Čokoláda, jedna z najznámejších a najobľúbenejších pochúťok na svete, prešla dlhú a fascinujúcu cestu od svojich počiatkov v starovekej Strednej Amerike až po súčasnosť, kedy si ju vychutnávajú všetky generácie v rôznych podobách a príchutiach.
História čokolády sa začala písať pred viac ako 3000 rokmi v Strednej Amerike, kde indiáni kmeňa Olmékov v daždivých pralesoch pestovali kakaovník. Lingvistické analýzy odhalili, že ich jazyk obsahoval slovo „cacao“, čo svedčí o dôležitosti tejto rastliny v ich kultúre. Po zániku Olméckej civilizácie v 4. storočí sa územie stalo súčasťou Mayskej ríše, ktorá prebrala záľubu vo využívaní kakaovníka. Kakao bolo pre Mayov "potravou bohov" a kakaové bôby plnili funkciu platidla, používali sa pri rituáloch a obradoch. Z kakaových bôbov varili horúci nápoj, ktorý si pochutnávali šľachtici a panovníci. Pôvodná receptúra spočívala v rozomletí plodov zeleného kakaovníka, zahustení kukuričnou múkou a dochutení vanilkou a čili korením. Ku kakaovníku sa viazalo množstvo povestí, keďže podľa Mayov išlo o posvätný strom.
Kakaové bôby boli cenné aj pre Aztékov, ktorí ich považovali za platidlo a boli súčasťou ich štátneho pokladu. V historických prameňoch zo 16. storočia sa uvádzajú ceny výmenného obchodu, kde bolo možné za 100 bôbov kúpiť moriaka, za 30 bôbov králika a za tri bôby rybu. V niektorých odľahlých krajoch Mexika a Strednej Ameriky boli kakaové bôby menou až do konca 19. storočia. Aztécky vládca Montezuma II. si obľúbil horúci nápoj z podrvených kakaových bôbov a kvasenej kukurice alebo vína a denne vypil až 40 šálok. Aj Aztékovia mali legendu o pôvode kakaovníka, ktorého semená priniesol na Zem boh Quetzalcoatl. Z plodov sa pripravoval nápoj „xocolatl“, čo v jazyku Nahuatl znamenalo "horká voda". Práve táto legenda inšpirovala švédskeho botanika Carla von Linné, ktorý v roku 1753 dal rastline latinský názov „Theobroma cacao“, čiže „pokrm bohov.“
Označenie kakao pochádza zo slova kakawa z reči mexického národa Olmékmi, ktorí ním označovali kakaovník a jeho plody. Naproti tomu čokoláda pochádza z aztéckej kultúry, a vznikla zo slova xocoatl (xococ = kyslý, atl = voda).
Odkiaľ sa vlastne vzal názov kakao alebo čokoláda?
Označenie kakao pochádza zo slova kakawa z reči mexického národa Olmékmi, ktorí ním označovali kakaovník a jeho plody. Naproti tomu čokoláda pochádza z aztéckej kultúry, a vznikla zo slova xocoatl (xococ = kyslý, atl = voda).
Mayovia a Aztékovia miešali kakao, horúcou vodou spolu s mnohými ďalšími prísadami (kukuričný škrob, paprika, med, chilli, vanilka). Výsledný nápoj bol považovaný za afrodiziakum a píla ho iba vyššia vrstva. Nápoji boli prisudzované aj liečivé účinky. Tento nápoj bol ale veľmi horký a penivý a mal k dnešnej horúcej čokoláde ešte veľmi ďaleko.
Posledný aztécky vládca Montezuma vraj dokonca nepil nič iné. Nápoj mu musel byť zásadne servírovaný v zlatých šálkach. Za deň vypil aj okolo 50 šálok tohto lahodného a povzbudzujúceho nápoja.
Od 7. do 16. storočia využívali staré civilizácie kakaové bôby predovšetkým ako platidlo, čo je dôkazom toho, že boli vo svojej dobe veľmi cenené.
Aztékovia, podobne ako Mayovia, prelievali nápoj z jednej nádoby do druhej, aby ho spenili. Nápoj bol tiež podávaný najkrajším otrokom, ktorí boli vybraní ako ľudské obete pre aztécke obetné rituály. Mal zmierniť ich smútok z blížiacej sa smrti.
Aztékovia používali teda kakaových bôbov ako meny.
V roku 1517 Montezuma predstavil tento obľúbený nápoj domorodcov španielskemu objaviteľovi Hernánovi Cortésovi. Spočiatku mu nápoj nechutil, svojou horkokyslou chuťou bol príliš nezvyčajný pre maškrtný jazýček Európana, ale sladenie medom chuť vylepšilo. Cortés si novinku veľmi obľúbil a po desiatich rokoch sa vrátil z ciest do Európy s nákladom kakaa a vybavením potrebným na prípravu hnedého „zlata“ a začal zakladať kakaové plantáže.
V roku 1519, 17 rokov po tom, čo Kolumbus prvýkrát priniesol čokoládu do Európy, sa čokoláda medzi Európanmi dostala do popredia. Poznanie o výrobe čokolády však bolo po stáročia prísne stráženým tajomstvom, ktoré poznali len Španieli v Európe. Španielsky kráľ prenechal starostlivosť o kakaovník a výrobu čokolády španielskym mníchom, ktorí toto tajomstvo dobre strážili. Čokoláda sa tak stala pre Španielsko silným a drahým vývozným produktom a európska námorná veľmoc vysadila vo svojich kolóniách veľké kakaové plantáže, ktoré slúžili potrebám čokoládového priemyslu.
Kakaové bôby najskôr neurobili na Európanov dobrý dojem. Keď Krištof Kolumbus dostal v roku 1502 kakaové bôby ako dar od miestnych domorodcov, nebol z nich nadšený. Podobne dopadol aj Angličan Francis Drake, ktorý kakaové bôby vhodil do vody v prístave, pretože ich omylom považoval za ovčí trus. Úspech nakoniec dosiahol Hernán Cortés, ktorý po dobytí Aztéckej ríše objavil v štátnej pokladnici veľké množstvo kakaových bôbov. Porozumel významu kakaovníka ako platidla a začal zakladať nové plantáže na pestovanie tohto posvätného stromu. V roku 1528 pripravil pre španielskeho kráľa Ferdinanda a jeho manželku Izabelu prvú šálku čokolády pripravenú podľa aztéckeho receptu, do ktorej pridal vanilku a cukor. Jeho vynález si nakoniec získal úspech.
Španielsko sa stalo kolískou európskej čokoládovej histórie. Vznikali tu prvé „chocolaterias“, tj čokoládovne, kde sa po celý deň pripravovala čerstvá horúca čokoláda, ktorej konzumovanie sa stalo módnou záležitosťou. V lepších kruhoch bolo zvykom uctiť si vzácnych hostí horúcou čokoládou. Znudené bohaté paničky po obede organizovali tzv. kakaové večierky. Čokoláda bola podávaná zo strieborných kanvičiek a servírovaná v luxusnom porceláne.
Španieli doviezli kakaové bôby aj na Trinidad, Haiti a ostrov Bioko pri pobreží západnej Afriky. Z ktorého potom bola jedna kakaová bobuľa dovezená na pevninu, čo má za následok, že sa západná Afrika stala významným producentom kakaa.
Pitie horúcej čokolády sa stávalo stále viac populárnym, napriek tomu sa ešte ďalších 100 rokov Španielom podarilo uchovať tajomstvo tohto nápoja. Potom ho objavil aj zvyšok Európy.
Postupom času sa čokoládové šialenstvo rozšírilo do celého sveta. Anglicko aj Francúzsko a samozrejme tiež Amerika, úplne prepadli jej kúzlu.
Vznik tradičnej tabličky
Veľký zlom nastal v roku 1828, kedy holandský chemik Coenraad Johannes van Houten objavil lis na kakaové maslo. Princíp spočíval v tom, že zo surovej kakaovej hmoty sa ľahko oddelil kakaový koláč a kakaové maslo. Práve toto maslo spolu so zmesou cukru a čerstvých kakaových bôbov po pomletí vytvorilo tuhnúcu hmotu.
Za to, že sa v dnešnej dobe môžeme zahryznúť do tabuľky čokolády a nemusíme piť iba horúci nápoj, vďačíme holandskému chemikovi Conradovi van Houtenovi, ktorý v roku 1828 zostrojil kakaový lis, ktorý bol schopný z bôbu oddeliť kakaové maslo a kakaový prášok. Tým bolo umožnené vyrábať čokoládu oveľa lacnejšie a stala sa dostupnou všetkým spoločenským vrstvám, avšak stále bola konzumovaná iba v tekutom stave.
Až v roku 1847 sa objavila prvá, nie veľmi kvalitná a hrudkovitá tabuľka čokolády, ktorá sa vyrábala zmiešaním kakaového masla, kakaového prášku a cukru.
Britská spoločnosť J.S. Fry & Sons v roku 1847 bola prvou továrňou na výrobu čokolády v podobe tuhých tabuliek.
O pár desaťročí neskôr bol ďalším veľkým krokom v tomto odvetví vznik mliečnej čokolády. Švajčiar Daniel Peter sa rozhodol pridať do čokoládovej zmesi kondenzované mlieko a nový druh sladkosti s jemnejšou chuťou bol na svete.
Druhý vynález vyvinul v roku 1875 Švajčiar Daniel Peter, ktorý vyrobil prvú mliečnu čokoládu a tým dal základ preslávenej švajčiarskej čokoláde. Do čokolády použil sušené mlieko, ktoré vynašiel ďalší Švajčiar Henry Nestlé.
Posledné chybičky krásy odstránil Rodolphe Lindt, keď zhotovil stroj, ktorý zmes zbavoval malých hrudiek. Takto konečne vznikla verzia čokolády, ako ju poznáme.
Za tretí vynález vďačíme takisto Švajčiarovi Rodolphovi Lindtovi, ktorý v roku 1879 vyrobil prvú čokoládu, ktorá sa rozpúšťala na jazyku.
Švajčiari sa zaslúžili aj o vynález orieškovej čokolády (Amedeo Kohler v roku 1830) a plnenej čokolády (Jules Séchaud v roku 1913).
V roku 1913 sa objavili prvé pralinky.
Vtedy bola po prvýkrát uvedená na trh slávna čokoláda Milka. Jej názov pochádza zo slov „Milch“ (mlieko) a „Kakao“.
Sladký obal s prekvapením
Prišiel moment, keď už ani samotná čokoláda nestačila. Začali existovať druhy od výmyslu sveta, no niektorým sa žiadalo viac. Takto vznikol nápad spojiť čokoládu ešte s niečím iným. Na kráľovskom dvore vo Francúzsku sa začiatkom 19. storočia použila čokoláda na obalenie mandlí. Výsledok bol geniálny a dostal názov bonbón alebo bon bon, čo po francúzsky znamená „dobre dobre“.
Čokoládou sa začalo obaľovať všetko od výmyslu sveta a priekopníkom v bonbónoch sa od konca 19. storočia stala Severná Amerika.
Belgický výrobca Jean Neuhaus v roku 1912 vyrobil prvý čokoládový bonbón, pralinku.
Milka: Príbeh fialovej kravičky
Každý z nás pozná fialovú kravičku Milku. Už viac ako 100 rokov si vychutnávame jej lahodnú čokoládu. Za zakladateľa Milky je považovaný Švajčiar Philippe Suchard, ktorý si v roku 1826 otvoril továreň na výrobu čokolády. Vynález Milky je silne založený na existencii sušeného mlieka. Začalo sa to už v roku 1901, keď istý Švajčiar Philippe Suchard vyrobil v Nemecku prvú tyčinku Milka. Keďže sa produkt skladal hlavne z dvoch dôležitých ingrediencií a to z mlieka a kakaa spojili sa tieto dve slová. V čase keď Milka vznikla bol jej úplný názov Milka Suchard’s po svojom výrobcovi. Až neskôr sa oficiálne skrátil jednoducho na Milka.
Fialová farba je dnes symbolom pre výrobky Milka. V roku 1901, keď bola Milka prvýkrát vyrobená, mala etiketa čokolády fialovú farbu a bola na nej kresba alpského pastiera v sprievode pasúcej sa kravy. Meno kravy ktorá bola použitá na reklamné účely bolo Lila, čo v nemčine znamená orgován a ten, ako už určite vieš, má fialovú farbu. A v roku 1973 ju skutočne natreli na fialovo pre potreby televíznej reklamy.
Fialová kravička sa prvýkrát objavila v reklame počas roka 1972. V roku 2021 oslávila svoje 120. narodeniny a v súčasnosti má Milka zastúpenie vo viac ako 52 krajinách.
Snickers, Twix a Mars: Obľúbené čokoládové tyčinky
História Snickers tyčiniek siaha až do 30. rokov minulého storočia. Prvá Snickerska vznikla v roku 1930, keď Frank Mars a Ethel Mars obalili vtedy obľúbenú kombináciu nugátu, karamelua orieškov do čokolády. Od tej doby je najobľúbenejší čokoládovou tyčinkou na svete, ktorej sa dnes vyrobí 15 miliónov kusov denne.
Značka Snickers po celom svete podporuje športovcov a ich aktivity. Už v roku 1984 sa stala oficiálnym sponzorom letných olympijských hier v Los Angeles.
Čokoládové tyčinky Twix z portfólia spoločnosti Mars obsahujú chrumkavú sušienku poliatu karamelom a čokoládou. Prvýkrát uzreli svetlo sveta v roku 1967 v Veľkej Británii. V USA boli uvedené v roku 1979.
Tradičné balenie Twix obsahuje dve totožné tyčinky, hoci nový komunikačný koncept tvrdí, že každú z nich vyrába jeden z dvoch ich vynálezcov v odlišnej továrni a za použitia rôznych postupov.
Tyčinky Mars dostali svoje meno po manželoch Marsových, ktorí v roku 1911 založili spoločnosť Mars. Tradícia značky siaha až do roku 1932, kedy syn zakladateľov Forrest Mars presunul časť výroby do Veľkej Británie a začal tu túto cukrovinku vyrábať.
Biela čokoláda: Kontroverzný variant
Bielu čokoládu poznáme ako sladkú, krémovú pochúťku, ktorá sa líši od tradičnej tmavej čokolády. Biela čokoláda je obľúbenou prísadou, ktorú si mnohí z nás vychutnávajú. Na rozdiel od tmavej či mliečnej čokolády, biela čokoláda obsahuje kakaové maslo, cukor a mliečne zložky, avšak neobsahuje kakaový prášok, čo jej dodáva jedinečnú chuť a krémovú textúru.
Biela čokoláda sa prvýkrát objavila v 30. rokoch 20. storočia a bola vyvinutá ako spôsob, ako využiť kakaové maslo, ktorý sa zvyčajne vyhadzoval. Hoci nie je považovaná za „skutočnú“ čokoládu v tradičnom zmysle, stala sa rýchlo obľúbenou alternatívou pre tých, ktorí neoblubujú horkú chuť tmavej čokolády.
Biela čokoláda sa vyznačuje svojou jemnosťou a sladkosťou. Je tiež známa svojou schopnosťou kombinovať sa so širokým spektrom prísad, od ovocia po orechy.
Prvá tabuľka bielej čokolády sa objavila okolo roku 1930. Firma Nestlé, ktorá je jedným z najväčších výrobcov čokolády na svete, bola tou, ktorá túto novinku predstavila.
Biela čokoláda je založená na kakaovom masle, ktoré tvorí od 18 do 30 % jej obsahu. Na rozdiel od hnedých čokolád neobsahuje kakaový prášok ani kakaové bôby. Prvá komerčná biela čokoláda bola uvedená na trh v roku 1937. Jej vznik je spojený s využitím nadbytku kakaového masla alebo mliečneho prášku.
Zloženie a chuť
Bielu čokoládu tvoria tri hlavné zložky:
- Kakaové maslo: Je to esenciálna časť bielej čokolády. Má jemnú chuť a krémovú konzistenciu, ktorá sa v ústach rýchlo topí.
- Mliečny základ: Biela čokoláda obsahuje sušené mlieko alebo mliečny prášok. To jej dodáva sladkosť a krémovosť.
- Cukor a príchute: Kakaové maslo a mliečny základ sa miešajú s cukrom a príchuťami, ako je vanilka. Tým vzniká charakteristická chuť bielej čokolády.
Aj biela čokoláda obsahuje antioxidanty. Ide hlavne o antioxidanty, ktoré pomáhajú bojovať proti voľným radikálom a chránia bunky pred škodlivými vplyvmi. Takže, ak si občas doprajete kúsok bielej čokolády, môžete si užiť aj tieto pozitívne aspekty! Biela čokolád ale taktiež významným zdrojom Vápnika.
Biela čokoláda má svoj vlastný deň! Medzinárodný deň bielej čokolády sa slávi 22. septembra. Hoci je tento sviatok viac známy v USA, môžete si ho aj vy poznačiť do kalendára a dopriať si v ten deň dostatok tejto sladkej pochúťky.
Čokoláda v Československu
História čokolády na našom území je tiež bohatá.
Spoločnosť založená r. 1887 v časti Pavlovičky v Olomouci. Patrila k 6 najväčším miestnym producentom čokolády.
V roku 1910 bola založená v stredočeskom Kácove spoločnosť na výrobu cukroviniek, tzv. „osvěženek“, aromatických pastiliek a eukalyptových cukríkov ako prostriedkov proti kašľu a chrapotu.
Továreň bola založená v roku 1896 ako filiálka firmy Franza Stollwercka z Kolína nad Rýnom v Bratislavskej Rači.
Spoločnosť založená r. 1901 Švajčiarom Philippom Suchardom.
Národný podnik založený v r. 1949 zlúčením 6 závodov, medzi inými aj sudetonemeckým závodom rodiny Kneislovcov v Holešoviciach.
Továreň na kávové surogáty, čokoládu a slad v stredných Čechách založil r. 1869 Jan Pavel Szalatnay.
Spoločnosť s továrňou vo Vokoviciach pri Prahe vznikla v r. 1903.
Orion, továrny načokoládu, a. Založená r. 1897 v Královských Vinohradoch pri Prahe rodinou Maršnerovcov. Názov Orion bol zakotvený r. 1924.
Adolf Fischer založil v Trnave r. 1906 spoločnosť Fischer. V 30. rokoch sa rodinný podnik zadĺžil, na čo bol prevzatý Dunajskou bankou Bratislava, ktorá mu dala meno Figaro. V r. 1956 sa zlúčil s Bratislavským Stollwerckom do spoločného n. p.
Spoločnosť založená r. 1918 v Kutnej Hore. Jej najznámejším produktom bola tabuľková čokoláda Lidka.
Jak se Vyrábí Čokoláda? Celý Výrobní Proces od Kakaovníku po Tabulku a Tajemství chuti!
V súčasnej dobe by sa mohlo zdať, že čokoláda je už všednou záležitosťou. To ale vôbec neplatí. Čokoláda je zaujímavým produktom, ktorý je zahalený mýty a tajomstvom. V malej množstve je pre naše telo priaznivá. Znižuje krvný tlak a obsahuje flavanoidy - významné antioxidanty. To, prečo ju ľudia v minulosti považovali za neobyčajnú, mohlo byť aj kvôr jej vlastnostiam ako povzbudzovanie činnosti mozgu či zabraňovanie pocitu únavy. Čokoláda patrí medzi najznámejšie pochúťky, na ktorej si pochutnávajú všetky generácie.
Trvalo však viac ako 1 000 rokov vývoja a inovácií, kým sa čokoláda zmenila z primitívneho nápoja známeho Mayom a Aztékom v Amerike na potravinu, ktorá vzrušuje a prebúdza naše chuťové poháriky. Vývoj čokoládového priemyslu sa však ani zďaleka neskončil, každý rok pribúdajú nové čokoládové výrobky a nové prísady, ktoré robia konzumáciu čokolády ešte opojnejšou.
