Síra: Kľúčový Minerál pre Zdravie a Krásu s Bohatým Zastúpením v Potravinách

Síra, často označovaná ako "minerál krásy", je vďaka svojim blahodarným účinkom na zdravie a krásu človeka. Tento prvok je nevyhnutný pre správne fungovanie organizmu a nachádza sa v mnohých potravinách. V tomto článku sa pozrieme na to, ktoré jedlá sú bohaté na síru, aké sú jej účinky na zdravie a ako rozpoznať prípadný nedostatok alebo nadbytok tohto minerálu.

Čo je Síra a Aké sú Jej Vlastnosti?

Z chemického hľadiska ide o prvok, ktorý sa nachádza v Periodickej tabuľke prvkov s označením S a s protónovým číslom 16. Predstaviť si ju môžete ako tuhú kryštalickú látku žltej farby. Síra je významný anorganický prvok bežne sa vyskytujúci v našom okolí, a to v atmosfére, vodách alebo pôde. Zároveň je dôležitou súčasťou biologických systémov - rastlín, živočíchov a tiež človeka. Je známa pod chemickou značkou S, ktorá je odvodená od latinského pomenovania sulphur.

Síra patrí medzi prvky 16. skupiny periodickej tabuľky chemických prvkov a nachádza sa v 3. perióde. Zaraďujeme ju medzi chemické prvky nazývané chalkogény. Názov pochádza z gréckych slov „chalkos" (ruda) a „gennaó" (tvoriť). Z ich pomenovania teda vyplýva, že sú rudotvorné a vyskytujú sa prevažne vo forme rúd. Elementárna síra je pri izbovej teplote krehká kryštalická látka pevného skupenstva. Má svetložltú farbu a je bez zápachu a chuti. Ide o nekovový prvok. Nie je schopná viesť elektrický prúd, je nerozpustná vo vode, ale rozpúšťa sa naopak v organických rozpúšťadlách. Je pomerne reaktívna, zlučuje sa s mnohými prvkami. Horí charakteristickým modrým plameňom pričom vzniká oxid siričitý, ktorý má už dráždivý a dusivý zápach. Síra je v pevnom, kvapalnom ale aj plynnom skupenstve schopná vytvárať mnohé viacatómové molekuly, tzn. má veľa foriem. Predstavuje desiaty najčastejšie sa vyskytujúci prvok vo vesmíre. V menšej miere ju môžeme nachádzať v prirodzenej elementárnej forme, oveľa frekventovanejšie sa stretávame s jej zlúčeninami, v ktorých sa nachádza najmä v podobe sulfidov (S2-) alebo síranov (SO42-).

Je súčasťou podzemných ložísk - ako sírová ruda (čistá forma), v podobe rôznych druhov minerálov, ako zložka horúcich prameňov a gejzírov, či fosílnych palív (ropa, zemný plyn, uhlie). Veľmi často je prítomná aj v sopečných oblastiach, a to práve v elementárnej forme. Najznámejšie sulfidové minerály sú pyrit (FeS2), cinabarit (HgS), galenit (PbS), sfalerit (ZnS) alebo antimonit (Sb2S3). Najznámejšie síranové minerály sú sadrovec (CaSO4), celestín (SrSO4) alebo barit (BaSO₄). Síra je známa už od prehistorických čias, a to vďaka jej existencii v čistej forme. Pravekí ľudia používali síru ako pigment na jaskynné maľby, v egyptských náboženstvách sa využívala pri obradoch, dokonca sa spomína v Biblii - v kontexte pekelných ohňov poháňaných sírou. Využívanie síry na praktické účely začalo v Egypte, kde sa používala na bielenie bavlny, alebo v Číne, kde figurovala ako súčasť výbušnín. Síra ako prvok bola rozpoznaná v roku 1777 francúzskym chemikom Antoine Lavoisierom. Skutočnosť, že sa jedná o chemický prvok bolo dokázané až v roku 1809. V súčasnosti sa síra využíva hlavne (až 85 % z celkového množstva) na výrobu kyseliny sírovej, ktorá následne nachádza uplatnenie napríklad pri výrobe hnojív, pigmentov, výbušnín, ropných produktov, batérií a akumulátorov. Síra sa ďalej využíva pri výrobe papiera, farbív, zápaliek, prostriedkov na ničenie hmyzu alebo plesní, ale aj ako bieliaca či konzervačná látka, antioxidant, alebo je súčasťou liekov (napríklad antibiotiká, anestetiká, lieky proti bolesti, vracaniu alebo na liečbu srdcových ochorení).

Úloha Síry v Organizme

Síra je prítomná v ľudskom organizme takmer vždy ako súčasť zložitejších molekúl, tzn. nenachádzame ju vo voľnej forme. Tieto molekuly, ktorých nenahraditeľnou zložkou je práve síra, zohrávajú dôležitú úlohu v mnohých fyziologických procesoch, tzn. sú nevyhnutné pre zdravie a správne fungovanie organizmu. Najväčšie zastúpenie má síra v komplexných organických zlúčeninách ako sú aminokyseliny, proteíny, enzýmy alebo vitamíny. V nich nachádzame síru v podobe mnohých konfigurácií. Medzi najbežnejšie aminokyseliny, ktoré vo svojej štruktúre obsahujú síru sú metionín, cysteín, homocysteín a taurín. Ďalej tiež cystín, cystatión alebo kyselina cysteová. Najvyšší podiel síry z jej celkového množstva v organizme sa nachádza práve v bielkovinách, ktorých stavebnou jednotkou sú aminokyseliny obsahujúce síru. Z vitamínov je to tiamín (vitamín B1) a biotín (vitamín B7). Síru tiež nachádzame v iných organických zlúčeninách ako kyselina lipoová, koenzým A, glutatión, chondroitín sulfát, heparín, estrogény alebo fibrinogén.

Medzi základné biologické funkcie síry, či už hovoríme o jej samostatnej forme alebo keď vystupuje ako súčasť zložitejších molekúl, zaraďujeme:

• Je stavebnou látkou pre aminokyseliny, vitamíny a iné dôležité organické zlúčeniny.
• Podieľa sa na stavbe a funkcii bielkovín (a to prostredníctvom aminokyselín ako základných stavebných jednotiek bielkovín).
• Ovplyvňuje funkciu enzýmov a metabolické procesy.
• Podporuje silu a pevnosť vlasov, nechtov, kože a tiež chrupaviek.
• Má antioxidačné pôsobenie.
• Má antimikrobiálne a protiplesňové účinky.
• Priaznivo vplýva na vývoj a funkciu mozgu a nervov.
• Má vplyv na funkciu hormónov.
• Pri vonkajšom použití spomaľuje tvorbu a množenie kožných buniek (tento účinok sa využíva na liečbu rôznych kožných ochorení).

Síra je esenciálny stopový prvok zastupujúci dôležité funkcie v ľudskom organizme. O aké funkcie ide? Ktoré zlúčeniny síry sú prospešné pre naše zdravie a v ktorých potravinách sa s nimi najčastejšie stretávame? Síra je minerál, ktorý je hojne zastúpený v ľudskom tele, hoci sa o ňom toľko nehovorí. V organizme človeka zohráva veľmi dôležitú úlohu napríklad pri tvorbe bielkovín. Je nevyhnutnou súčasťou ľudského tkaniva a je prítomná v každej bunke tela. Často sa o síre hovorí ako o mineráli krásy. Okrem tvorby bielkovín je síra dôležitá aj pri regulácii génovej expresie, budovaní a oprave DNA av neposlednom rade tento minerál pomáha telu metabolizovať potravu. Nevyhnutná je síra aj na výrobu a recykláciu glutatiónu. To je jeden z hlavných telesných antioxidantov pomáhajúci znižovať zápaly a predchádza poškodeniu buniek spôsobenému oxidačným stresom. Ďalej síra pomáha udržiavať integritu spojivových tkanív - šliach, väzov a kože.

Najdôležitejšie Zdroje Síry pre Organizmus

Najvýznamnejším zdrojom síry pre človeka je potrava. Prostredníctvom nej je síra prijímaná formou zložitejších komplexných zlúčenín (najmä aminokyseliny a vitamíny), alebo v jednoduchšej podobe - v podobe síranov alebo siričitanov. Mnohé zlúčeniny síry sú pre človeka toxické (napríklad sírovodík). Týka sa to nie len perorálneho podávania, ale aj ich príjem formou inhalovania. Existuje teda len obmedzený počet zlúčenín síry, ktoré sú pre ľudské telo bezpečné a zároveň nevyhnutné.

Najväčší podiel síry prijímanej v potrave pochádza z dvoch aminokyselín - metionínu a cysteínu. Tieto aminokyseliny sú súčasťou bielkovín rastlinného aj živočíšneho pôvodu. Metionín je esenciálna aminokyselina, ktorú organizmus nie je schopný tvoriť samostatne a sme odkázaní na jej príjem v potrave. V prípade cysteínu je situácia trošku iná. Nejedná sa o esenciálnu aminokyselinu nakoľko cysteín vzniká v organizme v procese metabolizmu metionínu. Fyziologická potreba cysteínu sa preto napĺňa nielen príjmom cysteínu v potrave, ale aj zvýšeným príjmom metionínu, ktorý sa následne metabolizuje na cysteín. Denná potreba síry pre človeka je dostatočne pokrytá vtedy, ak sa v potrave príjme približne 13 mg/kg týchto aminokyselín. Z pohľadu výživy dokáže metionín aj samostatne dodať telu všetku potrebnú síru.

Síra sa do organizmu dostáva aj prostredníctvom jej anorganických zlúčenín prítomných v potrave - a teda síranov alebo siričitanov. Tie sú však len zanedbateľným zdrojom síry pre organizmus. Ich absorpcia v tráviacom trakte je nízka a preto sa málokedy započítavajú do požadovaného denného príjmu síry.

Potraviny bohaté na síru:

• Živočíšne bielkoviny: Mäso, ryby, morské plody, vajcia, mliečne výrobky.
• Zelenina: Cibuľa, cesnak, pór, pažítka, kapusta, kel, karfiol, brokolica, žerucha, horčica, chren, reďkovka.
• Ovocie: Maliny.
• Orechy: Všetky druhy orechov (mandle, kešu, brazílske orechy, slnečnicové a konopné semiačka).
• Ostatné: Pšeničné klíčky, niektoré druhy rýb a múšlí, strukoviny (šošovka, cícer, sója, čierna fazuľa, hrach, biela fazuľa), sezamové semienka, zvieracie orgány (napr. obličky, pečeň).

Síra sa nachádza aj v minerálnych vodách alebo v malých množstvách dokonca tiež v pitnej vode z vodovodného kohútika. Síra môže mať v niektorých bielkovinových potravinách výrazne charakteristický zápach pripomínajúci skazené vajcia. Pre síru a jej optimálny denný príjem nie sú definované žiadne odporúčania. Príjem dostatočného množstva aminokyselín obsahujúcich síru poskytuje adekvátne a potrebné množstvo síry pre správne fungovanie organizmu.

Tabuľka: Potraviny Bohaté na Síru

Ako sa Síra Vstrebáva a Vylučuje

Takmer všetka síra je prijímaná do organizmu prostredníctvom dvoch aminokyselín - metionínu alebo cysteínu. V prípade metionínu je primárnym miestom absorpcie tenké črevo. Tu sa metionín vstrebáva za pomoci špecifických transportérov. Metionín patrí medzi aminokyseliny s najvyššou mierou absorpcie v tráviacom trakte. Podiel absorbovaného metionínu je pomerne vysoký, avšak približne 20 - 30 % jeho množstva sa metabolizuje už priamo počas absorpcie za vzniku síranov. Cysteín sa vstrebáva v prostredí tenkého čreva a tiež prostredníctvom špecifických energeticky závislých transportérov. Absorpcia anorganických zlúčenín síry v tráviacom trakte, tzn. síranov alebo siričitanov prijatých v potrave alebo vzniknutých metabolizmom aminokyselín, je nízka. Väčšina síranov až do množstva 1 gramu sa vstrebáva v tenkom aj hrubom čreve. Absorpcia sa uskutočňuje prostredníctvom sodíkovo-síranového transportéra.

Sírany patria v rebríčku najrozšírenejších aniónov v krvi človeka na štvrté miesto. Ich koncentrácia nalačno je okolo 300 µmol/l. Príjem síranov alebo aminokyselín s obsahom síry v potrave zvyšuje ich hladinu niekedy až dvojnásobne. Zvyčajná koncentrácia siričitanov v krvi má hodnotu 5 µmol/l, ale môže sa pohybovať v referenčnom rozsahu 0 - 10 µmol/l. Pri štandardných vyšetreniach krvi sa hladina síry ani jej zlúčenín nestanovuje. Z krvi sa síra dostáva do tkanív a buniek organizmu opäť prostredníctvom niekoľkých druhov transportérov. Sírany alebo aminokyseliny s obsahom síry sú schopné prechádzať aj cez placentu a to v obidvoch smeroch. Táto schopnosť obojsmerného prechodu je nevyhnutná kvôli udržiavaniu jednak dostatočného prívodu síry k plodu ale zároveň sa tým predchádza vzniku škodlivého prebytku. Síra prechádza tiež hematoencefalickou bariérou (bariéra medzi krvou a mozgom) v podobe cystínu, ktorý je následne v prostredí mozgu odbúravaný na sírany.

Primárnou cestou vylučovania síry a jej zlúčenín z organizmu je jej vylučovanie močom. Denne človek vylúči prostredníctvom obličiek a teda močom celkovo približne 1,3 g síry. Ak je jej príjem v potrave vyšší, zvyšuje sa aj podiel vylúčeného množstva. Síra sa vylučuje močom vo forme organických esterov (asi 15 %) a zvyšné väčšinové straty sú vo forme síranov. Mieru vylučovania síry cez obličky ovplyvňuje aj hladina vitamínu D v organizme. Iné cesty eliminácie síry, napríklad cez stolicu, sú zanedbateľné (< 0,5 mmol/deň).

Príznaky Nedostatku a Nadbytku Síry

Chorobné následky nedostatku samotnej síry v ľudskom tele neboli definované a preto nie sú známe. Niektoré zdroje uvádzajú, že u pacientov s poruchami špecifických transportérov na prenos síry sa vyskytovali poruchy mozgu a poškodenie spojivových tkanív. Ak má váš organizmus málo síry, môže sa to prejaviť suchými a lámavými vlasmi, bolesťami šliach, tráviacimi ťažkosťami či kožnými problémami.

Nadmerne vysoká hladina síry v organizme môže spôsobiť stratu minerálov z kostí a následne zvýšiť riziko vzniku osteoporózy. Expozícia vysokým dávkam síry môže vyvolať astmatický záchvat a kožné alergické reakcie, ako je žihľavka. Síra má taktiež veľa zlúčenín, ktoré sú pre človeka toxické. Príkladom je oxid siričitý. Pôsobenie týchto zlúčenín na organizmus, napríklad v podobe znečisteného ovzdušia, spôsobuje zápaly horných dýchacích ciest, zúženie dýchacích ciest a ochorenia pľúc.

Medzi príznaky nadbytku síry v tele patria:

• Kožné problémy: Akné, vyrážky, ekzémy.
• Tráviace problémy: Nadúvanie, plynatosť, hnačka.
• Respiračné problémy: Sipot, dýchavičnosť.
• Bolesti kĺbov a zápaly.
• Únava a vyčerpanie.

Ak máte podozrenie na nadbytok síry, je dôležité vyhľadať lekársku pomoc. Pri štandardných vyšetreniach krvi sa hladina síry a ani jej zlúčenín nestanovuje, preto je potrebné vyžiadať si nadštandardné vyšetrenie.

Síra a Diabetes

Konzumácia potravín bohatých na síru môže byť prospešná aj pre ľudí s diabetom. Zlúčeniny obsahujúce síru sa totiž používajú pri liečbe patologických porúch vyvolaných oxidatívnym stresom, ktorý je jedným z menovateľov vzniku a rozvoja diabetu. Štúdie uvádzajú schopnosť cysteínu, N-acetylcysteínu alebo zlúčenín s cysteínovou časťou regulovať sekrécie inzulínu a hladín glukózy v krvnej plazme.

Siričitany v Potravinách

V niektorých potravinách sa siričitany môžu nachádzať aj prirodzene - napríklad vo víne alebo v pive, kde sú siričitany produktom kvasiniek. V sušenom ovocí môžeme nájsť štyri druhy siričitanov a to oxid siričitý (E220), siričitan sodný (E221), disiričitan sodný (E223) a hydrogensiričitan draselný (E228). Siričitany majú podobu prášku, ktorý sa rozpustí v určitom množstve vody. V tomto roztoku sa potom čerstvé ovocie namáča 5-15 minút v závislosti na veľkosti kúskov. Po vybratí z roztoku sa voda z ovocia nechá odkvapkať a nasleduje proces sušenia.

Pre väčšinu ľudí nie je konzumácia sírených potravín nebezpečná, u citlivých jedincov však môže dôjsť k alergickej reakcii, ktorá sa prejaví vyrážkou na pokožke alebo ťažkosťami s dýchaním. Siričitany prirodzene sa vyskytujúce vo vínach a používané ako potravinárske prísady patria medzi pomerne časté alergény. Môžu vyvolať respiračné problémy. Pozor by si na ne mali dať aj ľudia s astmou.

tags: #ktore #jedla #obsahuju #siru