Práca s mládežou je oblasť, ktorá najskôr existovala v praxi a až neskôr sa ukázala potreba popísať ju, definovať a nakoniec štandardizovať. Všeobecnú teóriu práce s mládežou je ťažko stanoviť, pretože potreby a problémy mladých ľudí, na ktoré sa práca s mládežou vzťahuje, sa líšia v závislosti od ich sociálneho a ekonomického prostredia. V slovenskom kontexte sa práca s mládežou definuje ako činnosť výchovného charakteru, vzdelávacieho charakteru alebo charakteru spoluúčasti mládeže vykonávaná s mládežou a pre mládež s cieľom zabezpečiť jej osobný rozvoj, profesionálny rozvoj a sociálny rozvoj prostredníctvom neformálneho vzdelávania.
Na Slovensku za mládež považujeme každú osobu ktorá dovŕšila vek najviac 30 rokov. Niekde sa stretávame aj s delením mladých ľudí na deti a mládež a to z dôvodu prispôsobenia ponúkaných aktivít a programov potrebám jednotlivých vekových skupín. Prácu s mládežou môžu vykonávať inštitúcie, organizácie, iniciatívy, či jednotlivci za splnenia podmienok stanovených Zákonom o podpore práce s mládežou. Pracovník s mládežou pripravuje, organizuje a realizuje aktivity pre mládež a podporuje ich rozvoj. Efektívna práca s mládežou môže mať rôzne formy a môže sa uskutočňovať v rôznych prostrediach. Financovanie práce s mládežou je zadefinované v Zákone o podpore práce s mládežou.
V najširšom zmysle slova je mládežnícka politika príprava, tvorba, ovplyvňovanie a uvádzanie do praxe rôznych opatrení, ktoré priamo alebo nepriamo ovplyvňujú kvalitu života mladého človeka. Mládežnícka politika sa realizuje na všetkých úrovniach: lokálnej, regionálnej, národnej a medzinárodnej. Mladí ľudia do 29 rokov tvoria 32,73 % slovenskej populácie a ako cieľová skupina spadajú do agendy rôznych inštitúcií a sektorov, stále viac vystupuje do popredia potreba spolupráce a koordinácie. Na Slovensku oblasť mládeže, okrem NIVAMu, spadá do agend desiatich ministerstiev a stoviek neziskových organizácií.
Myšlienka komplexnej mládežníckej politiky nie je nová a vychádza z viacerých kľúčových dokumentov. Na Slovensku je esenciálnym dokumentom Stratégia SR pre mládež na roky 2021 - 2028, ktorá v rámci desiatich kľúčových oblastí obsahuje 100 konkrétnych merateľných opatrení, prostredníctvom ktorých štát prispeje k zvyšovaniu kvality života mladých ľudí na Slovensku. Stratégia navrhuje opatrenia, ktoré sú výsledkom konštruktívneho dialógu mládeže so zástupcami verejnej správy, regionálnej a miestnej samosprávy, a mimovládneho sektora. Od roku 2008 na Slovensku platí Zákon o podpore práce s mládežou, ktorá definuje podporu práce s mládežou, neformálne vzdelávanie, financovanie, akreditáciu vzdelávacích programov a dobrovoľníctvo v oblasti práce s mládežou.
Medzirezortný a medzisektorový prístup v mládežníckej politike je na Slovensku novinkou, aj keď sa tento prístup v Európskej únii presadzuje od 90. rokov. Medzisektorový zasa znamená spoluprácu medzi štyrmi sektormi: verejná správa (štátna správa a samospráva), súkromným sektorom (podnikatelia a odbory) a tretím sektorom (mimovládne neziskové organizácie, občianske združenia a charity) a vedy a výskumu.
Na miestnej úrovni bol v roku 2009 spustený projekt „Partnerstvo“, ktorý dal možnosť viacerým zástupcom samospráv miest a obcí zúčastniť sa dlhodobého vzdelávania, ktoré ich pripravilo na proces vytvárania miestnej mládežníckej politiky na základe medzisektorového prístupu a za spolupráce s aktívnymi organizáciami venujúcimi sa mládeži v okolí.
Neformálne vzdelávanie ako kľúčový prvok
Vzdelávanie nemusí vždy prebiehať len v školských laviciach. Tradičné vzdelávanie je štruktúrované a formálne. Poskytuje ho vzdelávacia inštitúcia a vedie k získaniu kvalifikácie. Na druhej strane sa asi najviac stretávame s informálnym učením. Neformálne vzdelávanie sa nachádza medzi týmito dvoma formami získavania vedomostí. Väčšinou sa realizuje mimo oficiálnych inštitúcií - v dielňach, na seminároch, workshopoch, komunitných kurzoch alebo aj prostredníctvom športových, či kultúrnych aktivít.
Neformálne vzdelávanie v oblasti práce s mládežou je ďalšie vzdelávanie mládeže, mladých vedúcich, mládežníckych vedúcich a pracovníkov s mládežou, ktorého cieľom je získanie nových vedomostí, praktických skúsenosti a zručností potrebných pre prácu s mládežou. Rozvoj a uznanie neformálneho vzdelávania v práci s mládežou je jednou z priorít NIVAMu - keďže veríme, že je to dôležitý nástroj rozvoja osobnosti mladých ľudí, aby sa dokázali lepšie uplatniť v živote. Rozvoj kľúčových kompetencií nadobudnutých neformálnym vzdelávaním umožňuje mladým ľuďom úspešne participovať na trhu práce a rozvoji občianskej spoločnosti.
V roku 2013 vznikol dokument Deklarácia o uznávaní prínosu neformálneho vzdelávania v práci s mládežou. Validácia výsledkov neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa týka procesu, v ktorom sa zviditeľňujú vedomosti, zručnosti a kompetencie získané neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa. Význam overovania a rozvoja prierezových a mäkkých zručností, postojov a kompetencií získaných neformálnym vzdelávaním, dobrovoľníckou činnosťou a informálnym učením sa narastá.
Štruktúra a podpora práce s mládežou na Slovensku
Aktuálne na Slovensko neexistuje národný model overovania kvalifikácií získaných prostredníctvom neformálneho vzdelávania. Zákon o celoživotnom vzdelávaní z roku 2009 však vytvoril podklady pre ďalší proces. Národná sústava kvalifikácií (www.kvalifikacie.sk) má oporu v legislatíve. Národná sústava kvalifikácií rozširuje možnosti získania kvalifikácie neformálnym vzdelávaním a informálnym učením sa.
Národnú sústavu povolaní (NSP) definuje zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti ako celoštátny, jednotný informačný systém opisu štandardných nárokov trhu práce na jednotlivé pracovné miesta. NSP určuje požiadavky na odborné zručnosti a praktické skúsenosti potrebné na vykonávanie pracovných činností na trhu práce.
Youth Wiki je on-line platforma, akási encyklopédia, Európskej únie v oblasti národných mládežníckych politík z 34 európskych krajín. Obsahuje komplexnú popisnú databázu národných štruktúr, politík a činností na podporu blaha mladých ľudí. Youth Wiki je projektom Európskej výkonnej agentúry pre vzdelávanie a kultúru (European Education and Culture Executive Agency, EACEA). Ide o decentralizovaný orgán Európskej únie vytvorený Európskou komisiou a pod vedením viacerých generálnych riaditeľstiev.
Minister školstva, výskumu, vývoja a mládeže podľa § 8a zákona č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou a o zmene a doplnení zákona č. 131/2002 Z. z. Subjekty uvedené v § 8a ods. 2 zákona č. 282/2008 Z. z. o podpore práce s mládežou musia spĺňať Kritériá kvality, ktoré predstavujú minimálne štandardy na udelenie značky kvality. Akreditačná komisia posudzuje žiadosti o udelenie značky kvality raz ročne.
Mimovládny sektor a jeho rola
Mimovládny sektor dotvára priestor pre nezávislé a často i pružnejšie riešenie potrieb občanov spoločnosti, presnejšie mapujú existujúci stav a môžu okamžite reagovať na konkrétne spoločenské potreby. Neziskový sektor je významnou časťou verejného sektora, ktorý formou rozličných činností, najmä produkciou rôznych služieb realizuje plnenie úloh spojených s riešením prejavov trhovej nerovnováhy, pričom jeho úlohou nie je tvorba zisku, ale zabezpečenie potrebných úloh. Prioritným záujmom manažérov neziskových organizácií nie je teda zvyšovanie peňažného ani naturálneho zisku organizácie, ani zvyšovanie príjmov vlastníkov základného kapitálu.
Za najstaršie neziskové organizácie považujeme sociálne zdravotné ústavy tzv. Lazarety, xenochódie a špitály. V Bratislave to bol dodnes fungujúci Špitál sv. Ladislava (1095).
Neziskový sektor, Dobrovoľnícky sektor, Občiansky sektor, Nezávislý sektor, Tretí sektor - tvoria ho mimovládne neziskové organizácie, ktoré sú nezávislé a nezaraďujú sa do štruktúr verejného (označovaného ako prvého) ani podnikateľského (druhého) sektora. Pre mimovládny (tretí) sektor je charakteristické, že jeho organizácie:
- majú formálnu štruktúru (sú do istej miery formalizované, inštitucionalizované a teda môžu napríklad uzatvárať pracovné vzťahy),
- majú súkromný (neštátny) charakter (nie sú súčasťou štátneho aparátu, ale môžu uzatvárať kontrakty so štátnymi inštitúciami),
- nemajú za cieľ vytvárať zisk (rešpektujú neziskové prerozdeľovanie finančných prostriedkov, prípadný zisk sa vracia späť do programov, ktoré súvisia so základným poslaním organizácie),
- sú nezávislé, fungujú na samosprávnom princípe (po zaregistrovaní sa ich činnosť riadi zriaďovacími dokumentmi, majú vlastné kontrolné mechanizmy určené správnou, príp.
Mimovládne organizácie - ich poslanie vyplýva z podielu na rozmnožovaní spoločenského bohatstva. Plnia množstvo rôznych funkcií, z ktorých je potrebné uviesť aspoň tie najzákladnejšie:
- Formulovanie a tlmočenie predstáv a požiadaviek občanov, a to prostredníctvom ich aktívnej účasti.
- Uchovávanie a rozvoj rôznorodostí, plurality.
- Pôsobenie v prospech spoločenskej integrácie.
- Politická socializácia, ktorej činiteľmi sú i mimovládne organizácie.
- Kontrolné funkcie.
- Poskytovanie služieb a verejných statkov, ktoré obyčajne nie sú zabezpečované štátom ani trhom.
- Ponúkanie priestoru pre sociálne inovácie a experimenty.
- Prevencia a riešenie konfliktov.
- Rozmnožovanie spoločenského bohatstva.
Dobrovoľníctvo ako cesta k rozvoju
Dobrovoľnícke organizácie - ich činnosť je postavená prevažne na dobrovoľníkoch a ich práci. Väčšinou sa jedná o neziskové organizácie, ktoré sa snažia presadzovať práva menšín a uspokojovať individuálne potreby obyvateľov. Vďaka svojej iniciatíve práve tieto organizácie bývajú realizátormi mnohých zmien, ktoré nastanú v spoločnosti. Sociálna, kultúrna, ekologická, zdravotná, vzdelávacia a športová oblasť sú tie najvýznamnejšie, do ktorých sa zapája najväčší počet dobrovoľníkov.
Za dobrovoľníka je považovaný človek, ktorý ponúka organizácii svoje vedomosti, schopnosti, zručnosti a skúsenosti za dohodnutých podmienok a nie je za túto činnosť finančne odmenený formou platu. Dobrovoľník je fyzická osoba, ktorá sa slobodne, bez nátlaku rozhodla venovať svoj čas, znalosti, skúsenosti nejakej činnosti, ktorú pokladá za zmysluplnú a prospešnú. Koná tak buď organizovane alebo samostatne a bez finančnej odmeny za túto činnosť, maximálne za úhradu nákladov a potrebných školení.
Dobrovoľník je taktiež človek, ktorý si dostatočne verí v tom, že môže sám, ale najmä v spolupráci s jemu podobnými, prispieť k zmene niektorých javov alebo problémov s ktorými nie je vo svojom živote spokojný. Je to človek, ktorý je ochotný obetovať svoj voľný čas k naplneniu voľného času druhých.
Pre krátkodobých dobrovoľníkov je charakteristické, že ich záujem o dobrovoľnícku prácu nie je príliš hlboký, dobrovoľnícku prácu nevidia ako ústredný motív svojho života, ich nábor je oveľa jednoduchší, zvyčajne si vyžaduje jasne definovanú prácu s krátkym pracovným časom. Pre dlhodobého dobrovoľníka je charakteristická jeho oddanosť klientovi alebo organizácii (v jeho práci je vidieť jeho osobný a psychický vklad, ktorý dáva do tejto činnosti). Dlhodobý dobrovoľník má tendenciu prispôsobovať svoje pracovné prostredie ako i pracovný čas a všetku energiu organizácii.
Typy činnosti a motivácia dobrovoľníkov
Typy činnosti dobrovoľníctva zahŕňajú odbornú - poskytovanie odborných informácií, a neodbornú - získavanie informácií. Motivácia dobrovoľníkov je rôznorodá: pre dobrý pocit, pomoc druhým, vracajú pomoc, hľadanie nových kontaktov, získavanie nových skúseností a praktických zručností.
Hlavné zásady dobrovoľníctva
- Nesmie nahrádzať prácu sociálneho pracovníka.
- Má uľahčovať prácu sociálneho pracovníka.
- Ľudia by mali veriť, že je to prospešná práca.
- Šetrí finančné zdroje.
- Práca musí byť pravidelne vyhodnocovaná.
Rozsah služieb poskytovaný dobrovoľníkmi je mimoriadne široký. Zameriavajú sa na všetky úseky sociálnej práce - od práce s deťmi až po seniorské služby. Dobrovoľníctvo pôsobí ako doplnková služba k službám zriaďovaným štátom.
Právne formy neziskových organizácií na Slovensku
Nadácia - Nezisková mimovládna organizácia, ktorej poslaním je zhromažďovať, zhodnocovať a distribuovať majetok na podporu iných neziskových organizácií a projektov. Na Slovensku ich postavenie upravuje Zákon č. 34/2002 Z.z. o nadáciách, ktorý ich definuje ako účelové združenie majetku na podporu verejnoprospešného účelu. Registruje sa na MV SR. Nemôže podnikať okrem prenájmu nehnuteľností.
Nezisková organizácia (NO) - Je zameraná na klientov. PO ktorej poslaním je napĺňať nejaký všeobecnoprospešný (pre širokú verejnosť) či vzájomnoprospešný účel (pre istú skupinu): poskytovanie zdravotníckej starostlivosti, humanitná starostlivosť, sociálna pomoc, ochrana ľudských práv, vzdelávanie výchova, zabezpečovanie bývania... Registrácia na KÚ (VÚC).
Občianske združenie - Právnická osoba združujúca občanov a/alebo právnické osoby s cieľom reprezentovať ich spoločné záujmy. Vznikajú na základe rozhodnutia min. 3 osôb. Registrácia na MV SR. Podnikateľské aktivity nie sú zakázané.
Neinvestičný fond - Právnická osoba, ktorá združuje peňažné prostriedky určené na plnenie všeobecne prospešného účelu alebo na plnenie individuálne určenej humanitárnej pomoci pre jednotlivca/ skupinu osôb, ktoré sa ocitli v ohrození života alebo potrebujú naliehavú pomoc pri postihnutí živelnou pohromou. Financovanie operácie, poskytovanie podpory rodinám v ťažkostiach. Je zameraný skôr na jednorazové a kratkodobé programy a projekty. Nesmie podnikať.
Jednou z najväčších výhod práce pre MVO je pocit, že skutočne meníte svet a životy ľudí, ktorí v ňom žijú. Online služby inzercie pracovných miest vám často umožnia filtrovať dostupné pracovné miesta podľa „typu organizácie“, takže prostredníctvom nich môžete výborne sledovať, aké príležitosti ponúkajú MVO vo vašej oblasti záujmu. Nájsť príležitosť je len prvý krok. Potrebujete vylepšiť svoj životopis, napísať pôsobivý motivačný list a vyniknúť v pohovore...
Európsky hospodársky a sociálny výbor je poradným orgánom Európskej únie pozostávajúci z členov zastupujúcich zamestnávateľov, zamestnancov a rôzne záujmy. K hlavným témam výboru patrí občianska spoločnosť, najmä forma, akou odhodlaní ľudia a organizácie môžu významne prispievať k politickému pokroku.
Práca nie je vhodná pre absolventa a je vhodná pre kandidátov/kandidátky so sociálnymi cítením a filantropickým duchom. Kandidát/ka bude pracovať v malom tíme v mimovládnej neziskovej organizácii, kde sa vyžaduje, aby jednotlivé pozície pokrývali viacero oblastí práce a boli schopné zvládať multitasking. Súčasne sa vyžaduje vysoká miera kreativity, flexibility a schopnosť samostatnej, ale aj tímovej práce.
tags: #kari #mimovladna #vzdelavacia #organizacia