Mnohí záhradkári túžia po tom, aby ich záhrada bola nielen krásna, ale aj užitočná. Niet divu, že hľadajú ovocné druhy, ktoré prinesú úrodu čo najskôr po vysadení. Našťastie existuje niekoľko druhov ovocia, ktoré vás potešia plodmi už v prvom roku pestovania.
Rastliny drobného ovocia vstupujú do plodnosti často už v prvom roku, čo je ich nesporná výhoda. Vďaka svojmu vzrastu vyžadujú minimum priestoru na pestovanie, ktoré je pomerne nenáročné.
Výber drobného ovocia pre vašu záhradu
Drobné ovocie a jeho pestovanie je význačné tým, že sa dá pestovať všade. Stačí len upraviť podmienky, niekedy zatieniť, ochrániť, vysadiť v blízkosti múru alebo pestovať v nádobe. Výber druhov a ich počet je závislý od veľkosti plochy. Na malú plochu vyberajte zo stromčekových foriem, vo veľkej záhrade vysaďte kry drobného ovocia.
Medzi ovocné druhy, ktoré prinášajú úrodu už v prvom roku pestovania, patria najmä niektoré druhy drobného ovocia. K základnému sortimentu drobného ovocia patria ríbezle, egreše, jahody, maliny a černice. Zaraďujú sa sem aj rôzne krížence medzi týmito druhmi, napríklad josta (kríženec egreša a ríbezle čiernej) či malinočernica (kríženec maliny a černice).
Každý druh drobného ovocia je navyše na trhu zastúpený širokým spektrom odrôd so vzájomne sa odlišujúcimi vlastnosťami. Obohatiť si sortiment vo vlastnej záhrade výberom niektorých nových odrôd nie je na škodu. Niekedy prekvapí iná, lepšia chuť, inokedy farba alebo množstvo úrody. Všímame si i množstvo tŕňov a odolnosť proti chorobám a škodcom.
Tradičné a menej tradičné druhy drobného ovocia
Jahody
Azda absolútne najskorším ovocím v záhradke v našom podnebnom pásme sú najmä skoré odrody jahôd. Napríklad Rumba, Diana, Earliglow či Honeoye. Planty možno vysadiť už v marci a úroda prichádza približne v máji. Samozrejme, dôležité je zabezpečiť kvalitnú pôdu, pravidelnú závlahu a dostatok slnka, a to aspoň počas polovice dňa.
Jahody tradične začínajú dozrievať už po 20. máji, ale tento rok sa ich sezóna začala až prvý júnový týždeň. Ním prišlo do našich končín opravdové leto, pre mňa sú známkou leta teplé večery. Samozbery jahôd sa tento rok začali až po 7. júni.
Jahody vyžadujú správnu výsadbu, slnko až polotieň, sadenice nesadiť na rovnaké miesto, kde už boli jahody pestované. Srdiečka jahodových sadeníc musia byť zasadené nad zemou. Nezabudnite na zalievanie, hnojenie, odstraňovanie dcérskych poplazov, ktoré materskú rastlinu vyčerpávajú. Môžete ich použiť na nové výsadby. Tiež im odstraňujte suché a poškodené listy a kontrolujte prípadných škodcov a choroby.
Maliny
Maliny radíme medzi najobľúbenejšie drobné ovocie. Toto konštatovanie vyplýva z možnosti mnohostranného použitia plodov malín a vynikajúcej kvality a atraktívnosti výrobkov z malín - kompótov, džemov, štiav, sirupov či ovocných drení.
Najvhodnejšie obdobie na výsadbu malín je 15. až 30. október. Pokiaľ sa výsadba urobí neskoršie, je nebezpečenstvo, že sadenice malín sa dobre nezakorenia.
Maliny sú známe ako raz rodiace a dvakrát rodiace. Dvakrát rodiace maliny prvýkrát rodia v dolnej polovici výhonu, ktorý sa skráti a znovu zarodia na novom obraste, z toho istého výhonu. Niekto reže už na jeseň, keď je zjavné, že maliny už nebudú rodiť. Často sa však stáva, že ešte z pod snehu na výhonkoch vidieť červené plody. Lepšie riešenie je tak na jar. Nestrihajte celé.
Pri starostlivosti je dôležité každý rok po zbere úrody odstrániť vyrodené, zahusťujúce výhonky a na jar skrátiť namrznuté konce ponechaných.
Maliny sa najčastejšie pestujú na jednoduchej alebo dvojitej drôtenke. Sú však aj odrody, ktoré možno pestovať voľne v pásoch.
Menej známe sú žlté odrody, napríklad ‘Fallgold’, ktorá dozrieva od júla až do prvých mrazov alebo remontantná ‘Poranna Rosa’. Za zmienku stojí i malinoostružina ‘Tayberry’, ktorej veľké sladké plody dozrievajú počas celého leta, či beztŕňová ‘Loganberry’. Ako popínavé rastlina však vyžadujú dostatočnú oporu.
Černice
S plným až čiastočným tieňom v záhrade si dobre poradia černice a maliny.
Klasické černice azda netreba predstavovať. Vedeli ste však, že ich môžete pestovať bez drôtenky či v nádobe na terase? Stačí si zaobstarať stĺpovitú odrodu ‘Navaho’, ktorá si vystačí s oporným kolom.
Černiciam sa bude najlepšie dariť v teplejších polohách a na slnečnom stanovišti. Známa je ich citlivosť na zimné mrazy. Výnimkou môže byť relatívne odolná staršia odroda ‘Wilsonova skorá’, ktorú možno pestovať i vo vyšších polohách.
Po skončení zberu treba odstrániť všetky vyrodené a slabé výhonky. Dôležité je dostatočné presvetlenie krov. Tri až štyri dobre vyvinuté výhonky ponechajte na budúcoročnú úrodu a bočný obrast skráťte za štvrtým až piatym púčikom. Hoci sú černice polokry, často treba veľmi dlhé výhonky vyväzovať k opore.
Ak uprednostňujete pohodlný zber a stačí vám klasická veľkosť plodov, veľmi úrodná je beztŕňová odroda ‘Black Satin’.
Čučoriedky, brusnice a kľukva
Vhodné sú čučoriedky, černice, maliny, odrody ríbezlí so svetlými plodmi alebo mesačné jahody.
Čučoriedky, brusnice a jahody patria medzi ďalšie zaujímavé ovocie, ktoré výborne rastú vo vlhkých pôdach s kyslým pH. Sú to inak nenáročné trváce rastliny, ktoré si vyberte do záhrady podľa veľkosti plochy.
Najmä čučoriedky majú veľkú výhodu, čo sa týka sadenia do kvetináčov. Veľmi sa im v nich darí, jednoducho sa v nich presúvajú a ochraňujú ich aj pred niektorými škodcami. Dôležité je postarať sa o vhodnú kyslosť pôdy, a to okolo 3,5 až 5 pH. Samozrejme aj o prísun slnečného svetla. Čučoriedky sa pred mrazmi chránia tiež výsadbou do mechoviny.
Pestovanie vôbec nie je náročné. Čučoriedky veľkoplodé, nazývané aj kanadské, sú dostupné v rôznych kultivaroch a spravidla sa odlišujú veľkosťou plodov a výškou kra. Čučoriedky, ktoré sú predávané ako veľkoplodé, sú vhodné do každej záhrady alebo nádoby. V záhrade ich umiestnite na chránené miesto, najlepšie do polotieňa. Mohli by im uškodiť holomrazy alebo studený vietor. Ak bude sneh, prežijú určite. V prvom roku po vysadení je dobré ich prikrývať napríklad čečinou. Vysaďte ich do čistej rašeliny.
Brusnice - Cranberry alebo aj kľukva, takto sa dá nazvať drobné červené guľaté drobné ovocie na nízkych polodrevnatých kríkoch. Najznámejšia je Brusnica pravá (Vaccinium vitis idaea). Známa je po celej Európe. Pre špecifickú chuť, použitie aj jednoduché pestovanie. Vyžadujú kyslé pH, slnečné stanovisko. V tieni takmer neplodia. V záhone sa im darí priamo s klasickými čučoriedkami. Substrát si namiešate jednoducho použitím kremičitého piesku a rašeliny. Samotná rašelina nie je vhodná, lebo má nízku nasiakavosť a rastliny potom trpia suchom. Nedokážu prijať dostatok vody. Preto je lepšie ak si substrát pripravíte. Pôdu je potrebné udržiavať vlhkú a odburinenú. Veľmi zle reagujú na zarastenú plochu, nakoľko sú nízke a plytko korenia. Zabudnite však na nejaké okopávanie. Rez nie je nutný vykonávať každý rok. Po zime len odstráňte suché a poškodené výhonky. Hnojenie je tiež vhodné len na jar, ako štartovacia dávka s vyšším obsahom dusíka a zapracovanie granúl ku koreňom. Rodia už prvý rok po výsadbe, najviac však v treťom roku.
Kľukva veľkoplodá - (Vaccinium macrocarpon) z rodu brusníc. Viac je rozšírená po Amerike a Kanade, ale tiež ju nájdete v Európe a dokonca aj v našich podmienkach. Je to nedocenené, zdravé ovocie. Plody sú malé, červené podobné brusnici. Podmienky pre pestovaniu sú rovnaké ako pri brusnici pravej. Nájdete ju aj pod názvom kľukva močiarna, americká brusnica, Brusnica veľkoplodá, tiež Cranberry.
| Ovocie | Podmienky pestovania | Úroda |
|---|---|---|
| Jahody | Slnečné stanovisko, priepustná pôda | Plodia viackrát do roka |
| Brusnice | Kyslé pH, slnečné stanovisko | Rodia už prvý rok po výsadbe |
Ríbezle a egreše
Vhodné sú čučoriedky, černice, maliny, odrody ríbezlí so svetlými plodmi alebo mesačné jahody.
Stromčekové tvary egrešov a ríbezlí nezaberajú veľa miesta v záhrade. Postačí im súvislý pás pozdĺž plota, pri múre, ktorý im zabezpečí ochranu proti silným vetrom. Zo stromčekových druhov zozbierate síce menej úrody ako z tých kríkových, ktoré naopak potrebujú väčší priestor pre pestovanie, ale svoj účel určite splnia.
Máte na výber z bielych, červených a čiernych odrôd ríbezlí, prípadne kríženca ríbezle a egreša - josty, ktorá má zaujímavú chuť a veľké čierne plody. Egreše sú biele, žlté aj červené. Treba si vyberať hlavne z rezistentných odrôd, ktoré nie sú náchylné na množstvo chorôb a škodcov, ktoré bohužiaľ tieto rastliny napádajú.
Egreše sú na pôdu o niečo náročnejšie ako ríbezle. Vyhovujú im polohy do 350 m n. m. Keďže sa vyznačujú vysokým stupňom samoopelivosti, bez väčšej námahy sa budete tešiť z bohatej úrody.
Tak ako ríbezle, aj egreše môžete pestovať vo forme kra. V súčasnosti sa však viac uplatňuje tvar stromčeka s oporou na podpníku ríbezľa zlatá - meruzalka. Podľa odrody a pestovateľskej oblasti dozrievajú plody v júni až v júli.
Ak máte pri pestovaní egrešov zlé skúsenosti s americkou múčnatkou, porazte ju výberom vysokoodolných odrôd, ako je napríklad ‘Invicta’, ‘Hinnonmaki Rot’, ‘Rolanda‘ a ‘Rokula‘. Osvedčeným preventívnym opatrením je aj dôsledný predjarný alebo jarný rez.
Ak vás od pestovania odrádzajú jemné chĺpky na povrchu plodov, riešením sú hladké odrody.
Zemolez kamčatský
Lonicera Kamtschatica - Zemolez alebo Kamčatská čučoriedka je opadavý ker. Je málo náročná rastlina, dobre rastie aj vo vyšších nadmorských výškach, je mrazuodolná, vyžaduje piesočnatohlinité pôdy. Zemolez je cudzoopelivý, preto je dôležité zakúpiť si dve rôzne odrody. Optimálny výsadbový spon je 2,5 x 1m, kontajnerovanú rastlinu môžete vysádzať od jari do jesene. Na rez je veľmi nenáročná, prvý zásah sa robí po piatich až siedmich rokoch - zmladzovací rez. Zemolez je ideálna rastlina na bio produkciu, netrpí skoro žiadnymi chorobami a škodcami. Patrí medzi ovocie, ktoré prvé dozrieva.
Zemolez kamčatský a jeho odrody patria u nás k najmenej náročným druhom ovocia na podmienky pestovania. Dobre rastie tak v nížinách, ako aj vo vyšších nadmorských výškach. Pre svoje nízke nároky na teplo a krátke vegetačné obdobie je veľmi vhodný do stredných a vyšších horských oblastí Slovenska. Môžeme ho vysadzovať aj v mrazových kotlinách nakoľko je mimoriadne mrazuvzdorný, v dreve vydrží mrazy až - 45 °C a v kvete - 7 °C bez poškodenia. Optimálne sú menej úrodné pôdy so slabo až stredne kyslou reakciou. Zemolez kamčatský je cudzoopelivý, preto dôležitým predpokladom jeho spoľahlivej rodivosti je výber minimálne dvoch vhodných odrôd! Na vysádzanie použijeme predpestovaný rastlinný materiál aspoň jednoročný, dodávaný s dobre prekoreneným zemným balom. Optimálny spon vysadzovania pre väčšinu odrôd je 2,5 x 1 m. Sadenice zemolezu, vybraté z kontajnera alebo z pôdy v škôlke, sadíme na trvalé stanovištie o 3 - 4 cm hlbšie. Po vysadení výhonky (letorasty) nerežeme ani nezakracujeme. Vzhľadom na to, že zemolez začína vegetovať skoro na jar, optimálny termín vysádzania je jeseň. Ihneď po vysadení je vhodné pozemok v okolí rastlín namulčovať kôrou, štiepkou prípadne pilinami v šírke 1 m a v hrúbke 5 až 8 cm aby sme zabránili zaburineniu. Mulčovací materiál podľa potreby dopĺňame. V prípade veľmi suchého počasia použijeme závlahu. Medziradie zatrávnime a pravidelne kosíme. Zemolez patrí k druhom málo náročných na živiny, hoci dobre reaguje na hnojenie. Na veľmi úrodných pôdach plody obsahujú dokonca viac horkých látok, ako na chudobnejších, čo nie je veľmi žiadúce. Na veľmi chudobných pôdach do vysadbových jám pred vysadením môžeme primiešať vyzretý kompost, príp. menšie množstvo niektorého z NPK hnojív. Zemolez v našich podmienkach dozrieva veľmi skoro a to už koncom mája a ani medzi odrodami nie sú veľké rozdiely v termíne dozrievania. Plody dozrievajú postupne na rastline, preto zber vykonávame viackrát. Dozreté bobule pri väčšine odrôd samovoľne opadávajú, preto plody z týchto odrôd môžeme oberať striasaním na podloženú plachtu. Dozreté bobule sú tmavomodré až fialovomodré s rôznym stupňom voskového nádychu. Bobule sa po dozretí ľahko oddeľujú, opadávajú, sú veľmi mäkké, preto ich nestláčame a ukladať v tenkej vrstve.
Ivan Hričovský: ČO ROBÍME PO ZBERE ZEMOLEZU?
