Slovensko patrí medzi krajiny s jednými z najvyšších cien chleba a pečiva v porovnaní s okolitými štátmi. V čase, keď potraviny predstavujú značnú časť výdavkov domácností, spotrebitelia citlivo reagujú na akékoľvek zmeny v cenách, gramáži a kvalite výrobkov. Tento článok sa zameriava na porovnanie cien chleba v európskych krajinách, analyzuje faktory, ktoré ovplyvňujú cenu chleba na Slovensku, a skúma vývoj cien a očakávania do budúcnosti.
Aktuálne ceny a porovnanie s minulosťou
V súčasnosti sa najnižšie ceny chleba v niektorých reťazcoch pohybujú okolo 1,6 eura za kilogram. Medziročne chlieb zdražel o 18 percent, pričom cena kilogramového bochníka sa pohybuje od 1,69 eura za obyčajný konzumný chlieb po 4,5 eura za špeciálne chleby. Základný kilogramový chlieb stojí v priemere 2,33 eura.
Za posledné dva roky chlieb na Slovensku citeľne zdražel. Vlani v rovnakom období stál približne 1,80 eura, čo je o 50 centov menej ako dnes. Predvlani bol rozdiel takmer jedno euro. V roku 2021 by si za cenu jedného dnešného bochníka chleba mohli ľudia kúpiť bochník a pol. To poukazuje na výrazný nárast cien v relatívne krátkom časovom období.
Cena rožkov a ich gramáž
Cena rožkov sa pohybuje od 13 do 15 centov, pričom v akciách sa dajú nájsť aj za 12 centov. Zákazníci sa však sťažujú, že rožky sú ľahšie ako by mali byť. Diskusie o gramáži rožkov sa objavujú vždy, keď dochádza k rozkolísaniu cien a na trhu sa predávajú rožky rôznej hmotnosti. Dnes sa niekde predávajú 50-gramové rožky, inde 40-gramové, pričom cena je rovnaká - 13 až 15 centov.
Podľa Tatiany Lopúchovej, ktorá má malú pekáreň v Senici, zákazníkov prednostne zaujíma cena, a nie hmotnosť rožkov. Pekár Slavomír Moravčík z Lippeku Liptovský Mikuláš uviedol, že pečú také rožky, aké si obchody a ostatní odberatelia objednajú. Polovicu z ich produkcie tvoria 50-gramové rožky a druhú polovicu 40- a 60-gramové rožky.
V najväčšej priemyselnej pekárni na Slovensku v košickom Vamexe denne upečú 250-tisíc rožkov, z čoho prim hrá 50-gramový biely tukový rožok. Podľa Krajčoviča je na obchodnom rozhodnutí každého obchodníka, akú gramáž rožkov ponúka, aby dokázal splniť cenové a kvalitatívne požiadavky svojho zákazníka. Najpredávanejší je 50-gramový rožok.
Faktory ovplyvňujúce cenu chleba
Cena chleba je ovplyvnená viacerými faktormi, ktoré je dôležité zohľadniť pri analýze trhu:
- Cena obilia: Obilie tvorí približne jednu štvrtinu ceny chleba. Cena pšenice na burzách citeľne klesla a žatva vyzerá sľubne, čo by teoreticky malo viesť k zníženiu cien chleba.
- Energie: Výsledok energokrízy a drahých obilnín pre vojnu na Ukrajine mal významný dopad na ceny chleba. Dnes sa však situácia stabilizuje.
- Ľudská práca: Mzdy zamestnancov v pekárňach sú ďalším dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje cenu chleba.
- Kompenzácia odvodov: Podľa Milana Lapšanského zo Zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov Slovenska kompenzácia odvodov (39 miliónov eur) výrazne prispeje k spomaleniu rastu odbytových cien chleba a pečiva. Podľa neho je priestor pre zlacnenie chleba výrazný, rádovo v desiatkach percent.
Vývoj cien a očakávania
Chlieb na Slovensku zdražoval od januára každý mesiac. Pekári nevylučujú, že zdražovanie bude pokračovať, ale už by nemalo byť rapídne. Náklady síce klesli, no podľa pekárov stále nie na úroveň minulých rokov.
Zníženie DPH a potenciálny dopad
Vláda Roberta Fica avizovala zníženie DPH na základné potraviny vrátane chleba od januára 2025 z 10 % na 5 %. Premiér aj minister pôdohospodárstva sú presvedčení, že ak sa premietne vyššia 23-percentná DPH do ceny tovarov a služieb, potom by cena konzumného chleba, kde klesne DPH z 10 na 5 percent, mala klesnúť.
Porovnanie cien v okolitých krajinách
V porovnaní s okolitými krajinami patrí Slovensko medzi krajiny s najvyššími cenami chleba a pečiva. Slovensko patrí do prvej štvorky európskych krajín, kde chlieb zdražel najvýraznejšie. Slovensko má tretiu najvyššiu infláciu v eurozóne, čo prispieva k rastu cien základných potravín. Analytici predpokladajú, že v budúcom roku Slovákov čaká miernejší rast cien potravín.
V Maďarsku stojí chlieb podobne ako na Slovensku, v Česku okolo 1,6 eura.
Potraviny a nealkoholické nápoje na Slovensku patria k tým najlacnejším v rámci Európskej únie. Poukázala na to Poštová banka, ktorá vychádza z najnovších údajov, ktoré vydal Eurostat za rok 2016. V Českej republike a Maďarsku sú na cenovkách potravín v priemere o 9 % nižšie sumy ako u nás. "V Poľsku sú dokonca potraviny a nealkoholické nápoje až o 30 % lacnejšie ako u nás. To sú dôvody, pre ktoré Slováci z pohraničných oblastí chodia potraviny kupovať do susedných štátov, kde nakúpia lacnejšie ako doma. Celkovo sú však potraviny v Európskej únii približne o 13 % drahšie ako na Slovensku a v eurozóne o 21 %. V rámci celej únie by sa najťažšie našincom nakupovalo v Dánsku, keďže v tamojších obchodoch sú cenovky na potravinách až o 68 % vyššie ako u nás, potom na Islande o 66 % a vo Švédsku, kde sú ceny vyššie o 43 %. Z cenového hľadiska sa najviac oplatí nakupovať v Poľsku.
Najvýraznejší cenový rozdiel oproti slovenským obchodom je pri cenách olejov a tukov, ktoré sú nižšie až o 42 % ako u nás. Poštová banka zároveň upozorňuje, že pri cezhraničných nákupoch ale treba mať na pamäti cestovné náklady a vplyv menových kurzov na našu peňaženku.
Potraviny v súčasnosti výraznejšie zdražujú, a to nielen u nás, ale aj v iných európskych krajinách. Nárast cien je podľa analytikov spôsobený vyššími cenami agrokomodít na svetových trhoch. Viacerí európski chovatelia totiž v predchádzajúcich rokoch v súvislosti s „mliečnou krízou“ znižovali počty hovädzieho dobytka. To sa aktuálne odráža na nedostatku mlieka a tlačí jeho ceny nahor.
| Krajina | Index (Slovensko = 100) |
|---|---|
| Dánsko | 168 |
| Island | 166 |
| Švédsko | 143 |
| Poľsko | 70 |
Väčšina Slovákov ostane prekvapená. Naozaj je u nás tak lacno? Keď sa vyberieme na nákupy k susedom do Čiech, Maďarska alebo Poľska, rozdiely v cenách sú poriadne. „Potraviny a nápoje v slovenských obchodoch sú najdrahšie v porovnaní s krajinami V4. V Českej republike a Maďarsku nájdeme na cenovkách potravín približne o desatinu nižšie sumy ako u nás. A v Poľsku sú potraviny a nealkoholické nápoje až o 30 % lacnejšie ako u nás," konštatuje Glasová.
Náš tip: Za čím sa oplatí vycestovať za hranice?
- Poľsko: Najväčšie cenové rozdiely oproti slovenským obchodom sú pri cenách olejov a tukov. Oplatí sa teda ísť na poľské maslo. Lacnejšie vyjde aj chlieb, pečivo, ryby, mlieko, syry, vajcia a mnohé ďalšie potraviny.
- Maďarsko: Ušetríte na nákupe nealko nápojov, no aj oleja, tukov, chleba a pečiva. Ovocie a zelenina je o 10 % lacnejšie ako u nás.
- Česko: Oplatí sa vám kúpiť mlieko a mliečne výrobky, oleje a tuky, no aj ovocie a zeleninu.
Ukrajina a ceny potravín
Ukrajina zaznamenáva už niekoľko mesiacov po sebe neúprosný rast cien väčšiny produktov a potravín. Najviac zdraželi za sledované obdobie rokov 2023/24 základné produkty, tj. U mäsa a mäsových výrobkov najviac zdražela hovädzia produkcia. Jedným z hlavných dôvodov rastu cien potravín bola nižšia úroda v roku 2024 v dôsledku abnormálne vysokých teplôt a sucha. Menší objem ponuky na trhu vyvolal rast cien. Z cenových dôvodov začalo 44 % Ukrajincov častejšie nakupovať najlacnejšie produkty a venovať menej pozornosti ich kvalite. Téměř polovina Ukrajinců šetří na potravinách.
6. 12. Najviac zdraželo ovocie - o 109,8 %, nealkoholické nápoje zdraželi o 50,8 %, najmenej olej (okrem olivového oleja) - o 6,7 %. Tucet vajec stojí 80 hrivien (48 Kč), maslo 200g stojí 100 - 120 hrivien (66 Kč), fermentovaný syr 350g stojí 85 hrivien (51 Kč). Inflácia nabírá na síle již tři roky a letos se zvýšila v průměru o 10 %.
Poptávka po skleníkových okurkách a rajčatech na Ukrajině zůstává vysoká a tento trend se zesiluje zejména v zimním období, kdy je nabídka zeleniny z polí výrazně snížena. Nárůst nákladů na energie a problémy s vytápěním skleníků ovlivňují náklady na pěstování skleníkových plodin, což ovlivňuje konečné ceny. Obchodníci uvádějí, že ceny skleníkových rajčat ve velkoobchodech a tržnicích dosahují v průměru 110 hřiven za kg (66 Kč), což je o 70 % více než v loňském roce. Průměrná cena skleníkových okurek je 93 hřiven za kg (56 Kč). Na trhu je domácí i dovážená zelenina. Kvůli nedostatku místních produktů se však zvyšuje podíl dovozu, zejména z Turecka.
Profesionálny pekár: Slováci pečivo milujú, kvalitný chlieb však len tak nenájdeš
Extrémny nárast cien pšenice, ale aj energií a ďalších vstupných produktov spôsobí, že súčasné odbytové ceny budú neudržateľné. Slovenský zväz pekárov, cukrárov a cestovinárov upozorňuje, že výrobné náklady na produkciu pečiva rastú tak extrémne, že odbytové ceny svojich výrobkov zo začiatku roka nedokážu udržať. Pravdepodobne sa chystá veľká vlna zdražovania v tomto odvetví, keďže nárast cien pšenice a energií je skokovitý. Predseda predstavenstva zväzu tvrdí, že ceny vstupných komodít stúpajú každým dňom, pšenica za posledných niekoľko týždňov zdražela o tretinu. „To, čoho sme sa obávali, sa v týchto dňoch stáva realitou. Potom, čo pekári museli po prvýkrát v histórii začať roka 2022 pristúpiť k uzatváraniu len dvoj- či trojmesačných zmlúv oproti predchádzajúcim ročným kontraktom, ide o ďalšie zhoršenie situácie v sektore. Rusko a Ukrajina pritom dodávajú celkovo tretinu pšenice na svetový trh. Spoločne zabezpečujú aj viac ako polovicu objemu svetovej produkcie slnečnicového oleja. „Škody, ktoré tým spôsobil, sa teraz odzrkadľujú v rýchlom zvyšovaní odbytových cien. Treba však zdôrazniť, že ceny chleba a pečiva na pultoch obsahujú nemalé obchodné prirážky obchodných reťazcov, ktoré pekári nemajú možnosť ovplyvniť. O situácii v sektore a nutnosti úpravy odbytových cien ich už pekári priebežne informujú. Pod ekonomicky oprávnené náklady jednoducho nebudú schopní chlieb a pečivo dodávať. SZPCC združuje výrobcov z celého Slovenska. Má takmer 500 členov od SZČO až po veľké pekárne vo všetkých regiónoch Slovenska.
Eskalácia krízy na Ukrajine začína dvíhať ceny pšenice, z ktorej sa vyrába chlieb či ďalšie pekárenské výrobky. Ukrajina totiž patrí k najväčším exportérom pšenice na svete. „Pšenica zareagovala na ukrajinský konflikt najcitlivejšie a od začiatku roka zdražela na svetových komoditných trhoch o 12 percent. Už sa objavujú predpovede, že export z tejto krajiny by mohol poklesnúť až o desať percent,“ hovorí analytik spoločnosti Colosseum Boris Tomčiak. „Na cene pečiva v obchodoch by sa zdraženie pšenice v posledných týždňoch nemalo zatiaľ prejaviť. V minulom roku pšenica značne zlacnela a pekárne toto zlacnenie ešte nepremietli v plnej miere do svojich produktov. Ukrajina aktuálne produkuje 22 miliónov z globálnych 712 miliónov ton pšenice, čo predstavuje zhruba tri percentná z celosvetovej produkcie. „Ale exportuje takmer polovicu, teda 10 miliónov ton zo svojej produkcie. Pokles exportu z Ukrajiny by mal dosah predovšetkým na európske krajiny, ktoré by narýchlo museli pšenicu nakupovať inde za menej výhodných podmienok. Ceny chleba môžu narásť aj z dôvodu zvýšenia cien ropy. Potraviny je totiž potrebné aj prepraviť.
