Slovenský mliekarenský zväz (SMZ) s obavami sleduje vývoj na európskom a domácom trhu s mliekom. Od októbra 2025, keď začala významne klesať cena masla na trhu, upozorňuje zväz na obrat na globálnom trhu s mliekom.
Situácia eskaluje zvýšenou produkciou mlieka v Nemecku a cena suroviny vypočítaná z trhových cien masla a sušeného mlieka bola v januári na úrovni 30,30 eura/100kg, aj keď vyplácaná cena za surovinu je v januári na Slovensku stále 43,60 eura/100 kg. Od novembra 2025 klesá cena po mesiacoch približne o 2 centy/kg.
Je však viac ako jasné, že slovenskí spracovatelia zrejme nebudú vedieť takýto mierny pokles ceny udržať v dôsledku silného tlaku obchodných reťazcov na ceny mliečnych výrobkov. Prebytok mlieka v celej Európe vyvoláva dramatickú cenovú konkurenciu, ktorá sa prejavuje vysokými dovozmi na Slovensko a ponecháva slovenské mlieko v skladoch - len trvanlivého mlieka je na sklade ku koncu januára 16,5 milióna litrov.
Tlak obchodu a legislatívny rámec
K tejto nepriaznivej situácii prispievajú obchodné reťazce požiadavkami na znižovanie cien mliečnych výrobkov. Na trhu je trvanlivé mlieko za cenu 0,55 eura/liter, ktoré je vyrobené z mlieka s cenou 0,44 eura/liter. Cena obalu je 0,14 eura/kus a ešte k tomu treba pripočítať daň z pridanej hodnoty.
Predaj surového mlieka na Slovensku podlieha prísnym nariadeniam a kontrolám, ktoré zabezpečujú ochranu zdravia spotrebiteľov a kvalitu predávaného produktu. Tieto nariadenia sa týkajú rôznych aspektov, od chovu zvierat až po samotný predaj a spracovanie mlieka. Predaj surového mlieka sa uskutočňuje v súlade s osobitným predpisom a požiadavkami Európskeho spoločenstva.
Sklady a prevádzkové podmienky
Sklady, v ktorých sa surové mlieko uskladňuje, podliehajú schváleniu príslušným orgánom a musia spĺňať všeobecné, prevádzkové a špecifické požiadavky, vrátane požiadaviek na meranie teploty.
Požiadavky na spracovanie a predaj
Spracovanie surového mlieka musí spĺňať prísne hygienické a veterinárne normy. Zariadenia, v ktorých sa mlieko spracováva, musia byť schválené príslušným orgánom a spĺňať požiadavky príslušných príloh nariadení. Prevádzkovatelia sú povinní zabezpečiť, aby spracované produkty spĺňali mikrobiologické normy a aby boli prijaté opatrenia v súlade s požiadavkami Európskeho spoločenstva.
Dovoz, tranzit a veterinárne osvedčenia
Dovoz a tranzit výrobkov sa riadi nariadeniami Európskeho spoločenstva a vyžaduje si príslušné osvedčenia. Živočíšne vedľajšie produkty vznikajúce pri spracovaní mlieka podliehajú veterinárnym osvedčeniam a musia byť uschovávané počas stanoveného obdobia. Preprava týchto produktov sa musí uskutočňovať v súlade so stanovenými pravidlami a systémami. Záznamy o zásielkach živočíšnych vedľajších produktov musia obsahovať špecifické informácie.
Hygienické a mikrobiologické normy
Priestory, v ktorých sa mlieko spracováva, musia byť ľahko čistiteľné a dezinfikovateľné, s ochranou proti škodcom. Musia byť zavedené účinné čistiace postupy. Spracovaná živočíšna bielkovina musí zostať suchá a spĺňať mikrobiologické normy. V prípade zistenia salmonely je potrebné informovať kompetentný orgán.
Obchodné dokumenty a preprava
Pri preprave surového mlieka je potrebné dodržiavať požiadavky na obaly. Preprava organických hnojív a iných produktov musí byť v súlade so stanovenými zásadami a označená podľa predpisov.
Ekonomické aspekty a výzvy sektora
Na stole je legitímna otázka, kedy začneme situáciu na trhu s mliekom považovať za krízu. Európska komisia ju zatiaľ takto nevníma, eurokomisár pre poľnohospodárstvo Christophe Hansen sa vyjadril, že trh s mliekom sa nachádza vo fáze upratovania po období veľmi vysokých cien. História však ukázala, že pri obidvoch predchádzajúcich mliečnych krízach v roku 2009 a 2016 EK zaspala a krízy riešila s veľkým oneskorením. Každá z týchto kríz zanechala na Slovensku hlbokú stopu: znížila počet prvovýrobcov, počet dojníc a produkciu surového kravského mlieka a výrazne znížila aj ekonomickú stabilitu mliekarenského priemyslu.
Podľa generálnej sekretárky SMZ Zuzany Nouzovskej je nevyhnutné, aby slovenská vláda bola pripravená rýchlo reagovať podporou mliečneho sektora. Preto je potrebné zaoberať sa možnou podporou v závislosti od vývoja na trhu už dnes. SMZ privíta každú podporu, ktorú výrobcovia mlieka s cieľom stabilizácie sektora dostanú.
Malý slovenský trh s mliekom bude bez včasného regulačného zásahu zo strany EÚ a v nerovných podmienkach spôsobených rôznymi národnými podporami odsúdený na zánik. SMZ verí, že s pomocou štátu túto prichádzajúcu krízu spoločne so Slovenským zväzom prvovýrobcov mlieka zvládne a jednu z najdôležitejších vertikál prvovýroby a spracovania mlieka na Slovensku uchráni.
Slovenskí mliekari upozorňujú na zhoršujúcu sa situáciu na trhu. Podľa Slovenského mliekarenského zväzu ceny mlieka v Európe už niekoľko mesiacov klesajú a prebytok produkcie vytvára silný tlak na znižovanie cien. Zväz poukazuje na to, že v celej Európe rastie výroba, najmä v Nemecku, čo zvyšuje konkurenciu. Na Slovensku sa hromadia zásoby, len trvanlivého mlieka sú milióny litrov. Obchodné reťazce zároveň tlačia ceny výrobkov nadol, čo podľa spracovateľov znižuje ich marže. No náklady farmárov na krmivo, energie či obaly neklesajú rovnakým tempom.
Výsledkom je tlak na výrobcov aj spracovateľov. Mliekari varujú, že bez rýchlej reakcie štátu alebo zásahu na úrovni Európskej únie môže byť malý slovenský trh oslabený ešte viac. Pripomínajú, že podobné krízy v minulosti viedli k zániku viacerých fariem a poklesu produkcie. Pre spotrebiteľov to dnes znamená lacnejšie výrobky, no do budúcnosti môže ísť o otázku potravinovej sebestačnosti a stability domácej výroby.
Slovenský mliečny sektor čelí rôznym výzvam a príležitostiam. V tomto článku sa pozrieme na aktuálnu situáciu v produkcii mlieka na Slovensku, vrátane ekonomických faktorov, problémov, ktorým čelia mliekari, a vyhliadok do budúcnosti.
Slovenskí mliekari majú problém, hrozí im zánik. Sľúbená finančná pomoc od štátu neprichádza. Aj mliekari hlásia problémy vo výrobe. Hrozí, že sa bude viac mlieka dovážať zo zahraničia. Ministerstvo žiadajú o mimoriadnu pomoc. Slovenského mlieka je čoraz menej. Každý rok klesá počet dojníc. Mliečne produkty môžu byť ohrozené. Regionálne mliekarne majú problémy s prežitím. Ak nepríde pomoc dostatočne rýchlo, hrozí im zánik.
Už v júni 2025 Slovenský mliekarenský zväz upozorňoval na možné negatívne scenáre vývoja na slovenskom trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami, a to najmä v súvislosti s vývojom zahraničného obchodu.
Dobytok trápia horúčavy, vysoké teploty ovplyvňujú množstvo a kvalitu mlieka. Farmári musia s teplom bojovať, aby zachránili mlieko. Sucho a vysoké teploty vplývajú aj na pasienky pre zvieratá. Priemysel pociťuje zníženie odbytu svojich výrobkov v súlade s celkovou situáciou v odbyte, ako to naznačujú zástupcovia obchodu.
Naviac je nevyhnutné opakovane uviesť, že chronickou konkurenčnou nevýhodou slovenského sektoru prvovýroby a spracovania mlieka je pretrvávajúci investičný dlh.
Vnútri plne automatizovanej robotickej farmy na chov dobytka | Budúcnosť chovu dojníc s umelou inteligenciou a robotmi
Vývoj cien a produkcie mlieka
Štát podporí mliečny sektor 10 miliónmi eur, chovatelia však žiadajú viac. Problémy v sektore sú dlhodobé.
Napriek tomu, že na svetovom trhu sa prejavuje prebytok mlieka, ktorý tlačí ceny surového kravského mlieka smerom nadol, na Slovensku k poklesu cien mliečnych výrobkov dôjsť nemôže. Slovenský mliečny sektor je investične podvyživený a čelí zvýšeným nákladom, poplatkom, odvodom a daniam, ktoré zvyšujú finančnú záťaž výrobcov a znižujú ich konkurencieschopnosť na domácom i európskom trhu.
Menej mlieka za viac peňazí. Tak hodnotí Slovenský mliekarenský zväz na základe štatistických údajov uplynulý rok. Kým rok 2022 bol v rámci celej EÚ rokom s rekordnou nákupnou cenou surového kravského mlieka, takéto zhodnotenie sa najnovšie týka Slovenska aj za rok 2023. Ceny mlieka sa totiž na Slovensku medziročne ešte viac zvýšili, a tak dnes na základe oficiálnych štatistík môžeme vyhlásiť práve rok 2023 za rok s historicky najvyššími cenami surového kravského mlieka. Podľa aktuálnych údajov Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR bola nákupná cena surového kravského mlieka za rok 2023 vyššia ako v roku 2022, a to o 2,46 %.
V decembri 2023 dostali farmári za mlieko v priemere 0,4409 eur/kg, pričom v decembri 2022 získali za bielu surovinu výrazne viac, a to 0,5138 eur/kg.
| Mesiac | Priemerná cena (EUR/kg) |
|---|---|
| December 2022 | 0,5138 |
| December 2023 | 0,4409 |
Rok 2024 je možné pre mliekarenský spracovateľský priemysel charakterizovať ako relatívne stabilný. Napriek malému poklesu počtov dojníc sa produkcia surového kravského mlieka oproti roku 2023 neznížila vďaka zvýšenej dojivosti. Nákup mlieka bol v roku 2024 porovnateľný s predchádzajúcimi rokmi, tak ako aj obsah tuku, obsah bielkovín bol najvyšší za ostatné desaťročie. Priemerná cena surového kravského mlieka v roku 2024 dosiahla 0,4329 EUR/kg, čo v konečnom dôsledku znamenalo, že spracovatelia zaplatili farmárom za surovinu 352,2 mil. EUR.
Priemerná cena na ostatných 10 rokov (2013-2023) bola 0,3683 EUR/kg a najväčší nárast sme zaznamenali v roku 2021, kedy oproti roku 2022 cena surového kravského mlieka narástla o 33 %.
Napriek vysokým nákladom na nákup suroviny sa mliekarenskému spracovateľskému priemyslu v roku 2024 podarilo udržať rovnováhu aj v ekonomike výroby mliekarenských výrobkov. Prispelo k tomu zvýšenie výroby mliečnych produktov - mlieka o 3,7 %, syrov o 9 %, kyslomliečnych výrobkov o 14%, masla o 4,7 % oproti zníženiu výroby sušeného mlieka o 33%. Zvýšenie výroby sa premietlo aj do zvýšenia exportu mliekarenských výrobkov o 3,3 %, avšak zvýšenie dovozu o 8,7 % a celkové záporné saldo vo výške -232 mil. Tržby za vlastné výrobky a služby na úrovni 864,6 mil.
Regulácia a trhové mechanizmy v EÚ
Európska únia je významným výrobcom mlieka a mliečnych výrobkov, ktoré sú začlenené do spoločnej organizácie trhu (SOT). Mlieko sa produkuje vo všetkých krajinách EÚ a jeho produkcia predstavuje významný podiel na hodnote poľnohospodárskej produkcie EÚ. Celková produkcia mlieka v EÚ sa odhaduje na približne 155 miliónov ton ročne. Hlavnými výrobcami sú Nemecko, Francúzsko, Poľsko, Holandsko, Taliansko a Írsko. Spoločne predstavujú viac než 70 % produkcie EÚ.
V posledných rokoch sa počet dojníc v EÚ zmenšuje, keďže sa zlepšuje dojivosť na kravu. V roku 2023 bolo v EÚ 20 miliónov dojníc s priemernou dojivosťou 7 800 kg mlieka na kravu. Veľkosť poľnohospodárskych podnikov a počet dojníc sa výrazne líšia a to isté platí aj pre mieru ich produkcie. Keďže sa sektor mlieka a mliečnych výrobkov rozvíja v celej EÚ, rozdiely v dojivosti a iných technických faktoroch sa znižujú. Menej rozvinutí výrobcovia mlieka rýchlo dobiehajú výrobcov, ktorí už výrobu reštrukturalizovali a modernizovali.
Trhová intervencia
Na ochranu sektora mlieka a mliečnych výrobkov sa v období zvýšeného narušenia trhu využíva rad mechanizmov. Trhová intervencia v podobe verejnej intervencie a pomoci na súkromné skladovanie poskytuje záchrannú sieť pre prípad vážnej nerovnováhy na trhu.
Verejná intervencia
Pri verejnej intervencii orgány verejnej moci nakúpia tovar a uskladňujú ho tak dlho, ako je potrebné, kým podmienky na trhu umožnia opätovné uvedenie tovaru na trh. V rámci sektora mlieka a mliečnych výrobkov sa verejná intervencia môže vykonať v prípade masla a prášku z odtučneného mlieka. Súkromné subjekty môžu každoročne od 1. februára do 30. septembra ponúknuť na výkup pri pevnej sadzbe maximálne 109 000 ton POM a 50 000 ton masla, ktoré spĺňajú osobitné požiadavky na kvalitu. Po dosiahnutí týchto objemov pokračuje trhová intervencia až do konca obdobia intervencie vo forme verejnej súťaže. Verejné intervenčné zásoby sa opätovne predávajú na trhu postupom zadávania verejnej zákazky, ktorý otvára Európska komisia. Platobné agentúry krajín EÚ sú zodpovedné za riadenie a zabezpečenie kontrol operácií týkajúcich sa intervenčných opatrení v sektore mlieka a mliečnych výrobkov.
Pomoc na súkromné skladovanie
Pomoc na súkromné skladovanie je ďalší mechanizmus, ktorým EÚ chráni sektor mlieka a mliečnych výrobkov pred narušením trhu. V rámci sektora mlieka a mliečnych výrobkov sa môže táto podpora poskytnúť v prípade masla, prášku z odtučneného mlieka a syrov s chráneným označením pôvodu (CHOP) alebo s chráneným zemepisným označením (CHZO). Pomoc je určená na podporu časti nákladov na skladovanie, pričom sa výrobky dočasne stiahnu z trhu. Pomoc na súkromné skladovanie sa nezavádza automaticky a vyžaduje si prijatie nariadenia Komisie. Zo schém pomoci na súkromné skladovanie masla a prášku z odtučneného mlieka sa zvyčajne financujú náklady na skladovanie počas obdobia minimálne 90 dní a maximálne 210 dní. Pomoc zvyčajne obsahuje pevnú sadzbu na tonu a dennú sumu na tonu.
Obchod s krajinami mimo EÚ
EÚ je významným vývozcom mliečnych výrobkov a najväčším vývozcom syrov a prášku z odtučneného mlieka na svete. Vývoz mliečnych výrobkov podľa určitých kvót, ktoré zaviedli krajiny mimo EÚ, podlieha vývoznej licencii. Okrem toho sa na vstup mliečnych výrobkov do EÚ uplatňuje dovozný režim. Na preferenčný dovoz sa uplatňujú dovozné licencie a vo všeobecnosti dovozné clá (kvóty).
Výzvy a vyhliadky
Slovenský mliečny sektor však nemôže kopírovať klesajúce ceny v európskom meradle, a to najmä z dôvodu konsolidačných opatrení. Konsolidačné opatrenia vo forme zvýšených nákladov, poplatkov, odvodov a daní musia podľa nej mliekari premietnuť do svojich nákladov, čím sa zvyšuje ich finančná záťaž a znižuje konkurencieschopnosť v rámci domáceho a európskeho trhu.
Do konca roka 2025 dôjde na Slovensku k poklesu ceny za surové kravské mlieko, čo súvisí s celkovým znižovaním cien v sektore mlieka na európskej úrovni. Rozhodujúcim faktorom pre vývoj na trhu s mliekom a mliečnymi výrobkami je naďalej cena surového kravského mlieka.
Upozornil však, že potravinársky priemysel v SR čelí kríze v konkurencieschopnosti a v dôsledku konsolidácie znížený celkový príjem najmä rodín výrazne zníži ich kúpyschopnosť.
Slovenský mliekarenský zväz tiež upozorňuje na zásadnú krízu konkurencieschopnosti v potravinárskom priemysle, ktorá v dôsledku konsolidácie výrazne zníži príjmy najmä rodín. Nedostatočná konkurencieschopnosť je obohratou platňou slovenského poľnohospodárstva. Cena surového kravského mlieka láme na Slovensku historické rekordy. Celý mliekarenský sektor sa tým destabilizuje, pretože situácia v prvovýrobe vytvára tlak na spracovateľov a tí následne narážajú na obchodnú politiku reťazcov. Napriek tomu, že za posledný rok sa zvýšila aj spotrebiteľská cena mliečnych výrobkov, odbytová cena koncových mliečnych výrobkov nerastie takým tempom ako cena surového mlieka. „Odbytové ceny spracovaného mlieka a mliekarenských výrobkov, ktoré mliekarňam platia obchodníci, nekopírujú rast nákupnej ceny surového mlieka v plnej miere,“ konštatuje prezident Slovenského mliekarenského zväzu Marian Šolty.
Priemerná nákupná cena surového kravského mlieka z produkcie slovenských prvovýrobcov bola v decembri minulého roka takmer 53 centov za liter, čo bolo oproti decembru 2021 o 16 centov viac. V januári táto cena klesla, síce len o 0,33 centu, avšak podľa riaditeľky Slovenského zväzu prvovýrobcov mlieka (SZPM) Margity Štefánikovej vysiela aj tento malý pokles jasný signál. „Musíme smutne konštatovať, že krivka nárastu nákupných cien surového mlieka sa na začiatku tohto roka zlomila a nákupné ceny mlieka začínajú klesať,“ vysvetľuje. Tento smútok sa dá pochopiť, keďže zo zvýšenej ceny za surové mlieko vedeli prvovýrobcovia aspoň čiastočne sanovať enormne vysoké vstupné náklady. Za minulý rok bola priemerná nákupná cena surového mlieka 43,5 centu za liter. V porovnaní s priemernou cenou za rok 2021 to je o 11 centov viac a je to 33-percentný nárast. Náklady prvovýrobcov však podľa M. Štefánikovej stúpli v priemere o takmer 40 percent.
V najbližších rokoch stojí pred producentami mlieka ešte jedna veľká výzva, a to ako zabezpečiť chod fariem z dôvodu nedostatku pracovníkov, prirodzenej obmeny pracovníkov a neochote mladých ľudí pracovať v živočíšnej výrobe nielen z ekonomických dôvodov, ale aj z dôvodu málo atraktívneho pracovného prostredia na mnohých podnikoch. Takmer tri štvrtiny objektov pre dojnice bolo postavených v 50. až 80. rokoch minulého storočia.
V roku 2025 sme zaznamenali ideálne podmienky na výrobu mlieka, produkcia mlieka v EÚ narástla o jedno percento, v USA o 1,7 percenta, na Novom Zélande o 2,5 percenta. Vyššia produkcia surového kravského mlieka bola spôsobená aj dobrým speňažovaním mlieka pre poľnohospodárov, pretože priemerná cena za surovinu je v EÚ od začiatku roka 2025 doteraz vyššia o deväť percent.