Kvaka kedysi patrila k základným plodinám, ktoré babičky pestovali v záhradkách, skladovali a pripravovali ju na rôzne spôsoby. Neskôr ju z našich záhrad a kuchýň vytlačili zemiaky, avšak je čas vrátiť ju na stôl, pretože obsahuje množstvo cenných živín. Táto koreňová zelenina, známa aj ako turín alebo runkla, má dlhú históriu a jej pestovanie siaha až do stredoveku, pričom niektoré zdroje uvádzajú, že sa pestovala už pred 4 000 rokmi na Blízkom východe. Podľa všetkého vznikla skrížením divej kapusty a repy, prípadne kalerábu a repy.
Kvaka nie je náročná na pestovanie, jediné, čo neznesie, je dlhodobé sucho. Semená kvaky sa vysievajú v apríli alebo v máji, s dostatočným priestorom 40 cm od seba. Na zber býva pripravená v septembri a októbri, pričom výhodou je, že môže zostať v pôde až do decembra. Počas rastu je potrebné záhony pravidelne okopávať a zbavovať buriny, pričom pomôže aj mulčovanie. Vďaka veľkému množstvu antioxidačných zlúčenín pôsobí kvaka preventívne proti rakovine, pričom glukozinoláty - zlúčeniny obsahujúce síru - spomaľujú rast rakoviny.
Kvaka je výbornou alternatívou k zemiakom, najmä ak chcete schudnúť alebo máte cukrovku, pretože obsahuje menej sacharidov, ktoré sa rozkladajú na jednoduché cukry. Je cenná aj pre tých, ktorí nejedia mäso, pretože obsahuje kompletný proteín, ktorý je v rastlinnej strave veľmi cenný. Rovnako ako iná kapustová zelenina, aj kvaka má prirodzene vysoký obsah vlákniny, ktorá zlepšuje trávenie, zvyšuje objem stolice a podporuje vylučovanie.
Táto zelenina je zásobárňou niekoľkých dôležitých minerálov, ako je zinok, vápnik, horčík, mangán a fosfor. Draslík v kvake je dôležitý pre správnu funkciu všetkých buniek, tkanív a orgánov v ľudskom tele a je tiež elektrolytom. Kvaka obsahuje značné množstvo vitamínu C, ktorý je mimoriadne dôležitý pre stimuláciu imunitného systému, a tiež vitamínu B6, ktorý sa podieľa na produkcii hormónov v mozgu a je účinný pri liečbe porúch nálady a určitých mozgových ochorení.
Nutričné hodnoty a účinky kvaky
Kvaka je bohatá na vitamíny a minerály, čo ju robí cennou súčasťou vyváženej stravy. Jej priaznivé účinky na zdravie sú rôznorodé:
- Prevencia rakoviny: Vďaka obsahu antioxidantov a glukozinolátov.
- Podpora pri chudnutí a diabetu: Nízky obsah sacharidov a nízky glykemický index.
- Rastlinný proteín: Cenný zdroj pre vegetariánov a vegánov.
- Podpora trávenia: Vysoký obsah vlákniny.
- Zdroj minerálov: Zinok, vápnik, horčík, mangán, fosfor, draslík.
- Posilnenie imunity: Vysoký obsah vitamínu C.
- Podpora nervového systému: Obsah vitamínu B6.
| Nutričná hodnota | Množstvo |
|---|---|
| Vitamín C | 25 mg |
| Vitamín E | 0.3 mg |
| Vitamíny skupiny B | Stopy |
| Vápnik | 45 mg |
| Draslík | 305 mg |
| Fosfor | 35 mg |
| Vláknina | 3 g |
Využitie kvaky v kuchyni
Kvaka má široké využitie v kuchyni a je rovnako všestranná ako zemiaky. Môže sa pripraviť na všetky "zemiakové" spôsoby, ale môžete ju jesť aj surovú. Menšie buľvy sa konzumujú podobne ako reďkovky, väčšie je potrebné olúpať. Surová kvaka je krehká, pikantná a môže pripomínať chuťou reďkovku alebo kaleráb. Skvelo sa hodí ako príloha, do šalátov, polievok, alebo pečená na olivovom oleji. Môžete ju kombinovať s kuskusom, tekvicou, cviklou či cesnakom. Pri pečení ju môžete dochutiť medom alebo balzamikovým octom pre intenzívnejšiu chuť.
Recepty s kvakou
Pečené plátky kvaky: Rúru predhrejte na 190 °C. Ošúpte a nakrájajte kvaku priečne na kolieska s hrúbkou asi 13 mm. Do veľkej misy dajte olej a vmiešajte polovicu parmezánu, cesnak, nasekaný tymian, soľ a korenie. Plátky kvaky navrstvite do zapekacej misy tak, aby stáli - nie ležali. Mali by byť dostatočne natesno, aby zostali vzpriamené. Zalejte ich zeleninovým vývarom. Odstráňte fóliu, posypte zvyšným parmezánom a pečte ešte 5 až 10 minút, aby sa syr roztopil.
Kvaková kaša: Nakrájanú kvaku uvarte so štipkou soli do mäkka - trvá to asi 30 až 40 minút. Sceďte a kvaku vráťte do hrnca. Ak treba, ešte kvaku naparte nad vriacou vodou a potom roztlačte na kašu. Zemiakové pyré môžete obohatiť pridaním varenej kvaky, ktorá mu dodá jemnú sladkastú chuť.
Kvaka v polievke: Kvaka sa často pridáva do hustých zimných polievok, kde zlepšuje textúru a dodáva jedlu sladkú chuť. Recept na krémovú polievku z kvaky: V hrnci na rozohriatom oleji orestujeme pokrájanú cibuľu a pór. Časť cibuľky necháme bokom na dozdobenie polievky. Neskôr pridáme pokrájanú kvaku a petržlen, chvíľku orestujeme, zalejeme vodou a zakryté dusíme asi 20 minút. Po uvarení pridáme na drobno nakrájaný cesnak, oregano a polievku rozmixujeme. Hotovú polievku dochutíme zeleninovým vývarom.
Gratinovaná kvaka: Nakrájanú kvaku zapečte s mliekom a syrom ako gratinovanú prílohu - vynikajúca alternatíva ku zemiakom.
Nakladaná kvaka: Plátky kvaky naložte do octového nálevu s korením, čím získate chutnú kyslú pochúťku vhodnú na chlieb alebo ako prílohu.
Pečená plnená morka s brusnicovou omáčkou | Marcel Ihnačák | Kuchyna Lidla
Skladovanie kvaky
Čerstvú kvaku uchovajte v chladničke v plastovom vrecku. Vydrží približne týždeň. Kvaku je možné skladovať podobne ako inú koreňovú zeleninu, teda v chladných priestoroch s konštantnou teplotou do 8 °C a pri primeranej vlhkosti. Pri správnom uskladnení môže vydržať aj niekoľko mesiacov.
Kvaka je vďaka svojej výživovej hodnote, všestrannosti a nenáročnosti na pestovanie zaslúži miesto na našich tanieroch, nielen ako náhrada zemiakov, ale aj ako samostatná pochúťka plná zdraviu prospešných látok.