Pôvodne učiteľ matematiky Ján Komár sa k poľnohospodárstvu dostal na začiatku 90. rokov už ako 40-ročný.
Oživil tak rodinnú tradíciu hospodárenia, ktorá siaha až do 18. storočia.
Začínal s malou výmerou, ktorá dnes narástla na 750 hektárov.
Zemiaky ako nosný pilier podnikania
Nosným pilierom podnikania sú zemiaky, ktoré tvoria až 90% tržieb podniku.
„V zemiakarstve sa bez ľudí momentálne nezaobídeme.
Prakticky od začiatku svojho hospodárenia som sa dostal do špirály pestovania zemiakov.
Postupne sa výmera zemiakov zvyšovala a posledných 7-8 rokov sa nám darí udržiavať ich výmeru na 250 ha.
Pestujeme aj sadby.
Je to už asi aj 20 rokov dozadu, keď som začal množiť sám pre seba.
Výhody to má také, že sa nemôžem hnevať na dodávateľa sadby, lebo si ju urobím sám.
So sadbou som začal preto, lebo som ju kupoval každý rok na približne polovicu výmery.
Zvyšok som sadil s farmárskym sadivom - jednoročným, prípadne dvojročným.
Náročnosť zemiakarstva na pracovnú silu a budúcnosť technológií
Zemiakarstvo je náročné na pracovnú silu.
Aktuálne máme 50 zamestnancov.
Približne 10 zamestnancov robí na mechanizačnom pracovisku v Prešove.
Na starosti majú ošetrovanie porastov a celkovo prácu na poliach.
V zemiakarstve sa bez ľudí nezaobídeme.
Preto zemiaky aj mnoho firiem nerobí.
Musíte zamestnať veľký počet zamestnancov.
Jednoducho ten ľudský faktor pri triedení a finalizácii je zatiaľ nezastupiteľný.
Objavujú sa nové technológie, ktoré by človeka mohli suplovať, ale sú to len stroje, ktoré majú ešte svoje slabiny.
Ja verím, že to raz nastane.
Hypoteticky, ak by sme do zberu zemiakov dostali technológiu - robotickú ruku, ktorá zemiak tak ako ľudská ruka uchopí zo zeme, vyhodnotí, do ktorej kategórie zemiak patrí a následne ho tam uloží, tak by to bolo vynikajúce.
Nové technológie sú už na takýto spôsob zberu vyvinuté, len potrvá istý čas, kým sa dostanú do praxe za akceptovateľnú cenu.
Dnes to klasický zberový stroj realizuje cez systém prútových pásov a rôznych rozdružovadiel.
Zemiak sa tým doslova obúcha možno aj 100 - 150-krát.
Ja teda verím, že sa tak raz udeje a zemiak tak bude veľmi šetrne vybratý zo zeme sofistikovanými strojmi.
Budúcnosť robotického poľnohospodárstva je tu
Sklady, technológie a dotačná politika
Sklady sú s kapacitou 10-tisíc ton.
Sú to staré priestory, ktoré sa ale podarilo rozšíriť a vieme do nich naložiť ešte ďalších 1500 ton produkcie.
Momentálne sa už v našich priestoroch nevieme technologicky rozšíriť.
Mohli by sme sa ešte zväčšiť, ale určite nemám v pláne budovať gigantickú firmu.
Vedeli by sme využiť výkonnejšie linky a fungovať efektívnejšie.
V rámci areálu máme ešte priestor na vybudovanie ďalšej haly, kde by sa práve takáto moderná linka dala umiestniť.
Ale musím byť aj kritický.
Do roku 2005 boli rozvojové projekty tiež dotované a vtedy som stihol zemiakareň vybaviť modernou technológiou.
Ten systém poskytovania pomoci sa mi vtedy veľmi páčil.
Nebolo to tak administratívne náročné ako dnes.
Podali sme žiadosti a kto spĺňal základné podmienky, napríklad nemal nedoplatky a pod., získal podporu.
Ak sa zistilo, že žiadatelia žiadajú viac, ako je možné z balíka podpory rozdeliť, tak sa percento podpory každému žiadateľovi rovnako znížilo.
Ani tých 50% podpory z hodnoty projektu, ktoré dnes hypoteticky môžeme dostať, nemá len samé výhody.
Výškou podpory sú často subjekty zvádzané k premršteným investíciám.
Firmy majú veľké oči a stáva sa, že to „prepísknu“.
Potom nedokážu splácať úvery a následne krachujú.
Podstatným problémom však je veľká nespravodlivosť v rovnocennom prístupe podnikov k týmto dotačným zdrojom.
My sme za posledných 19 rokov nezískali ani euro.
Podiel priamych platieb na tržbách nášho podniku je na úrovni 6-9 %.
Podali sme 7-8 projektov, no neúspešne.
Technologický rozvoj sme tak riešili výlučne z vlastných zdrojov.
Pestovanie a klimatické výzvy
Hospodárime v Karpatskej kotline a tu sa v kľúčových obdobiach nejaké zrážky väčšinou vyskytnú.
Mávame problém so žatvami, kedy nám zvykne často zapršať.
Na jednej strane sa vtedy teším, že zemiaky dostávajú vodu, ale zároveň som nešťastný zo zberu obilia.
Prestal som pestovať potravinárske pšenice, pretože to bolo mimoriadne náročné a hlavne rizikové.
Venujem sa výlučne produkcii kŕmnych odrôd.
Sladovnícky jačmeň sa snažíme zberať vtedy, akonáhle je to možné, aby sme predišli znehodnoteniu.
Význam odbytových organizácií
Vo Vašom odvetví sa veľa hovorí najmä o spájaní síl do odbytových organizácií.
Som vnútorne hlboko presvedčený, že odbytovky sú pre ekonomický úspech poľnohospodárskych subjektov veľmi dôležité.
Do Zemiakarského obchodného družstva som vstúpil ešte v roku 2000, doteraz som tam a odbytujem.
Je to obrovská pomoc.
V tých rokoch družstvo zásobovalo veľký obchodný reťazec, kam sme dodávali 12,5 tisíc ton zemiakov ročne.
Potom však prišli ďalšie obchodné reťazce a naša produkcia sa prerozdelila.
Neviem, prečo na Slovensku firmy nevyužívajú obrovské výhody odbytoviek.
My na východe Slovenska máme vytvorené odbytové družstvo pre olejniny i obilniny.
Nie je nás tam príliš veľa, ale ja si to veľmi pochvaľujem, pretože nemám žiadne starosti s odbytom našich produktov.
Napríklad v rámci obilninárskej organizácie spolupracujeme s pivovarom vo Veľkom Šariši.
V predošlom roku sme dodali spoločne 5-tisíc ton sladovníckeho jačmeňa za veľmi dobrú cenu, takže to má jednoznačné výhody.
Odbytovka dokáže vybojovať na veľký objem produktu výbornú cenu, na druhej strane sa tu vytvárajú stabilné dodávateľsko - odberateľské vzťahy, ktoré sú pre producenta istotou, kde svoju produkciu umiestni.
Inšpirácia z regiónu
Pred tridsiatimi rokmi ich okolie nepoznalo, dnes sú známi producenti zemiakov, ale aj mrkvy, cibule.
Michal Szalay začínal v roku 1992 na 3,5 hektára pôdy, ktorú získal v reštitúcii.
Dnes hospodári na ploche 1 000 hektárov, je členom organizácie výrobcov Plody zeme a zásobuje obchodné siete.
Ján Komár bol učiteľom deskriptívy na stavebnej priemyslovke v Prešove.
Obaja dedovia boli roľníci, on ako učiteľ rád záhradkárčil.
Keď starým rodičom vrátili pár hektárov pôdy, skúšal rozbehnúť záhradníctvo.
To, ktoré sprivatizovali v Prešove, sa dostalo do problémov a ponúkli mu na prenájom 25 hektárov pôdy.
Dnes hospodári na 800 hektároch, zemiaky pestuje na 240 hektároch, čo je polovica z výmery v okrese Prešov.
Perspektíva podnikania v zemiakarstve
Prečo vlastne odišli od zemiakov?
Komár dáva zaujímavé vysvetlenie.
„Bola to plodina náročná na ľudskú prácu, najmä pri pozberovej úprave.
Keď sa rozpadli v dôsledku privatizácie obchodu tradičné odberateľské siete, sústredili sa v družstvách na pestovanie obilnín, repky.
Vraví, že k modernému pestovaniu zemiakov ho vlastne nakriatli obchodníci.
„Žiadali, aby som investoval do balenia zemiakov.
Na východe, kde ľudia kvôli nižším zárobkom hľadeli na cenu, sa mi to zdalo predčasné, lenže práve finalizácia a prechod na čoraz menšie spotrebiteľské balenie a prané zemiaky sa ukázali ako perspektíva zemiakarského biznisu.“
Komárova farma dnes zamestnáva podobne ako Szalayova do 50 ľudí.
Komár dáva prácu aj Rómom.
Ak sa má zemiakarstvo stať moderným odvetvím poľnohospodárstva, potom je dôležité nerozdeľovať podpory plošne na pôdu, ale investovať peniaze do vertikály, teda do triedenia, prania, balenia zemiakov.
Tam je podľa Komára ukrytá pridaná hodnota.
„Keď sa postarám o finalizáciu zemiakov, dostanem sa k tržbám, ktoré pokryjú aj pestovanie.
Komár dodáva, že malí farmári nemajú peniaze na drahú triediacu, praciu či baliacu techniku.
Práve preto sa musia združovať.
Sám je členom Zemiakarského odbytového družstva.
Zemiaky som kúpila v Metre 25kg vo vreci a boli výbornej chuti, žlté, nepoškodené,aj veľkosťou akurát.
Najhoršie zemiaky aké som v živote kúpil, zrejme zabalili vytriedený odpad, zhnité, s dierovcami, zelené, nepravidelné tvary, potom, že sa slovenské výrobky nepredávajú, hanba slov. potravinári!!! kúpené v Kauflande, v nepriehladnom sáčku, aby nebolo vidieť ten odpad, vhodný akurát na odchov zvierat a nie ľudí.
Najlepšie zemiaky sú francúzske!
Dnes som kúpila dvojkilové balenie Vašich zemiakov, hnus, vytriedili tam všetok odpad, ktorý by nežrali ani prasce, škoda, že nemám kde poslať foto tých zemiakov.
A to som si povedala, že nie je nad naše slovenské zemiaky, treba podporovať našu výrobu a veľmi som sa sklamala.
Zemiaky katastrofa - všetky zlé, s čiernymi podkožnými fľakmi - nejaká hniloba.
Niekolko krat som uz kupila od tejto znacky zemiaky , a vzdy boli bud zelene, prerezane, zhnite alebo chrobacne , predstavte si ze si kupite 2 kila zemiakov a polovicku musite vyhodit lebo su presne take !!!
Tiež chcem pochváliť zemiaky,sú z nich výborné chrumkavé hranolky.
Fakt také treba hľadať, len neviem v ktorom obchode sme ich kúpili, budem musieť znovu hľadať.
Výborné zemiaky, už dlho sme také nejedli.
