvrnami a krátkymi plutvami.
Ako vytvoriť tisíce malých zlatých rybiek - Kompletný sprievodca chovom zlatých rybiek
Rozdiely medzi druhmi
Laikovi sa môžu karasy zdať podobné, ale existujú kľúčové rozdiely:
- Fúzy: Karasy nemajú fúzy, na rozdiel od kapra.
- Šupiny: Karas striebristý má väčšie a pevnejšie šupiny ako karas obyčajný.
- Chrbtová plutva: Karas striebristý má menej vyklenutú (často rovnú) chrbtovú plutvu, kým karas obyčajný má klenutejšiu.
- Výstelka brušnej dutiny: U karasa striebristého je čierna, u karasa obyčajného je svetlejšia.
- Telo: Niektoré formy karasa obyčajného (morpha humilis) majú nízke, stlačené telo.
Chov a starostlivosť
Karasy sú známe svojou odolnosťou a nenáročnosťou. Pri chove v akváriu alebo jazierku je dôležité dodržiavať niekoľko základných pravidiel:
- Priestor: Karasy potrebujú dostatok priestoru. Pre akvárium sa odporúča minimálne 150-200 litrov pre niekoľko jedincov.
- Filtrácia: Vzhľadom na produkciu odpadu je nevyhnutný účinný filter.
- Teplota: Preferujú chladnejšiu vodu, ideálne medzi 18-24 °C.
- Kŕmenie: Sú všežravce. V záhradných jazierkach je potrebné prikrmovať špeciálnym krmivom.
- Prezimovanie: V dostatočne hlbokých jazierkach prezimujú vonku.
Pri chove karasov je dôležité venovať pozornosť aj ich správnemu kŕmeniu, ktoré by malo byť pestré a v primeranom množstve. Prezimovanie v jazierku je možné len vtedy, ak je dostatočne hlboké (aspoň 90 cm), aby voda úplne nezamrzla.
Karasy ako okrasné ryby
Rôzne formy karasa zlatého, ako napríklad závojnatky s predĺženými plutvami alebo teleskopky so zväčšenými očami, sú obľúbenými okrasnými rybami. Tieto formy sú často náročnejšie na chov a vyžadujú špecifickú starostlivosť, najmä čo sa týka kvality vody a ochrany pred zraneniami.
Karasy sú jedny z najdlhšie chovaných rýb človekom a ich rôznorodosť a prispôsobivosť z nich robia fascinujúce tvory.