Prirodzené denné svetlo je nevyhnutné pre naše fyzické aj psychické zdravie. Napriek tomu, podľa výskumu Svetovej zdravotníckej organizácie trávime až 90 % času vo vnútri budov. Tento nedostatok expozície dennému svetlu môže mať vážne dôsledky na naše zdravie a pohodu.
Denné svetlo a jeho vplyv na náladu a produktivitu
Prieskum celosvetovo uznávanej inštitúcie YouGov ukázal, že viac ako polovica ľudí (53 %) si uvedomuje, že denné svetlo ovplyvňuje ich spánok a takmer dve tretiny (63 %) verí, že denné svetlo ovplyvňuje ich produktivitu. Podľa zistení YouGov sa až 47 % Slovákov vyjadrilo, že denné svetlo ovplyvňuje ich náladu.
Vplyv denného svetla by sme nemali podceňovať ani v pracovnej oblasti. Práve naopak, mali by sme z neho vyťažiť maximum. Zamestnanci pracujúci v kancelárii s výhľadom preukázali v prieskume YouGov až o 10 až 25 % lepšiu mentálnu kapacitu.
Deti na nedostatok denného svetla reagujú ešte citlivejšie ako dospelí. Žiaci, ktorí mali v triedach dostatok denného svetla mali v testoch z matematiky a logiky až o 15 % lepšie výsledky.
Nedostatok denného svetla a jeho zdravotné dôsledky
Nedostatok denného svetla neovplyvňuje len našu náladu. Známym ochorením, ktoré sa spája s nedostatkom denného svetla je sezónna afektívna porucha (SAD). Je dokázané, že touto poruchou, ktorá vzniká v súvislosti so zmenou ročných období, trpí až 15 % svetovej populácie. S nedostatkom denného svetla súvisia aj depresie, priberanie, ale aj choroby srdca či cukrovka.
Nedostatok denného svetla počas dňa nám môže spôsobiť problémy aj v noci. „Z hľadiska ľudského zdravia je významná adekvátna expozícia dennému svetlu, a to konkrétne to, či sme mu vystavení v optimálnej miere a v správnom čase. Inak môže dôjsť k narušeniu tzv. cirkadiánnych rytmov. To môže mať za následok nespavosť, únavu, zmeny v metabolizme a imunite, ba dokonca aj poruchy nálady,“ vysvetľuje MUDr. Richard Imrich, DrSc.
Znásobovať problémy so spánkom môže aj čoraz väčšie množstvo modrého svetla, ktorému sme vystavení. Svieti na nás z obrazoviek televízorov, počítačov alebo aj tabletov či telefónov.
Svetloplachosť (fotofóbia): Keď denné svetlo spôsobuje ťažkosti
Denné svetlo je pre väčšinu ľudí prirodzený a vítaný jav. Avšak, existuje skupina ľudí, ktorým denné svetlo spôsobuje nepríjemnosti a ťažkosti. Tento stav sa nazýva svetloplachosť alebo fotofóbia a môže mať rôzne príčiny. Cieľom tohto článku je preskúmať príčiny svetloplachosti, jej prejavy a možnosti riešenia.
Prejavy svetloplachosti
Medzi bežné prejavy svetloplachosti patria:
- Privieranie očí pri svetle
- Sčervenanie a slzenie očí
- Pocit cudzieho telieska v oku
- Tlak alebo bolesť v oku
- Nevoľnosť
- Únava
- Opuchnuté viečka
- Rozmazané videnie
- Znížená schopnosť sústredenia sa
Je dôležité si uvedomiť, že tieto príznaky môžu byť rôzne intenzívne a môžu sa vyskytovať v rôznych kombináciách. Niekedy si človek ani nemusí uvedomovať, že je svetloplachý, pretože príznaky považuje za bežnú reakciu na silné svetlo.
Príčiny svetloplachosti
Svetloplachosť môže byť spôsobená rôznymi faktormi. Môže ísť o primárnu svetloplachosť, ktorej príčiny nie sú vždy jasné a môžu zahŕňať genetické predispozície alebo individuálne odlišnosti v citlivosti očí.
Sekundárna svetloplachosť je často spojená s rôznymi ochoreniami a stavmi, medzi ktoré patria:
- Očné ochorenia: Zápal spojiviek (konjunktivitída), zápal rohovky (keratitída), zápal dúhovky (iritída), zápal sietnice (retinitída), syndróm suchého oka, zákal (katarakta), najmä sivý zákal.
- Neurologické ochorenia: Migréna (až 8 z 10 ľudí s migrénou je svetloplachých), zápal mozgových blán (meningitída), zápal mozgu (encefalitída), krvácanie do mozgu, nádor na mozgu, Lymská borelióza, osýpky, besnota.
- Iné ochorenia: Hypertyreóza (zvýšená funkcia štítnej žľazy) a s ňou spojená Basedowova choroba, systémový lupus erythematosus, nedostatok vitamínu B3, otras mozgu, albinizmus.
Okrem ochorení môžu svetloplachosť spôsobovať aj externé faktory, ako napríklad dlhodobá práca s počítačom, pobyt v tmavých miestnostiach alebo užívanie niektorých liekov.
Diagnostika a liečba svetloplachosti
Ak máte podozrenie na svetloplachosť, je dôležité navštíviť lekára, ktorý zistí jej príčinu a navrhne vhodnú liečbu. V prípade sekundárnej svetloplachosti sa liečba zameriava na základné ochorenie. Pri primárnej svetloplachosti je dôležité chrániť oči pred silným svetlom pomocou slnečných okuliarov, šiltoviek alebo klobúkov. Lekár môže tiež odporučiť očné kvapky alebo gély na zmiernenie príznakov.
Denné svietenie: Bezpečnostný prvok alebo prekážka?
Povinnosť denného svietenia bola na Slovensku zavedená v roku 2009 s cieľom zvýšiť bezpečnosť na cestách. Teória hovorí, že osvetlené vozidlá sú lepšie viditeľné, čím sa znižuje riziko nehôd. Automobilky reagovali zavedením systémov denného svietenia (DRL), ktoré sa automaticky rozsvietia po naštartovaní vozidla. Dnes sú DRL svetlá štandardnou výbavou každého nového auta.
Problémy spojené s denným svietením
Napriek pôvodnému zámeru prinieslo denné svietenie aj určité problémy:
- Nesvietiace zadné svetlá: Na väčšine áut pri dennom svietení nesvietia zadné svetlá, čo môže byť nebezpečné pri zníženej viditeľnosti.
- Znížená pozornosť vodičov: Niektorí vodiči sa príliš spoliehajú na automatické systémy a zabúdajú, že ich zozadu nemusí byť dobre vidno.
- Zhoršená situácia pre motocyklistov a cyklistov: Denné svietenie zhoršuje viditeľnosť týchto zraniteľnejších účastníkov premávky.
- Oslňovanie: Niektoré DRL svetlá môžu byť príliš silné a oslňovať ostatných vodičov.
- Zbytočná spotreba energie: Denné svietenie zvyšuje spotrebu energie, aj keď moderné LED svetlá sú úspornejšie.
Argumenty proti dennému svieteniu
Skúsenosti z Rakúska ukázali, že denné svietenie neprinieslo očakávaný úžitok a bolo tam zrušené. Spoliehanie sa na svetlá môže viesť k otupeniu zmyslov a zníženiu pozornosti vodičov. Za jasného dňa svietenie tiež znižuje kontrast brzdových svetiel a smeroviek.
Riešenia a odporúčania
Ako riešenia sa ponúkajú:
- Povinné svietenie zadnými svetlami pri DRL.
- Zrušenie denného svietenia a zavedenie povinného svietenia stretávacími svetlami nonstop.
- Zvýšenie pozornosti vodičov a používanie reflexných prvkov a svetiel u motocyklistov a cyklistov.
- Úprava DRL svetiel tak, aby neoslňovali.
Svetový unikát: Videoklip o bezpečnosti z jadrovej elektrárne
Svetelná terapia: Pomoc pri citlivosti na svetlo a únave
Svetelná terapia je metóda, ktorá využíva rôzne vlnové dĺžky svetla na liečbu rôznych zdravotných problémov. V kontexte svetloplachosti a únavy môže byť svetelná terapia užitočná na reguláciu cirkadiánneho rytmu, zlepšenie spánku a zvýšenie energie.
Červené a infračervené svetlo majú pozitívny vplyv na mitochondrie, bunkové organely zodpovedné za produkciu energie. UV svetlo stimuluje produkciu vitamínu D, oxidu dusnatého, endorfínov a serotonínu, ktoré majú pozitívny vplyv na náladu a celkovú pohodu. UV svetlo tiež reguluje cirkadiánny rytmus a pomáha synchronizovať cykly spánku a bdenia.
Použitie svetelnej terapie
- Červené a NIR svetlo: Odporúča sa používať od východu do západu slnka.
- UV svetlo: Odporúča sa používať minimálne 2 hodiny po východe a najneskôr 2 hodiny pred západom slnka.
Pri používaní svetelnej terapie je dôležité dodržiavať odporúčania výrobcu a testovať citlivosť na svetlo.
Nočné osvetlenie a spánok
V večerných hodinách je dôležité minimalizovať expozíciu modrému svetlu, ktoré narúša cirkadiánny rytmus a potláča produkciu melatonínu. Pre kvalitný spánok je ideálna úplná tma v spálni. Avšak, dosiahnuť ju môže byť náročné.
Problémy s citlivosťou na svetlo môžu byť spojené s tenkými očnými viečkami alebo zvýšeným nabudením, ktoré spôsobuje rozšírenie zreničiek. Aj napriek tomu, že mnoho zdrojov odporúča zatemňovacie závesy, nie vždy sú stopercentne účinné kvôli medzerám.
Masky na spanie a upchávky do uší patria k bežným spánkovým pomôckam. Pre ľudí s ľahkým spánkom však môže byť aj maska rušivá. Prenosné zatemňovacie závesy, ktoré sa pripevňujú priamo na sklo okna, predstavujú takmer dokonalé riešenie. V prípade potreby je možné použiť aj lepiace tesnenie proti prenikaniu chladu na utesnenie medzier okolo okna.
V spálni by malo byť minimálne množstvo elektrického osvetlenia. Ak je to nevyhnutné, odporúča sa použiť elektroizolačnú pásku na zablokovanie svetla z prístrojov. Pre orientáciu v tme je praktickým riešením svetelný pásik s pohybovým senzorom.
Denné svetlo v interiéri: Viac než len okná
Prienik denného svetla do budovy zabezpečujú predovšetkým okná, nájdu sa však miesta, kam sa svetlo tak jednoducho nedostane. Prísun prirodzeného svetla možno podporiť inštaláciou strešných svetlíkov alebo svetlovodov.
„Svetlíky dokážu v porovnaní s klasickými bočnými oknami presvetliť až trikrát väčší priestor. Ak sa dajú svetlíky otvoriť, možno ich takisto využiť na komfortné vetranie interiéru a rovnako aj ako miesto, kadiaľ možno vyliezť na strechu,“ uvádza sa v materiáli.
Denné svetlo je nevyhnutné najmä pri pracovných aktivitách. Štúdie rakúskeho profesora Christiana Bartenbacha dokazujú, že nevhodné svetlo môže znížiť pracovný výkon až o tridsať percent.
Svetlovody sa často využívajú v prízemných domoch, kde je veľká časť dispozície vzdialená viac ako 3 m od fasády. Svetlovod býva často jediným riešením, ako osvetliť už hotový priestor, najmä v chodbách, šatníkoch a kúpeľniach.
Minimálne množstvo denného svetla v budovách stanovuje záväzná legislatíva v SR. Za komfortné množstvo denného svetla v obytných miestnostiach považujeme dosiahnutie činiteľa dennej osvetlenosti 5 % pri detských izbách a minimálne 3 % pri ostatných obytných miestnostiach.
Strešné okná poskytujú za rovnakých podmienok najmenej dvakrát viac svetla, než zvislé okná rovnakých rozmerov. Spoločnosť VELUX ponúka novú generáciu strešných okien, ktoré prepustia do miestnosti viac denného svetla a umožnia tiež lepšie využiť energiu z pasívnych solárnych ziskov.
