Na medzinárodný zbrojný trh vstupujú nové prenosné protilietadlové strely veľmi krátkeho dosahu označované ako kategória MANPADS (Man-portable Air Defense Systems) typov MBDA Fulgur a Roketsan Sungur.
V súčasnosti sa pozornosť zbrojného priemyslu sústreďuje na vývoj a zdokonaľovanie zbraní, ktoré dokážu efektívne čeliť narastajúcim hrozbám zo vzduchu, najmä zo strany bezpilotných lietadiel a útočných vrtuľníkov.
Vývoj a nové technológie v oblasti MANPADS
Nové strely MBDA Fulgur a Roketsan Sungur predstavujú najnovšiu generáciu zbraní v kategórii MANPADS. Tieto systémy sú navrhnuté tak, aby poskytovali vysokú účinnosť proti širokej škále vzdušných cieľov, vrátane moderných lietadiel a vrtuľníkov.
Nová strela čoskoro zaplní medzeru v najnižšom ešalóne portfólia protivzdušných obranných rakiet spoločnosti MBDA. Ide o Fulgur, ktorý najprv dostanú talianske vojská. „Ukrajinský konflikt zmenil paradigmy, pokiaľ ide o intenzitu používania rakiet protivzdušnej obrany s veľmi krátkym doletom, skrátene VSHORAD, a znížil zásoby na nulu,” povedal Lorenzo Mariani z MBDA Italia.
Pokiaľ ide o rakety VSHORAD odpaľované z ramena, zvyčajne definované ako prenosné systémy protivzdušnej obrany (MANPADS), v západných krajinách nie je veľký výber a aj keby sa zvýšili výrobné kapacity, talianske ozbrojené sily si uv... Tieto systémy sú kľúčové pre obranu proti nízko letiacim cieľom a predstavujú dôležitý prvok protivzdušnej obrany.
Výzvy súčasného bojiska
Súčasné konflikty, ako napríklad na Ukrajine, ukázali rastúci význam a efektivitu bezpilotných lietadiel a útočných helikoptér. Tieto platformy predstavujú pre tradičné systémy protivzdušnej obrany nové výzvy.
Počas kritického obdobia ukrajinskej protiofenzívy 2023 ruské vrtuľníky s protitankovými riadenými strelami Vichr eliminovali hrozbu obrnenej techniky dodanej ukrajinským vojskám zo Západu a zostrely dvoch helikoptér Ka-52 dosiahla len elitná 47. Aligátor sa počas ukrajinskej ofenzívy vyhol rekordnému počtu protilietadlových rakiet.
Vrtuľník Ka-52 „Aligátor“ zapojený do odrazenia ukrajinskej ofenzívy sa vyhol rekordnému počtu protilietadlových rakiet. Počas aktívnych bojových operácií v oblasti Orechova boli nasadené útočné vrtuľníky Ka-52 “Aligátor” a zničili veľké množstvo cieľov pomocou riadených striel 9M127-1 “Vihor-1”. Účinný dostrel strely je cca 8km (modernizovaná verzia 10km). Rýchlosť rakety je 600 m/s a prienik homogénnej oceľovej platne chránenej systémom pasívnej ochrany je až 1300 mm.
Aktuálne sa ruské útočné vrtuľníky na bojisko vrátili, aby používali riadené strely Ch-39, predtým známe ako Izdelje 305 LMUR. Podobne ako pre delostrelectvo, taktické letectvo alebo raketové vojsko, ich prioritnými cieľmi sú objekty, v ktorých sa potvrdila prítomnosť ukrajinských operátorov dronov. Strely majú prakticky 100%-nú mieru zásahov.
Koncom júla 2025 potom masmédiá zaznamenali aj prvé masové použitie útočných dronov s prúdovým pohonom Geraň-3, ktoré posunuli problém na novú úroveň nielen z hľadiska dostupu, ale aj rýchlosti a ďalších parametrov. Predpokladá sa, že dostup týchto dronov je 9000 m, pričom 9 km je diaľkový dostrel strely Bolide systému RBS-70 NG, výškový je 5000 metrov. Poľský Piorun má diaľkový dostrel 6,5 km a výškový 4 km. Dron Geraň-3 má letovú rýchlosť asi 600 km/h, v podstate je to cenovo efektívna riadená strela s plochou dráhou letu, najmä pri očakávanej masovej výrobe.
Argumentom pre toto hodnotenie je aj schopnosť manévrovať a veľmi nízka efektívna rádiolokačná odrazová plocha na úrovni údajne len 0.05 m², čo mimoriadne sťažuje odhalenie dronu radarmi. Problém je aj s akustickou detekciou. Dron môže na krátku vzdialenosť niesť údajne až 300 kg bojovú hlavicu, šesťnásobok prvých Geraň-2. Čo zvyšuje riziko vzniku kolaterálnych škôd aj pri náhodných zostreloch dronov nad obývanými oblasťami a civilisti (na oboch stranách konfliktu) by mali využívať dostupné kryty CO v prípade vyhlásenia leteckého poplachu.
Slovensko a modernizácia protivzdušnej obrany
Slovensko v súčasnosti zvažuje modernizáciu svojich kapacít protivzdušnej obrany. V kontexte nových hrozieb a starnúcej techniky je nevyhnutné investovať do moderných systémov.
V predchádzajúcom období vyšli články Armádneho magazínu o schopnostiach útočných helikoptér vyhnúť sa zásahu. V článku zo dňa 28.5.2025 autor predvídal, že sa zvýši letová výška ruských útočných dronov tak, aby sa stali nedostupné pre protilietadlové systémy veľmi krátkeho dosahu. Bolo to extrémne ľahké predpovedať, technické parametre dronov to umožňovali už predtým a v rámci bežnej činnosti osintu silneli indície, že sa to čoskoro stane.
V júli 2025 susedné Česko podpísalo kontrakt na dodávku 24 mobilných protilietadlových systémov na podvozku vozidla MARS 4×4 za 360 miliónov Eur. Ešte pred Českom sa pre podobný krok rozhodla Litva, z pohľadu Slovenska je to však ešte zaujímavejšie preto, že protilietadlový systém je integrovaný na podvozok JLTV.
Ako je známe, 160 vozidiel JLTV pre slovenské vojská objednal predchádzajúci minister obrany J. Naď a to, že niekedy neskôr dorazia potvrdil súčasný minister R. Kaliňák.
Nórska vojenská stránka forvaretsforum.no priniesla ako svoj hlavný článok dňa 17.8.2024 správu o testovaní prenosnej protilietadlovej strely kategórie MANPADS typu PPZR Piorun. V roku 2022 si Nórsko kúpilo od Poľska neupresnený počet týchto zbraní, ktoré teraz absolvovali skúšobné cvičné streľby vo Finmarku na strelnici Halkavarre. Na základe týchto strelieb bol systém dňa 15.8.2024 zavedený do výzbroje a používa sa v jednotkách spadajúcich pod Pozemné veliteľstvo Finmark (Finnmark Landforsvar, FLF), ktoré má na starosti najsevernejšie hranice Nórska s Ruskou federáciou. FLF zahŕňa štáb, armádne jednotky a domobranu.
Slovensko chce kúpiť 36 odpaľovacích zariadení a 150-180 striel Piorun za 65,9 milióna Eur. To je nejakých 365 000 Eur na jeden výstrel. Veľká Británia kúpila pre svoje útočné helikoptéry AH-64E zhruba v rovnakom čase 768 striel APKWS II za 31,1 milióna USD, to je 40 500 USD, alebo 35 000 Eur za jednu strelu. Cena pre americké ministerstvo obrany sa udávala na 22 000 USD v čase, keď Slovensko kupovalo F-16. To by bolo len 19 000 Eur podľa súčasného kurzu.
Pričom cena strely však bude rásť, lebo sa chystá verzia s duálnym navádzaním, v terminálnej fáze sa strela bude môcť navádzať autonómne s pomocou pasívneho infračerveného senzora. Stále ale bude lacnejšia, navyše, ako už vieme, dá sa odpáliť zo vzdušnej, pozemnej alebo námornej platformy, na vzdušný, pozemný alebo hladinový cieľ.
Ak by Slovensko využilo možnosť nakúpiť za 90 miliónov USD strely APWKS, môže nimi vyzbrojiť aj helikoptéry UH-60, stíhačky F-16 alebo pozemné platformy a keď sa slovenskí generáli prvýkrát zobudia späť do 21. Navyše je to americká zbraň, ak si ju teda Slovensko kúpi, prezident Trump bude mať iste radosť. Ak už Slovensko z nejakého dôvodu strely Piorun musí kúpiť, malo by ich ponúknuť na predaj európskym spojencom Ukrajiny, ktorí ju tam môžu poslať späť ako ingredienciu pre veľký euro-poľský nothingburger vojenskej pomoci ukrajinským vojskám.
Predstavenie o zostrelení ruskej riadenej strely s plochou dráhou letu ukrajinskou vojačkou pomocou prenosnej protilietadlovej strely mohlo byť považované za vrchol hereckých kurzov ukrajinskej ľudovej školy umenia. Ak sa nedá kúpe zabrániť, malo by sa jednať o znížení ceny, ktorá sa autorovi nezdala nikdy nízka.
Nové prístupy k ničeniu dronov
Zvýšený význam dronov na súčasných bojiskách vedie k horúčkovitým snahám vyvinúť optimálne riešenia na ich detekciu a ničenie najmä pomocou prostriedkov rádioelektronického boja, ako aj raketovými a hlavňovými prostriedkami protivzdušnej obrany.
V predstavivosti inžinierov aj v bežnom frontovom živote vznikajú riešenia, ktoré sa odchyľujú od tých doteraz popísaných.
Okrem iného, v roku 2019 písal v zahraničnom článku o strelách APKWS, ktoré USA skutočne stihli ešte do začiatku súčasnej dekády otestovať na stíhačke F-16 ako lacnú strelu určenú proti dronom. Je pozoruhodné, ako dokážu slovenskí generáli žiť v minulom desaťročí a snívať o nákupoch tankov a podobných hlúpostiach, akoby drony stále neexistovali. No-brainer, už v roku 2016 boli APKWS integrované aj na bitevné protitankové lietadlá A-10 Thunderbolt II amerických vzdušných síl USAF a AV-8B Harrier americkej námornej pechoty USMC.
Už od roku 2012 boli desiatky tisíc striel APKWS vyrábané pre použitie na vrtuľníkoch, najprv pilotovaných, potom bezpilotných a nakoniec aj na ťažkých dronoch. V septembri 2019 prišla objednávka Pentagonu na zhruba 120 000 konverzných kitov, pomocou ktorých sa neriadené rakety Hydra 70 prerábali na laserom navádzané strely APKWS II a výrobná kapacita neustále rástla. V roku 2020 bolo testované ich odpálenie zo zeme, v júni 2021 zo zeme proti dronu. Nešťastným Ukrajincom boli strely APKWS II skutočne dodávané v pozemnej verzii.
V rámci balíka pomoci, ktorý USA oznámili v auguste 2022, bol pre ukrajinské bojisko určený systém L3Harris Vehicle-Agnostic Modular Palletized ISR Rocket Equipment (VAMPIRE). Spoločnosť uviedla, že súprava by mohla byť pripravená na dodanie do mája 2023. Na vozidlá, ktoré USA dodali Ukrajine, sa malo nainštalovať 14 súprav, pričom štyri systémy by mali byť dodané do polovice roka 2023 a ďalších 10 do konca roka. Systém pozostával zo senzorovej hlavice a štvorhlavňového raketometu so strelami APKWS, ktorý je možné namontovať na nákladné a úžitkové vozidlá. Hoci ho Pentagon špecifikoval ako cenovo efektívny systém boja proti dronom, Ukrajincom to asi zabudli povedať.
Otázka je, v ktorom momente by Ukrajinci sami prišli na to, že strela APKWS II by bola účinnejšia proti vzdušným cieľom ak by bola odpálená z letiaceho dronu, helikoptéry alebo stíhačky F-16. V určitom zmysle slova, článok o čínskych laseroch a slovenskom SPAAG bol aj upozornením na to, že z balíka Bidenovej pomoci Ukrajine prezident Trump vyňal 20 000 rakiet APKWS II, zhodou okolností, tesne pre izraelským útokom na Irán.
Čo tu máme dnes, deravo zakrývané verejné tajomstvo, že strely APKWS II putujú do výzbroje slovenských vojsk. Len nie je celkom jasné, či R. Kaliňákovi chápe, že sa dajú použiť proti vzdušným cieľom.
Ukrajinská technológia obrany proti dronom mení podobu boja v dôsledku vývoja vojny
Budúcnosť MANPADS a protidronových systémov
Budúcnosť MANPADS a protidronových systémov bude pravdepodobne smerovať k ešte vyššej presnosti, integrácii s inými systémami protivzdušnej obrany a vývoju inteligentných munícií schopných autonómneho vyhľadávania a ničenia cieľov.
Existuje riešenie? Kombinácia mnohých čiastkových, vrátane stíhacích dronov, protilietadlového delostrelectva nielen malého kalibru, zbraní pracujúcich na nových fyzikálnych princípoch ako lasery a mikrovlnné zbrane, rádioelektronického boja a ničenia nepriateľských dronov ešte do štartu.
Autor rozmýšľa inak a na pozorovanie vojny na Ukrajine mu často stačí len pamäť. Porovnáva si jej priebeh s vlastnými prognózami a dávnymi predpoveďami futurológov.
Čínsky bojový laser Silent Hunter 3000 v ruských službách. Informáciu o tom zverejnili ruské médiá, správy zjavne zobrazovali zostrelenie laserom ukrajinského prieskumného dronu Ščedryk (maximálna rýchlosť 150 km/h, dostup 4 km, dosah 40 km), čínskeho komerčne dostupného dronu Skywalker X8 (letová rýchlosť 65-70 km/h, letová výška 200 metrov, vytrvalosť vo vzduchu 25 minút), ako aj dronu-klamného cieľa. Zásahy boli zaznamenané zo vzdialenosti viac než 1,3 km.
Americká stíhačka F-16 (na titulnej fotke) nesie dve strely protilietadlové strely BVR stredného dosahu AIM-120 AMRAAM na koncoch krídel, dve protilietadlové strely strely krátkeho dosahu AIM-9 Sidewinder na vonkajších závesníkoch pod krídlom, prídavné palivové nádrže na vnútorných a má 6 zo 42 striel v raketometoch určených pre strely APKWS II proti dronom komplexu AGR20 APKWS II. Žeby Húsíovia dávali až takto zabrať? Na ukrajinskom bojisku by aj to bolo málo.
Zhoršenie stavu amerických vzdušných síl môže predstavovať výzvu na zvýšenie európskych zbrojných výdavkov v situácii, kedy je opciou rozpad paktu NATO. Nejde o nejakú neočakávanú udalosť, ale výsledok dlhodobých negatívnych trendov. Článok s titulom “Pripravenosť lietadiel vzdušných síl klesá na nové dno, alarmujúc veliteľa” napísal Stephen Losey, môže byť aj poukazom na fakt, že USA už finančne neutiahnu celú alianciu. A tak, v článku sa píše: “Sotva viac ako šesť z 10 lietadiel vo flotile vzdušných síl bolo schopných vykonávať svoje misie v priemerný deň vo fiškálnom roku 2024, podľa analýzy Defense News.
Rusom stačí, že nevedia odolať pokušeniu zverejniť fotografie stíhacieho bombardéru F-15E Strike Eagle vracajúceho sa z bojového letu na Strednom východe. Na ktorých si však netreba všímať raketnice na 28 striel APKWS.