Sviatok Corpus Christi, známy aj ako Božie Telo, je jedným z najvýznamnejších a najkrajších sviatkov v Katolíckej cirkvi. Tento sviatok oslavuje prítomnosť Tela a Krvi Ježiša Krista v Eucharistii.
V tomto článku sa pozrieme na históriu, pôvod, teologický význam a tradície spojené s týmto sviatkom.
Pôvod a história sviatku
Sviatok Corpus Christi má svoje korene v 13. storočí. Dňa 11. augusta 1264 pápež Urban IV. vydal bulu Transiturus de hoc mundo, ktorá zverejnila omšový formulár a hymny pre ofícium nového sviatku určeného pre celú Cirkev, sviatku Corpus Domini - Tela Pána.
Bolo to vyvrcholenie zintenzívnenia eucharistickej zbožnosti, ktorá sa formovala počas predchádzajúcich 100 rokov. Počas tohto obdobia koncept transsubstanciácie získal značnú teologickú presnosť, až kým nebol dogmaticky definovaný na IV. lateránskom koncile v roku 1215. S tým súvisel nárast eucharistickej zbožnosti, najmä medzi laikmi. Boli to práve oni, ktorí zaviedli kľačanie a pokľaknutie pred Najsvätejšou Sviatosťou, pretože dovtedy bol bežným kňazským gestom hlboký úklon.
Vízia svätej Juliány z Lúthichu
Ak zájdeme v skúmaní pôvodu tohto sviatku ešte hlbšie, tak zistíme, že za jeho existenciu agitovala sv. Juliána z Lúthichu. V jej videní, ktoré sa niekoľkokrát opakovalo, vnímala žiariaci mesiac v splne, ale akosi neúplný, na jednej strane potemnený, či s tmavou škvrnou. Toto videnie ju veľmi znepokojovalo a po dlhých modlitbách pochopila, že mesiac predstavuje katolícku Cirkev a temná trhlina na ňom znamená, že Cirkvi chýba dôležitá slávnosť k pocte Kristovho sviatostného Tela. Od tohto okamihu začala bojovať o vyhlásenie sviatku k pocte Najsvätejšej Sviatosti. Žiadala o radu najznamenitejších mužov tej doby, medzi inými aj Jána z Lausanne - kanonika z chrámu sv.
Slávnosť Kristovho Tela bola prvýkrát oslavovaná kniežaťom biskupom Robertom de Tourote, ktorý oslabený chorobou pobýval vo Fosses a ľutoval, že už mu nezostane čas, aby túto slávnosť ustanovil v celom svojom kniežatstve. Odporučil však kňazom, ktorí s ním boli vo Fosses, aby slávnosť zaviedli. Zomrel 16. októbra 1246 bez toho, aby stačil zvolať miestnu synodu, či vydať svoj príkaz písomne. Napriek odporu mešťanov z Lúthichu, kvôli ktorému musela sv. Juliána opustiť svoj konvent, bol sviatok Corpus Christi v roku 1246 v Lúthijskej diecéze zavedený. Potom prišiel už spomínaný pápež Urban IV. a jeho bula, ktorou sviatok zavádza pre celú Cirkev.
Napriek tomu však nebol tento sviatok prijímaný vo všetkých diecézach západnej cirkvi. Po smrti Urbana IV.
Teologický význam
Urban IV. si nemohol nevšimnúť, že veľkým uctievačom Najsvätejšej Sviatosti bol v jeho dobe sv. Tomáš Akvinský. Ten okrem toho, že denne slávil súkromnú tichú sv. omšu, tak aj miništroval svojmu sekretárovi, bratovi Reginaldovi. Týmto spôsobom chcel byť čo najviac prítomný pri Najsvätejšej Sviatosti. Práve táto ukážková eucharistická zbožnosť sv. Tomáša Akvinského viedla Urbana IV. k tomu, aby požiadal Tomáša o zostavenie liturgie pre Corpus Christi.
Vo svojej homílii na sviatok Božieho Tela, napísanej na žiadosť Urbana IV., sv. Tomáš hovorí: „(a) hoci v deň Večere Pánovej, keď vieme, že Sviatosť bola ustanovená, … napriek tomu všetky ostatné denné bohoslužby patria Kristovmu umučeniu, ktoré sa Cirkev v tomto čase snaží uctievať.“
V minulosti historici agresívne spochybňovali Tomášovo autorstvo liturgie ku sviatku Corpus Christi a to z celkom rozumného dôvodu. Bádatelia hlavne poukazovali na rozdiely medzi štýlom liturgických hymnov (napr. Pange lingua, Adoro te devote) a teologicko-filozofickým štýlom Tomášových scholastických diel. To viedlo k otázkam, či bol schopný alebo zvyknutý písať poetickú liturgiu v takom rozsahu a štýle. Niektorí historici alebo hagiografi navrhovali iných možných autorov, napríklad sv.
Napriek týmto pochybnostiam novšie výskumy väčšinou podporujú Tomášovo autorstvo, najmä vďaka súladu teologického obsahu hymnografických textov s jeho eucharistickou teológiou či svedectvám z dominikánskej tradície a neskorších prameňov, napríklad spisy Guillerma de Tocco, životopisca sv. Tomáša. Mohlo ísť samozrejme aj o kolektívne dielo, ktoré však s určitosťou garantoval, dozoroval a schvaľoval sv. Tomáš Akvinský. Gregory DiPippo sa domnieva, že takéto dielo mohol vytvoriť iba jedinec s ohromujúcou teologickou hĺbkou, ktorý sa zároveň sústredil na každodennú omšu a sväté prijímanie. Teda sv. Tomáš.
The True Story of CORPUS CHRISTI: Discover THE ORIGIN and MEANING OF CORPUS CHRISTI IN THE BIBLE #82
Liturgické aspekty a tradície
Po sekvencii Dies irae je pre mňa ako veriaceho katolíka a milovníka starej predkoncilovej liturgie druhou najobľúbenejšou sekvenciou práve Lauda, Sion, Salvatorem, spievajúcou sa na sviatok Corpus Christi. Jej autorom je už spomínaný teologický génius sv.
Slovenský text sekvencie sviatku Corpus Christi (vychádzajúc z malého latinsko-slovenského misála) je krásnou katecheticko-poetickou parafrázou učenia, ktoré sv. Tomáš Akvinský vložil do svojho „Lauda, Sion“. Je to zároveň vyjadrenie dogmatických právd katolíckej Cirkvi o Eucharistii, ktoré sú v liturgii nielen ohlasované, ale aj zbožne oslavované.
| Aspekt | Vysvetlenie |
|---|---|
| Skutočná prítomnosť Krista v Eucharistii | Zmysly nestačia - pravda o Eucharistii nie je dostupná iba rozumovým skúmaním či zrakom. Je to tajomstvo viery, ktoré sa prijíma hlavne vierou. |
| Transsubstanciácia (prepodstatnenie) | Spôsoby/znaky, teda chlieb a víno, zostávajú na pohľad nezmenené. Podstata sa však premieňa, čo znamená, že Kristus je v „onom chlebe“ prítomný reálne, nie symbolicky! |
| Prítomnosť celého Krista | Aj pod spôsobom chleba je celý Kristus, nielen Jeho Telo, ale aj Krv. Rovnako pod spôsobom vína je celý Kristus - jeho Telo i Krv. |
| Eucharistia a Kristovo Telo | Eucharistia neporušuje Kristovo Telo v telesnom zmysle - ide o tajomnú, duchovnú prítomnosť. Aj pri prijímaní „zostáva celý“, teda každý prijíma celého Krista, nie iba časť. |
| Božská nevyčerpateľnosť | Nezáleží na množstve prijímajúcich, Kristus sa neumenšuje, každý ho prijíma úplne. |
| Účinok Eucharistie | Rovnaká Sviatosť môže spôsobiť rozdielne účinky. Pre tých, čo sú v milosti posväcujúcej - spása a život večný. Pre tých, čo sú pri prijímaní v hriechu - odsúdenie a zatratenie. |
| Dispozícia prijímateľa | Eucharistia pôsobí ex opere operato („z vykonanej práce“), ale účinok závisí od dispozície prijímateľa. Na plodné prijímanie sviatostí je nutné, aby mal ich príjemca skutočnú vieru. |
| Príprava na prijatie | Veriaci človek, ktorý verí v reálnu prítomnosť Krista v Eucharistii Ho skrátka nedokáže prijať v stave, kedy je jeho duša poškvrnená hriechom. |
| Antitéza života a smrti | Eucharistia je životodarná len vtedy, ak je prijímaná dôstojne. |
Nie je o procesiách / sprievodoch ani zmienky, v období medzi rokmi 1247 a 1279 možno doložiť ich organizovanie u sv. Gereona v Kolíne nad Rýnom. V 14. V barokovej dobe sa táto liturgická zvyklosť stala triumfálnym ťažením a vďačným „divadlom“, ako to zodpovedalo dobovej mentalite. Treba dodať, že Eucharistický sprievod nie je ukladaný žiadnym záväzným liturgickým predpisom. Jeho usporiadanie závisí od miestnych zvyklostí.
Česká wikipédia mi prezradila, že za prvej Československej republiky bola tradícia týchto procesií veľmi živá a sviatok Božieho Tela bol aj štátnym sviatkom. Vzhľadom na povinnú výučbu náboženstva na všeobecných i meštianskych školách bol aj určitým vyvrcholením každého školského roka.
Nádherné Eucharistické procesie sú hlavne v Španielsku, kde plánovanú trasu sprievodu vedia zastrešovať baldachýny natiahnuté ponad celé ulice, ktorých balkóny sú zdobené slávnostnými zástavami a tapisériami. V Tolede sa pri tejto príležitosti používa veľkolepá monštrancia z 15. storočia.