Slovenskom sa šíri nová ničivá choroba - fytoplazma zlatého žltnutia viniča. Najviac ohnísk je v Južnoslovenskej vinohradníckej oblasti, ale objavili ich aj v Nitrianskej a ďalších oblastiach vrátane Východoslovenskej. Sú obavy, že fytoplazma, ktorá sa rozšírila po vinohradoch celej Európy, narobí škody ako fyloxéra, ktorá vyplienila európske vinice na prelome 19. a 20. storočia.
Plocha vinohradov sa na Slovensku už roky zmenšuje. Z pôvodných vyše tridsaťtisíc hektárov (v roku 1990) sa eviduje pod viničom aktuálne 12-tisíc hektárov, z čoho zberová by mala byť 9 500 hektárov. Kondicionál nie je náhoda, chuť obrábať vinič klesá a najnovšie k tomu prispieva aj fytoplazma zlatého žltnutia viniča. Táto karanténna choroba je pre vinohradníkov mimoriadne tvrdý oriešok.
Prenášačom choroby je cikáda Scaphoideus titanus. Lenže tohto roku prišla explózia, keď sa dovedna eviduje choroba zlatého žltnutia viniča na takmer 30 hektároch a v posledných dňoch, ako informoval Stanislav Barok z ÚKSUP, pribudli výskyty v Tibave na východe krajiny, v Dolnom Piale (okres Levice), ale povážlivo rastie aj v Strekove (okres Nové Zámky).
„Situácia naozaj nie je dobrá,“ hovorí výkonná riaditeľka Zväzu vinohradníkov a vinárov Slovenska Jaroslava Kaňuchová-Pátková. „Boj nad chorobou vyhráme, ak nasledujúce štyri roky budeme všade striekať proti cikádke Scaphoideus titanus v správnom termíne, ideálne naraz vo všetkých ohrozených vinohradníckych obciach. To nebude ľahké, pretože spoločenstvo vinohradníkov je mimoriadne pestré. Tvoria ho nielen tradičné vinohradnícke družstvá, ktorých je však z roka na rok menej, a iné väčšie súkromné vinohradnícke firmy, ale aj stovky a tisíce drobných vinohradníkov. Z malých pestovateľov je registrovaných len zhruba necelých deväťtisíc, ostatní, ide o desaťtisíce pestovateľov viniča, sú hobby vinohradníci.
Príznakom choroby je bronzové sfarbenie a zvinovanie smerom nadol, často s trojuholníkovým tvarom.
Kaňuchová-Pátková tiež pripomenula, že minimálne dva insekticídne postreky zvyšujú náklady na ochranu vinice. Slovensko by sa malo podľa vinohradníkov inšpirovať susedným Maďarskom, ktoré vinohradníkov stimuluje k aktívnej ochrane vinohradov príspevkom 30 eur za každý ošetrený hektár.
Špecifickým problémom je samotná ochrana účinnými postrekmi. Choroba zaútočila v čase, keď sa celá Európa dala na cestu ekologizácie vinohradov a upúšťa od klasickej chemickej ochrany. Množstvo účinných látok bolo z obáv nežiaducich účinkov na ľudské zdravie vyradených, čo skomplikovalo aj zásah proti cikádkam.
Opatrenia a výnimky
„V súlade s článkom 53 nariadenia (ES) č. 1107/2009 a zákonom č. 405/2011 Z. z. bolo v SR povolené dočasné použitie prípravku Pyregard s obsahom pyretrínov proti škodcovi Scaphoideus titanus. Ide o prípravok použiteľný aj v ekologickom vinohradníctve. Rezort zdôraznil, že v Slovenskej republike možno použiť len prípravky na ochranu rastlín, ktoré sú autorizované alebo povolené a obsahujú účinné látky schválené na úrovni EÚ. „Ak sa potvrdí výskyt karanténneho škodcu, ÚKSÚP môže rozhodnúť o prijatí osobitných opatreností vrátane možnosti aplikácie účinných látok zo zoznamu, ktorý je uvedený v oznámení ministerstva.
MPRV SR vo Vestníku v čiastke 18/2025 z 12. augusta 2025, 44. bode aktualizovalo zoznam zakázaných účinných látok v tzv. šetrnom hospodárení. Je to dobrovoľný záväzok vinohradníkov s finančnou podporou, ktorý vinohradníci hojne využívajú (približne 63 percent plôch vinohradov je v šetrnom hospodárení), ale ktorý má aj niektoré povinné obmedzenia, kam patrí aj uvedený zoznam zakázaných účinných látok. Medzi nimi sa nachádza niekoľko insekticídnych účinných látok, ktoré touto zmenou môžu byť použité v prípade potvrdeného zlatého žltnutia viniča vo vinohradoch, na ktoré sa vzťahuje rozhodnutie ÚKSÚP.
Názory odborníkov
Uznávaný pestovateľ a šľachtiteľ viniča z Rúbane Ondrej Korpás s 55-ročnou praxou podotýka, že zlaté žltnutie viniča na Slovensku bolo aj v minulosti. Len neboli také vysoké teploty a dlhé bezzrážkové obdobia. Všíma si, že sa v posledných rokoch zanedbalo ošetrenie viniča insekticídmi. Voľakedy sa pravidelne striekalo o. i. aj proti obaľovačom a tým boli likvidovaní aj ostatní škodcovia. „Budúci rok ukáže, na čom vlastne sme. Ak toho bude menej, potom insekticídy zabrali, ak to zostane na tejto úrovni či pôjde hore, môže to nabrať charakter škodlivosti fyloxéry,“ myslí si Korpás a dodáva, že by sme sa mali vrátiť k štandardnej chemickej ochrane viniča.
Syn Ondreja Korpása, tiež šľachtiteľ viniča, hovorí, že sa vyvíjajú aj ekologické prípravky na ochranu. „Určite sa nájde prijateľné riešenie, časom príde,“ hovorí. Dodal, že fytoplazma zlatého žltnutia viniča tiež ukázala, ktoré odrody sú najzraniteľnejšie, je to najmä Chardonnay, Pinot blanc a Pinot gris, naopak, veľmi odolné sú muškátové odrody, z modrých Merlot či Syrah. Korpásovci šľachtia odrodu Dunaj s Merlotom a ich krížence sú odolnejšie ako Dunaj.
Následky pre majiteľov vinohradov
Fytoplazma sa šíri rýchlo a na Slovensku sme tým tak trochu zaskočení. Fytoplazma zlatého žltnutia viniča je karanténna choroba. Na každý potvrdený výskyt sú vydávané rozhodnutia s rastlinolekárskymi opatreniami. Základom je vyklčovanie napadnutých krov a krov v blízkom okolí do päť metrov a k tomu likvidácia všetkých krov s viditeľnými príznakmi v danej vinici. Okrem toho je nariadený monitoring vektora žltými lepovými doskami a v prípade výskytu povinné ošetrovanie insekticídmi.
Zlá situácia v lokalitách Strekov a Lúčnica nad Žitavou. Veľa vinohradov je zanedbaných, tzv. pustáky tvoria enklávy medzi riadne obrábanými vinicami. Tie môžu byť semeniskom choroby a prispievať k jej šíreniu. Neobrábané plochy nielen vinohradov, ale aj inej poľnohospodárskej pôdy sú veľkým celospoločenským problémom narážajúcim na komplikovanú, niekedy aj protichodnú legislatívu s nejasnými kompetenciami a možnosťou vymáhania práva.