Kukurica a pankreatická diéta: Mýty, fakty a odporúčania

Kukurica, neodmysliteľná súčasť letných mesiacov, je často spájaná s mnohými mýtmi týkajúcimi sa jej účinkov na zdravie a hmotnosť. Poďme sa na ňu pozrieť bližšie a rozptýliť pochybnosti, najmä v kontexte pankreatickej diéty.

Nutričné benefity kukurice

Kukurica je nabitá pestrou paletou vitamínov, minerálov a stopových prvkov, vrátane antioxidantov. Jedna stredne veľká kukurica obsahuje približne 88 kcal, 1,4 g tukov, 2 g vlákniny, 6,4 g sacharidov a 3,3 g bielkovín. Z minerálov v nej nájdeme draslík, železo, horčík a zinok. Okrem toho obsahuje vitamíny skupiny B, vitamín C a vitamín E.

Vláknina v kukurici znižuje jej glykemický index, napriek sladkej chuti. Zaraďuje sa medzi potraviny s nižším glykemickým indexom (GI pod 55). Kukurica je tiež dobrým zdrojom betakaroténu, luteínu a zeaxantínu, ktoré prospievajú zraku.

Polovica hrnčeka (približne 100g) kukurice obsahuje len 63 kcal, z čoho 14g sú uhľohydráty. V porovnaní s ovsenými vločkami (150 kcal a 27g uhľohydrátov na 100g) je kukurica pre chudnutie výhodnejšia. Kukurica je takmer bez tuku (menej ako 1g na porciu), čo je ideálne pre diétujúcich.

Kukurica je takmer bez tuku, obsahuje menej ako 1g na porciu, čo je skvelé pre chronických diétovačov. Takisto je výborným zdrojom vitamínov B spektra, najmä B6, ktorý už v jednej porcii dodáva telu úžasných 31% dennej odporúčanej dávky. B6 je veľmi dôležitým vitamínom, no bohužiaľ sa o ňom veľa nepíše. Je nevyhnutný pre vývoj mozgu, napomáha imunitnému systému a vďaka uvoľňovaniu serotonínu a norepinefrínu redukuje výkyvy nálady - pomáha vám lepšie sa sústrediť a plnohodnotne využiť spánok v stresovom období. To isté zabezpečuje aj veľké množstvo horčíka, ktorého je v porcii kukurice až 32% ODD. Kukurica je tiež bohatá na železo a zinok a správa sa ako prírodný antioxidant.

Vedci vykonávajúci štúdiu z roku 2002 publikovanú v časopise „Agricultural and Food Chemistry“ zistili jednu veľmi zaujímavú vlastnosť kukurice, a to, že pri jej príprave, keď je varená 25 min pri teplote 115°C, sa jej hladina prírodných antioxidantov zvýši o neuveriteľných 44%!

Kukurica a kukuričná múka zmäkčujú a upokojujú črevnú sliznicu. Dobre ich znášajú aj ľudia s celiakiou. Odporúča sa konzumovať pri črevnej dyspepsii, ktorá sa prejavuje kvasením nestrávených zvyškov potravy, plynatosťou a kŕčmi.

Kukuričné pukance (popcorn) sú na rozdiel od pražených lupienkov či orieškov oveľa zdravšou maškrtou, majú vysoký podiel vlákniny, vitamínov skupiny B, železa a draslíka.

Kukurica obsahuje rozpustnú aj nerozpustnú vlákninu, ktorá podporuje správne trávenie, vstrebávanie, pravidelné vyprázdňovanie, ale aj výživu baktérií v hrubom čreve. No netreba zabúdať, že s kukuricou a trávením sa spája taktiež aj plynatosť.

Kukurica odvodňuje telo a prečisťuje obličky spolu s močovými cestami. Prítomné minerály a antioxidanty chránia celú obehovú sústavu, vrátane srdca a mozgu, pred tvorbou zrazenín a plakov v cievach. Okrem toho prítomné antioxidanty a proteázové inhibítory chránia telo pred voľnými radikálmi a vznikom rakoviny. Obsah komplexných sacharidov sa postupne uvoľňuje do krvi, čo zabraňuje prudkému stúpaniu glykemického indexu. Vďaka prítomnosti železa a správnej kombinácii minerálov kukurica pôsobí aj na krvotvorbu, a tak chráni telo pred vznikom anémie - chudokrvnosti.

Kukurica je prirodzene bezlepková, preto výrobky z nej často využívajú celiatici. Kukuričný olej zvyšuje krvný obeh v pokožke hlavy, čím podporuje folikuly a vytvára zdravé a silné vlasy. Vitamín C, obsah lykopénu a rôzne ďalšie antioxidanty prítomné v kukurici pomáhajú pri posilňovaní vlasových prameňov.

Kukurica dodáva živiny na peknú pleť. Je to mocnina antioxidantov užitočných pri prevencii starnutia. Množstvo základných minerálov a vitamínov zabezpečuje, že budete mať žiarivú pokožku.

Kukurica má v našom stravovaní svoje pevné miesto. V mnohých domácnostiach sa totiž každý deň začína raňajkami, ktorých súčasťou sú kukuričné vločky. Obilninu možno okrem iného variť alebo piecť ako prílohu, pripraviť ju ako kukuričnú kašu namiesto ryže alebo vo forme pukancov.

Kukurica pochádza z Ameriky, konkrétne z náhorných plošín Ánd v Peru, kde sa vyvinula z divorastúcich foriem riedkoklasej pšenice. Neskôr sa zistilo, aké cenné látky kukurica obsahuje a jej pestovanie sa rozšírilo do celého sveta. Na Slovensko ju doviezli z Maďarska v polovici 18. storočia. Dnes je rozšírená po celom svete, pretože vďaka cudzoopelivosti je veľmi prispôsobivá.

Obsahuje vitamíny ako napríklad vitamín C, vitamíny skupiny B či vitamín E, škrob, bielkoviny, tuky, celulózu. Z minerálov obsahuje napríklad draslík, horčík či fosfor.

Kukurica dozrieva v letných mesiacoch. V obchodoch ju možno dostať celoročne, a to v mrazenej či konzervovanej forme. V sezóne sú dostupné aj čerstvé klasy.

Najsladšia je kukurica bezprostredne po zbere, pretože čím dlhšie leží, tým viac cukru sa premieňa na škrob.

100 gramov čerstvej kukurice z klásku obsahuje asi 90 kalórií. Kalorický obsah sa líši v závislosti od spôsobu prípravy. Takže kukurica z konzervy má len 80 kalórií, zatiaľ čo sušená asi 350 kalórií.

Kukurica posilňuje nervy. Na kukurici je najcennejší rekordne vysoký obsah nervového vitamínu tiamínu-B1 - v 100 g kukurice až 150 mg. Pacienti s nervovými ochoreniami majú často v krvi veľmi málo tiamínu, ktorý je v metabolickom procese nevyhnutný na spracovanie sacharidov. Glukóza, základný sacharid v krvi, je jedinou výživou, ktorú mozgové a nervové bunky môžu prijímať.

Kukurica znižuje hladinu cholesterolu. Sladká kukurica obsahuje rozpustnú vlákninu, ktorá sa mení na gélovitú látku v krvnom obehu. Tento gél zase absorbuje zlý cholesterol (LDL cholesterol).

Kukurica bráni vzniku cukrovky. Vitamín B prítomný v kukurici reguluje metabolizmus proteínov, lipidov a sacharidov a prítomné fytochemikálie regulujú uvoľňovanie inzulínu.

Kukurica je bezlepková. Mnohí ľudia trpia neznášanlivosťou lepku a kukurica cukrová je prirodzene bezlepková.

Mýty o kukurici

Možno ste už počuli, že z kukurice sa priberá a do diétneho jedálnička nepatrí. Časté argumenty znejú, že je to preto, lebo obsahuje veľa cukru a tuku. Snažíte sa schudnúť a odopierate si kukuricu, pretože sa bojíte, že sabotuje vašu snahu schudnúť? Mýlite sa.

Ak ju uvaríte, alebo pripravíte na grile iba s bylinkami, kalorická hodnota sa zásadne nezmení. To znamená, že z kukurice ako takej nepriberiete, pokiaľ ju nebudete robiť na masle alebo na oleji.

Jeden stredne veľký klas kukurice obsahuje približne 6,4 g cukru. To je zhruba jedna tretina z toho, čo obsahuje banán, alebo pätina z cukru zastúpenom v stredne veľkom jablku. Dokonca aj červená repa obsahuje viac cukru ako kukurica.

Čo je však dôležité, kukurica obsahuje prírodné cukry, s ktorými nemá zdravý človek žiadny problém. Tento mýtus môže byť spojený napríklad s tým, že z kukurice sa vyrábajú sladidlá, ako napríklad kukuričný sirup.

Kukurica pri pankreatitíde

Akútna pankreatitída je jedným z najčastejších gastrointestinálnych ochorení vyžadujúcich hospitalizáciu. Ide primárne o neinfekčné ochorenie slinivky brušnej, pri vzniku ktorého sa môže uplatňovať celý rad príčin, niekedy aj neznámych. Medzi pravdepodobne najčastejšie patrí cholecystolitiáza (žlčové kamene) a nadmerná konzumácia alkoholu.

Výživa pri akútnej pankreatitíde je vysoko individualizovaná a zohráva v terapii tohto ochorenia absolútne zásadnú úlohu. Záleží na forme akútnej pankreatitídy a na stave pacienta. Vždy je dôležitá dostatočná náhrada tekutín a iónov.

U ľahkej formy akútnej pankreatitídy sa javí ako bezpečné (a vo väčšine prípadov je odporúčané) včasné zahájenie príjmu stravy per os (klasicky ústami), a to medzi tretím a siedmym dňom hospitalizácie po odznení ťažkostí, ako sú bolesti, pocit na zvracanie, zvracanie, po obnove pasáže (prechodu) tráviaceho ústrojenstva.

Postup u ťažkej formy akútnej pankreatitídy sa odvíja od aktuálneho stavu pacienta. V prvej fáze prebieha intenzívna hydratácia (doplnenie tekutín). U týchto pacientov je predpoklad dlhodobejšej neschopnosti príjmu stravy per os, nutričnú podporu sa odporúča zahájiť počas prvých 24 hodín.

Aktuálne poznatky hovoria o tom, že včasné zaťaženie tráviaceho traktu je spojené s nižším výskytom komplikácií a lepšou prognózou. Častejšie sa teda stáva, ak je to možné, prvou voľbou enterálna výživa.

Pacienti prechádzajú na perorálnu stravu až vo chvíli vymiznutia ťažkostí, zápalu, nevoľnosti a podľa laboratórnych výsledkov. Či už je pankreatická diéta prvou voľbou (často u ľahkej formy akútnej pankreatitídy), alebo prechádza z enterálnej, prípadne parenterálnej výživy, zahajuje sa až u pacientov bez ťažkostí a pri poklese hodnôt zápalových a ďalších parametrov.

Postup „rozjedenia“ musí byť veľmi pozvoľný, často sa pridávajú aj tráviace enzýmy. Energetická hodnota stravy je riešená individuálne podľa potrieb pacienta.

Strava je charakteristická významne zníženým podielom tukov, spočiatku je prevažne sacharidová. Bielkovinné potraviny, výhradne s nízkym podielom tuku, sa zaraďujú pozvoľna. Najmä u mliečnych výrobkov sa riešia podľa tolerancie. Tuk sa zaraďuje tiež veľmi pozvoľna (s výhodou sa využívajú tzv. MCT), po malých dávkach.

Z ovocia a zeleniny sa podávajú druhy, ktoré nenadúvajú, bez tvrdých šupiek, prípadne aj zrniečok. Strava je nedráždivá, prírodne upravená.

Pokrmy sa upravujú výlučne varením, dusením (bez základu na tuku, len na vode), pečením pod pokrievkou (opäť bez tuku). Pri príprave pokrmov sa nepoužíva dráždivé a pikantné korenie, ochucuje sa len miernym solením a bylinkami.

Nevhodné sú potraviny spôsobujúce nadúvanie, medzi ktoré patria strukoviny, celozrnné výrobky (a celozrnné varianty potravín), zelenina, ktorá nadúva (napr. kapusta, cibuľa, cesnak).

Množstvo tuku sa výrazne obmedzuje, výber potravín by mal byť sprevádzaný s ohľadom na obsah tuku. Spočiatku sa nepoužíva žiadny tuk voľný (na natieranie, do pokrmov).

Pozor na sladkosti, sladké a jemné pečivo, ktoré obsahuje veľa tuku, tieto druhy nie sú absolútne vhodné (výrobky z lístkového a pľundrového cesta, maslové a ďalšie krémové múčniky, sušienky s polevou či náplňou, šišky, pirohy).

Tento spôsob stravovania je zvyčajne nutné dodržiavať aspoň mesiac (niekedy aj dlhšie).

Pri pankreatitíde je dôležité zvážiť nielen to, aké potraviny sú povolené a aké nie, ale aj spôsob ich prípravy. Pri pankreatitíde môžete potraviny variť, dusiť, piecť a tiež pripravovať na pare. Vyhnite sa vyprážaniu, údeniu a fritovaniu.

Tabuľka diéty pri pankreatitíde

Povolené pri pankreatitíde Zakázané pri pankreatitíde
Kaše (obilniny a zrná) Mastné mäso
Mäso a ryby s nízkym obsahom tuku Klobásy
Mliečne výrobky s nízkym obsahom tuku Rastlinné (slnečnicový, ľanový) a živočíšne (maslový) oleje
Zelenina a ovocie Citrusové plody

Pri pankreatitíde by ste nemali jesť potraviny s vysokým obsahom tuku. Z jedálnička je potrebné vylúčiť tučné mäso, klobásy a údeniny, syry, tučné mliečne výrobky, plnotučné mlieko, rýchle občerstvenie.

Maslo pri pankreatitíde by sa tiež malo vylúčiť z jedálnička, pretože obsahuje tuk a vyžaduje zvýšenú činnosť pankreasu.

Tvaroh je pri pankreatitíde povolený, ale len nízkotučný a bez pridania kyslej smotany alebo cukru. Kefír sa pri pankreatitíde odporúča konzumovať ako posledné jedlo pred spaním. Odstredené mlieko sa pri pankreatitíde môže piť len vtedy, ak je organizmom dostatočne tolerované.

Banány pri pankreatitíde sa môžu jesť v ktoromkoľvek štádiu ochorenia okrem prípadov, kedy je pankreas vážne zapálený. Banány sú dobrým zdrojom energie. Pri zápale pankreasu by sa malo uprednostniť ovocie stredne zrelé, zelené a prezreté ovocie je lepšie zo stravy vylúčiť.

Diéta pri akútnej pankreatitíde spočíva v obmedzení príjmu potravín. V prvých 1-3 dňoch, ak je ochorenie závažné, môže lekár odporučiť držať hladovku. V ľahších prípadoch, v prvých dňoch akútnej pankreatitídy, je potrebné dodržiavať prísnu diétu, pri ktorej je dovolené konzumovať len slabý nesladený čaj a ovsené vločky s vodou.

Pri rozšírení jedálnička po záchvate akútnej pankreatitídy sa v prvom rade podávajú rôzne obilniny a kaše varené na vode bez oleja. Po 2-3 dňoch možno zoznam potravín rozšíriť o netučné mliečne výrobky a tepelne upravenú zeleninu a ovocie.

Diéta pri chronickej pankreatitíde umožňuje konzumáciu všetkých druhov a skupín potravín, ale len netučné. Podľa Pevznerovej klasifikácie terapeutických diét sa pri chronickej pankreatitíde musí dodržiavať diéta 5a. Pravidlá diéty pri chronickej pankreatitíde zahŕňajú: malé porcie jedál 5 až 6krát denne; zdravé spôsoby prípravy jedál (varenie, dusenie); úplné vyhýbanie sa alkoholickým nápojom; konzumácia jedál pri optimálnej teplote (vyhýbanie sa studeným a príliš horúcim jedlám); vylúčenie tukov zo stravy.

Poškodenie endokrinných buniek pankreasu pri chronickej pankreatitíde môže viesť k vzniku cukrovky 2. typu. Diéta pri cukrovke spočíva v obmedzení jednoduchých (rýchlo stráviteľných) sacharidov (cukor, múka a cestoviny, sladkosti, med). Pri diabetickej pankreatitíde je potrebné obmedziť aj ovocie s najvyšším obsahom cukru (hurmikaki, hrozno).

Kukurica v širšom kontexte zdravia a stravovania

Zdravá strava je najlepšou prevenciou a podpornou liečbou chronických zápalov, autoimunitných ochorení, rakoviny, srdcovo-cievnych ochorení a obezity. Zdravá strava je rozhodne podmienkou udržania celkového zdravia popri pohybe a psychosociálnom zdraví.

Zloženie stravy musí byť vyvážené (bielkoviny, tuky, cukry, vláknina) a bohaté na vitamíny a minerálne látky. Príjem a výdaj kalórií musí byť približne v rovnováhe. Je lepšie zostať po jedle mierne hladný než prejedený.

Informácie sú mnohokrát zmätočné a protichodné. Často si v dobrej viere dokonca diétami ubližujú. Prestaňte jesť a piť (okrem vody) minimálne 2 hodiny pred tým, ako idete spať. Pomôžete tak tvorbe melatonínu - molekuly spánku.

Vyvarujme sa chronického prekysľovania tkanív. Kyslejšie pH vedie k chronickým zápalom a k predčasnému starnutiu. Pre funkciu obličiek je mimoriadne dôležitý dostatočný pitnej vody, aby mohli regulovať pH a vylučovať kyselinu. Neprejedajme sa mäsom a nezdravými cukrami. Vyhýbajme sa častému a silnému stresu. Je dôležité naučiť sa správne dýchať, pretože aj dýchaním vylučujeme kyselinu ako oxid uhličitý.

Potraviny nesmú obsahovať chemikálie - zvyšky pesticídov, toxické konzervačné látky a biologické toxíny, napríklad produkty plesní. Je dobré sa orientovať na ekologicky pestované potraviny a biopotraviny, predaj zo dvora a čerstvo pripravované jedlá.

Tepelná úprava jedla pomáha tráveniu („oheň je vonkajší žalúdok“). V zimnom období by sme mali mať denne aspoň dve teplé jedlá. Studené jedlá, napríklad šaláty sú vhodné v lete, v chladnom období len ako príloha.

Fermentácia je zdravý spôsob konzervácie a spracovania potravín, napríklad kyslá kapusta alebo kváskový chlieb a pečivo. Fermentácia strukovín, obilnín a orechov uľahčuje trávenie a zvyšuje vstrebateľnosť živín - stačí namočiť zvečera do rána, približne po dobu 12 hodín.

Tuky sú nenahraditeľnou zložkou stravy. Nie je dobré konzumovať ich veľa, ale ani málo. Sú zdrojom energie. Niektoré vitamíny sa vstrebávajú len v tukoch. Ideálny podiel tuku je 10% - 20%. Príliš veľa tuku, nad 30%, spôsobuje zdravotné problémy ako steatóza pečene, obezita, ateroskleróza a ďalšie.

Príliš málo tuku naopak spôsobuje tráviace problémy - blokádu pečene, tvorbu cholesterolových kameňov v žlčových cestách pečene a v žlčníku, zlé trávenie, bolesti žalúdka, gastritídu, plynatosť a zápchu. Pokiaľ v jedle nie je aspoň 1 polievková lyžica tuku, nevylúči sa zo žlčníka žlč potrebná na ich emulgáciu a vstrebávanie. Úlohou žlče je aj neutralizácia kyslej tráveniny zo žalúdka. To je nesmierne dôležité nielen preto, aby kyselina nepoleptala sliznicu a nevznikali vredy, ale tiež preto, že enzýmy pankreatickej šťavy sú aktívne len v neutrálnom pH. Inak je trávenie nedostatočné, trápi nás plynatosť, pocit ťažoby a bolesti.

Tieto zažívacie problémy sú často dôsledkom nevhodných proteínových a nízkotučných diét, pretože veľa bielkoviny v kombinácii s nedostatkom tukov vedie k stagnácii žlče a blokáde pečene.

Ideálne sú olejové rastlinné potraviny, napríklad dve lyžice orechov a semien v každom jedle, avokádo. Je možné ich nahradiť aj 1-2 polievkovými lyžicami rastlinného oleja, najlepšie takého, ktorý obsahuje nenasýtené mastné kyseliny (NMK). Poznáme to z teplejších krajín, kde si zvyknú chlieb namáčať do oleja namiesto masla.

Kvalitné rastlinné oleje sú napríklad olivový olej, ľanový olej, orechové oleje, konopný olej, tekvicový olej a ďalšie za studena lisované oleje. Niektoré NMK sú tiež esenciálne, nazývajú sa aj vitamín F, preto ich potrebujeme prijímať v strave. Oleje sa pridávajú priamo do taniera. Nie sú vhodné na tepelnú prípravu jedál, pretože pri vysokej teplote vznikajú z nestabilných väzieb toxické a nestráviteľné látky.

Na varenie je vhodné maslo, bravčová masť a kokosový olej, pretože obsahujú takmer výlučne nasýtené mastné kyseliny, a teda pri vysokej teplote sú stabilné a bezpečné. Úplne nevhodné sú trans tuky v margarínoch, ktoré náš organizmus nedokáže stráviť.

Cukry alebo sacharidy sú ďalšou nevyhnutnou zložkou stravy, obzvlášť u aktívnych ľudí. Je to najvýhodnejší zdroj energie, potrebný na bazálny metabolizmus aj na zvýšený výkon. Keby sa nám minuli zásoby cukru, metabolizmus prejde do ketózy, metabolizuje tuky a bielkoviny. Náš mozog však potrebuje cukor stále.

Cukry môžeme rozdeliť na zdravé a nezdravé, teda jednoduché a zložené, alebo ešte inak povedané s nízkym alebo vysokým glykemickým indexom (GI). Je to parameter, ktorý definuje, ako rýchlo sa cukor z potravy vstrebáva do krvi. Hladina cukru v krvi sa pohybuje medzi minimom a maximom.

Pri zvýšenej psychickej alebo fyzickej záťaži cukor v krvi klesá a cítime tak okamžitú potrebu doplniť jeho zásoby. Ak by cukor klesol pod normu, nastáva nebezpečný stav hypoglykémie sprevádzaný bolesťou hlavy, pocitom na odpadnutie, chvením sa, studeným potom a stratou vedomia. Naopak, vysoký cukor v krvi, napríklad pri cukrovke, je tichý zabijak, poškodzuje cievy a nervy. Zapríčiní vyplavenie inzulínu a ten spôsobí vstup cukru z krvi do bunky, kde sa tento spáli alebo premení na zásoby energie, teda tuky.

Následkom konzumácie jednoduchých cukrov, napríklad stolového cukru, sladkostí alebo nápojov s obsahom glukózovo-fruktózového sirupu sa nám rozkolíše hladina cukru a vzniká inzulínová rezistencia, cukrovka 2. typu, závislosť na cukre, premnoženie kvasiniek, chronické zápaly, predčasné starnutie. Nadmerný a nárazový príjem cukru navyše vytvára závislosť zmenou na nervoch, konkrétne vylučovanie dopamínu (potešenie, odmena) a na opioidných receptoroch (bolesť).

Cukry potrebujeme ako rýchly zdroj energie, na fungovanie mozgu a bazálneho metabolizmu. Zdravé cukry sú také, ktoré uvoľňujú glukózu pomalšie a plynule, čím predchádzajú kolísaniu hladiny cukru v krvi a vyplavovaniu inzulínu. Sú to zložené cukry, ideálne celozrnné obilniny, ovsené vločky, celozrnné múky, celozrnné cestoviny, celozrnná ryža, pohánka, ovos, pšeno, quinoa a pod.

Dôležitý je tiež spôsob ich prípravy, napríklad al dente celozrnné cestoviny a zemiaky pečené v šupke majú lepší GI (glykemický index) než rozvarené cestoviny z bielej múky, či zemiaková kaša. Medzi zdravé potraviny patrí aj celozrnný kváskový chlieb.

Biela múka sa vyrába tak, že sa pri spracovaní zrna odstránia ako otruby jeho najhodnotnejšie časti obsahujúce minerálne látky, vitamíny, vlákninu a omega mastné kyseliny. Biela múka potom obsahuje už len škrob (zložený cukor) a lepok (bielkovinu).

Je pravda, že celozrnné múky sú ťažšie, nedosiahneme s nimi veľké oká v chlebe a pečive, ale na druhej strane nie sú tak „lepivé“, menej zanášajú črevá, majú lepší GI, preto sa z nich toľko nepriberá. Podiel celozrnných obilnín v bio kvalite v raňajkách a obede by mal byť až do 50%. Plynule poskytujú metabolizmu glukózu počas aktívnej časti dňa a predchádzajú tak náhlej potrebe cukru a hroziacej hypoglykémii pri strese a záťaži.

Kváskovanie je zdravý spôsob prípravy kysnutých múčnych jedál. Baktérie mliečneho kvasenia natrávia lepok a fytáty - látky viažuce minerálne živiny. Takto sa uľahčí trávenie a vstrebávanie živín.

Pri príprave koláčov a sladkých jedál treba stolový cukor zameniť za zdravšie sladidlá s výhodnejším GI, teda zložené cukry - melasy, slady, kokosový alebo brezový cukor.

Ovocie a zahustené ovocné šťavy sú tiež dobrou náhradou cukru, pretože obsahujú aj ďalšie užitočné látky, prírodné špecifické chute a antioxidanty. Dezert je výhodnejšie z pohľadu hladiny cukru v krvi jesť po zdravom hlavnom jedle.

Variť môžete aj celé zrná obilnín ako prílohu alebo do šalátov.

Zelenina a ovocie sú najlepším zdrojom vitamínov a antioxidantov, látok brzdiacich zápal, spomaľujúcich predčasné starnutie a chronické ochorenia. Celkovo je rastlinná strava oveľa bohatšia na antioxidanty. Sú to všetky farbivá v zelenine a ovocí, ktorými nás tieto lákajú a vábia (flavonoidy, karotenoidy a ďalšie).

Zápal je nešpecifická imunitná odpoveď, ktorou sa naše tkanivá snažia brániť voči poškodeniu baktériami, vírusmi, mechanickému aj fyzikálnemu poraneniu. Avšak chronický zápal stojí za všetkými degeneratívnymi ochoreniami, napríklad aterosklerózou alebo aj zápalom kĺbov. Popri kyslejšom pH je jeho príčinou nedostatok antioxidantov.

Okrem farbív v rastlinách a ovocí sú dôležitými antioxidantami 3-omega mastné kyseliny nachádzajúce sa v konopnom a orechovom oleji a vo zvýšenom množstve najmä v ľanovom a rybom oleji. Z minerálnych látok a vitamínov sú najvýznamnejšími antioxidantami vitamín C a zinok. Organizmus ich však neukladá do zásoby, preto je potrebný ich každodenný príjem.

Zeleninu, ktorá je ťažko stráviteľná, je potrebné krátko tepelne upraviť, stačí 5 až 10 minút. Rýchlym opražením na panvici, krátkym varením a dusením zlomíme, ako vravia Číňania, jej „chladnú povahu“. Je potom ľahšie stráviteľná a pritom si zachová potrebné živiny. Podiel tepelne upravenej zeleniny má byť aspoň 25% taniera, pričom sa sem počítajú aj zemiaky. Zemiaky samostatne nie sú vhodnou prílohou.

Na večeru je vhodný aj samotný zeleninový šalát, pretože v noci už náš metabolizmus nepotrebuje toľko energie zo sacharidov. Citrusy sú veľmi ochladzujúce a sú vhodné len v lete v horúčavách a pri horúčkach.

Veľmi zdravé a obľúbené sú ovocno-zeleninové šťavy a smoothies. Do štiav je dobré rozmixovať zelené listy alebo zelený jačmeň. Zelené farbivo chlorofyl je najbohatším zdrojom horčíka. Chlorofyl pôsobí protizápalovo a hojivo na sliznice tráviacej sústavy. Deficitom horčíka trpí väčšina ľudí kvôli stresu a nedostatku oddychu. Horčík je potrebný na uvoľnenie nervov a svalov. Jeho deficit sa môže prejaviť aj silnou a nekontrolovanou imunitnou reakciou pri zápaloch, infekciách a alergii.

Vo všeobecnosti sú zelenina a ovocie bohatým zdrojom nielen vitamínov, ale aj dôležitých minerálnych látok - draslíka, horčíka a železa. Zabudnime na ďalšiu dogmu, že kto nekonzumuje mäso, bude chudokrvný. Opak je pravdou. Pravdepodobne preto, že chlorofyl a hemoglobín majú takmer rovnakú a dosť komplikovanú molekulu, čo pravdepodobne upravuje metabolizmus železa.

Ďalšia dogma, ktorú musíme opustiť, súvisí s mliekom a vápnikom. Dobrým zdrojom vápnika je brokolica, špenát ale aj tvrdosť vody. Mliečne výrobky obsahujú vápnika príliš veľa, čo nie je žiadúce pre aktivitu vitamínu D, ktorý riadi celý kalciový metabolizmus a podporuje imunitu a pevné kosti.

V lete si možno dopriať surovej zeleniny a ovocia, pokiaľ netrpíte nadúvaním, hnačkami a problémami s trávením. Vo všeobecnosti a veľmi zjednodušene možno povedať, že imunita súvisí s bakteriálnou rovnováhou. Baktérie v čreve, na koži a slizniciach udržiavajú kondíciu imunity a chránia organizmus pred rozmnožením nebezpečných patogénnych baktérií na koži a slizniciach.

Ak sa patogény rozmnožia, vzniká zápal ako imunitná odpoveď. Náš organizmus je baktériami silne osídlený. Ich počet je približne rovnaký ako počet ľudských buniek. Najviac z nich sa nachádza v čreve. Črevo spolu s baktériami je náš hlavný imunitný orgán.

Živočíšne bielkoviny v čreve podliehajú hnilobnému procesu, a preto je potrebný dostatok vlákniny na podporu čistenia čreva, aby sme sa toxickými dusíkatými produktami tejto degradácie neotrávili. Cukry zasa spôsobujú kvasenie. Ak sa naruší črevná mikroflóra a premnožia sa povedzme kvasinky (kandidóza) v dôsledku prísunu veľkého množstva cukru, vznikne v čreve zápal.

Pankreatitída a diéta: Narušenie jeho funkcií v dôsledku zápalového ochorenia, takzvanej pankreatitídy, spôsobuje bolesti brucha, nevoľnosti, vracanie, hnačky a niekedy aj zvýšenú teplotu až stratu vedomia. Liečba zápalu pankreasu zahŕňa aj úpravu stravy. Základom diéty je ľahko stráviteľná strava (tzv. chemicky a mechanicky šetriaca).

Geneticky modifikovaná kukurica

Jedným z problémov môže nastať v prípade, keď je geneticky modifikovaná. Tento film z veľkej časti detailne zobrazuje obrovskú produkciu kukurice, ktorá je ďalej dodávaná do všetkých väčších tovární, kde sa spracovávajú konzervované potraviny a sladkosti, ale už aj farmárom, ktorí kŕmia kukuricou svoj dobytok, pretože je lacná.

GMO kukurica je používaná hlavne v USA a mnohé štúdie dokázali, že môže viesť k rakovine. V roku 2012, časopis “Food and chemical toxicology” zverejnil tvrdenie, že existuje dôkaz súvislosti GMO kukurice a vzniku nádorov, avšak táto štúdia bola vykonaná na potkanoch, a preto nemôže slúžiť ako 100% dôkazový materiál vo vzťahu k človeku.

Reálna súvislosť nemôže byť dokázaná, pretože prirodzene, z morálnych dôvodov nebudeme vykonávať takéto experimenty na ľuďoch. Vedci študujúci obezitu však našli koreláciu medzi genetickou modifikáciou a chronickými ochoreniami na základe nadmernej konzumácie vysoko-fruktózového kukuričného sirupu (HFCS), ktorý je extrahovaný práve z tejto geneticky modifikovanej kukurice a nachádza sa snáď v každej druhej potravine predávanej v USA.

Na Slovensku stále existujú niektoré dobre navrhnuté zákony ohľadom bezpečnosti potravín. V prípade GMO kukurice na Slovensku nie je úplne ideálna situácia, keďže existuje niekoľko výskumníkov, ktorí vyvíjajú geneticky modifikovanú kukuricu. Avšak, zákon vraví, že pokiaľ geneticky modifikované organizmy v konkrétnom produkte reprezentujú viac ako 0,9% jeho hmotnosti, musí byť táto skutočnosť uvedená na etikete výrobku. Preto, ak ich pozorne čítate, nemusíte mať obavy.

Kukuričné pole

Proč stojí přílišná regulace GMO zdraví i životy? - Vědátorovinka #23

Štruktúra kukuričného zrna

tags: #kukurica #pri #diete #pankreatickej