Vtáky, ktoré nemigrujú na zimu do teplých krajín, alebo sem prilietavajú zimovať zo severských krajín prežívajú počas tuhých zím ťažké časy. Pri silných mrazoch je potrebné vtáky prikrmovať. Vďaka miernejšiemu podnebiu zostáva čoraz viac druhov vtáctva počas zimy na Slovensku, čím sa vyhýbajú náročným migráciám na juh. Zimné obdobie zároveň nebýva také kruté ako kedysi, a preto si vtáky často poradia aj bez prikrmovania. „Hoci kŕmenie nie je nevyhnutné, určite je povolené,“ vysvetľuje ornitológ Livio Rey zo Švajčiarskej ornitologickej stanice v Sempachu. Okrem toho ide o pekný spôsob, ako sa v súčasnosti priblížiť k prírode a spoznať rozmanitosť vtáčej ríše. Preto má prikrmovanie zmysel aj v čase miernych zím, najmä v obdobiach trvalých mrazov, mrznúceho dažďa a súvislej snehovej pokrývky. Sýkorky, vrabce, červienky a ich príbuzní takúto pomoc určite ocenia.
Pri silných mrazoch je potrebné vtáky prikrmovať. Obľúbia si vašu záhradu a budú vás zbavovať hmyzu a iných škodcov.
Čím kŕmiť vtáčiky?
Krmivo by malo byť prírodné a kvalitné. Najlepšie sú zmesi slnečnicových semien a konopných semien, ktoré oslovia najmä operence živiace sa zrnom ako stehlíky, vrabce a brhlíky. Hmyzožravce a konzumenti mäkkej potravy (ako drozd, červienka a škorec) vyhľadávajú ovsené vločky, hrozienka, mak, otruby, zrelé ovocie, nasekané orechy a loj. Najdôležitejší druh potravy z hľadiska zloženia je potrava olejnatá. Z olejnatých semien vtáci získajú potrebnú energetickú dávku na zimný život. Najčastejším druhom je slnečnica. Dá sa kúpiť takmer všade a stačí si vybrať len druh (čierna, pásiková, …). Môžeme si ju aj dopestovať, no je to náročnejší, aj keď lacnejší variant. Počas dozrievania čelí neustálemu náletu vrabcov. Skúsení pestovatelia preto dávajú na každý kvet silónovú pančuchu, aby nedochádzalo k vyzobávaniu semien. Treba však dať pozor! Pančucha sa navlieka na kvet až po opelení, inak by včely nemohli vykonať svoju úlohu a semienka by boli „plané“. Slnečnicu predkladáme do rôznych druhov kŕmidiel (klasické, z PET fľaše, samospádové, …) a vtáctvo ju má vo veľkej obľube. Podľa zvyškov v kŕmidle vieme predpokladať, aký druh sa bol kŕmiť. Sýkorky a brhlíky vezmú do zobáčika semienko a odletia s ním na najbližší strom. Tam si ho na konári v pokoji rozlúsknu a skonzumujú. Po ich návšteve ostane kŕmidlo prázdne. Ak ho však navštívia stehlíky, či glezgy ostane nám plné prázdnych slnečnicových šupiek, pretože tieto druhy hodujú priamo v ňom. Ďalšími semenami sú napríklad mak, repka olejná, lieskové oriešky či vlašské orechy. Lieskovce a vlašské orechy sa odporúča pred predložením podrviť na menšie kúsky, pretože sú veľké a ťažko s nimi vták manipuluje, čím dochádza ku znehodnoteniu, keď spadnú na zem.
Medzi olejnatú potravu patria aj tuky živočíšneho pôvodu. Najmä hovädzí či baraní loj alebo bravčová masť. Tieto môžeme predkladať v surovom stave zavesené na špagáte na konáriku stromu. Vhodné je loj roztopiť a zaliať ním slnečnicu a ostatné semienka. Môže sa tak urobiť napríklad do škrupinky od kokosového orecha alebo do téglikov od jogurtu. Tu sa zvykne stredom zaliať kúsok špagáta alebo drôtika na zavesenie. Po stuhnutí sa dá zmes pekne vyklopiť a predložiť na skŕmenie. Je to veľmi vhodným variantom kŕmenia tam, kde nemáme možnosť chodiť každý deň, napríklad v lese, pri chate, či tam, kde vieme o veľkom výskyte vtákov.
Bravčová masť na rozdiel od loju býva mäkká, tekutejšia. Môžeme ju však namazať na dno kŕmidla a vtlačiť do nej semienka. Po pár hodinách po nej neostane ani stopa.
Medzi obilniny patria pšenica, jačmeň, proso, ovsené vločky či drvená kukurica. Obilniny preferujú vo svojej potrave skôr vtáky z čeľade holubovité, vrabcovité a pinkovité. Posledným druhom potravy, ktorý netreba často ani predkladať sú ovocie a plody. Tie sa väčšinou udržia na konárikoch od jesene. Patria sem napríklad jablká, hrušky ale aj jarabina či vtáčí zob.
Čomu sa vyhnúť pri kŕmení?
Nevhodné sú slané alebo inak upravené potraviny. Vyhýbať sa treba aj krmivu obsahujúcemu palmový olej, kokosový tuk a arašidy. Obzvlášť nevhodné sú zvyšky jedál alebo chlieb, pretože obsahujú korenie a soľ. Nikdy vtáctvu neponúkajme pečivo, aj keď ho s chuťou žerú, môžeme im tým spôsobiť nemalé problémy. Pečivo v žalúdku vtáctva kvasí. V žiadnom prípade nekŕmime vtáky počas vegetačného obdobia, kým je v prírode dostatok potravy. Vyhnite sa slaným cereáliám, pretože soľ je pre vtáčiky škodlivá. Sladené cereálie nie sú vhodné, cukor môže spôsobiť zdravotné problémy. Vyberajte cereálie bez umelých farbív, aróm a konzervantov.
Prikrmovanie vodného vtáctva pečivom škodí. Chlieb či rožky sami o sebe nie sú jedovaté, malé kúsky občasne podané v zimnom období kačice, čajky a labute určite ocenia. No, treba si uvedomiť, že pečivo neposkytuje nič z prirodzenej potravy zúbkozobcov (kačíc, labutí) ani bahniakov (čajok). Je to len zhutnená múka zmiešaná s tukmi bez adekvátnej nutričnej hodnoty, žiadne vodné rastliny, hmyz či ryby, bez vitamínov, vlákniny či minerálov. Vtáky skonzumujú ohromné množstvá rožkov, no neprináša im to žiadanú výživu. Je to len taký „blaf“ pre tráviaci systém. Výsledkom dlhodobej konzumácie pečiva vtákmi je malnutrícia, teda podvýživa, sprievodným javom je oslabený imunitný systém. Kritické obdobie pre prikrmovanie takýmto pečivom je hniezdna sezóna. Vtedy sa negatívne dôsledky prejavia aj na potomstve, pretože mláďatá labutí a kačíc sa kŕmia spoločne s rodičmi, tou istou potravou. V dôsledku pravidelnej konzumácie pečiva majú tieto mláďatá vývinové poruchy. Z nich najviditeľnejšie sú tzv. anjelské krídla. Sú to malé, nedorastené krídelka, ktoré ich navždy uväznia k plavbe po hladine, už nevzlietnu.
Ako správne kŕmiť?
Krmivo nesmie navlhnúť ani zamrznúť. Nemalo by sa tiež len tak sypať na zem. Najvhodnejšie sú búdky s krytým zásobníkom, sieťky s krmivom alebo lojové gule. Použiť môžete aj domček so silom, ktorý zabezpečí, že vtáky nestoja priamo v krmive a neznečisťujú ho trusom. Keďže sú vtáky prirodzene plaché, kŕmidlo by malo stáť v blízkosti stromov alebo kríkov, ktoré im poskytnú úkryt pred prípadným nebezpečenstvom. Bezprostredné okolie (v okruhu 2 až 5 metrov) by však malo byť prehľadné, aby na vtáky nemohli číhať mačky. Kŕmenie na balkónoch síce nie je zakázané, ale ani veľmi ideálne. Okenné sklo môže byť pre vtáky smrteľnou pascou, nehovoriac o tom, že ak prilákate holuby, často dochádza k znečisteniu fasády.
Kŕmenie by sa malo ukončiť najneskôr v marci, aby si vtáky nezvykli na umelý zdroj potravy. Vtáky prikrmujme len v zime a počas nepriaznivého obdobia, kedy je v prírode nedostatok potravy. Odpoveď je jednoduchá - v čase núdze. Každý to ale môže vnímať trochu inak. V zásade však platí, že s prikrmovaním začíname v zimných mesiacoch a v závislosti od aktuálneho stavu počasia. Aj počas zimy sa však objavia dni, kedy sa oteplí a nastane odmäk. Prikrmovanie vtáctva má predovšetkým edukačný význam, vtáci dokážu prečkať zimu aj bez nutnosti prikrmovania. Samozrejme v kritických situáciách, ako sú dlhotrvajúce extrémne mrazy, alebo poľadovica na kanárikoch stromov, môžeme nejednému operenému návštevníkovi kŕmidla zachrániť život. Veľmi dôležité je však spomenúť obdobie kedy s prikrmovaním prestať. Tak ako väčšina druhov zvierat, tak aj spevavce, ktoré u nás zimujú, si veľmi rýchlo zvyknú na jednouchý spôsob získavania potravy z kŕmidiel a môžu trochu “zlenivieť”… Preto hneď ako prichádza jar a vtáctvo začína spievať, dni sa predlžujú, sneh sa roztopí, prestávame kŕmidlá dopĺňať. Samozrejme sýkorky, zelienky, vrabce aj iné druhy by naše kŕmidlo navštevovali aj do leta. Nie je to však žiadúce z dôvodu, že sú známe prípady, kedy začali spevavce (predovšetkým sýkorky) slnečnicovými semenami kŕmiť svoje mláďatá a tie z dôvodu nedostatočného prímu bielkovín, nakoniec môžu zahynúť, alebo sa im môžu vytvoriť určité deformácie a nedostatky pri vývoji.
Dôležitý je aj výber lokality, kde kŕmidlo umiestnime. Vyhýbajme sa blízkosti frekventovaných ciest, veľkých presklených plôch, do krotkých by vtáctvo mohlo narážať. A ak bývame v paneláku myslíme aj na susedova pod nami. Ak máme kŕmidlo na záhrade, je tiež dobré aby v blízkosti neboli kroviny alebo niečo, čo môže poskytovať kryt predátorom, predovšetkým mačkám. Vtáctvo, ako má dobrý rozhľad, získava prehľad a mačkám sa hravo vyhne.
Ak cez zimu naše kŕmidlo navštívi krahulec, nezasahujem do tohto diania. Drobné spevavce sú jeho prirodzenou potravou a ekologické mechanizmy, ktoré fungujú v prírode, nikdy nedovolia, aby si predátor vylovil svoju korisť a ohrozil tak vážne populácie, v tomto prípade spevavcov. Reprodukčná schopnosť sýkorky belasej je tak veľká, že hravo tieto straty dorovná počas hniezdnej sezóny. Na porovnanie: Jastrab krahulec hniezdi len raz do roka a počet mláďat býva od 3 - 5. Sýkorka belasá hniezdi 2 krát ročne. V prípade náhradných znášok aj 3 a viac krát v jednom roku a v jednej znáške môže mať až 16 vajíčok!
Kedy kŕmiť? Pri trvalých mrazoch, mrznúcom daždi a súvislej snehovej pokrývke môže prikrmovanie pomôcť vtákom prežiť. Najväčší hlad pociťujú ráno po dlhej noci, no ideálne je doplniť krmivo popoludní, aby sa mohli opäť zasýtiť na noc.
Ako sa starať o kŕmidlo?
Pre vtáky je najväčším rizikom prenos infekčných chorôb, najmä smrteľnej salmonelózy. Je preto kľúčové zabrániť znečisteniu kŕmidla vtáčím trusom, napríklad používaním úzkych žľabov. Riziko nákazy znižuje pravidelné čistenie kŕmidla horúcou vodou. Ak v jeho blízkosti nájdete viacero mŕtvych vtákov, kŕmidlo ihneď odstráňte a dôkladne vyčistite. S kŕmením začnite znova až o tri týždne a na novom mieste, pretože niektoré choroboplodné zárodky môžu v pôde prežiť dlhší čas. Odporúčame kŕmidlá pravidelne čistiť a udržiavať v dobrom stave.
Kŕmidlo umiestnite na Vašu záhradu do minimálnej výšky 1,5 m alebo na balkón a to napríklad na parapet. Vtáky ucítia potravu kdekoľvek a zvyknú si lietať na Vami vybrané miesto. Počítajte ale s tým, že blízko krmítka sa môžu nachádzať šupky semien, ktoré vtáky odlupujú či vtáčí trus. Na začiatku zimy budú vtáčiky za pripravené krmivo najvďačnejšie, pretože v zimnom období je pre nich ťažké potravu v prírode nájsť. Na zimu si musia vytvoriť tukové zásoby, aby ju vôbec prežili.
Zaujímavosť: Keďže je vtáčie telo malé, rýchlo stráca teplo, a preto potrebuje viac energie z potravy. Pokiaľ z rozmanitosti možností, čo do krmítka dať, neviete čo zvoliť, dajte od každého trochu. Prilákate tým viac druhov vtáctva a spoznáte, čo ide takzvane "viac na dračku". Nebojte meniť a dopĺňať pestrú stravu, každý operenec si vyberie to, čo má najradšej. Nezabudnite však aj na ich pitný režim. Aj ako ľudia, vtáky potrebujú pravidelný pitný režim.
Jednoduchý recept na vtáčie krmivo
Vtáčie krmivo sa dá vyrobiť jednoducho aj doma. Znižuje to nielen náklady, ale aj riziko, že krmivo bude obsahovať semená ambrózie vyvolávajúce alergie. To býva najčastejší prípad pri hotových zmesiach.
Postup: V hrnci na sporáku zohrejte 300 g tuku (napríklad hovädzí loj alebo masť). Do mäkkého (nie vriaceho!) tuku pridajte 2 polievkové lyžice rastlinného oleja a vmiešajte približne 300 g zmesi semien (slnečnica, konope, nasekané orechy). Pre milovníkov mäkkej potravy, ako sú drozdy a červienky, sú vhodnejšie ovsené vločky, pšeničné otruby a hrozienka.
Kto nemá vtáčí domček, môže si pomôcť kvetináčom alebo polovicou kokosovej škrupiny: do „očí“ kokosového orecha urobte dva otvory, vylejte mlieko a orech v strede prepíľte. Dužinu vyberte, cez otvory prevlečte konáriky a zafixujte ich drôtom, aby nevypadli.
Kŕmidlo pre vtákov
Kŕmenie ohrozených druhov
Organizácie na ochranu vtáctva, ako Švajčiarska ornitologická stanica alebo BirdLife, upozorňujú, že mnohé druhy, napríklad žlna, hrdlička poľná, či dokonca drozd čierny, v zime migrujú na juh a na pôvodných územiach sa v tomto čase nevyskytujú. Rey približuje situáciu vo Švajčiarsku: „Ohrozené druhy ako rybárik, hlucháň alebo snehuľa horská síce vo Švajčiarsku v zime zostávajú, ale ku kŕmidlám nechodia. Držia sa v oblastiach ďaleko od ľudských sídiel.“ O to dôležitejšie je preto chrániť rozmanité a nerušené biotopy, ktoré pomáhajú zachovať bohatú vtáčiu faunu.
„V zásade nie je nič zlé na miernom prikrmovaní,“ hovorí Rey. Treba si však uvedomiť, že kŕmime len tie vtáky, ktoré sú zvyknuté na ľudí a civilizáciu.