Plemeno Jersey: Výnimočný producent mlieka pre syry a maslo

Plemeno Jersey je známe svojou schopnosťou efektívne produkovať mlieko s vysokým obsahom zložiek, čo v nemalej miere prispelo k zvýšeniu popularity jeho chovu. Záujem o jeho chov sa zvyšuje, najmä pre schopnosť prispôsobiť sa rôznym klimatickým podmienkam a chovateľským systémom. Nemenej významná je aj nenáročnosť, dobrý zdravotný stav, pravidelné zabrezávanie a ranosť.

Kravy Jersey dávajú veľmi kvalitné mlieko, predurčené na výrobu syrov a masla. V porovnaní s priemerným mliekom má pohár jerseyského mlieka vyššiu nutričnú hodnotu: o 15% až 20% viac bielkovín, 15% až 18% viac vápnika, 10% až 12% viac fosforu a tiež podstatne vyššiu hladinu vitamínu B12. Výrobcovia mliečnych výrobkov z neho dokážu vyrobiť o 25% viac syra a 30% viac masla, v porovnaní s inými mliečnymi plemenami. Pri nižších nákladoch na kilogram výrobku (syra alebo masla) tak môžu dosiahnuť vyššie výnosy. Toto nutrične bohaté mlieko má aj lepšiu chuť. Vďaka veľkému obsahu beta-karoténu je mlieko zafarbené do žlta.

Jersey má najvyššiu relatívnu mliečnu úžitkovosť v pomere k telesnej hmotnosti. Mäsová úžitkovosť je nízka. Jerseyské plemeno nemá medzi ostatnými dojnými plemenami konkurenciu. Dojnice sú vynikajúcim „výrobným strojom“ na mlieko a majú najdlhší priemerný produkčný život. Mlieko jerseyok v porovnaní s mliekom ostatných plemien obsahuje väčší podiel sušiny - o 20 % viac proteínových častíc, ale aj o 15 % viac vápnika. Jerseyské mlieko je najvhodnejšie na výrobu mliečnych výrobkov - z rovnakého množstva mlieka sa z jerseyského vyrobí o 20 % viac syrov a o 30 % viac masla. Na základe veľkosti tukových guľôčok je stĺkanie masla z tohto mlieka rýchlejšie ako z mlieka ostatných plemien. Výťažnosť pri výrobe syrov je vyššia vďaka zvýšenému obsahu kapa kazeínu BB. Výhodou dojníc je skutočnosť, že ich produkcia mlieka, vzhľadom na hmotnosť, je oveľa vyššia než pri ostatných mliečnych plemenách - produkujú viac mlieka za laktáciu než je ich živá hmotnosť- viac ako 17-násobok svojej živej hmotnosti v mlieku za každú laktáciu. Dojnice sa vyznačujú dobre utváraným vemenom, perzistencia laktácie je na dobrej úrovni, mlieko je vhodné pre produkciu syrov a masla, pretože tukové guľôčky, ktoré obsahuje, sú veľké. Výhoda plemena jersey spočíva aj v možnosti produkcie A2 mlieka. Toto mlieko sa vyznačuje obsahom kazeínu typu A2, oproti bežnému typu A1. Uvádza sa, že kazeín typu A2 pôsobí priaznivo na ľudské zdravie a znižuje riziko vzniku diabetes 2. typu a ochorení srdca.

Pôvod a charakteristika plemena Jersey

Jersey pochádza z normandského a bretónskeho dobytka, chovaného na západe Francúzska a pri jeho vzniku boli použité aj plemená guernsey a dobytok z pobrežia Anglicka. Na ostrove Jersey platil od roku 1763 zákaz dovozu zvierat, čím šľachtenie plemena prebiehalo izolovane. V ranom období bol dobytok jerseyského ostrova známy pod označením alderneyský dobytok a neskôr bol premenovaný na jersey. Na ostrove Jersey sa na základe dostupných informácií nachádza približne 6-tisíc zvierat tohto plemena. V roku 1833 bola sformovaná Kráľovská jerseyská poľnohospodárska asociácia, ktorá definovala ciele a smery šľachtenia plemena a v roku 1866 bola na ostrove Jersey zriadená plemenná kniha. Na základe výbornej prispôsobivosti na rôzne podmienky chovu bolo plemeno vo veľkom exportované do mnohých krajín sveta.

Pre kravy Jersey je charakteristický menší telový rámec. Výška v kohútiku je 115 až 120 cm, hmotnosť 350 až 380 kg. Farba srsti má viacero odtieňov - hnedý, tmavo červený, šedý, niekedy aj čierny. Majú malú, v čele prehnutú hlavu so širokým mulcom, s charakteristickým bielym prúžkom okolo mulca, širokým čelom a vystúpenými nadočnicovými oblúkmi. „Srnčia“ papuľka. Plemeno jersey sa vyznačuje malým telesným rámcom, jemnou kostrou so slabšie vyvinutým svalstvom, priestrannou panvou, dlhým a tenkým krkom, priestranným vemenom, malou hlavou a „srnčou‟ papuľkou. Váži približne 350 kg a výška v kohútiku dosahuje 115 - 120 cm. Farba srsti je tmavohnedá, v dospelosti žltohnedá. Povolené sú menšie biele odznaky.

Jerseyky produkujú v priemere šestnásť krát viac kg mlieka za laktáciu než je ich živá hmotnosť. Priemerná úžitkovosť dosahuje 6000 kg mlieka za laktáciu. Ľahko sa prispôsobia rôznym systémom chovu. V porovnaní s inými plemenami majú menej ochorení a zranení, menej problémov s nohami a nižší výskyt klinickej mastitídy. Jersey je veľmi prispôsobivé a odolné plemeno. Dobre odoláva vysokým teplotám, ako aj chladnej klíme. Jerseyky rýchlejšie dospievajú. Prvé pôrody mávajú už v devätnástich mesiacoch. Vďaka čomu sa môžu začať skôr dojiť. Ľahko sa telia.

Jerseyský dobytok je raný, jalovice sa prvýkrát pripúšťajú vo veku 14 - 15 mesiacov a telia sa vo veku dvoch rokov. Zvieratá sú dlhoveké a dobre využívajú objemové krmivá a pastvu. Efektívnejšie využívajú krmivo oproti čiernostrakatému nížinnému dobytku. Prednosťami plemena sú vysoká relatívna úžitkovosť, plodnosť a dlhovekosť. Dĺžka medziobdobia by mala dosahovať hodnotu 370 - 380 dní. Exteriér zvierat by mal byť vhodne utváraný, dôraz je kladený najmä na končatiny a vemeno. Dojnice sa vyznačujú žľaznatým, dobre utváraným vemenom, ktoré je primerané hlboké a cecky sú pravidelne rozmiestnené. Končatiny sú pevné a suché, paznechty tmavo pigmentované, nášľapová plocha paznechtu v porovnaní k hmotnosti tela je najväčšia zo všetkých plemien dobytka. Konverzia krmiva je na vysokej úrovni, pretože objem predžalúdkov je väčší o 15 %. Dĺžka života zvierat tohto plemena môže dosiahnuť 18 až 22 rokov. Najdlhšie žijúca jerseyská krava mala 37 rokov, pochádzala z centra pre záchranu zvierat v Anglicku.

Kravy sú pokojnej povahy, často veľmi zvedavé. Naopak, býky sú po dosiahnutí chovateľskej dospelosti agresívne.

Na Slovensku je plemeno jersey známe v súvislosti s jeho využitím v zošľachťovacom krížení slovenského strakatého plemena. Do bývalého Československa boli prvé zvieratá privezené z Dánska v roku 1956. Podľa údajov Centrálnej evidencie hospodárskych zvierat (rok 2019) sa u nás chová 1 039 zvierat plemena jersey, väčšinou v malej početnosti u súkromne hospodáriacich roľníkov. Najväčší chov má Roľnícke družstvo podielnikov (RDP) Most pri Bratislave a spoločnosť Agrovia a. s., Dolné Trhovište pri Hlohovci.

Produkcia mlieka a jej kvalita

Naše kravičky a ovečky veľmi dobre vedia, že najväčší vplyv na ich kvalitu mlieka má strava. Preto jedia na pastvinách, ktoré neboli ošetrované pesticídmi. Hospodárime na cca 1000ha pôdy v piatich katastrálnych územiach a to Hniezdne, Forbasy, Lacková, Kamienka a Stará Ľubovňa. V rámci živočíšnej výroby sa venujeme predovšetkým chovu hovädzieho dobytka a oviec s následnou produkciou kravského a ovčieho mlieka.

Priemerná ročná dojivosť na dojnicu na Slovensku dosiahla 8 379 litrov, čo predstavuje medziročný nárast o 215 litrov a od roku 2015 sa úžitkovosť zvýšila o 1 842,5 litra na kravu. Priemerná denná dojivosť tak vzrástla medziročne z 22,36 litrov na 22,89 litra. Počet dojníc zaradených do Kontroly úžitkovosti sa v roku 2024 znížil zo 101 392 na 99 525 kusov, čo predstavuje pokles o 1 567 kusov (1,55 %). Priemerná úžitkovosť dosiahla 9 332 kg mlieka, čo je o 134 kg viac než v roku 2023.

V podiele dodávok mlieka podľa kvality bolo zaradených do triedy Q 86% , 13% do triedy 1 a 1% tvorilo neštandardné mlieko. Priemerná realizačná cena surového kravského mlieka v roku 2024 bola 43,29 €/100 kg. Minimum bolo zaznamenané v júni (41,58 €) a maximum v decembri (46,78 €). V triede Q dosiahla realizačná cena hodnotu 43,53 €/100 kg.

Proces dojenia, kvalita mlieka a zdravotný stav vemena kravy sú ovplyvňované predovšetkým zvolenou technológiou dojenia, pracovným postupom dojiča a reakciou dojnice na vonkajšie prostredie. Po príchode na príjem mlieka do MILK-AGRA pod dohľadom pracovníka prímu mlieka odoberie z cisterny pomernú a priemernú vzorku mlieka, ktoré prejdú kontrolou - t.j. skríningovým testom na prítomnosť antibiotík a inhibičných látok (pozostatkov po antibiotikách- ak by test vyšiel pozitívny, zopakuje sa ešte raz.

Ekonomické aspekty produkcie mlieka

Slovenské farmy majú k dispozícii priaznivé výrobné podmienky, no napriek tomu celková produkcia mlieka na národnej úrovni stagnuje. Dôvodom sú nízke výkupné ceny, rozdrobený spracovateľský sektor a možnosť fariem diverzifikovať sa do iných odvetví, pokiaľ mlieko neprináša dostatočný zisk. Z celkového počtu hovädzieho dobytka (416,7 tis.) predstavoval počet všetkých kráv 187,5 tis., z toho dojných kráv 114,1 tisíc. Vyradených na porážku bolo 12 tis. Slovensko prispelo v roku 2024 do dodávok mlieka v EÚ len 0,6 %, čo prestavovalo 829 tis. Počet prvovýrobcov mlieka na Slovensku má dlhodobo klesajúcu tendenciu. Za posledných sedem rokov (2018 - 2023) z trhu odišlo spolu 92 prvovýrobcov mlieka, pričom v roku 2024 ukončilo chov dojníc len 6 podnikov a ich celkový počet sa znížil na 323.

Celkové vlastné náklady na výrobu mlieka dosiahli 12,80 € na dojnicu a deň, čo predstavuje 50,57 € na 100 kg mlieka. Po odpočítaní vedľajších výrobkov (teľatá, maštaľný hnoj, skŕmené mlieko) klesli celkové vlastné náklady na 11,93 € na dojnicu a deň, resp. Realizačná cena mlieka predstavovala 43,81 €/100 kg s priemernou dodávkou mlieka do mliekarne 25,32 kg na kravu a deň, pričom celková úžitkovosť dosiahla 25,94 kg. Pri týchto podmienkach dosiahli podniky stratu -3,32 €/100 kg bez započítania podpôr. Vďaka priamym dotáciám na dojnice vo výške 6,12 €/100 kg sa však hospodársky výsledok otočil na mierny zisk +2,80 €/100 kg. Dodatočne tržby za predaj brakovaných kráv prispeli 2,89 €/100 kg mlieka, čo po započítaní dotácií zvýšilo konečný zisk na +5,69 €/100 kg.

Ukazovateľ IOFC (Income Over Feed Cost), ktorý vyjadruje rozdiel medzi tržbami za predané mlieko a nákladmi na krmivá, je kľúčovým nástrojom na hodnotenie efektivity chovu dojníc. V roku 2024 dosiahol IOFC na slovenských farmách hodnotu 5,44 € na dojnicu a deň. Tento výsledok odráža, že po odpočítaní nákladov na krmivá, ktoré tvoria 44,4 % celkových nákladov (5,65 €/KD), zostáva farmám pozitívny príjem. Priemerná dodávka mlieka 25,32 kg na kravu a deň a realizačná cena 43,81 €/100 kg však tržby (11,09 €/KD) stále nepokrývajú celkové náklady (12,80 €/KD), čo poukazuje na stratovosť sektora bez dotačnej podpory. Optimálna hodnota IOFC by mala byť dostatočne vysoká, aby po odpočítaní nákladov na krmivá zostával priestor na pokrytie fixných nákladov.

Chov a starostlivosť o dojnice

Proces dojenia, kvalita mlieka a zdravotný stav vemena kravy sú ovplyvňované predovšetkým zvolenou technológiou dojenia, pracovným postupom dojiča a reakciou dojnice na vonkajšie prostredie.

Produkcia mlieka od kráv je základný údaj pre hodnotenie mliečnej úžitkovosti v chove dojníc, ako aj sledovanie produkcie mlieka na všetky kravy a dojené kravy.

Priemerný počet laktačných dní (LD) je nevyhnutný údaj pre efektívne riadenie zdravia, výživy, reprodukcie a celkovej produktivity dojnice. Priemerný LD by sa mal pohybovať na úrovni 160 - 170 dní. Nižšia hodnota platí pre dobytok simentálskeho typu, vyššia pre holsteinský dobytok. Laktačný deň vyšší ako 200 upozorňuje na reprodukčný problém, pretože vysoká hodnota má za následok nižšiu celoživotnú produkciu mlieka na kravu v dôsledku dlhých laktácií. Krátka laktácia znižuje celoživotnú úžitkovosť v dôsledku dlhého obdobia státia na sucho.

Hodnotenie dĺžky medziobdobia je výberovým kritériom pre plodnosť. Dĺžku medziobdobia podmieňuje: inseminačný interval, servis perióda (SP) a dĺžka teľnosti. Medziobdobie úzko súvisí s priemerným laktačným dňom v stáde, ktorý má veľký vplyv na produkciu mlieka a tiež určuje rýchlosť obnovy stáda, tzn., koľko teliat sa narodí ročne. So zvyšujúcim sa medziobdobím stúpa počet dojníc vyradených zo stáda z dôvodu reprodukčných problémov.

Podiel teľných kráv (Pregnancy rate) indikuje, koľko kráv z teoreticky možných teľných kráv ostalo skutočne teľných a počíta sa ako súčin podielu inseminovaných plemenníc (Insemination rate) a úspešnosti inseminácie (Conception rate) za 21 dní a to v rámci každého rujového cyklu. Za dobrú hodnotu je možné považovať každý údaj nad 20 % (celoročný priemer). V prípade striktného dodržiavania synchronizačných protokolov je možné dosiahnuť hodnoty nad 30 %. Požadovaný parameter inseminačného indexu u jalovíc by mal dosahovať hodnotu < 1,5 a u kráv < 1,8.

Používanie sexovaného semena má veľký význam najmä v chovoch dojníc - umožňuje získať viac jalovíc z top genetiky, zlepšuje obnovu stáda a zvyšuje ekonomiku chovu. Optimálne je využívať sexované semeno u mladých, najlepších jalovíc, ako aj u najhodnotnejších kráv (s vysokou produkciou mlieka alebo špičkovým genomickým indexom), a to pre cielené rozmnožovanie hodnotnej genetiky. Nadprodukcia jalovíc sa úspešne uplatňuje aj na zahraničnom trhu.

Budúcnosť produkcie mlieka a inovatívne prístupy

Podľa čínskych štátnych médií sú tri zvieratá, ktoré sa narodili od konca decembra 2022, údajne schopné vyprodukovať 18 000 kg mlieka ročne. V Číne má len 5 z 10 000 kráv celoživotnú produkciu 100 000 kg mlieka. Východiskom boli zrejme bunky odobraté z uší holštajnského dobytka. Klonovanie funguje tak, že sa jadro odstránenej bunky prenesie do oocytov zbavených jadra. Číňania zrejme plánujú vybudovať stádo viac ako tisíc „superkráv“ za 2-3 roky. Majú zabezpečiť nezávislosť Číny v produkcii mlieka. Naklonované čínske kravy v produkcii mlieka hravo porazia aj svoje kolegyne z USA. V porovnaní s americkými kravami ho totiž vyprodukujú až o 1,7 násobne viac. Čína pritom plánuje naklonovať až tisíc takýchto "superkráv". Čínski vedci úspešne naklonovali tri "superkravy", ktoré produkujú nadpriemerné množstvo mlieka. Tri teľatá, ktoré vyšľachtili vedci zo Severozápadnej univerzity poľnohospodárskych a lesníckych vied a technológií, sa narodili pred lunárnym Novým rokom 23.

V Česku sa ročne vyrobí ľahko vyše tri miliardy litrov mlieka. V krajine pritom klesá počet dojníc. Kým v roku 1989 ich bolo 1,2 milióna, teraz je to asi štvrtina. Prvé z klonovaných čínskych teliat sa narodilo 30. decembra cisárskym rezom a vážilo 56,7 kilogramu, oznámil čínskemu vedecko-technologickému denníku predstaviteľ z mesta Wu-lin. Iba päť z 10-tisíc kráv v Číne dokáže za život vyprodukovať 100-tisíc litrov mlieka, pričom niektoré produktívne kravy sú identifikované až na konci života, čo sťažuje ich chov, uviedla Ťin. V posledných rokoch však Čína s klonovaním zvierat výrazne pokročila.

Moderná farma dojníc však vyzerá úplne inak - ovládli ju počítače a roboty. Superfabriky produkujúce mlieko sú porovnateľné s automobilkami. Raz do roka sa na mliečnej farme PVOD Kočín v Šterusoch stretáva výkvet slovenských chovateľov. Na chovateľskom dni venovanom holštýnsko-frízskemu plemenu vyberajú najlepšiu dojnicu Slovenska. Keby ľudia dostali otázku, koľko mlieka dá denne jedna kravička, nevedno, či by dokázali správne odpovedať. Kedysi to bolo 10 až 20 litrov mlieka, dnes je bežný pôdoj 30 litrov a špičkové kravy nadoja denne aj 70 až 80 litrov mlieka! V Kočíne zvíťazila dojnica s ročnou úžitkovosťou 19 850 kilogramov.

„Kedysi sa o sto kráv staralo osem ľudí, dnes 800 dojníc podojí päť dojičov,“ porovnáva Jozef Puvák a odtuší, že zootechnik dnes strávi viac času pri počítači ako v maštali. Je to samozrejme trochu prehnané, ale nad životom každej kravy bdie počítač. "Kedysi sa vravelo, keď sa nebudeš učiť, pôjdeš ku kravám, ale my o žiadnych hlupákov nestojíme, potrebujeme inteligentných ľudí, ktorí plynne komunikujú v angličtine, pretože najproduktívnejšie chovy, odkiaľ čerpáme inšpiráciu, sú v USA a Kanade,“ hovorí Jozef Puvák.

tags: #krava #na #vyrobu #litra #mlieka