Listový špenát: Charakteristika, výživové hodnoty a pestovanie

Špenát, ktorého latinský názov je Spinacia, je jednoročná listová zelenina patriaca do čeľade laskavcovité (Amaranthaceae). Pochádza z Perzie a do Európy sa dostal vďaka križiackym výpravám okolo 16. storočia, pričom prvé zmienky o tejto rastline pochádzajú už z 10. storočia. Aj keď nie je "bombou železa", ako sa pôvodne predpokladalo, špenát sa vyznačuje vysokým obsahom vitamínov a je chutnou prísadou mnohých pokrmov. V súčasnosti je jeho pestovanie rozšírené aj na Slovensku, a to najmä pre jeho nutričné hodnoty a všestranné využitie v kuchyni.

Špenát siaty (Spinacia oleracea) je ročná zelená listová zelenina, ktorá pochádza z juhozápadnej Ázie. Táto rastlina je často označovaná ako "elixír zdravia" a je obľúbenou listovou zeleninou s bohatým obsahom vitamínov, minerálov a antioxidantov. Vďaka tmavozeleným lístkom a sviežej vôni je cenený pre svoje blahodarné účinky na ľudský organizmus.

Botanická charakteristika a druhy špenátu

Špenát siaty patrí do čeľade laskavcovité (Amaranthaceae). Je to jednoletá listová zelenina, u ktorej sa rozlišuje letný a zimný špenát - podľa doby pestovania. Letný špenát má listy s kratšími stopkami a je jemnejší. "Príbuzným" špenátu je mangold, ktorý má podobný vzhľad a v mnohých pokrmoch môže špenát nahradiť, hoci jeho chuť je o niečo intenzívnejšia. Listy špenátu sú trojuholníkové až šípovité a majú svetlozelenú až tmavozelenú farbu.

Existujú rôzne druhy špenátu, ktoré sa líšia spôsobom pestovania a vlastnosťami:

• Klasický listový špenát: Vysieva sa skoro na jar a je odolný proti nízkym teplotám.
• Popínavý, malabarský alebo indický špenát (Basella alba): Tento druh špenátu pochádza z Ázie a je citlivý na mráz, vysieva sa až v apríli. Je to popínavá rastlina, ktorá potrebuje oporu. Miluje slnko a dostatok vody. Jeho listy majú šťavnatú a kyslastú chuť.
• Špenát Piano F1: Hybridný špenát s rýchlym rastom a vysokou odolnosťou voči chorobám. Vyznačuje sa vysokou odolnosťou voči vymŕzaniu a nízkym obsahom dusičnanov.
• Hladkolistý špenát: Má hladké, jemné listy vhodné do šalátov alebo na rýchle varenie.
• Kučeravý špenát: Má vráskavé, kučeravé listy a je odolnejší voči chladu.
• Baby špenát: Mladá verzia špenátu s malými, jemnými listami, používaná najmä do šalátov.
• Špenát siaty Matador: Vhodný na celoročné pestovanie s tmavozelenými listami.
• Špenát zimný: Vysieva sa na jeseň alebo skoro na jar a dobre odoláva nízkym teplotám.
• Špenát Asta: Odolná rastlina vhodná na siatie od marca do októbra.
• Špenát novozélandský (Tetragonia expansa): Táto odroda má tmavozelené, mäsité a krehké lístky, ktoré možno konzumovať v surovom stave alebo po zamrazení. Vyžaduje teplejšie počasie a rastie až do výšky 1 m od jari do neskorej jesene. Znáša suché podmienky bez toho, aby vybiehala do kvetu.

Výživové hodnoty a benefity

Špenát je nízkokalorická zelenina, ktorá je bohatá na vitamíny skupiny B a vitamín C. Má tiež vysoký obsah beta-karoténu, ktorý je prekurzorom vitamínu A. Táto zelená listová zelenina dodáva ľudskému organizmu aj radu minerálov, ako je najmä draslík, vápnik, horčík a železo.

Kľúčové živiny a ich účinky:

• Vitamín A (z betakaroténu): Blahodarný účinok na zrak, chráni sliznicu.
• Vitamín C: Antioxidant, podporuje imunitný systém.
• Vitamín K1: Nevyhnutný pre zrážanie krvi.
• Kyselina listová (B9): Dôležitá pre tvorbu buniek a priaznivo ovplyvňuje ženskú plodnosť. Pomáha znižovať výskyt Alzheimerovej choroby.
• Železo: Pomáha vytvárať hemoglobín, ktorý privádza kyslík do tkanív.
• Vápnik: Zadržiava vápnik v organizme, čo je dôležitá prevencia pred rednutím kostí (osteoporózou).
• Draslík: Pomáha znižovať vysoký krvný tlak a regulovať krvný tlak.
• Antioxidanty (flavonoidy, karotenoidy): Chránia bunky pred poškodením, pôsobia protizápalovo a pomáhajú predchádzať degenerácii žltej škvrny.
• Vláknina: Pôsobí proti zápche, očisťuje telo od škodlivých látok a podporuje zdravie čriev.
• Chlorofyl: Má regeneračné, protizápalové a hojivé účinky.

V 100 gramoch špenátu sa nachádza tretina odporúčanej dennej dávky vitamínu B9. Hoci sa kedysi tradovalo, že špenát má extrémne vysoký obsah železa, v skutočnosti je jeho obsah železa v porovnaní s inou zeleninou rovnaký, no stále je dobrým zdrojom tohto minerálu. Zažitá domienka o vysokom obsahu železa bola spôsobená chybou vo výpočte, kde sa predpokladalo 35 mg železa v 100 g čerstvého špenátu, pričom reálny obsah je okolo 4,1 mg/100g.

Účinky špenátu na zdravie

Účinky tejto zdravej rastliny sú naozaj obdivuhodné. Špenát pomáha pri prevencii rôznych zdravotných problémov alebo chorôb a má protizápalové účinky. Je dobrým prostriedkom pri prevencii proti rakovine prsníka, žalúdka, kože, prostaty a vaječníkov. Pôsobí antioxidačne a pomáha predchádzať degenerácii žltej škvrny.

Odporúča sa na vysoký krvný tlak, anémiu alebo zápchu. Má množstvo betakaroténu, ktorý spomaľuje tvorbu vrások. S karotenoidov sa tvorí vitamín A, ktorý má blahodarný účinok na zrak. Chráni tiež sliznicu a tým zabraňuje rôznym ochoreniam. Obsahuje mangán, ktorý je nevyhnutný pre mozgovú a nervovú činnosť. Dodáva telu bielkoviny, vitamíny, minerály a fytonutrienty. Má skvelé antioxidačné vlastnosti, ktoré dokážu predísť pre srdce i cievy škodlivej oxidácii cholesterolu.

Špenát je ideálna zelenina pre ľudí, ktorí sú vo zvýšenej miere vystavení stresu. Dopĺňa zásobu životne dôležitých látok a zabezpečuje správnu funkciu všetkých dôležitých orgánov. Draslík, kyselina listová a rôzne antioxidanty sú známe tým, že poskytujú neurologické výhody ľuďom, ktorí ich pravidelne konzumujú.

Špenát patrí medzi najzdravšie zeleniny aj preto, že znižuje vysoký tlak, prečisťuje a spriechodňuje cievy. Dietológovia odporúčajú špenát ako vhodnú stravu pri chudnutí, v 100 g špenátu je totiž iba 23 kalórií. Špenát stabilizuje hladinu cukru v krvi. Je ideálny na vyčistenie si tela zvnútra.

Pestovanie špenátu

Špenát siaty je odolný proti nízkym teplotám a klíči už pri teplote 3 až 4 °C. Vysievať ho môžete hneď ako pôda obschne. Špenát má vysoké nároky na kvalitu pôdy, najvhodnejšia je piesočnatohlinitá s pH vyšším ako 6. V kyslej pôde rastie pomaly.

Výsev a výsadba:

• Na jar: Vysievame čo najskôr v marci, akonáhle je počasie priaznivé, vo vyšších polohách v apríli.
• Na jeseň: Pre jesenný zber vysievame od júna do augusta.
• Na prezimovanie: Pre zimné odrody sa výsev uskutočňuje od konca augusta do septembra/októbra.
• Nepretržitý zber: Vysievame postupne, vždy čo najskôr po vzídení predchádzajúceho výsevu.

Semená špenátu zasejte do hĺbky 2,5 cm každých 20 cm od seba a v riadkoch vzdialených 30-45 cm. Semienka rozmiestňujeme zriedkavejšie v riadkoch vzdialených od seba asi 20 cm, v hĺbke okolo 2-3 cm. Semená vyklíčia do šiestich dní a vzídu do dvoch týždňov od sejby.

Stanovisko a pôda:

Špenát preferuje slnečné až polotienisté stanovisko s dobre priepustnou a humóznou pôdou. Má rád úrodnú pôdu zadržiavajúcu vlhkosť. Nemá rád len sucho a veterné miesta.

Pestovanie v nádobách:

Špenát môžete siať aj do veľkých nádob naplnených viacúčelovým kompostom. Chutnú zeleninu budete mať vždy poruke a eliminujete riziko chorôb prenášaných pôdou či napadnutia škodcami. Na pestovanie používajte kvalitnú zmes na kvety, bohatú na organické látky. Dobre odvodnená pôda je najdôležitejší faktor pre optimálny rast špenátu v kvetináči.

Starostlivosť o rastliny

Počas klíčenia udržujte záhon rovnomerne vlhký. Špenát je smädná plodina, preto ho často zalievajte, najmä v období sucha. Sadenice a mladé rastliny sú obzvlášť náchylné na vysychanie.

Pravidelne odplevelujte, ale pri okopávaní postupujte opatrne, pretože špenát má korene plytko pod povrchom. Špenát nie je náročný na hnojenie, ale mierne prihnojovanie organickými hnojivami, ako je kompost, pomáha podporiť zdravý rast listov.

Odolné odrody na prezimovanie by ste mali od októbra prikryť. Špenát je náchylný na plesňové ochorenia, najmä v podmienkach vysokej vlhkosti. Pravidelne odstraňujte burinu, aby ste zabezpečili dobrú cirkuláciu vzduchu.

Zber a skladovanie

Mladé čerstvé listy zberáme 5-6 týždňov po výseve. Zbierajte niekoľko listov z každej rastliny a opakujte zber každých niekoľko týždňov. Môžete zbierať jednotlivé, dobre vyvinuté listy i celé rastliny.

Listy špenátu nevydržia čerstvé dlhú dobu. Odporúčame ich umývať až tesne pred konzumáciou. Zabaľte ho do papierovej utierky a suchý špenát skladujte v chladničke. Vydrží približne týždeň.

Ako zmraziť špenát:

Špenát zmrazíme uvarený - bude mať menší objem a dlhšie vydrží. Natrhaný listový špenát pokrájame, vhodíme do vriacej vody, necháme prejsť varom, precedíme, odkvapkáme a vychladíme. Rozdelíme do malých mištičiek alebo mraziacich vrecúšok a dáme zamraziť. Vydrží minimálne 1 rok.

Využitie špenátu v kuchyni

Špenát sa najlepšie používa čerstvý pre maximálnu chuť a živiny. Čerstvý špenát môžete pridávať do šalátov, zdobiť ním šalátové misy aj obložené chleby, alebo si z neho vyrobiť smoothie.

Klasikou je dusený špenát s vajíčkami alebo so smotanou. Veľmi dobre sa hodí k rybám a mäsu. Je tiež veľmi chutný ako náplň do závinu či v cestovinách. Mnoho pokrmov obsahujúcich špenát nájdete aj v talianskej a francúzskej kuchyni - obľúbené sú lasagne, quiche a koláče so špenátom.

Tip: Ak máte špenát, ktorý už nie je najčerstvejší, môžete ho použiť na prípravu špenátového pesta alebo ho pridať do polievky či omáčky.

tags: #listovy #spenat #charakteristika