Hodnota pH, z latinského „potencia hydrogeni“, je dôležitý ukazovateľ, ktorý hovorí o tom, či je pôda kyslá, neutrálna, alebo zásaditá. Pôdne pH ovplyvňuje vitalitu a celý životný cyklus rastlín od klíčenia a vzchádzania až po kvitnutie a dozrievanie. Okrem rastlín však hodnota pH významne ovplyvňuje aj pôdny život, najmä dážďovky a mikroorganizmy, ktoré na to, aby sa mohli rozmnožovať a rozkladať organickú hmotu, vyžadujú skôr neutrálnu pôdnu reakciu. Azda najväčší vplyv má na pestované rastliny pôdna kyslosť, ktorá najvýraznejšie ovplyvňuje rozpustnosť základných živín v pôde a ich prístupnosť pre rastliny. V praxi sa to môže prejaviť tak, že napriek dostatočnému hnojeniu nemusia byť živiny pre rastliny, ktorým vyhovuje neutrálne pH, v kyslej pôde dostupné. Vynaloženie prostriedkov na kúpu a zapracovanie hnojiva sa tak stáva ekologicky i ekonomicky neefektívne. Je známe, že pôdy s kyslou pôdnou reakciou majú zníženú schopnosť rozpúšťať zlúčeniny P, K, Ca a Mg. Využiteľnosť fosforečných hnojív je optimálna pri pH pôdy v rozpätí 6,5 - 7,4.
Rôzna pôda môže mať prirodzene rôzne pH, čo súvisí s jej podložím, spôsobom vzniku, zrnitostným zložením či s obsahom humusu. Mnoho poľnohospodárskych pôd má však aj tzv. „umelo získané“ pH. Najčastejšie sa tak deje činnosťou človeka, pretože pH pôdy môže kolísať v závislosti od aplikácie priemyselných hnojív alebo zapracovávania organickej hmoty do pôdy. Pri plánovaní osevných postupov v poľnohospodárskej praxi je dôležité vedieť, aké pH majú jednotlivé parcely osevného postupu, pretože rôznym rastlinám vyhovujú rôzne hodnoty pH pôdy.
Kyslosť, resp. zásaditosť pôdneho roztoku definuje stupnica pH s rozpätím hodnôt 0 - 14.
Spôsoby určenia pH pôdy
Určiť pH pôdy môžu certifikované laboratóriá v rámci agrochemického skúšania pôd. Avšak v prípade, že potrebujeme poznať pH pôdy operatívne, môžeme ho zmerať aj sami, a to pomocou rôznych indikátorov pH. Medzi praktické a cenovo dostupné patria tzv. lakmusové indikátorové papieriky, ktoré so zmenou pH menia farbu. Pri svojpomocnom zisťovaní pH pôdy lakmusovým indikátorovým papierikom je potrebné vzorku suchej pôdy (stačí polievková lyžica) vložiť do pohára a zaliať destilovanou vodou v pomere 1 : 1. Použitie destilovanej vody je veľmi dôležité, pretože má neutrálne pH. Po dôkladnom premiešaní necháme roztok lúhovať. Po dvoj- až štvorhodinovom lúhovaní vložíme do pripraveného roztoku jednorazový indikátorový papierik. Jeho farba sa vo veľmi krátkom čase, spravidla do niekoľkých sekúnd, zmení. Červená farba indikátorového papierika prezrádza kyslé pôdy, žltá a zelená neutrálne a modrá identifikuje pôdy zásadité.
Ďalšou možnosťou, ako zistiť pH pôdy, je využitie pH metra, ktorý pracuje na princípe merania vodivosti pôdy, ktorú ovplyvňuje prítomnosť kyslých látok. Práca s pH metrom je veľmi jednoduchá a praktická, keďže ho stačí zapichnúť do pôdy a zariadenie na displeji ihneď zobrazí namerané pH danej pôdy.
Aké hnojivá použiť na kyslé pôdy a aké na zásadité?
V rámci manažmentu technológie pestovania môžeme pH pôdy v prípade potreby zvýšiť alebo znížiť podľa konkrétnych požiadaviek poľnohospodárskych rastlín pestovaných na danej parcele osevného postupu. V prípade kyslých pôd je možné pH zvýšiť vápenatými hnojivami. Naopak, ak sa na niektorých parcelách osevného postupu vyskytujú zásadité pôdy a my na nich potrebujeme pestovať rastliny, ktorým vyhovuje neutrálna alebo kyslá pôda, vhodným riešením znižujúcim pH pôdy môže byť aplikácia hnojív na báze síry, fosforu či draslíka a zapracovanie rašeliny, slamy či rastlín na zelené hnojenie.
Špecifiká rastlín a ich požiadavky na pôdne pH
Väčšine poľnohospodárskych rastlín vyhovuje pôda s neutrálnou (pH 6,5 - 7,4) alebo slabo kyslou (pH 5,3 - 6,4) pôdnou reakciou. Patria sem napr. obilniny (pšenica, jačmeň, kukurica), strukoviny (hrach, sója, lucerna, ďatelina), okopaniny (repa cukrová a kŕmna) či olejniny (repka olejka, slnečnica). Pre takéto rastliny je typické, že zväčša dokážu dočasne tolerovať aj zásaditú pôdu (pH 7,5 - 8), ktorá vyhovuje napr. konope siatej. Nájdu sa však aj také rastliny, ktoré lepšie prosperujú v kyslej pôde (pH 4,6 - 5,2). Patria sem napr. zemiaky, černice, tekvice, uhorky či melóny, z ovocných drevín sú to napr. jablone. Poľnohospodárskych rastlín, ktoré obľubujú silne kyslú pôdu (pH 4,1 - 4,5) máme na Slovensku málo.
Mangán (Mn) a meď (Cu) v rastlinnej výrobe
V rastlinnej výrobe často rozhodujú „veľké“ živiny ako dusík, fosfor, draslík. No v praxi s dobre nastaveným základom býva rozdiel medzi priemerným a veľmi dobrým porastom ukrytý práve v mikroelementoch. Mangán (Mn) a meď (Cu) patria medzi živiny, ktoré rastlina potrebuje v malých množstvách, ale v kľúčových momentoch vegetácie majú zásadný vplyv na fotosyntézu, metabolizmus dusíka, pevnosť pletív, zdravotný stav aj tvorbu úrody. Pri ich nedostatku porast často „nejde naplno“ aj keď má dostatok základných živín (NPK).
Kyslé pôdy na Slovensku: Charakteristika a výskyt
Nie každá záhrada sa môže pýšiť záhonmi nádherných trvaliek, ruží, zeleniny či priam ukážkovým trávnikom. Dôvodov môže byť niekoľko - nevyhovujúce svetelné podmienky, ako aj kamenistá a suchá, alebo naopak, kyslá a vlhká pôda. Kyslé pôdy (na prvý pohľad sú čierne a výrazne kypré) sa vyskytujú prevažne na miestach, kde predtým bolo rašelinisko, v podhorských a horských oblastiach. To však nie je jediný dôvod ich kyslosti. Takú pôdu možno nájsť aj tam, kde dlho rástli ihličnaté dreviny a hromadilo sa napadané ihličie, ktoré sa rozkladá dlhšie ako lístie. Navyše pri tlení ihličia vznikajú látky, ktoré pôdu výrazne okysľujú. Preto, ak si plánujete založiť kvetinovú záhradu práve na takých miestach, radšej si všetko dôkladne premyslite. V prvom rade treba zmerať hodnotu pH pôdy a na základe toho vybrať vhodnú skladbu okrasných rastlín.
Na väčšine územia Slovenska máme kyslé, slabo kyslé, neutrálne pôdy a miestami aj alkalické. Kyslé pôdy sa vyskytujú tam, kde boli kedysi rašeliniská či ihličnaté dreviny. Ihličie sa po opadaní totiž rozkladá omnoho dlhšie než lístie. Silno alkalické pôdy sa nachádzajú v oblastiach, ktoré sú suché a teplé, hlavne Severná Amerika, Ázia a Afrika.
Kyslá pôda je charakterizovaná nízkym pH, zvyčajne pod hodnotou 6,5. Takéto pôdy sa často nachádzajú v oblastiach s vysokými zrážkami, kde dochádza k vyplavovaniu zásaditých minerálov. Kyslé pôdy majú tendenciu byť bohaté na hliník a železo, no môžu mať nedostatok vápnika, horčíka a fosforu. Tento typ pôdy ovplyvňuje rozpustnosť živín a môže byť rozhodujúci pre úspešné pestovanie určitých rastlín.
Rastliny vhodné do kyslých pôd
Ak má pôda hodnotu pH menšiu ako päť, je kyslá. No netreba zúfať. Hoci trávniku sa na takej pôde veľmi dariť nebude (navyše by sa v ňom tvoril mach) a nepochutnáte si ani na zelenine a ovocí, je tento typ zeme ideálny na pestovanie najkrajších okrasných drevín - rododendronov a azaliek. Okrem nich sa s mierne kyslou pôdou uspokoja aj mnohé vždyzelené listnaté dreviny, ako napríklad vavrínovec (Laurocerasus officinalis), skimia (Skimia japonica), cezmína (Ilex aquifolium), kalmia (Kalmia latifolia), pieris (Pieris floribunda), rovnako aj mnohé zaujímavé kultivary ihličnanov. Kyslá pôda je ideálna na pestovanie atraktívnych javorov (Acer palmatum a Acer japonicum), ktoré očaria svojimi nádhernými listami. Taktiež sa tu bude dariť hortenziám (Hydrangea), magnólii (Magnolia soulangiana), kručinkám (Genista), dokonca aj nátržníku (Potentilla fruticosa), hamamelu či atraktívnemu lykovcu (Daphne).
Ak ste vlastníkom záhrady s kyslou pôdou, určite vás poteší, že sa nemusíte vzdať ani mnohých druhov trvaliek. Nenáročná a zaujímavá svojimi listami aj kvetmi je bergénia (Bergenia cordifolia), pestovať tu môžete aj voňavé klinčeky (Dianthus deltoides), lupínu (Lupinus polyphyllus), kosatce (Iris), astilby (Astilbe), orlíčky (Aquilegia), prvosienky (Primula), funkie (Hosta), veternice (Anemone), horce (Gentiana), žltušku (Thalictrum), pamaky (Meconopsis), alchemilku (Alchemilla mollis) alebo niektoré druhy zvončekov (Campanula). Keďže trávniku sa tu veľmi nebude dariť, súvislé zelené porasty môžete vytvoriť pomocou nízkych plazivých trvaliek alebo drevín menšieho vzrastu. Patria sem zbehovec plazivý (Ajuga reptans), brečtan (Hedera helix), zimozeleň (Vinca minor), drieň kanadský (Cornus canadensis) alebo aj krpčiarka (Epimedium). Zaujímavými doplnkami v záhone s kyslejšou pôdou sa môžu stať aj nižšie vždyzelené kry, napríklad gaultéria (Gaultheria procumbens) s lesklými listami a červenými plodmi alebo pôvabná a naružovo kvitnúca andromeda (Andromeda polifolia). Tieto rastliny však uprednostnia skôr polotieň, rovnako aj mnohé druhy papraďorastov.
Ak potrebujete vysadiť väčšie plochy (nielen záhon), ktoré sú dostatočne slnečné, určite sa rozhodnite pre vresovisko. Investície sa vám vrátia v podobe pôsobivého a celoročne farebne premenlivého celku. Dôležité je, aby ste sem na jar, v lete a na jeseň vysadili kvitnúce vresy a vresovce a tie doplnili ďalšími kyslomilnými rastlinami a zakrpatenými ihličnanmi (smrekmi a borovicami - kosodrevinami). Z letničiek obľubujú kyslejšiu pôdu begónie, z cibuľovín zasa ľalie. Pri výsadbe konkrétneho rastlinného druhu si však vždy treba podrobnejšie preštudovať, aký typ kyslosti znesie. Napríklad ľalie vyžadujú mierne kyslú pôdu, ale gaultéria znesie aj silnú kyslosť. Zaujímavými doplnkami záhonov a vresovísk môžu byť aj balvany či štrkové plochy, ktoré sa často pokryjú machom (ak je pôda pod nimi zároveň aj vlhká). Čarovne pôsobia i voľne položené samorasty, prípadne pretekajúci potok.
Záhrada vo vlhkej a kyslej pôde
S kyslosťou sa zvyčajne spája aj vlhká pôda, často dokonca močaristá. Aj na nej možno vytvoriť zaujímavú záhradu. Najskôr treba zistiť, čo je zdrojom extrémnej vlhkosti v záhrade - príčinou môžu byť vyššia hladina spodnej vody, prameň, nepriepustná pôda, blízkosť vody a pod. Niekde sa dokonca môže vyskytnúť aj niekoľko odlišných vlhkých zón a každá z nich vyžaduje iné riešenie. Vo vlhkých a zamokrených pôdach nachádza ideálne podmienky na svoju existenciu celé spektrum zaujímavých trvaliek. Niektorým neprekáža, ak sa na záhone vyskytne stojatá voda. Často stačí len zopár exemplárov, ktoré rýchlo zakryjú pôdu svojimi rozložitými listami. V takej záhrade si môžete vybudovať prírodné jazierko, umelý potok, prípadne atraktívne záhony so zaujímavou skladbou vlhkomilných trvaliek. Tie dokážu z vlhkej a bahnitej záhrady vytvoriť čarovné zákutie. Pri plánovaní záhonov nezabudnite na to, aby v nich vždy niečo kvitlo, najlepšie od jari až do jesene. Okrem kvitnúcich trvaliek sem patria aj tie, ktoré majú atraktívne listy, okrášlia záhradu svojou farbou, tvarom alebo štruktúrou. Ak vysadíte funkie, určite vás nesklamú. Okrem nich vlhké záhrady obľubujú aj prvosienky, alchemilky, záružlie (Caltha palustris), tradeskancie (Tradescantia), túžobníky (Filipendula ulmaria), žltohlavy (Trollius europaeus), jazyčníky (Ligularia), kosatce (Iris), rodgerzie (Rodgersia), astilby (Astilbe), vrbiny (Lysimachia) či udatníky (Aruncus).
Dreviny do vlhkých pôd
Aj keď záhrada s vlhkou pôdou priveľmi nepraje zelenému trávniku, záhonom s ružami či zeleninou, možno v nej vytvoriť kvitnúcu kvetinovú lúku. V takej záhrade si môžete dokonca vypestovať aj malý bambusový hájik, prípadne vytvoriť porast zaujímavých okrasných tráv - ako ryba vo vode sa tu bude cítiť ozdobnica čínska (Miscanthus sinensis). Z okrasných drevín vlhkú pôdu obľubujú niektoré ihličnany (smreky, borovice, tuja, tsuga), drieň (Cornus), vŕba (Salix), rododendron, hortenzie, ale aj plamienka (Clematis), orgován (Syringa), pajazmín (Philadelphus) či lieska (Corylus).
Understanding Soil pH and How To Adjust It Naturally
Agrochemické skúšanie pôd na Slovensku
Poznanie agrochemických vlastností poľnohospodárskej pôdy, ako aj ich zmien v pravidelných intervaloch je dôležitým podkladom a ukazovateľom pre zabezpečenie racionálneho hnojenia, ale aj optimálneho využívania prístupných foriem živín v pôde pre rast plodín a zabezpečenie dostatočnej kvality a kvantity úrody. Sledovanie agrochemických ukazovateľov pôdnej úrodnosti prebieha na Slovensku prostredníctvom Agrochemického skúšania pôdy (ASP) vykonávaného v zmysle ustanovení Zákona č. 136/2000 Z. z. o hnojivách, v znení neskorších predpisov, ako aj Vyhlášky MPRV SR č. 151/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o agrochemickom skúšaní pôd a o skladovaní a používaní hnojív. ASP má na Slovensku dlhoročnú tradíciu, aktuálne prebieha už XIV. cyklus, pričom prvé 3 odberové roky predstavujú dostatočnú základňu pre porovnanie zmien s rovnakým (3-ročným) obdobím z predošlého - XIII. Vzhľadom na skutočnosť, že orná pôda má spomedzi všetkých druhov využitia poľnohospodárskej pôdy najvýznamnejšie postavenie, ako aj vzhľadom k tomu, že pôdne vzorky ornej pôdy predstavujú 74,40 % z celkového počtu analyzovaných pôdnych vzoriek a zároveň reprezentujú 74,48 % preskúšanej výmery poľnohospodárskej pôdy v sledovanom 3-ročnom období XIV.
Hodnota váženého priemeru pôdnej reakcie poľnohospodárskej pôdy (PP) za sledované 3-ročné obdobie XIV. cyklu ASP je 6,3, čiže na rovnakej hodnote ako za rovnaké obdobie predošlého cyklu.
| Živina | XIII. cyklus (priemer) | XIV. cyklus (priemer) |
|---|---|---|
| Fosfor (P) | Klesajúci trend | Klesajúci trend |
| Draslík (K) | Optimálny obsah | Zvýšenie nízkeho/vyhovujúceho obsahu |
| Horčík (Mg) | Veľmi vysoký obsah | Veľmi vysoký obsah (zvýšenie) |
Na základe vykonaných analýz pôdnych vzoriek môžeme konštatovať, že obsah pre rastliny prístupných foriem fosforu v pôde klesá. Ochudobňovanie pôdy o fosfor nie je zapríčinené len poddimenzovanou výživou či klimatickými zmenami, ale aj stratami fosforu z pôdy následkom pôdnej erózie. V súčasnom období až 76,12 % ornej pôdy v kategórii nízkeho a vyhovujúceho obsahu prístupného fosforu, čiže je potrebné aplikovať minimálne tzv. nahradzovacie hnojenie fosforom.
Obsah prístupných foriem draslíka v ornej pôde je v optimálnejších intenciách, nachádza sa totiž v kategórii dobrý obsah a hodnota váženého priemeru je 228,9 mg.kg-1. Detailnejším skúmaním zistíme, že rovnako došlo k zvýšeniu % podielu kategórie nízkeho a vyhovujúceho obsahu zo 45,89 % v XIII. cykle na 51,37 % v súčasnom XIV.
V súčasnosti obsah prístupných foriem horčíka dosahuje hodnotu 370,2 mg.kg-1, čo znamená veľmi vysoký obsah. S rovnakým časovým obdobím XIII. cyklu môžeme dokonca konštatovať zvýšenie o 33,6 mg.kg-1. Rovnako možno pozorovať, že v kategórii veľmi vysoký obsah sa nachádza až 40,52 % analyzovanej ornej pôdy, naopak, až na 10,97 % ornej pôdy je potrebné doplniť zásoby horčíka v pôde, a to minimálne na úrovni odberu horčíka pestovanými rastlinami.
Na záver možno skonštatovať, že v súčasnosti dochádza k znižovaniu aplikácie hnojív do pôdy, čím sa značne znižujú zásoby makroživín (P, K) v pôde a dochádza k jej ochudobňovaniu. Vzhľadom na neustále sa zvyšujúce ceny priemyselných hnojív je potrebné vo zvýšenej miere používať organické hnojivá, ako aj zelené hnojenie. Rovnako je dôležité využívať výsledky ASP pre racionálne hnojenie, so zabezpečením maximálneho využitia živín pre výživu pestovaných rastlín.