Tekvica (Cucurbita) je populárna zelenina, ktorá sa pestuje nielen pre svoju výbornú chuť, ale aj pre dekoratívne účely, najmä počas jesene. Tekvica je symbolom jesene a možno aj vďaka nej sa na jeseň tešíme o niečo viac. Milujú ich deti aj dospelí. Sú plné vitamínov A, B, C a sú tiež plné minerálov, ako je železo, horčík, vápnik, sodík a draslík. Semená obsahujú zinok a ich konzumácia sa odporúča pri liečbe ochorení močového mechúra a močovodov. V ázijskej medicíne sa tekvica hokkaido používa na liečbu podžalúdkovej žľazy, sleziny a žalúdka. S príchodom jesene sa v našich kuchyniach a na trhoch objavuje tekvica - farebná a výživná plodina, ktorá ponúka široké možnosti využitia, od polievok až po dezerty. Tekvice patria do čeľade tekvicovitých (Cucurbitaceae), rovnako ako cukety, melóny a uhorky. Botanicky ide o ovocie, konkrétne o typ plodu nazývaný pepo. V kulinárstve sa však tekvica obvykle považuje za zeleninu. Tieto jednoročné rastliny s plazivými stonkami a srdcovitými listami pochádzajú z tropických a subtropických oblastí, kde majú rady teplo. História pestovania tekvíc siaha do obdobia pred viac ako 7 000 rokmi v oblasti dnešného Mexika a Strednej Ameriky. Postupom času sa vyšľachtili sladšie a jemnejšie varianty, ktoré sa s príchodom Európanov rozšírili do Európy a následne do celého sveta. Dnes sa tekvice pestujú po celom svete a stali sa ikonickým symbolom jesene, najmä vďaka Halloweenu.
Tekvice sa pestujú na každom kontinente okrem jedného. Tekvice sú pomerne nenáročné na pestovanie a aj preto sa im darí prakticky na každom kontinente, s výnimkou jediného. Pochopiteľne ide o Antarktídu, kde sú na pestovanie nevhodné podmienky. Či už je ale reč o Amerike, Európe alebo rôznych častiach Ázie, tu sa tekviciam veľmi darí. Najväčším pestovateľom tekvíc je Čína s približne 7,8 miliónmi tonami ročne. Druhá priečka patrí Indii, kde sa ročne dopestuje okolo 5 miliónov ton tekvíc a tretie miesto drží Rusko s 1,2 miliónmi ton tekvíc ročne. Len pre porovnanie dodajme, že na Slovensku sa odhadom dopestuje 6 300 ton tekvíc ročne.
Pestovanie tekvicových zelenín predstavuje fascinujúci spôsob obohatenia svojej záhrady o výnimočné plodiny. Tento článok vám poskytne ucelený pohľad na proces pestovania tekvíc, uhoriek a iných tekvicových plodov. Článok vás prevedie krok za krokom od výberu vhodných odrôd a prípravy pôdy po úspešnú starostlivosť počas celého vegetačného obdobia. Objavte užitočné tipy a triky, ktoré vám pomôžu dosiahnuť bohatú úrodu a zároveň sa dočkáte chutných a zdravých plodov, ktoré môžete využiť v kuchyni.
Typy tekvíc
Existuje mnoho rôznych druhov tekvíc, ktoré sa líšia farbou, tvarom a veľkosťou.
- Tekvica Hokkaido - Táto malá, oranžová tekvica je veľmi obľúbená v kuchyni vďaka svojej sladkej a orechovej chuti. Šupka je jedlá, takže ju nemusíte lúpať.
- Muškátová tekvica (Butternut squash) - Má hruškovitý tvar a svetlo oranžovú šupku.
- Obrovská tekvica - Pestuje sa najmä na dekoratívne účely alebo na súťaže, pretože môže dosiahnuť hmotnosť až niekoľko stoviek kilogramov.
Medzi najznámejšie druhy tekvíc patria:
- Tekvica Hokkaido - Táto malá, oranžová tekvica je veľmi obľúbená v kuchyni vďaka svojej sladkej a orechovej chuti. Šupka je jedlá, takže ju nemusíte lúpať.
- Muškátová tekvica (Butternut squash) - Má hruškovitý tvar a svetlo oranžovú šupku.
- Obrovská tekvica - Pestuje sa najmä na dekoratívne účely alebo na súťaže, pretože môže dosiahnuť hmotnosť až niekoľko stoviek kilogramov.
Sýto oranžová tekvica hokkaido s viac-menej okrúhlym tvarom si za posledných pár rokov získala veľkú obľubu. Ide vlastne o odrodu vyšľachtenú z tekvice obrovskej. Má sladkastú chuť a praktickú veľkosť. Veľkou výhodou je to, že ju nie je potrebné pred varením šúpať. Jej šupka tepelnou úpravou pekne zmäkne a je veľmi chutná a výživná. Hokkaido tekvica je bohatá na vitamíny a minerálne látky a svojimi vlastnosťami sa hodí do rôznych jedál. Pripraviť si z nej môžete krémovú polievku, chutnú prílohu alebo sladký koláč s tekvicovo-pudingovým pyré.
Svoj názov si maslová tekvica vyslúžila vďaka jemnej sladkastej dužine, ktorá konzistenciou pripomína avokádo. Je charakteristická svojim tvarom pripomínajúcim hrušku a krémovou až zelenkavou šupkou. Maslová tekvica obsahuje len veľmi málo semien a veľa dužiny bez typických tuhých vlákien. Vďaka tomu je veľmi vhodná na varenie aj pečenie. Pripraviť si z nej môžete tekvicový prívarok, plnku, omáčku, lahodné pyré či sladký koláč.
Cenu o tekvicu s najzvláštnejším tvarom by rozhodne vyhral patizón. Svojim výzorom pripomína lietajúci tanier s vlnkový okrajom. Kedysi by ste ho našli len v charakteristickej bielej farbe, no dnes už narazíte aj na oranžové, zelené či fialové plody. Patizón môžete v kuchyni použiť v podstate na akékoľvek jedlo pripravované z tekvíc. Najobľúbenejší je vyprážaný v trojobale alebo cestíčku. Je z neho aj vynikajúca tekvicová polievka alebo tekvicová omáčka.
Cuketu na pultoch v obchodoch či na záhradách nájdete už počas leta. Je typická svojím tvarom, ktorý pripomína uhorku. Mladé plody môžete konzumovať celé aj so šupkou, v ktorej sa nachádza najviac vitamínov. Mladšie kusy majú len veľmi jemné semiačka, ktoré pred varením nemusíte odstraňovať. Staršie plody však majú o niečo väčšie semienka, ktoré je potrebné pred spracovaním vydlabať. Cuketa je vynikajúca pripravená na rôzne spôsoby. Môžete si ju ugrilovať alebo udusiť nakrájanú na kocky spolu so šupkou. Vyskúšať vám odporúčame plnenú pečenú cuketu, plnku môžete zvoliť podľa svojej chuti. Rovnako sa hodí na prípravu krémovej polievky alebo do cesta sladkých koláčov.
Azda najznámejším druhom tekvice je tekvica obrovská, alebo inak veľkoplodá. Naraziť môžete na jej viaceré odrody, napríklad Goliáš alebo Tom Fox. Najmenšie kusy dorastajú do veľkosti futbalovej lopty a najväčšie plody dosahujú hmotnosť až 400 kilogramov. Tekvica obrovská sa s obľubou využíva najmä na vyrezávanie a ako dekorácia. Jej dužina je však vynikajúca na prípravu polievok, omáčok a prívarkov. Dokonca si ju môžete aj upiecť, podobne ako hokkaido. Jej semená, ktorých obsahuje naozaj veľa, sú vynikajúce na ďalšie spracovanie.
Kde rastú najväčšie tekvice
Ale kde sa pestujú tie najväčšie tekvice, tie skutočné giganty, ktoré ohromujú svojou veľkosťou? Poďme sa ponoriť do sveta pestovateľov a odrôd, ktoré dokážu priniesť úrodu v podobe obrovských tekvíc.
Pestovanie obrovských tekvíc je pre mnohých pestovateľov viac než len hobby - je to vášeň a súťaž. Rastlina Atlantic Giant je veľmi výnosná, s dlhými, silnými a plazivými výhonkami. Semená sa odporúča vysievať v interiéri v apríli-máji, alebo priamo do záhona v máji-júni. Sadenice sa presádzajú koncom mája alebo začiatkom júna. Úroda sa zbiera od septembra do októbra. Plody sú guľovité, výrazne rebrované, hladké a majú oranžovú farbu. Dužina je oranžová, silná (3-5 cm) a sladká. Tieto tekvice sú vhodné na varenie, zaváranie, kompóty, koláče, ale aj ako krmivo pre zvieratá.
Hoci odroda Atlantic Giant je kľúčom k vypestovaniu obrovskej tekvice, samotná genetika nestačí.
Podmienky pestovania obrovských tekvíc
- Klíma: Tekvice potrebujú dlhé a teplé vegetačné obdobie. Ideálne sú oblasti s miernym podnebím a dostatkom slnečného svitu.
- Pôda: Dobre priepustná, humózna pôda s dostatkom živín je nevyhnutná. Pred výsadbou je vhodné pôdu obohatiť o kompost alebo hnoj.
- Závlaha: Pravidelná a dostatočná závlaha je kritická, najmä v období rastu plodov.
- Hnojenie: Počas vegetácie je potrebné tekvice pravidelne hnojiť, aby mali dostatok živín pre rast a vývoj.
Lokality pestovania obrovských tekvíc
Vzhľadom na nároky na klímu a starostlivosť sa obrovské tekvice najčastejšie pestujú v oblastiach s miernym podnebím, ako sú:
- USA: Severovýchodné a stredozápadné štáty, ako napríklad Pensylvánia, Ohio, New York a Kalifornia, sú známe pestovaním obrovských tekvíc.
- Európa: Krajiny ako Nemecko, Belgicko, Holandsko a Veľká Británia majú dlhú tradíciu v pestovaní obrovských tekvíc.
- Kanada: Južné oblasti Kanady s dostatočne dlhým letom sú vhodné na pestovanie obrovských tekvíc.
Obrie tekvice majú obrovský tvar a môžu vážiť viac ako 100 kilogramov na jeden plod. Majú krásny vzhľad a prichádzajú v červenej, bielej a žltej farbe. Zároveň nielen demonštruje vývoj modernej poľnohospodárskej šľachtiteľskej a pestovateľskej techniky, ale je aj vrcholom poľnohospodárskeho vedeckého vzdelávania. Má široké uplatnenie vo voľnočasovom a vyhliadkovom poľnohospodárstve a má veľkú rozvojovú a propagačnú hodnotu.
Výber odrody si vyberá obrovskú tekvicu, ktorá má obrovské plody, červenú alebo oranžovú šupku, listy široké až 70 cm, silný koreňový systém, hrubé stonky, bujný rast a obdobie rastu 120-150 dní. Táto odroda sa vyznačuje rýchlym rastom, ľahkým usadením melónu, hustou dužinou, vysokým výnosom, ľahkou správou a odolnosťou voči skladovaniu a preprave. Má veľkú propagačnú a rozvojovú hodnotu a je vhodný pre vyhliadkové parky, výstavy a pod.
V obci Rakovnica pestovanie tekvíc má dlhoročnú tradíciu. Rekordná tekvica sa urodila pánovi Karolovi Kováčovi na jeho pozemku. V tomto roku najväčšia tekvica dosiahla hmotnosť 54 kg. Mala nasledujúce rozmery: výška 62 cm, šírka 60 cm, obvod 193 cm.
Tipy pre pestovanie
Pestovanie tekvíc je pomerne nenáročné. Nevyžadujú si extra veľkú starostlivosť a v podstate tekvici stačí aj ranná rosa. Netreba ju veľa zalievať, ale má rada vodu, poteší sa jej. Vieme ju tým pádom sadiť aj na miesta, kde nám nedočiahnu hadice s vodou. Najdôležitejšie je však, aby to bolo slnečné miesto a dobre priepustná pôda, také stanovište má veľmi rada.
Tekvica má rada teplé a slnečné stanovištia s úrodnou pôdou, dostatok dažďa alebo pravidelné zalievanie. Pozemok by mal byť ideálne orientovaný na juh. Tekvice sú vďačné za prvú trať, a pretože dobre reagujú na organický hnoj alebo dobre rozložený kompost, často sa pestujú len ako kompostový kryt, aby v lete toľko nevysychal.
Čas výsevu: Tekvice sú teplomilné rastliny, preto ich vysievaj na jar, až keď pominie riziko posledných mrazov a pôda sa zohreje na minimálne 15 °C. Ideálny čas na výsev je od apríla do mája, v závislosti od miestnych klimatických podmienok. Semená vysievaj do hĺbky 2-3 cm. Tekvice majú tendenciu rásť do šírky, preto nechávaj medzi rastlinami dostatok miesta - minimálne 1-2 metre.
Slnečné stanovište a priepustná pôda: Tekvice potrebujú minimálne 6-8 hodín priameho slnečného svetla denne, aby dobre rástli a tvorili veľké plody. Vyberte pre ne miesto s dobrým prístupom k svetlu a teplom. Príprava pôdy: Pred výsevom je vhodné do pôdy zapracovať organické hnojivo alebo kompost, aby sa zabezpečil dostatok živín pre rastliny.
Rovnomerné zavlažovanie: Tekvice majú radi vlhkú pôdu, ale nemajú radi premočenie. Udržuj pôdu stále mierne vlhkú, najmä počas obdobia intenzívneho rastu a tvorby plodov. Použitie mulču okolo rastlín pomáha udržiavať vlhkosť v pôde a znižuje potrebu častého polievania. Mulčovanie zabráni tiež rastu burín.
Výživa rastlín: Na začiatku rastu rastliny používaj hnojivá bohaté na dusík, ktoré podporujú rast listov a silných výhonkov. Keď sa začnú tvoriť plody, prechádzaj na hnojivá bohaté na fosfor a draslík. Tieto živiny podporujú tvorbu veľkých a kvalitných plodov.
Výber odrody: Najdôležitejšie je vybrať si semienka a odrodu podľa toho, na čo chceme tekvicu využívať. Na začiatok určite hokkaido - je sladká, chutná a netreba ju šúpať. Veľmi obľúbené sú aj maslové tekvice, a samozrejme cukety, ktoré sa hodia na sladko aj na slano. Kto chce mať aj dekoráciu, môže skúsiť pár halloweenskych tekvíc alebo malé ozdobné tekvičky.
Výsadba zo semien alebo sadeníc: Prvou možnosťou je vysievať si tekvicu priamo zo semienok, tou druhou potom vysádzať jednoducho rovno sadenice. Tekvicu možno považovať za nenáročnú plodinu, ktorú pestujeme v prehriatej a dobre vyživenej pôde. Ideálna teplota na klíčenie je asi 20 až 25 °C. Potrebuje primárne priepustnú, stredne ťažkú pôdu s dostatkom humusu, ktorá bude bohatá na živiny. Tie im dodáte kompostom alebo maštaľným hnojom. Ideálny čas nastáva na výsev už na konci apríla, pokračovať môžeme až do konca mája. Vysievať môžete rovno do záhona. V zemine vyhĺbime jamky, kam vysejeme 2 až 3 semená, ktoré vysievame do hĺbky 3 až 5 cm. Tekvice si môžeme tiež predpestovať. Konkrétne v prípade tekvíc však tento postup nemá žiadne zvláštne výhody. Odporučiť možno predpestovanie v chladnejších oblastiach, a to približne s predstihom 4 týždňov. Ideálne tak začíname už na začiatku apríla. Pestované rastliny je vhodné postupne otužovať. Sadenice následne pestujeme v spone 2 x 0,5 až 1 meter od seba. Vždy však záleží na odrode. Predpestovanie tekvíc zvládnete aj Vy. Čo sa týka sadeníc, do záhona ich môžeme dať až po 15. máji, teda takzvane po troch zmrznutých.
Pestovanie v nádobách: Áno, menšie druhy tekvíc, ako je Hokkaido, môžete pestovať aj v kvetináči. Veľmi kompaktné odrody kríkov môžete vysádzať aj do pestovateľských vriec alebo kvetináčov širokých aspoň 45 cm na slnečnom mieste. Uistite sa, že okolo nádoby je dostatok priestoru, aby sa zabezpečila dobrá cirkulácia vzduchu a aby rastliny mohli rozprestrieť svoje veľké listy.
Vertikálne pestovanie: Ak máš menší priestor, môžeš pestovať tekvice vertikálne s pomocou opôr alebo mreží. Ďalším spôsobom, ktorý ochráni rastliny pred mnohými plesňovými a hubovými chorobami je vertikálne pestovanie alebo pestovanie vo výške nad zemou. Listy a plody, ktoré ležia na vlhkej pôde majú tendenciu degradovať a chorľavieť. Vzniká pleseň, škvrny, hniloba. Pestovanie s vyväzovaním rastlín do výšky je riešením, ale musíme myslieť aj na ťarchu plodu. Najmä väčšie odrody sa ľahko odtrhnú. Skúsení pestovatelia vytvárajú pre rastúce plody takzvané praky. Sú to sieťky alebo látkové lôžka, ktoré upevnia na pevnú konštrukciu pri tekviciach. Každú tekvičku uložia do takéhoto lôžka a ťarcha je prenesená na konštrukciu - rastlina je úplne odbremenená.
Starostlivosť a ochrana
Tekvice sú veľmi odolné rastliny a ich pestovanie nie je náročné. Stačí ich občas vyplieť a v prípade veľkého sucha pravidelne zalievať. Tekvice majú bohatý koreňový systém, ktorý siaha hlboko do pôdy, a zvyčajne si samy zabezpečujú potrebnú vlahu.
Odstraňovanie buriny a mulčovanie: Nezabúdajte pravidelne odstraňovať burinu, okolo rastlín ukladajte vrstvu mulču, aby korene zostali chránené a vlhké. Mulčovanie zabráni tiež rastu burín.
Škodcovia a choroby: Tekvice môžu byť napadnuté rôznymi škodcami, ako sú slimáky, vošky alebo chrobáky. Pravidelne kontroluj rastliny a používaj organické metódy ochrany, ako je neemový olej, mydlový roztok alebo iné prírodné pesticídy. Tekvice môžu byť náchylné na plesňové ochorenia, najmä ak sú listy dlhodobo vystavené vlhkosti.
Múčnatka: Múčnatka je bežné plesňové ochorenie, ktoré na oboch stranách listov vytvára biely práškový povlak. V najhorších prípadoch zastaví rast plodín. Stane sa to preto, že povlak zabraňuje listom absorbovať dostatok slnečného žiarenia. Častým dôvodom múčnatky je nepravidelné zalievanie. Infikované lístie okamžite odstráňte. Ekologickým spôsobom, ako zabrániť múčnatke zničiť vašu úrodu, je naniesť na listy roztok z jednej tretiny mlieka na dvoch tretín vody. Mliečnu zmes nastriekajte najlepšie skoro ráno počas suchého slnečného dňa na všetky povrchy rastlín. Opakujte každých 10 až 14 dní počas celého vegetačného obdobia.
Opeľovanie: Často sa spomína problém s opelením. Áno, najmä ak je počas kvitnutia daždivo - včely vtedy nelietajú a nemajú možnosť rastliny opeliť. Tento rok sa nám to tiež stalo.
Ochrana plodov: Pri zimných tekviciach umiestnite pod väčšie plody dlaždicu, tehlu alebo drevenú dosku, aby ste ich zdvihli z vlhkej pôdy a zabránili hnilobe.
Zber a skladovanie
Čas zberu: Tekvicu zberaj, keď má šupka tvrdú a sýtu farbu. Tekvice sú zrelé, keď sú ich stonky suché a krehké. Tekvice dozrievajú celkom rýchlo. Na to, aby tekvica úplne dozrela postačí 85 až 120 dní v závislosti od konkrétnej odrody. Či už tekvica dozrela spoznáte nielen podľa ich sfarbenia, ale tiež podľa stonky, ktorá by mala byť suchá a drevnatá.
Spôsob zberu: Použi ostrý nôž a nechaj na plode stopku dlhú aspoň 5 cm. Pri zbere ich nikdy nelámeme, mohli by sme poškodiť dužinu a tekvica by začala hniť. Jedlé tekvice (hokkaido, maslové, muškátové) treba odstrihnúť nožnicami. Nikdy ich nelámeme, mohli by sme poškodiť dužinu a tekvica by začala hniť.
Skladovanie: Tekvice sa dajú skladovať niekoľko mesiacov, no nie väčšinou až do jari. Dôležité je, aby neboli poškodené. Neskladujeme ich vo vlhku, ideálne je suché, tmavé a chladnejšie miesto. Musia mať stopku, bez nej sa rýchlejšie kazia. Tekvicu nechajte 10 dní schnúť na slnku. Najlepšia tekvica na skladovanie je tekvica Hokkaido, ktorá vydrží až šesť mesiacov. Ideálne je skladovať ju na chladnom mieste pri teplote okolo 10 stupňov - výborné sú debny vystlané senom umiestnené na chladnom mieste.
Pred uskladnením nechajte tekvicu vysušiť na slnku, ak je mokro alebo chladnejšie nechajte ju osušiť v suchej teplejšej miestnosti alebo v skleníku. Ak sa obávame, že naše plody pri skladovaní nahnijú či chytia pleseň, ošetrime ich vopred ochrannou bariérou. Roztok si vyrobíme z jedného dielu bielidla prte domácnosť a desiatich dielov vody.
Pri pečení semienka nepremývajte, dužina ktorá na nich zostane, im dodá výbornú chuť. Ja doma zámerne nechávam čo najviac dužiny a len pokropím mliekom a osolím, dám na plech a suším pri 100 °C s ventilátorom asi dve hodiny, kým šupka nepraská.
Tekvice v kuchyni
Tekvice nie sú len o veľkosti, ale aj o chuti a výživových hodnotách. Sú bohaté na vitamín A (vďaka beta-karoténu), nízkokalorické a bohaté na vlákninu. V kuchyni sa dajú využiť na mnoho spôsobov:
- Polievky: Tekvicová polievka je klasika, ktorá zahreje v chladných jesenných dňoch.
- Prívarky: Tekvicový prívarok je chutná a zdravá príloha k mäsu.
- Koláče a Dezerty: Tekvicové koláče, muffiny a iné dezerty sú obľúbené najmä v období Halloweenu.
- Pečené Tekvice: Pečená tekvica je jednoduchý a chutný spôsob, ako si vychutnať jej prirodzenú sladkosť.
Či už tekvicová polievka alebo tekvicový koláč; z tejto klasickej jesennej zeleniny môžete uvariť veľa lahodných receptov. A samozrejme obrovské oranžové tekvice by mali byť pripravené na Halloween - sviatok čarodejníc a strašidiel!
Tekvicový olej má orieškovú chuť, pretože jadierka sa teplom akoby „upečú“.
Odporúčam semienka však akejkoľvek tekvice nepremývať, dužina, ktorá na nich zostane, dodá výbornú chuť.
5 tipov, ako si doma vypestovať veľa tekvíc
