Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ryby poznáme len ako plavcov. Lenže príroda vie prekvapiť - niektoré druhy sa po morskom dne doslova pohybujú na špeciálne upravených plutvách, ktoré používajú podobne ako nohy. A čo je ešte zaujímavejšie, tieto plutvy neslúžia len na pohyb, ale aj na vyhľadávanie potravy pomocou chuti a dotyku.
Sea Robins: Ryby s "nohami" a citlivými fúzmi
Najznámejším príkladom sú tzv. sea robins. Ide o ryby žijúce pri východnom pobreží Severnej Ameriky, ktoré majú predné lúče prsných plutiev oddelené od zvyšku plutvy. Tieto lúče vyzerajú ako malé nožičky a ryba ich využíva na pohyb po dne aj na skúmanie okolia.
Tieto "nožičky" sú vybavené senzorickými bunkami, ktoré dokážu zachytávať chemické látky v prostredí. V praxi to znamená, že sea robins môžu pri kontakte s pieskom alebo bahnom zisťovať, či sa tam ukrýva jedlo - napríklad červy, malé kôrovce alebo mušle.
Chuťové receptory mimo úst: Ryby majú chuťové poháriky rozmiestnené nielen v ústach, ale aj na rôznych častiach tela. Napríklad sumce majú chuťové bunky dokonca na fúzoch, ktoré im pomáhajú hľadať potravu v zakalenej vode. U sea robins sa táto schopnosť vyvinula práve na špeciálnych plutvových lúčoch.
Vedci zistili, že tieto štruktúry obsahujú chuťové receptory podobné tým, aké poznáme na ľudskom jazyku. Ryba tak nemusí čakať, kým sa korisť dostane do úst - vie ju odhaliť vopred, už pri dotyku s dnom.
Evolučná výhoda citlivých fúzov
Táto schopnosť dáva sea robins veľký náskok pred konkurenciou. Iné druhy sa pri love spoliehajú najmä na zrak alebo čuch, no sea robins vedia okamžite rozpoznať korisť ukrytú v piesku. Z hľadiska evolúcie ide o veľmi praktickú stratégiu - ryba ušetrí energiu a rýchlejšie nájde potravu.
Sumec západný: Majster hmatu s dlhými fúzmi
Sumec západný (Silurus glanis) je najväčšia sladkovodná ryba žijúca na Slovensku. Patrí medzi čeľaď sumcovitých a je cenným úlovkom v športovom rybárstve. Táto zaujímavá ryba si zaslúži pozornosť pre svoj jedinečný vzhľad a spôsob života.
Charakteristické znaky sumca
Stavba tela sumca je taká charakteristická, že ho bezpečne spozná každý. Má podlhovasté, hadovité telo, z bokov sploštené, čo mu umožňuje elegantný pohyb vo vode. Povrch tela je pokrytý hladkou kožou bez šupín.
Hlava je mimoriadne široká a tvorí asi 30 % celého tela. Dominantou hlavy sú široké čeľuste a pre sumcovité typické fúzy. Telu dominuje nápadne veľká hlava s dvojicou dlhých pohyblivých fúzov a s obrovskou podkovitou papuľou, ktorej vnútro je posiate množstvom drobných zúbkov. Sumec má na svoj veľký výzor prekvapivo malé oči. Zrak nepatrí k jeho silným zmyslovým orgánom.
Fúzy a zmysly
Omnoho väčší význam pri hľadaní koristi a pri pohybe v tmavých hlbinách má hmat. Ten sumcovi zabezpečujú dlhé citlivé fúzy a bočná čiara, pomocou ktorých sa spoľahlivo orientuje. Z okraja sánky vyrastajú 4 krátke, nepohyblivé fúzy a z okrajov čeľuste dva veľmi dlhé fúzy, siahajúce až do 1/4 tela. Týmito fúzikmi dokáže sumec veľmi dobre pohybovať. Sú v nich uložené hmatové bunky, ktoré mu pomáhajú pri hľadaní potravy a orientácii.
Zuby a papuľa
Po celom obvode okraja papule má sumec v úzkom kruhu husto osadené krátke, ostré zúbky, pripomínajúce drobné ihličky. Na podnebí čeľuste sa nachádza ešte jeden rad týchto zúbkov slúžiacich hlavne na posúvanie koristi do pažeráku.
Sfarbenie
Farba sumca býva veľmi premenlivá. Pohybuje sa od pieskovo hnedých, cez zelenkavé, šedé, až po takmer úplne čiernych jedincov. Boky sú väčšinou vždy mramorované. Chrbát môže byť sivo-modrý, hnedastý, tmavosivý až zelenohnedý. Nevylučuje sa ani čierna farba. Boky sú svetlejšie, často pripomínajú štruktúru mramoru. Najsvetlejšia časť tela je brucho, ktoré môže byť sivé až biele. Sumec sa môže vyskytovať aj v albinotickej forme, no takéto prípady sú veľmi ojedinelé a vzácne.
Nie je ani pravda, ako sa zvykne niekde uvádzať, že sfarbenie sumca závisí od prostredia, v ktorom žije. Pochytal som už na jednom mieste sumcov rozličnej farby.
Životný štýl a prostredie
Sumec je teplomilná ryba. Vyhovujú jej stredné a dolné toky riek, mŕtve ramená, štrkoviská a veľké priehrady. Vo všeobecnosti sumcovi vyhovujú vody, ktorých teplota sa v lete dostáva nad 20 °C. Pri tejto teplote totiž dochádza k neresu sumca.
Sumec obýva spodné úseky väčšiny našich veľkých riek, jazerá a priehrady. Nevadí mu ani silnejší prúd. Dobrými miestami na lov sú sútoky riek, miesta pod elektrárňami, okolie mostných pilierov, vonkajšie oblúky zákrut na rieke, kde býva hlboká voda a podomleté brehy. Vyhľadáva rôzne prekážky na dne, ako naplavené stromy, veľké kamene, pneumatiky, kontajnery a utopené autá. V priehradách sú dobrými miestami pôvodné korytá riek a miesta v blízkosti priehradného múru s najväčšou hĺbkou vody. Na jednom dobrom mieste sa zvyčajne zdržiava aj niekoľko jedincov rôznej veľkosti pohromade, ale sumec nie je typickou kŕdľovou rybou.
Tabuľka rastu sumca
| Vek | Dĺžka |
|---|---|
| 1 rok | 10-12 cm |
| 4-5 rokov | 70 cm |
| 10 rokov | viac ako 1 m |
| 20 rokov | 170 cm |
| 25 rokov | 2 m |
NAJVÄČŠIA RYBA ulovená v 1. sérii Riečnych príšer
Iné ryby s citlivými fúzmi a adaptáciami
Niektoré pleskáče majú časť chrbtovej plutvy premenenú na "chuťový výrastok", ktorým zisťujú, čo sa nachádza v sedimente. Ide o ďalší príklad toho, ako príroda využíva chuťové receptory mimo úst na zlepšenie šancí na prežitie.
Hrebeník veľký (Ophiodon elongatus) je mäsožravá ryba, ktorá žije v severnom Pacifiku. V papuli má totiž 555 malých zúbkov ostrých ako britva, na ktorých sú navyše malé ostne. Každý deň mu približne 20 z nich vypadne, ale ihneď ich nahradia nové, vďaka čomu ryba stále disponuje ostrými zubami.
Nový výskum naznačuje, že tieto ryby strácajú zuby tak rýchlo, ako im rastú. Za deň im dokáže narásť až dvadsať nových zubov. Hltanové čeľuste pritom strácajú zuby oveľa rýchlejšie než iné časti úst hrebeníka.
