Buľvový zeler je klasickou súčasťou koreňovej zeleniny na prípravu polievok a dusených jedál.
Okrem toho sa aromatický buľvový zeler s obľubou používa ako korenie pre slané jedlá a šaláty.
Buľvový zeler má pomerne korenistú a zemitú chuť.
Hoci buľvový zeler poznáme skôr ako súčasť zeleniny do polievok, pokojne ho môžete konzumovať aj surový.
Malé buľvy sú pritom často krehkejšie a menej vláknité.
Predtým ako použijete buľvový zeler na prípravu receptu, určite ho olúpte.
Najprv buľvu dôkladne omyte pod tečúcou vodou a potom ostrým nožom odrežte vrchnú časť s listmi.
Po dôkladnom očistení a olúpaní nakrájajte buľvový zeler na kúsky požadovanej veľkosti.
V závislosti od receptu môže ísť o plátky, pásiky alebo kocky.
V dôsledku reakcie s kyslíkom sa u niektorých druhov zeleru svetlá dužina koreňa rýchlo sfarbí po nakrájaní alebo pri varení nahnedo.
Ak si chcete túto koreňovú zeleninu uvariť, stačí ju po olúpaní a nakrájaní na kúsky vložiť do studenej vody a priviesť ju k varu.
Buľvový zeler varte dostatočne dlho, ale dajte pozor, aby sa nezačal rozpadať.
Buľva vcelku sa uvarí približne po 50 minútach.
Do rozmanitých chuťovo výrazných receptov sa hodí nielen dužina buľvového zeleru, ale ako korenie možno použiť aj vňať.
Výrazná chuť vynikne nielen v polievkach, ale aj v omáčkach a marinádach.
Vňať pritom stačí umyť, osušiť, potom nakrájať nadrobno a okoreniť ňou jedlo podľa chuti.
Pestovanie buľvového zeleru
Zeler vyžaduje hlinité, stredne ťažké pôdy s vysokým obsahom organickej hmoty a dobrou zásobou vápnika.
Na ľahších pôdach pestujeme listový a stopkový zeler, buľvový zeler pre uskladnenie radšej na pôdach ťažších.
Vzhľadom k vysokej produkcii organickej hmoty má zeler vysoké nároky na pravidelné zásobenie vodou a prihnojovanie dusíkom.
Dôležitá je zálievka pri výsadbe a v druhej polovici vegetácie pri rastení buľvy.
Pestujeme z predpestovanej sadby.
Vysievame vo februári do skleníkov a predpestujeme pri teplotách 15 - 20°C.
Nižšie teploty môžu byť príčinou vybiehania do kvetu.
Vysádzame v polovici mája.
Zalievame menej často väčšími dávkami vody.
Zeler stopkový i listový majú kratšiu vegetačnú dobu a preto ich môžeme vysádzať neskoršie ako zeler buľvový a do užšieho sponu (40 x 30cm).
