Európska únia zaviedla nové, prísnejšie pravidlá týkajúce sa označovania rastlinných a laboratórnych alternatív mäsa, ktoré majú zásadný vplyv aj na slovenský trh s hydinovým mäsom. Táto legislatíva, ktorá určuje zoznam povolených a zakázaných názvov pre výrobky spojené s mäsom, posilňuje ochranu spotrebiteľa a zabezpečuje transparentnosť na trhu.
Nová legislatíva znamená, že názvy ako "mäso", "slanina" či "steak" sa budú môcť používať výhradne na produkty živočíšneho pôvodu. Rastlinné a laboratórne náhrady tieto tradičné názvy už nebudú môcť využívať. Tento krok víta aj Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), ktorá zdôrazňuje, že zmeny pomôžu spotrebiteľom lepšie rozlišovať, čo presne kupujú.
Proces schvaľovania novej legislatívy bol dlhodobý a vyvrcholil rokovaním medzi Európskym parlamentom, Radou EÚ a Európskou komisiou. Výsledkom je lepšia ochrana produktov zo skutočného mäsa a tiež záujmov chovateľov a spracovateľov mäsa v celej EÚ, vrátane Slovenska. Podľa novej legislatívy budú názvy ako hovädzie, teľacie, bravčové, hydinové, kuracie, morčacie, kačacie, husacie, jahňacie, baranie, ovčie, kozie, sviečková, steak či slanina výhradne označením výrobkov živočíšneho pôvodu.
Andrej Gajdoš, predseda SPPK, označil výsledok hlasovania za výrazné víťazstvo pre chovateľov a spracovateľský priemysel v EÚ. Komora sa dlhodobo angažovala v otázke jasného označovania aj na národnej a európskej úrovni.
Nové pravidlá sú súčasťou širšieho balíka opatrení zameraných na poľnohospodárstvo a obchodné vzťahy v potravinovom reťazci. Cieľom je zabezpečiť férovú hospodársku súťaž a dôveru spotrebiteľov v produkty na trhu.
Ochrana pred falšovaním pôvodu hydinového mäsa
V súvislosti s falšovaním označovania krajiny pôvodu hydinového mäsa na Slovensku žiada Únia hydinárov Slovenska (ÚHS) o zmenu legislatívy. Cieľom je zaviesť povinnosť okamžite stiahnuť klamlivo označené mäso z trhu a odobrať licencie prevádzkam, ktoré falšujú pôvod potravín.
ÚHS tiež navrhuje zintenzívniť dohľad a kontroly dodržiavania legislatívy v prebaľovacích a rozrábkových prevádzkach na hydinové mäso. Zaviesť by sa mala aj povinnosť označovania výrobcu mäsa a krajiny pôvodu mäsa na hornej etikete výrobku v zornom poli spotrebiteľa.
Inšpektori Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR zaznamenali v prvom polroku 2021 dva prípady falšovania označovania krajiny pôvodu hydinového mäsa, pričom ÚHS predpokladá, že skutočný počet je vyšší.
V jednom prípade inšpektori zistili, že prebaľovacia firma zo Slovenska na dodacích listoch neuvádzala krajinu pôvodu hydinového mäsa a systém vysledovateľnosti sa nedal preukázať. V druhom prípade mala prebaľovacia spoločnosť uviesť do obchodnej siete 120 ton hydinových výrobkov s klamlivo označeným pôvodom SR, ktorý nevedela preukázať.
V oboch prípadoch išlo o klamanie spotrebiteľa, pričom za týmito praktikami stáli prebaľovacie spoločnosti, v ktorých často chýba stály veterinárny dozor. V súčasnosti sú na Slovensku len tri veľké hydinové bitúnky s nepretržitým veterinárnym dohľadom, zatiaľ čo existuje až 47 prebaľovacích a rozrábkových prevádzok.
Riaditeľ ÚHS Daniel Molnár poukázal na to, že tieto prevádzky často ponúkajú mäso dovážané zo zahraničia za extrémne nízke ceny, ktoré sú výrazne nižšie ako výrobné náklady a ceny slovenských producentov hydiny.
Garancia slovenského pôvodu a kvality
Z tohto dôvodu je podľa ÚHS dôležité, aby spotrebiteľ pri nákupe hydinového mäsa uprednostňoval mäso spracované na slovenských hydinových bitúnkoch, nie od prebaľovacích spoločností. Informáciu o pôvode nájde spotrebiteľ priamo na etikete výrobku, čo mu dáva garanciu slovenského pôvodu, kvality a čerstvosti.
Obchodné reťazce by tiež mali trvať na tom, aby im dodávateľ jasne a preukázateľne deklaroval pôvod dodávaného mäsa. Aj spotrebitelia v stravovacích zariadeniach by mali mať informáciu nielen o pôvode hydinového mäsa, ale najmä o jeho výrobcovi.
Legislatívne požiadavky na označovanie a kvalitu
Európska a slovenská legislatíva kladú dôraz na informovanosť spotrebiteľa o zložení a pôvode potravín, vrátane hydinového mäsa. Je dôležité rozumieť rozdielu medzi dátumom spotreby a dátumom minimálnej trvanlivosti.
Pri nákupe hydinového mäsa je kľúčové sledovať etikety a obaly, ktoré poskytujú informácie o pôvode, zložení a dátume spotreby. Na obale musí byť uvedený názov mäsového výrobku a obchodné meno a sídlo výrobcu. Dôležité je, aby etiketa obsahovala všetky použité suroviny a ostatné látky.
Presný pôvod hydinového mäsa nezistíme podľa názvu alebo sídla výrobcu či EAN kódu, ale podľa údajov o pôvode hydiny priamo z etikety výrobku. Veľmi dôležité je sledovať aj informácie priamo zo spodnej etikety hydinového mäsa, ak ju má, pretože často až na nej sú údaje o pôvode.
Rovnako aj pôvod vajec nenájdeme na vonkajšom obale, ale priamo na škrupine, kde sa dozvieme informácie o spôsobe chovu, krajine chovu ale aj presnej farme. Pri nákupe hydiny je dôležité sledovať obsah vody. Ak hydinové mäso obsahuje roztok soli, prídavných látok a prísad, je nevyhnutné čítať informácie uvedené na obale. Čerstvé hydinové mäso by nemalo obsahovať žiadnu vodu.
Legislatíva Slovenskej republiky a Európskej únie upravuje uvádzanie čerstvého hydinového mäsa na trh, veterinárne prehliadky, kontroly a hygienické požiadavky. Pri doprave musia telá alebo drobky obsahovať okrem iných údajov aj tie podľa bodu 2 časti L prílohy a byť vhodne balené a prepravované podľa častí N a O prílohy.
Legislatíva stanovuje prísne hygienické požiadavky na priestory, zariadenia a personál v prevádzkarniach, kde sa spracováva hydinové mäso. Prevádzkarne musia byť navrhnuté tak, aby sa predišlo kontaminácii, povrchy musia byť ľahko čistiteľné, osvetlenie a ventilácia dostatočné, a musia byť zavedené opatrenia na ochranu pred škodcami.
Zariadenia musia byť vyrobené z nehrdzavejúcich materiálov a ľahko čistiteľné. Pri manipulácii s mäsom je potrebné zabrániť kontaminácii, dodržiavať správne teplotné podmienky, pravidelne čistiť a dezinfikovať priestory a zariadenia a zamestnanci musia dodržiavať prísne hygienické predpisy.
Hydina musí prejsť prehliadkou pred a po zabití. Štátna veterinárna a potravinová správa vykonáva pravidelné kontroly v prevádzkarniach a mikrobiologické vyšetrenia mäsa. Pre nízko-kapacitné prevádzkarne platia určité výnimky z hygienických požiadaviek.
Označovanie mäsa v zariadeniach spoločného stravovania
Národná rada Slovenskej republiky prijala novelu zákona o potravinách, ktorá zaviedla povinné označovanie pôvodu mäsa v zariadeniach spoločného stravovania od 14. decembra 2019. Táto povinnosť sa týka bravčového, hovädzieho, hydinového, ovčieho a kozieho mäsa a jej cieľom je ochrana spotrebiteľa.
Zariadenia spoločného stravovania sú povinné zabezpečiť údaj o pôvode mäsa od dodávateľa a v rovnakom rozsahu ho poskytnúť spotrebiteľovi. Informácia musí byť uvedená v písomnej forme na dobre viditeľnom mieste. Táto povinnosť sa nevzťahuje na mäsové polotovary.
Zákon uvádza aj určité parametre formy a spôsobu poskytovania informácií, pričom písomná forma a priraditeľnosť sú kľúčové.
Asociácia hotelov a reštaurácií Slovenska (AHRS) upozornila na nedostatok informácií o podrobnostiach k zverejňovaniu tejto povinnosti zo strany ministerstva. Napriek tomu AHRS pripravila a zverejnila informácie a vzor pre zariadenia spoločného stravovania.
Zmeny v označovaní potravín na úrovni EÚ
Europoslanci schválili jednotné pravidlá označovania potravín, ktoré znamenajú, že všetky druhy mäsa okrem rýb budú musieť byť o niekoľko rokov označené krajinou pôvodu. Na obaloch potravín sa povinne objavia informácie o nutričných hodnotách či alergénoch a z pultov by mali zmiznúť potraviny s klamlivými informáciami.
Medzi kľúčové zmeny patria:
- Výživové označovanie: Informácie o energetickom obsahu, množstve tuku, nasýtených mastných kyselín, uhľohydrátov, cukrov, bielkovín a soli budú uvedené v jedinej tabuľke na obale.
- Zvýraznenie alergénov: Alergény budú zvýraznené v zozname prísad balených aj nebalených potravín, ako aj na potravinách v reštauráciách.
- Minimálna veľkosť písma: Európsky parlament zakotvil minimálnu veľkosť písma pre povinné údaje na obale.
- Zavádzajúce informácie: Obaly potravín by už nemali spotrebiteľov uvádzať do omylu.
Potravinári majú na prípravu nových pravidiel približne tri roky. V praxi sa s novými údajmi v obchodoch nestretneme skôr ako o tri roky.
Kvalita, bezpečnosť a cenotvorba hydinového mäsa
Pri výbere hydinového mäsa by mala byť kvalita najdôležitejším faktorom, nasledovaná najmenšou škodlivosťou pre organizmus. Cena by mala byť až tretím faktorom.
Čerstvé hydinové mäso neobsahuje žiadnu vodu. Štátna veterinárna a potravinová správa dohliada na dodržiavanie pravidiel. Pri konzumácii výrobkov z tretích krajín vždy existuje riziko, čo potvrdzujú aj nedávne aféry s mäsom z Brazílie.
Cenotvorba hydinového mäsa závisí od nákupnej ceny, sadzby dane a prirážky predajcu. Národné siete si nedávajú vysokú maržu na hydinové výrobky, čím pomáhajú celej Únii hydinárov. Vzťahy so slovenskými hydinármi sú zvyčajne slušné a korektné.
Legislatíva stanovuje požiadavky na výrobu mäsových výrobkov, manipuláciu s nimi a ich umiestňovanie na trh. Mäsový výrobok musí spĺňať organoleptické požiadavky a po výrobe sa musí čo najrýchlejšie vychladiť a skladovať pri správnej teplote.
Pri výrobe mäsového výrobku z vnútorností sa musí uviesť druh zvieraťa. Ak sa použije mechanicky separované mäso, musí sa uviesť jeho množstvo v percentách. Pri predaji spotrebiteľovi musia byť uvedené aspoň tieto údaje: názov výrobku, obchodné meno a sídlo výrobcu, dátum spotreby a označenie alergénov.
Nariadenie vlády SR o požiadavkách v záujme ochrany zdravia ľudí pri výrobe a uvádzaní na trh mäsových výrobkov a určitých ostatných produktov živočíšneho pôvodu transponuje právne predpisy Európskych spoločenstiev do slovenského právneho poriadku.
tags: #legislativa #hydinove #maso