Je slanina naozaj nezdravá? Odhaľujeme jej skryté benefity

Mýty o nezdravých tukoch, ktoré slanina vraj obsahuje, odborníci už našťastie vyvrátili. Čo viete o slanine? Tiež máte v sebe zafixované, že je priveľmi mastná a nezdravá? Mýlite sa. Slanina je jediný mäsový výrobok, ktorý má v sebe okolo 150 rôznych látok. Všetky, samozrejme, nie sú zdraviu prospešné, a tak sa odporúča konzumovať ju len v malých množstvách. Pokiaľ ide o zloženie, rozdiel medzi slaninou a masťou z nej je nepatrný. Slanina si pomaly získava stabilné miesto v stravovaní ľudí v Európe. V posledných rokoch sa však čoraz viac diskutuje o tom, či je slanina pre naše telo zdravá alebo by sme sa jej mali radšej vyhýbať. V tomto článku sa pozrieme na zloženie slaniny, jej vplyv na zdravie, mýty a fakty, a zodpovieme časté otázky, ktoré sa s touto potravinou spájajú.

Zloženie slaniny: Tuky, bielkoviny a ďalšie látky

Slanina je mäsový výrobok, ktorý vzniká údením či solením bravčového boku. Jej hlavnou zložkou sú tuky, ktoré môžu tvoriť až 40-50 % hmotnosti výrobku. Okrem tukov obsahuje aj bielkoviny, ktoré patria medzi dôležité stavebné látky tela. Obsah bielkovín v slanine sa pohybuje približne okolo 15 %, čo je v porovnaní s čistým mäsom menej, no stále ide o významný zdroj. Okrem tukov a bielkovín obsahuje slanina aj ďalšie látky, ako sú vitamíny skupiny B (najmä B1, B2, B3 a B12) a minerály, napríklad zinok, železo či fosfor. Slanina je však zároveň bohatá na sodík, ktorý sa do nej dostáva hlavne procesom solenia. Prítomné môžu byť aj rôzne konzervačné látky, ktoré predlžujú jej trvanlivosť. Pri hodnotení výživovej hodnoty slaniny je dôležité brať do úvahy nielen obsah jednotlivých živín, ale aj to, v akom množstve a forme je slanina konzumovaná. Príliš častá konzumácia slaniny môže znamenať nadmerný príjem tukov a soli, čo môže negatívne ovplyvniť zdravie. Slanina je teda potravina s vysokou energetickou hodnotou, no aj s obsahom niektorých zdraviu prospešných látok. Výber kvalitnej slaniny a umiernená konzumácia môžu byť kľúčovými faktormi pri rozhodovaní, či ju zaradiť do jedálnička.

Čerstvá slanina obsahuje v sto gramoch 0,44 mg vitamínu B1 (tiamín, aneurín), 0,16 mg vitamínu B2 (riboflavín), 0,35 mg vitamínu B6 (pyridoxín), 0,50 mg vitamínu E (tokoferol), tiež minerály - 13 mg vápniku, 0,8 mg železa, 108 mg fosforu a pod. Nás zaujali aj ďalšie látky, v nej obsiahnuté. Ide najmä o polynenasýtené mastné kyseliny, ktoré si telo nedokáže vytvoriť samé. Bez týchto kyselín náš organizmus nedokáže správne fungovať a dôležité sú najmä pre hormonálny systém. Druhá zaujímavá látka v slanine je kyselina arachidonová, ktorá pôsobí ako regulátor metabolizmu cholesterolu v tele. To znamená, že táto kyselina čiastočne rozloží cholesterol, ktorý konzumujeme s jedlom. Ďalšia významná zložka slaniny je kyselina hyalurónová.

Výživové hodnoty slaniny (na 100 g):

Slanina a jej vplyv na srdcovo-cievny systém

Slanina obsahuje značné množstvo nasýtených tukov, ktoré sú spájané so zvyšovaním hladiny cholesterolu v krvi a vyšším rizikom srdcovo-cievnych ochorení. Je tiež významným zdrojom sodíka, čo môže prispieť k zvýšenému krvnému tlaku. Pravidelná konzumácia veľkého množstva slaniny môže podporovať rozvoj aterosklerózy, teda upchávania ciev. Na druhej strane, malé množstvo slaniny v rámci vyváženej stravy nemusí automaticky predstavovať výrazné riziko, najmä ak je zvyšok jedálnička bohatý na zeleninu, ovocie a zdravé tuky.

Rizikový faktor | Možný vplyv na zdravie

Nasýtené tuky | Zvýšený cholesterol v krvi

Sodík | Zvýšený krvný tlak

Konzervanty (dusitany) | Potenciálne riziko rakoviny

Pravidelná nadmerná konzumácia | Vyššie riziko srdcovo-cievnych ochorení

V prípade, že máte v rodinnej anamnéze srdcové ochorenia, alebo už trpíte vysokým tlakom, je vhodné príjem slaniny obmedziť. Alternatívou môžu byť výrobky s nižším obsahom tuku a soli. Ak ste zdraví a slaninu si doprajete len občas, v rozumnej miere by nemala predstavovať zásadné riziko. Dôležité je však sledovať celkový príjem tukov a soli za deň.

Obsah soli a konzervantov: Riziká pre zdravie

Slanina je typicky veľmi slaná. Už v 100 g môže obsahovať až 2,5 - 3 g soli, čo je polovica odporúčanej dennej dávky pre dospelých. Príliš veľa soli v strave spôsobuje zadržiavanie vody v tele, zaťažuje obličky a zvyšuje riziko vysokého krvného tlaku. Konzervanty, ako sú dusitany a dusičnany, sa pridávajú do slaniny kvôli ochrane pred baktériami a na zachovanie farby. U niektorých ľudí však môžu spôsobovať alergické reakcie a pri nadmernej konzumácii sa spájajú s vyšším rizikom niektorých foriem rakoviny. Pri výbere slaniny je preto vhodné čítať etikety a vyhýbať sa produktom s nadmerným množstvom konzervantov a soli. Nadmerný príjem soli a konzervantov predstavuje jeden z najväčších problémov spracovaných mäsových výrobkov. Svetová zdravotnícka organizácia odporúča denne maximálne 5 g soli, čo mnohí ľudia ľahko prekročia už pri jedle obsahujúcom slaninu. Pravidelnou konzumáciou slaniny spolu s ďalšími slanými potravinami môže dôjsť k dlhodobému preťaženiu obličiek a zvýšenému riziku chronických civilizačných ochorení. K tomu sa často pridáva aj vyšší obsah nasýtených tukov, čo vytvára rizikový kokteil pre zdravie.

Uvádza sa, že občasná konzumácia v malých množstvách nemusí byť zdraviu škodlivá, pokiaľ je súčasťou vyváženého jedálnička. Pre ľudí s vysokým krvným tlakom, ochorením obličiek alebo srdcovo-cievnymi chorobami však platí výzva na obmedzenie.

Je slanina zdrojom prospešných živín?

Hoci je slanina často kritizovaná za vysoký obsah tuku a soli, obsahuje aj niektoré výživovo zaujímavé zložky. Medzi najdôležitejšie patria bielkoviny, ktoré sú základom pre rast a obnovu tkanív. Slanina obsahuje tiež vitamíny skupiny B, ktoré podporujú energetický metabolizmus a správnu činnosť nervového systému. Okrem toho je slanina zdrojom niektorých minerálov, ako je železo (podpora tvorby červených krviniek), zinok (dôležitý pre imunitu) a fosfor (nevyhnutný pre zdravé kosti a zuby). Údením slaniny sa v nej môžu vytvárať aj určité antioxidanty, ktoré však nenahradia potrebu konzumácie zeleniny a ovocia. Taktiež je dôležité spomenúť, že slanina obsahuje cholesterol, ktorý je pre telo síce nevyhnutný, no vo vyšších dávkach môže spôsobovať zdravotné problémy. U osôb s vyšším rizikom srdcovo-cievnych ochorení je potrebné príjem cholesterolu sledovať.

Zhrnuté, slanina je zdrojom niektorých živín, no jej zdravotné benefity by sme nemali preceňovať. Oveľa vhodnejšie je získavať vitamíny, minerály a bielkoviny z menej tučných a menej spracovaných mäsových výrobkov či rastlinných zdrojov.

Mýty a fakty o slanine v bežnej strave

Mnohí ľudia veria, že slanina je absolútne nezdravá a mala by byť z jedálnička úplne vylúčená. Pravda je však o niečo zložitejšia. Škodlivosť slaniny závisí najmä od frekvencie a množstva jej konzumácie, ako aj celkového životného štýlu. Samotná slanina nemusí byť nebezpečná, ak je súčasťou rozumne zostavenej stravy. Ďalším častým mýtom je, že slanina je "čistý tuk" a neobsahuje žiadne bielkoviny ani vitamíny. Ako sme už uviedli vyššie, slanina obsahuje aj bielkoviny a niekoľko vitamínov skupiny B, hoci v porovnaní s inými mäsovými výrobkami v menšom množstve. Niektorí ľudia sa obávajú, že konzumáciou slaniny sa výrazne zvyšuje riziko rakoviny. Skutočne, niektoré výskumy spájajú častú konzumáciu spracovaných mäsových výrobkov s vyšším rizikom určitých druhov rakoviny, najmä hrubého čreva. Áno, prepražená slanina alebo slanina spálená na panvici môže obsahovať viac škodlivých látok. Nie je nutné ju úplne vylúčiť, dôležité je množstvo a frekvencia konzumácie. Slaninu je rozumné jesť len príležitostne a v malých dávkach.

Slanina je potravina, ktorá rozdeľuje názory odborníkov aj bežných ľudí. V malom množstve a ako súčasť vyváženej stravy nemusí predstavovať zásadné riziko pre zdravie, no treba si dať pozor na jej vysoký obsah tukov, soli a konzervantov. Dôležité je uprednostňovať kvalitu pred kvantitou a v prípade zdravotných problémov konzumáciu obmedziť alebo sa poradiť s lekárom. Mnohí ju odmietajú, keďže sa o nej hovorí, že nie je zdravá. Na jednej strane sa neodporúča zvýšená konzumácia slaniny, ktorá obsahuje tuky, veľa soli a konzervačných látok, ak si ju doprajete s mierou, pokojne môže byť súčasťou vášho jedálnička. Dokonca má určité prospešné látky, vrátane vitamínu B1, vitamínu B2, vitamínu E a tiež minerálnych látok ako napr. vápnik, fosfor, železo a kyselina hyalurónová.

Koniec predsudkom o slanine! Z tejto lahodnej pochúťky môžete vyťažiť maximum pre svoje telo, stačí len objaviť jej silu. Už len fakt, že sa v nej skrývajú polynenasýtené mastné kyseliny, bez ktorých ľudský organizmus nedokáže fungovať no zároveň si ho nevie vytvoriť samé, stojí za vyskúšanie a jej zaradenie do domácej lekárničky.

Tradičné využitie slaniny v domácej medicíne

Možno nebudete veriť, ale slanina dokáže zastaviť napríklad krvácanie z nosa, pomáha pri zapálených žilách, dne, angíne a podobných chorobách. Každý, kto trpí častým krvácaním z nosa by mal nosiť pri sebe niekoľko kúskov slaniny. Tvrdia to otorinolaryngológovia z Detroitu a dodávajú, že slanina poskytuje najúčinnejší a najrýchlejší spôsob, ako zastaviť krvácanie z nosa. Výsledok ich štúdie je jednoznačný: Údená solená slanina nakrájaná na hranolčeky a vložená v tampóne do nosa zastavila krvácanie z neho rýchlo, efektívne a bez patologických následkov. Neveríte? Tak vedzte, že takýmto spôsobom to robili aj naše prababičky. Časom sa táto metóda prestala užívať z obáv, že sa krvácajúci môžu zo slaniny infikovať baktériami. Obavy však boli neopodstatnené. Dnes sa slanina spomína v odborných kruhoch ako vynikajúci prostriedok pri Glanzmannovej trombasténií - ide o permanentné krvácanie z nosa, ktoré ohrozuje život. Pri tejto chorobe nepomáhajú ani dávky proteínu na zrážanie krvi a často musí byť nasadená transfúzia, aby pacient nevykrvácal. Slanina však pomohla. Je zdokumentovaný prípad, kde bezradní lekári siahli po tradičnej medicíne a pacientke vopchali do nosa slaninu. Samú - bez gázy či vaty. Krvácanie ustalo. Čo sa vlastne stalo? Vysoká prítomnosť soli v slanine zapríčinila malý opuch a umožnila krvným bunkám stiahnuť sa oveľa viac, čím sa krvácanie spomalilo a krv sa mohla zraziť.

Apropo, vedeli ste, že slanina (resp. bravčová masť) je základným stavebným kameňom masti proti svrabu? Spolu s prídavkom síry a kyseliny salicovej dosahuje 88% úspešnosť v liečbe. Slaninu musíme nakrájať na plátky dostatočne dlhé na to, aby sme nimi mohli postihnutý kĺb ovinúť. Keď to urobíme, oviažeme slaninu obväzom, aby sa nám plátky nezošmykli a necháme pôsobiť celú noc. Liečbu opakujeme v rade siedmich nocí. Potom by mala bolesť prejsť.

V druhom spôsobe sa požíva už len bravčová masť, ktorú je potrebné zmiešať v rovnakom pomere s pravým včelím medom a natrieť na kĺby, ktoré potom prekryjeme potravinárskou fóliou a oviažeme s obväzom.

Plátky slaniny namočíme na deň do alkoholu či francovky, položíme na boľavé miesto, prikryjeme listom lopúcha obyčajného a previažeme obväzom. Takto sa vyspíme počas noci. Ak je ráno lopúch čiernej či tmavej farby, znamená to, že „vyťahal chorobu“. Ak nie je, skúste kúru zopakovať.

Pri hnisavej angíne sa hruď potiera buď priamo bravčovou masťou, alebo môžeme použiť dva ďalšie spôsoby. V prvom nakrájame bielu, neúdenú slaninu na tenulinké plátky, poprášime sladkou mletou paprikou a opatrne položíme na boľavé miesto. Ak horúčku sprevádza kašeľ a bolesti v hrudníku, rozmiešame v domácej pálenke (liehu) bravčovú masť tak, aby vznikla kaša. 100 gramov bravčovej masti roztavíme na panvici do tepla (nie horúca). Pridáme jedno surové vajce, poriadne rozmiešame a pridáme deci octu a polievkovú lyžicu medu. Opäť miešame a necháme odstáť dva dni. Po dvoch dňoch opäť dôkladne premiešame.

Nohy umyjeme v horúcom kúpeli, ostrohy a miesto v ich okolí natrieme pripravenou masťou, prikryjeme plátkom slaniny a slaninu kusom potravinárskej fólie. Natiahneme staré ponožky a necháme pôsobiť celú noc.

Slaninu na boľavé zuby používali už starí Slovania a vďaka svojim mastičkárom údajne aj Mária Terézia. Primeraný kus slaniny (bielej, neúdenej, nesolenej) treba držať medzi ďasnom a lícom na postihnutej časti, prípadne medzi lícom a zubami aspoň 30 minút. Látky zo slaniny pôsobia upokojujúco nielen na zuby, ale tiež na zapálené ďasná a paradontózu. Neriešia však bolesti od zubného kazu.

Ak vás mučí bolesť nôh, zapríčinená kŕčovými alebo zapálenými žilami, vyskúšajte toto: Tenké plátky nesolenej slaniny poukladajte na miesta s navretými žilami a jemne previažte obväzom. Nechajte pôsobiť celú noc.

Odporúča sa len malá denná dávka slaniny - okolo 20 gramov, no musíme ju jesť pravidelne buď ráno po jedle, alebo večer pred spaním. Arachidonová kyselina, obsiahnutá v tejto dávke pôsobí podobne ako pilulka, ibaže nemá vedľajšie účinky. Biologická aktivita slaniny je vysoká (napríklad masti až 5 krát vyššia ako masla). Arachidonová kyselina bráni rozvoju aterosklerózy a normalizuje metabolizmus cholesterolu v tele, čo vedie k tomu, že cholesterol nie je deponovaný na stenách krvných ciev a vylučuje sa z tela von so stolicou. Podmienkou však je jesť malý kúsok kvalitnej slaniny denne.

Podľa starého receptu je potrebné vložiť „medzi polky“ kus slaniny tak, aby sa časť dotýkala konečníka.

V ľudovej medicíne sa často spomína aplikovanie plátku slaniny na popálené miesto.

Slanina dodá telu potrebnú energiu počas zimných mesiacov, kedy je nedostatok čerstvého ovocia z našich končín. Obsah selénu v slanine navyše chráni organizmus človeka pred vznikom rakoviny. Metionín pomáha pri odvodňovaní organizmu a kyselina arachidonová sa významnou mierou podieľa na tvorbe nových buniek.

Už v úvode tohto článku sme hovorili, že slaninu treba jesť striedmo, no pravidelne. Denná dávka v lete sa odporúča v rozmedzí 20 - 40 gramov, v zime 30 - 70 gramov.

Slanina v kozmetike a starostlivosti o pokožku

Posledné vedecké štúdie potvrdzujú, nielen to, že tuk v slanine je podobný olivovému oleju, ale tiež arganovému. V tomto prípade ide o vzácne lipidy obsiahnuté v slanine v porovnateľnom množstve ako sú v marockom oleji. Naša pokožka, tým že starne, dokáže v sebe viazať stále menej vlhkosti. Jej prirodzený obsah hyalurónu klesá. Pružnosť pokožky sa znižuje. Objavujú sa prvé jemné vrásky. Naviac, pleť je suchá a často dochádza k odlupovaniu malých šupín okolo nosu, na brade a za ušami. Naše babičky si nemuseli kupovať drahé oleje a mastičky. Úplne im postačila obyčajná slanina a masť z nej vyškvarená.

Ako na to? Nakrájajte čerstvú slaninu na tenké malé pásiky a priložte si ich na pleť v miestach, kde sa tvoria vrásky (okolo očí, na čelo). Ukazovákom jemne krúžte pol minúty každým pásikom slaniny po pokožke a potom nechajte pôsobiť 20 - 30 minút.

Proti suchej pleti a šupinkám sa odporúča najprv slaninový píling - plátky slaniny potrieme malým množstvom sódy bikarbóny a potierame postihnuté miesta, kým sa šupinatá koža neodstráni. Netlačíme. Naše pohyby musia byť jemné. Po pílingu slaninu umyjeme v teplé vode, osušíme kuchynskou utierkou a priložíme na miesta, ktoré sme predtým ošetrovali.

Tento recept je vynikajúci hlavne pre mladé mamičky, ktoré majú citlivé prsníky a zapálené bradavky, no použiť sa dá aj na miestach, kde je naša pokožka začervenaná a citlivá napríklad po použití agresívnych čistiacich prostriedkov.

Postup: Z kapustného listu vystrihneme vhodný tvar, jemne ho poklepeme tĺčikom na mäso. Plátky čerstvej slaniny položíme na bradavky a prekryjeme kapustným listom. Necháme pôsobiť 20 minút jemne pritlačené.

Z papiera na pečenie si nastriháme štvorce z ktorých vytvoríme „čiapočky“ na prsty. Vrchnú časť prstov (nechty) prekryjeme plátkami slaniny a prikryjeme čiapočkami.

Prekrojíme citrón po dĺžke a vydlabeme dužinu. Vzniknú nám dve sedielka, ktoré obopnú pätu. Sedielka vystelieme tenkými plátkami slaniny, pritlačíme na päty a na vrch obujeme staré ponožky. Tiež používame v noci počas spánku.

Opäť sa prejavia účinky masti, resp. tukov, ktoré zmäkčia pokožku. Aby toho nebolo málo, soľ v slanine má dezinfekčný efekt.

Kyselina arachidonová obsiahnutá v slanine drží cholesterol na uzde. Ďalšou skvelou kyselinou v slanine je kyselina hyalurónová. Zlepšuje pamäť, podporuje rýchlosť učenia sa, zvyšuje množstvo mozgových buniek, čím funguje aj ako prevencia voči Alzheimerovi. Je to aj antioxidant, ktorý spolu s vitamínom E tvorí skvelú prevenciu voči mnohým očným ochoreniam aj strate vlasov.

Ako už bolo spomenuté, slanina obsahuje kyselinu hyalurónovú. Každá žena vie, čo táto látka robí s pleťou a aká je účinná v boji proti vráskam. Vezmite si kúsok slaniny a masírujte si ním miesta na pleti, kde je väčšia tendencia na vznik známok starnutia.

Mnohí vedia, že nie je nič horšie, ako bolesť zubov vystreľujúca do celej tváre. Aj preto sa už starí Slovania poistili a mali po ruke účinnú zbraň, ak by sa náhodou ozval chrup. Používali slaninu, bielu a neúdenú, ktorú si priložili na miesto medzi ďasnom a lícom na postihnutej časti.

Ak si neviete rady so suchou a popraskanou pokožkou na pätách alebo lakťoch, stavte na slaninu. Priložte si ju na postihnuté miesto, obaľte fóliou, dajte si na to ponožku a nechajte pôsobiť celú noc.

Práve tuky, pre ktoré si slaninu mnohí odopierajú, pomôžu, keďže majú hrejivý efekt a podporujú prekrvenie. Je jedno, či ide o reumatické bolesti alebo vás trápia opuchy či modriny. Opäť stačí priložiť tenký plátok slaniny na postihnuté miesto a následne prekryť handričkou a zaviazať obväzom. Približne po 2 hodinách pôsobenia odstráňte a umyte si kožu vlažnou vodou.

Možno ste o tom už počuli. Naše staré mamy zvykli sem-tam spomenúť, ako dokáže slanina dokonale premastiť hrdlo. Nešiel pritom o žiadny nezmysel. Práve zvýšená mastnota je silnou stránkou a výhodou tejto potraviny, ktorú možno využiť pri bolestiach hrdla.

Mýtus o nezdravých tukoch a porovnanie s inými olejmi

Posledné vedecké štúdie potvrdzujú, nielen to, že tuk v slanine je podobný olivovému oleju, ale tiež arganovému. V tomto prípade sa jedná o vzácne lipidy obsiahnuté v slanine v porovnateľnom množstve ako v marockom oleji. Keďže tuky v slanine sú organické (živočíšne), s pleťou vynikajúco reagujú a účinok lipidov je vyšší ako pri syntetických výrobkoch.

Mnohí ju odmietajú, keďže sa o nej hovorí, že nie je zdravá. Na jednej strane sa neodporúča zvýšená konzumácia slaniny, ktorá obsahuje tuky, veľa soli a konzervačných látok, ak si ju doprajete s mierou, pokojne môže byť súčasťou vášho jedálnička. Možno zvíťazí v prípade bitky chutí, ale tie sú späté s emóciami, nie našim zdravím. Slanina má nepriaznivý pomer medzi mastnými kyselinami omega 3 a omega 6.

Slanina a jej miesto v modernej strave

Za čias Rímskej ríše sa podľa historikov jedol prvý typ slaniny zvaný petaso. Kus mäsa a tuku z domestikovaného prasaťa bol uvarený spolu s figami, následne opekaný. Angličan John Harris je považovaný za otca manufaktúrneho spôsobu výroby slaniny. Až doposiaľ jeho firma v anglickom Wiltshire, založená v 18. V Amerike nastal veľký zlom! Zvyčajný spôsob prípravy slaniny už zákazníkom nestačí. V 21. Zo slaniny sa stala neuveriteľne populárna potravina, rôzne memes, blogy, tričká, to všetko pomohlo spopularizovať tento produkt najmä v USA. Práve tam sa každoročne vyrobí slaninka v množstve viac než 2 bilióny ton!

Zaoberať sa budeme klasickou bravčovou slaninou, teda tou, ktorú si váš dedko zvykol rezať na lopáriku pred krbom a jesť spolu s chlebom a horčicou. Ponúkol vás? Táto potravina pochádza z podkožnej tukovej vrstvy prasiat, proces jej výroby zahŕňa nakladanie do soli a následné vyúdenie. Ako to prebiehalo? Kus bravčového vhodný na slaninu sa napácoval a nechal odležať niekoľko týždňov. Údilo sa dymom, ktorý vznikal pozvoľným horením bukového, slivkového alebo dubového dreva. Vyúdiť kvalitnú slaninku bolo ozaj majstrovstvo, jej chuť a príprava bola rituálom pre každého gazdu. Od dverí k dverám sa jej chuť líšila. Treba podotknúť, že aj v dnešnej dobe vieme dostať domácu slaninu, jej kvalita bude určite lepšia, než v prípade tej supermarketovej.

Poznáte tieto myšlienky? Ak do vás vaša babička tlačí slaninu a biely chlieb, nemusí to byť vzhľadom na vašu (možno) sedavú prácu najoptimálnejšie. Týmto spôsobom naakumulujete enormné množstvo energie, ktorú nemusíte využiť. Staršia generácia žijúca si svoju jeseň života žila aktívnejšie. Musíme používať zdravý rozum a premýšľať v súvislostiach. A to aj keď nám starí rodičia vlastne chcú dobre a neustále nás nútia jesť. Stravovacie odporúčania našich starých rodičov sa nemusia stotožňovať s požiadavkami a podmienkami dnešnej doby. Jedli ju a boli zdraví. To áno, naozaj mali v strave aj slaninu… No časy boli naozaj iné! Tvrdo sa pracovalo v stoji na poliach a lúkach, nie v sede za počítačom. Pravidelný pohyb a striedmosť v strave spôsobil to, že takmer nepoznali civilizačné choroby dnešných čias! Žiadne infarkty, obezita a podobne. Žilo sa aktívnejšie, sedelo sa minimálne. Kalórie zo slaninky boli hravo spálené fyzickou prácou! Áno, nezješ z nej kilo.. Ale tým, že si do stravovacieho režimu zaradíme slaninu, zaberieme miesto inej, zdravšej forme tuku! S tým množstvom súvisí aj ďalší návrat do histórie (áno, opäť). Slanina bola pochutina k chlebu s cibuľou. Na poliach ju jedli kosci, roľníci, ktorí spálili enormné množstvo kalórií. No nemohol si ju dovoliť každý! Bola svojim spôsobom luxusnou potravinou. Mala výnimočné postavenie, krájala sa na tenučké plátky, ktoré sa zaručene nekonzumovali každý deň.

Slanina je teda potravina s vysokou energetickou hodnotou, no aj s obsahom niektorých zdraviu prospešných látok. Výber kvalitnej slaniny a umiernená konzumácia môžu byť kľúčovými faktormi pri rozhodovaní, či ju zaradiť do jedálnička.

Je slanina zdravá? Jedzme ju občas. Opiecť si pár plátkov slaniny na ohni spolu s priateľmi, povedzme 2-3 x do roka, môže byť naozaj fajn. A takto nám naozaj nemusí uškodiť. Avšak, jesť slaninu každý deň, prípadne ju pchať všade možne do jedál… To naozaj nie je najšťastnejšie. Využívajme ju preto s rozumom. Ani naši predkovia ňou neplytvali. Siahnime po domácej, prípadne tej drahšej, prerastanej slaninke.

tags: #ktora #slanina #je #zdravsia