Nárok na pracovné oblečenie v školskej jedálni: legislatíva a prax

Školské jedálne zohrávajú kľúčovú úlohu v stravovaní detí a niekedy aj širšej verejnosti. Ako potravinárske podniky podliehajú prísnym hygienickým a výrobným postupom, ktoré sú v súlade so slovenskými a európskymi predpismi. Jedným z dôležitých aspektov, ktoré musia školské jedálne zabezpečiť, je aj poskytovanie vhodného pracovného oblečenia pre svojich zamestnancov, najmä pre kuchárky a kuchárov.

Právny rámec a povinnosti školskej jedálne

Školské jedálne sú povinné dodržiavať povinnosti stanovené potravinovým právom. Od 1. januára 2006 platí nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktoré sú súčasťou tzv. hygienického balíčka. Každá školská jedáleň musí mať vypracovaný systém hygienických a výrobných postupov v súlade so slovenskými a európskymi predpismi. Dohľad nad dodržiavaním hygienických požiadaviek a zásad správnej výrobnej praxe vykonávajú orgány hygienickej služby.

Školské stravovanie sa riadi základnými predpismi, ktoré sú obsiahnuté v Školskom zákone č. 245/2008 Z. z. a Vyhláške o zariadení školského stravovania č. 330/2009 Z. z. Nevyhnutné požiadavky vyplývajúce z právnych predpisov musia byť aplikované primerane pre konkrétne podmienky v každej prevádzke. Pravidlá správnej hygienickej a výrobnej praxe sú spracované v Potravinovom kódexe Slovenskej republiky a príslušných vyhláškach. Potravinárske prevádzky sa musia udržiavať v čistote a v dobrom stave, dôkladne očistené a podľa potreby dezinfikované.

Školenie a hygienické požiadavky

Nový zamestnanec školskej jedálne musí prejsť školením, kde získa rozsah vedomostí potrebných na ochranu verejného zdravia (Zákon č. 355/2007 Z. z., Vyhláška č. 533/2007 Z. z.). V rámci možností školy je potrebné zabezpečiť oddelenie alebo čo najmenší kontakt rôznych skupín stravníkov. Napríklad, cudzí stravníci a žiaci stravníci, ktorí sa vzdelávajú dištančným spôsobom, musia mať pre konzumáciu vyčlenený samostatný čas alebo oddelený priestor a po ukončení stravovania musia byť stoly a stoličky očistené a dezinfikované. Tieto opatrenia sa týkajú aj preberania potravín od dodávateľa a manipulácie s nimi.

Pracovný odev kuchárok a kuchárov

Ak sa budeme zmieňovať o pracovnom odeve kuchárok a kuchárov, je potrebné vychádzať z Vyhlášky č. 533/2007 Z. z., ktorá v §12 uvádza medzi nutnými požiadavkami nosenie čistých osobných ochranných prostriedkov zodpovedajúcich charakteru činnosti, najmä pracovný odev, pracovnú obuv a pokrývku hlavy pri výrobe potravín a pokrmov. Udržiavanie pracovného odevu v čistote a jeho vymieňanie podľa potreby v priebehu smeny je nevyhnutné. Kuchársky pracovný odev musí byť čistý a nesmie byť zdrojom kontaminácie pokrmov. Pri výbere farieb však myslite na to, že na svetlej farbe je znečistenie ľahšie vidieť. Materiál by sa mal dať vyvariť.

Z hľadiska BOZP je vhodné rozlíšiť, ktorú časť tela bude pracovný odev zakrývať. Ak zakrýva odev oblasť rúk a ramien, je vhodné využitie rukavíc na ochranu proti prerezaniu a ochranu pred chemickými látkami a biologickými činiteľmi. Odporúča sa použitie dlhých a voľných rukávov a nohavíc.

Kuchárka sa počas pracovnej doby pohybuje v rôznych prostrediach, najskôr v prípravovni, neskôr vo varni. Jej pracovný odev by mal zodpovedať charakteru činnosti a v priebehu zmeny by ho mala vymieňať. K tomu najčastejšie slúžia rôzne kuchárske zástery. Každé prostredie (hrubej prípravy, čistej prípravy, varne, výdajne a následnej sanitácie) vyžaduje iné podmienky, tzn. Kuchárky a kuchári by mali mať možnosť sa vždy prezliecť do čistého a podľa toho by mali mať dostatok náhradného pracovného oblečenia.

Zabezpečenie a údržba pracovného oblečenia

Uvedená vyhláška č. 533/2007 presne nestanovuje, koľko pracovných odevov musia kuchári mať. V súčasnej dobe sa väčšinou perie buď priamo v jedálni, alebo si kuchárky perú odev doma a bohužiaľ aj na svoje náklady. V oboch prípadoch je možnosť kontaminácie potravín vyššia, ako keď prenechá škola túto starosť profesionálnej firme, ktorá dokáže vhodné pracovné odevy prenajať v potrebnom množstve a následne ich podľa potreby zváža a podľa predpisov odborne udržiava. Keď škola využije služby špecializovanej práčovne, problémy s hygienickou údržbou pracovných odevov úplne odpadajú.

Povinnosti zamestnávateľa a nárok na OOPP

Poskytnúť osobné ochranné pracovné prostriedky (OOPP) je základnou povinnosťou zamestnávateľa. Patria sem aj pracovné odevy. Všetky dôležité informácie ako aj súhrn povinností zamestnávateľa v súvislosti s poskytnutím pracovného odevu sú upravené v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a Nariadení vlády Slovenskej republiky č. 395/2006 Z. z. Toto nariadenie súčasne definuje, čo spadá pod označenie osobný ochranný pracovný prostriedok. Poučka hovorí, že je to akýkoľvek prostriedok, ktorý zamestnanec pri práci nosí, drží, alebo inak používa vrátane jeho doplnkov a príslušenstva, ak je určený pre jeho bezpečnosť a zdravie.

Pri bližšom pohľade na pracovný odev je situácia komplikovanejšia. Rozlišujeme poskytnúť tri druhy odevov a obuvi pri ktorej zamestnávateľ má, resp. nemá povinnosti:

1. Povinný ochranný pracovný odev a obuv: Slúži na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca ak nebezpečenstvo nemožno vylúčiť ani obmedziť technickými prostriedkami, prostriedkami kolektívnej ochrany či inými formami. Je dôležité zdôrazniť, že zamestnávateľ musí tieto OOPP poskytnúť automaticky bez toho, aby o ne musel zamestnanec žiadať. Príloha č. 3 v spomínanom Nariadení vlády dokonca názorne vymenováva zoznam prác, pri ktorých sa poskytujú osobné ochranné pracovné prostriedky automaticky.
2. Bežný pracovný odev a obuv, ktoré podliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu: Nie sú potrebné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia zamestnanca. Aj v tomto prípade má zamestnanec na ne nárok v prípade, ak tento odev a obuv podlieha mimoriadnemu opotrebeniu, alebo znečisteniu.
3. Bežný pracovný odev a obuv, ktoré nepodliehajú mimoriadnemu opotrebovaniu alebo znečisteniu: Ide napríklad o oblek, kravatu a iné pracovné odevy, ktoré pri vykonávaní práce nie sú mimoriadne opotrebovávané. Zamestnávateľ nie je povinný ich zamestnancovi poskytovať.

Zamestnávateľ je povinný neustále vyhodnocovať riziko spojené s vykonávaním prác zamestnancov. Na vyhodnotenie situácie slúži pravdivé zodpovedanie jednoduchých otázok ako napríklad či existuje objektívne nebezpečenstvo úrazu pri vykonávaní pracovných úloh. Otázky je potrebné aplikovať vždy na danú konkrétnu prácu zamestnanca. Následne zamestnávateľ vymedzí všetky nebezpečenstvá, ktoré nemožno vylúčiť a rozhodne o pridelení OOPP.

Pracovný odev ako aj všetky ostatné osobné ochranné pracovné prostriedky je zamestnávateľ povinný poskytnúť zamestnancovi bezplatne. Nemôže sa tak stať situácia, že by zamestnávateľ svojmu zamestnancovi tieto pomôcky predával či zrážal zo mzdy.

Ako často máte na to nárok?

V spomínanom Nariadení vlády je vymedzené aj to, ako dlho môžete pracovný odev resp. OOPP používať. V paragrafe 6 sa píše, že zamestnávateľ je povinný na základe závažnosti nebezpečenstva a dĺžky jeho pôsobenia, charakteru práce určiť presné podmienky používania OOPP najmä jeho dobu používania. Zamestnávateľ zabezpečuje udržiavanie OOPP najmä čistením, opravou a výmenou.

Zoznam OOPP

OOPP sa prideľujú na základe "Zoznamu OOPP podľa jednotlivých ohrození", ktoré vypracováva bezpečnostný technik. Je to jedna zo základnej dokumentácie každej firmy, spoločnosti alebo organizácie na úseku BOZP. Zoznam OOPP je súčasťou smernice, ktorú by vám mal bezpečák vypracovať na základe posudku o riziku ktorý taktiež vypracúva on.

tabuľka

tags: #ma #veduca #skolskej #jedalni #narok #na