Vnútorné prežívanie každého z nás je premenlivé. Istá premenlivosť nálad je prirodzená. Takisto je normálne, ak určité emocionálne stavy pretrvávajú dlhodobejšie - vtedy hovoríme o tzv. afektívnej poruche. Potiaľto je všetko v norme. Ale to sa stáva dôvodom na obavy, keď sa zmeny nálady vyskytujú často a intenzívne. V takom prípade už nejde o prirodzený životný kolobeh ani o povahovú črtu človeka. Tieto zmeny nálad definujú bipolárnu poruchu a je nevyhnutné identifikovať, ktoré z nich sú prirodzené a ktoré potrebujú lekársku pomoc.
Bipolárna porucha (alebo manicko-depresívna psychóza), známa tiež pod starším názvom maniodepresívna psychóza alebo maniodepresia, je biologicky podmienená psychická porucha charakterizovaná extrémnymi zmenami nálad, ako je zvýšený stav mysle striedajúci sa s náladovosťou a depresívnymi epizódami. Predtým sa tomu hovorilo maniakálne depresia a bipolárna choroba. Vplyvom bipolárnej afektívnej poruchy dochádza k periodickým zmenám nálad. Bipolárna afektívna porucha, predtým označovaná ako maniodepresívna psychóza, charakterizujú patologické výkyvy nálad. U človeka s týmto ochorením sa striedajú stavy mánie (pocity výnimočnosti, nadmerné množstvo energie, dobrá nálada) so stavmi depresie (skleslosť, strata energie, pocity menejcennosti). Bipolárna porucha sa prejavuje silnými výkyvmi nálad. Keďže ide o dlhodobejšie stavy, odzrkadľuje sa to nielen na myslení človeka, ale aj na jeho duševnom zdraví a telesnej aktivite. Bipolárna porucha sa vyskytuje u 1 až 2 % populácie, v miernejšej forme aj častejšie. Postihuje všetky rasy a etnické skupiny, rovnako mužov aj ženy. Prvá epizóda bipolárnej poruchy najčastejšie prepukne v čase dospievania alebo v rannej dospelosti - medzi 15. a 25. rokom života. Nie je to ale podmienka, bipolárna afektívna porucha môže prepuknúť v akomkoľvek veku, u žien zaznamenávame neskorší nástup ochorenia, častejšie sa u nich tiež striedajú depresívne obdobia, u mužov naopak bývajú častejšie obdobia manické. Bipolárna afektívna porucha, ktorá bola predtým označovaná ako maniodepresívna psychóza, charakterizujú patologické výkyvy nálad. U človeka s týmto ochorením sa striedajú stavy mánie (pocity výnimočnosti, nadmerné množstvo energie, dobrá nálada) so stavmi depresie (skleslosť, strata energie, pocity menejcennosti). Bipolárna afektívna porucha trpí približne 1% populácie. Choroba vzniká, podobne ako schizofrénia, medzi 15-30 rokmi života, nie je však vylúčené, že sa prejaví skôr alebo neskôr, než určuje toto rozmedzie. Nie je preukázaná spojitosť s pohlavím, chorí sú rovnakým dielom ako muži, tak ženy. Prvá epizóda bipolárnej poruchy najčastejšie prepukne v čase dospievania alebo v rannej dospelosti - medzi 15. a 25. rokom života. Bipolárna porucha sa prejavuje silnými výkyvmi nálad. Keďže ide o dlhodobejšie stavy, odzrkadľuje sa to nielen na myslení človeka, ale aj na jeho duševnom zdraví a telesnej aktivite.
Hoci nie je známy žiadny liek na bipolárnu chorobu, existuje množstvo účinných a účinných spôsobov liečby. Po preliečení akútneho stavu bipolárnej afektívnej poruchy pomocou liekov, je možné podporne využiť tiež psychoterapiu. Čím viac sa Vy a Vaša rodina dozviete o bipolárnej poruche a jej liečbe, tým lepšie sa s ňou budete schopní vyrovnať. Mali by ste sa stať odborníkom na Vašu chorobu, pretože bipolárna porucha je ochorením na celý život, je pre Vás a Vašu rodinu dôležité, aby ste sa o nej a jej liečbe dozvedeli čo najviac. Čítajte knihy, navštevujte prednášky, hovorte so svojím lekárom alebo terapeutom. Môžete absolvovať aj psychoedukáciu.
Formy bipolárnej poruchy
Existujú tri primárne formy bipolárnej poruchy.
Bipolárna porucha I
Ľudia s bipolárnou poruchou zažijú počas svojho života aspoň jednu manickú epizódu. Bipolárne I: V tomto prípade môže pacient prežiť minimálne jednu manickú epizódu, ktorej môže predchádzať alebo môže nasledovať ťažká depresia alebo hypomanické epizódy. Bipolárna porucha I - depresívna fáza sa strieda s manickými záchvatmi, ktoré sú výrazné.
Bipolárna porucha II
Pacienti s bipolárnou poruchou II prechádzajú jednou ťažkou depresívnou epizódou, ktorá trvá najmenej dva týždne. Okrem toho majú aspoň jednu hypomanickú epizódu. Bipolárne II: Pacienti s bipolárnou poruchou II nemusia mať viacnásobné manické epizódy. Bipolárna porucha II - manická fáza je menej výrazná, pacientovo správanie nie je až také výstredné, aby si to okolie všimlo (tzv. hypománia). Ako prvá nastupuje depresia, no celkové príznaky sú málo výrazné, preto sa ťažko určuje správna diagnóza.
Cyklotýmia
U pacientov s cyklotymiou sa vyskytujú epizódy hypománie a depresie. Rôzne symptómy nálady, ktoré niektorí ľudia zažívajú, zvyčajne zapadajú do týchto troch typov. Ale pre niektorých sa to môže líšiť.
Príznaky a symptómy
Osoba, ktorá zažíva bipolárnu poruchu, môže mať vysokú úroveň energie, impulzívnosti a nadšenia, hoci hypománia sa považuje za menej závažnú ako mánia. Príznaky mánie môžu zasahovať do každodenných aktivít a spôsobiť problémy v práci alebo doma. To sa však nemusí stať pacientom s hypomániou. Mánia, hypománia a depresia sú tri primárne znaky a symptómy bipolárnej choroby.
Jedinci s bipolárnou poruchou môžu počas manickej fázy vykazovať nebezpečné správanie, ako je prekročenie rýchlosti alebo hranie určitých nebezpečných športov. Mali by byť sledovaní a chránení pred nebezpečenstvom, najmä pri manipulácii s vozidlami.
Príznaky depresie
U pacienta s maniodepresívnou poruchou sa objavujú príznaky, ktoré sú typické pre depresiu. V polovici prípadov je bipolárna afektívna porucha udávaná práve v depresívnej fáze. V období depresie, ktorá je protikladom stavu eufórie, pacient prechádza úzkosťou, strachom, znechutením v živote, neschopnosťou robiť akúkoľvek činnosť, uvažuje o samovražde. U pacienta sa objavujú príznaky, ktoré sú typické pre depresiu. V polovici prípadov sa porucha ohlási práve depresívnou fázou. častá únava, pokles energie, pocit vyčerpania aj po bežných činnostiach (napr. Pre túto etapu sú typické tiež myšlienky na samovraždu či dokonca pokusy o ňu. Epizóda depresie sa prejaví skleslou náladou, znížením energie i aktivity. Jedinec vidí všetko pesimisticky, neprežíva radosť, má znížené sebahodnotenie a sebavedomie, pocity viny, poruchy sústredenia. Trpí prerušovaným spánkom, zníženou alebo zvýšenou chuťou do jedla. Môžu sa vyskytnúť myšlienky na smrť. Štandardné sú pocity ako nechuť do života, pocit menejcennosti, strata záujmu o koníčky, sebaobviňovanie, plač bez príčiny, výbuchy hnevu, podráždenosť, neschopnosť povedať, sebapoškodzovanie. Sebaobviňovanie môže dokonca postihnutého priviesť k samovražedným úvahám, ktoré sú jedinou cestou k možnej úľave. V menej typických prípadoch sa pridáva naliehavé správanie spôsobené masívnou úzkosťou, nepokojom a agitáciou. Výnimkou nemusí byť ani „uľavenie si“ prostredníctvom zvýšenej konzumácie alkoholu, ktorá inak pre postihnutého nie je typická.
Príznaky mánie a hypománie
Prejavy manickej fázy sa nedajú prehliadnuť. Správanie dotyčnej osoby je veľmi nápadné až výstredné. Toto obdobie trvá najmenej 2 týždne. Príznaky mánie sú málo intenzívne. Prejavujú sa len ako zvýšená aktivita či optimistickejšie videnia sveta. Pacienti to vnímajú ako príjemné obdobie, pracovne plodné a tvorivé. Nemajú dôvod na vyhľadanie odbornej pomoci. Prejavy mánie sa nedajú prehliadnuť, nadmerne energické až euforické chovanie zbavuje človeka všetkých prekážok a úsudku. Počas tohto obdobia môže byť pacient agresívny alebo podráždený, môže mať pocit, že dokáže zvládnuť všetko, často vedie neviazaný sexuálny život. V kontakte s manickými pacientmi máme pocit hektickosti a nezmyselnej aktivity. Pacientova neschopnosť relativizovať svoje vlastné postoje a prispôsobiť ich tak okolnostiam je tiež zjavná. Typický je aj nepokoj v súvislosti s obmedzenou schopnosťou sebakritiky, čo má za následok bezohľadné chovanie, napr. sexuálne výstrelky, nezmyselné nakupovanie alebo podnikanie atď. Pokiaľ je tento stav sprevádzaný psychotickými príznakmi, objavia sa závažné halucinácie. Pacient v tomto období stráca úsudok a môže sa dostať do finančných a sociálnych problémov alebo sa kvôli rizikovému chovaniu nakaziť rôznymi pohlavnými chorobami, častá je aj závislosť od liekov alebo alkoholu. riskantné, bezohľadné správanie, strata samokontroly a dobrého úsudku, túžba po nebezpečnom správaní, kedy si jednotlivec neuvedomuje riziko jeho následkov (napr. Manická fáza: Nadmerne energické až euforické správanie zbavuje človeka zábran a súdnosti. Prejav je často prehnane žoviálny, unáhlený až nezrozumiteľný, a reakcie na nesúhlas môžu byť agresívne. Manická fáza sa prejaví neprimerane veselou náladou, bezúčelným zvýšením energie a aktivity. Jedinec má zvýšené sebavedomie a sebahodnotenie, dá sa pozorovať úplná strata sebareflexie, preceňovanie vlastných schopností, strata sociálnych zábran, malá potreba spánku a hyperaktivita. K smrti môže dôjsť v dôsledku vysilenia organizmu, následkom zvýšeného riskovania (napr. rýchla jazda autom), experimentovaním s drogami. Hypománia je miernejším prejavom mánie. Príznaky nie sú až také výrazné alebo sa prejavujú len niektoré z nich. Tento stav jedinec znáša pomerne dobre, hypománia nemusí natoľko zasiahnuť do bežného života jedinca, ale z dlhodobého hľadiska je veľmi riziková, pretože od manickej fázy ho delí len veľmi tenká čiara. V tomto období tiež jedinci často prestávajú užívať lieky a navštevovať lekára, pretože im je zdanlivo dobre. Hypománia, teda slabšia mánia, prináša veľmi dobrú, prehnanú náladu, bezprostrednosť a komunikatívnosť, a to aj u jedincov, ktorí nie sú inokedy príliš spoločenskí. Ide o stav, kedy pacient môže subjektívne prežívať veľmi kreatívne a spokojné obdobie. V tejto fáze človek neochorie a môže ľahko podľahnúť pokušeniu prestať užívať lieky. Príznaky mánie sú málo intenzívne. Prejavujú sa len ako zvýšená aktivita alebo optimistickejšie videnie sveta, čo pacienti vnímajú ako príjemný čas, kedy nemajú dôvod hľadať odbornú pomoc. Hypomanické obdobie: Prináša veľmi dobrú, nadnesenú náladu, bezprostrednosť a zvýšenú komunikatívnosť, aj u ľudí, ktorí zvyčajne nie sú spoločenskí.
Zmiešaná fáza
V zmiešanej fáze sa objavujú príznaky depresívne aj manické, a pokiaľ niektoré prevažujú, hovoríme o „zmiešanej mánii“ či „zmiešanej depresii“. Počas tohto stavu bývajú pacienti extrémne protivní a podráždení. Väčšina ľudí ale niekedy skrátka nemá „svoj deň“, preto je veľmi ťažké v tejto fáze chorobu odhaliť. Prechodný stav je nebezpečný predovšetkým kvôli zvýšenému riziku samovraždy, rizikový je najmä u žien, dospievajúcich a u osôb so závislosťami.
Diagnostika
Napriek extrémnym zmenám nálady ľudia s bipolárnou poruchou často nedokážu rozpoznať, ako veľmi ich emocionálna nestabilita ovplyvňuje ich samotných a životy tých, ktorí sú im blízki. Niektorí ľudia si vychutnávajú euforické nálady a návaly zvýšenej produktivity, ktoré zažívajú počas týchto epizód.
Diagnostiku bipolárnej poruchy však nemožno stanoviť len na základe pocitov - ide o komplexný proces, ktorý vyžaduje odborné posúdenie. Hoci na internete nájdete rôzne testy bipolárnej poruchy, tie slúžia skôr ako orientačný nástroj. Skutočnú diagnózu môže stanoviť len psychiater - na základe rozhovoru, anamnézy a hodnotenia správania v čase. Ak máte podozrenie na maniodepresiu, neváhajte vyhľadať odbornú pomoc. Tak ako pri každej inej chorobe, na začatie účinnej liečby treba čo najpresnejšiu diagnostiku. Žiaľ, v prípade maniodepresie nie je stanovenie vždy stopercentne úspešné, keďže počiatočné príznaky nie sú zakaždým zreteľné. K presnej diagnóze teda často dôjdeme až po rozvinutí poruchy.
Bohužiaľ neexistuje žiadny test alebo vyšetrenie, ktoré by presne stanovilo diagnózu bipolárnej afektívnej poruchy. Diagnostika je založená na sledovanie chorého a skompletizovaní všetkých pozorovaných príznakov a informácií získané priamo od neho. Pri diagnostike je podstatné odlíšiť bipolárnu afektívnu poruchu od prostej depresie, pretože maniodepresia je o niečo horšia a menej priaznivá.
Samotná depresia síce nie je až tak nápadná a pre svoje okolie takmer nezaťažujúca, ale to sa o mánii povedať nedá. Mánia narušuje okolie chorého všetkými možnými spôsobmi. Trpia ich vzťahy, rodiny, nerozvážne míňa peniaze, takže dochádza k finančným problémom. A tiež je to dôležité z toho dôvodu, aby sa zabránilo samovraždám, ktoré samozrejme vo vyhrotených situáciách nie sú výnimkou.
Spustenie choroby môže byť tiež ovplyvnené stresom, psychickým tlakom, hormonálnymi zmenami, či inými vplyvmi prostredia. V prípade, že je chorý jeden z rodičov, pravdepodobnosť prepuknutiu choroby u potomka je 15-30%, u chorých oboch rodičov 50-75% a v prípade jednovaječného dvojčaťa 1 až 70%.
Je ťažké rozpoznať príznaky bipolárnej poruchy u detí. Závažné depresívne, manické alebo hypomanické epizódy sa môžu u detí a tínedžerov líšiť, hoci vzor sa môže líšiť od schémy u dospelých s bipolárnou poruchou. A počas epizódy sa pocity môžu rýchlo zmeniť.
Príčiny vzniku
Prečo sa maniodepresia u niekoho vyvinie, nie je nateraz jasné. Bežné je aj spojenie s inými chorobami a poruchami psychického charakteru. Nie je to teda slabosť osobnosti ani dôsledok nedostatočnej výchovy. Hlavnú rolu zohráva genetika - ak sa totiž u jedného rodiča prejavila bipolárna porucha I. Za prepuknutím choroby však nájdeme aj iné faktory, hlavne hormonálne zmeny, psychologický profil či vplyvy vonkajšieho prostredia (napr. traumatizujúce zážitky v detstve). Vo výnimočných prípadoch je spúšťačom maniodepresie organická príčina.
Bipolárna afektívna porucha nemá jednoznačne známu príčinu. Na vzniku sa z veľkej časti podieľa genetika, ale aj biochemické a hormonálne zmeny a kombinácie vplyvov vonkajšieho prostredia. Aj toto ochorenie môže postihnúť akéhokoľvek jedinca. Spravidla sa začína rozvíjať počas dospievania a v skorej dospelosti, ale k rozpoznaniu môže dôjsť až o niekoľko rokov neskôr.
Bipolárna porucha má väzbu na niektoré rodiny, je pravdepodobná genetická dispozícia k ochoreniu. Môžeme teda predpokladať existenciu génov pre bipolárnu poruchu. Pokiaľ by bipolárna porucha bola vyvolaná len genetickými faktormi, potom by u jednovaječných dvojčiat, z ktorých jedno trpí bipolárnou poruchou, muselo zákonite ochorieť aj druhé dvojča. Lekárske štúdie to však nepotvrdzujú.
Biologické variácie. Zdá sa, že pacienti s bipolárnou poruchou majú štrukturálne abnormality v mozgu. Genetika: Ľudia s blízkym rodinným príslušníkom s touto poruchou, ako je súrodenec alebo rodič, majú väčšiu pravdepodobnosť, že budú mať bipolárnu poruchu.
Niektorí pacienti sa objavujú samovražedné tendencie. Kdokoľvek sa zaoberá myšlienkou na samovraždu, by mal byť vyšetrený lekárom - psychiatrom. Pretože bipolárna porucha má väzbu na niektoré rodiny, je pravdepodobná genetická dispozícia k ochoreniu.
Liečba
Metódy liečby pre každého pacienta sa líšia od ostatných. Liečba bipolárnej poruchy má za cieľ znížiť závažnosť a počet stavov depresie a mánie, aby pacient mohol žiť čo najviac normálny život. Väčšina ľudí môže podstúpiť liečbu, ktorá je často kombináciou rôznych postupov, bez nutnosti hospitalizácie na psychiatrickom oddelení.
Pri liečbe mániodepresívnej psychózy sa odporúčajú tri hlavné medikamenty. Ide o tzv. antidepresíva, antipsychotiká a stabilizátory nálady. Pacientovi môžu byť predpísané aj lieky, ktoré majú pomocné účinky, napr. Lieky k prevencii nekontrolovateľných stavov mánie, hypománie a depresie známe ako stabilizátory nálady treba užívať dlhodobo každý deň. Lieky môžu byť použité k liečbe hlavných príznakov depresie a mánie, pokiaľ sa tieto stavy vyskytnú. Veľmi dôležité je rozpoznať spúšťače a príznaky depresie alebo mánie. Farmakologickú liečbu je dobré kombinovať s psychoterapiou, pomôcť môže aj terapia vedúca k zmene životného štýlu.
Antidepresíva nie sú v prípade maniodepresie vhodnou voľbou. Treba si totiž uvedomiť, že práve ich účinky môžu vyvolať manický stav. Ako účinné lieky sa osvedčili tzv. stabilizátory nálad, hlavne thymoprofylaktiká (thymoregulátory) a normotymiká (normalizujú náladu). K lepším výsledkom pri manicko-depresívnych stavoch možno dospieť kombináciou: lieky a psychoterapia.
Liečba spočíva v podávaní psychofarmák, thymoprofilaktiká, ktoré majú za hlavnú úlohu udržať náladu v rovine a antipsychotiká, ktoré potláčajú manickú fáze. U väčšiny liekov je potom nutné pravidelne dochádzať na kontrolu krvi a sledovať ich hladinu v krvi. Výnimočne sa u ťažkých depresívnych fáz využívajú aj antidepresíva, ale nie je to príliš vhodné riešenie, pretože je riziko prešmykovania nálady do mánie.
Pacientovi býva odporúčané dochádzať na kognitívno behaviorálnu psychoterapiu, ktorá má za úlohu mu vyjadriť podporu, rozvíjať a upokojiť jeho myseľ. Ako posledná možnosť sa potom využívajú elektrošoky. Bohužiaľ, niektoré prípady depresie sú také vážne, že nereagujú na lieky a nie je iná možnosť. Predsudky túto metódu neprávom odsudzujú a predstavu o nej nám skresľujú filmy. Na elektrošoky je nutná hospitalizácia a vykonávajú sa v celkovej anestézii, aby pacient nič necítil. Využíva sa elektrický prúd, ktorý sa púšťa nárazovo do tela a tým sa stimulujú hormóny a neurostransmitery (látky, ktoré umožňujú a uskutočňujú prenos signálu medzi jednotlivými nervovými bunkami) a ktoré sú nutné k bežnému fungovaniu organizmu.
Po preliečení akútneho stavu bipolárnej afektívnej poruchy pomocou liekov, je možné podporne využiť tiež psychoterapiu.
Farmakologická liečba
Lieky k prevencii nekontrolovateľných stavov mánie, hypománie a depresie známe ako stabilizátory nálady treba užívať dlhodobo každý deň. Lieky môžu byť použité k liečbe hlavných príznakov depresie a mánie, pokiaľ sa tieto stavy vyskytnú. Veľmi dôležité je rozpoznať spúšťače a príznaky depresie alebo mánie. Farmakologickú liečbu je dobré kombinovať s psychoterapiou, pomôcť môže aj terapia vedúca k zmene životného štýlu.
Stabilizátory nálady: Lieky určené na prevenciu nekontrolovateľných stavov mánie, hypománie a depresie. Užívajú sa dlhodobo každý deň.
Psychoterapia a psychosociálna podpora
Psychologická podpora: Pomáha rozpoznať spúšťače a varovné príznaky. Lieky sa zvyčajne podávajú v kombinácii s psychoterapiou (najčastejšie kognitívne behaviorálnou terapiou). Vo vážnych prípadoch sa môže pristúpiť k liečbe elektrošokmi. Psychoterapia je vhodná z dlhodobého hľadiska a cieľom je naučiť jedinca pochopiť svoje ochorenie, dokázať rozpoznať príznaky a včas na ne reagovať, aby sa ochorenie nevrátilo v plnej sile.
Psychoedukácia dáva pacientom s bipolárnou poruchou informácie o podstate choroby a jej liečby, ako včas rozpoznať príznaky návratu ochorenia atď. Psychoedukácia je tiež vhodná pre členov rodiny. Rodinná terapia je zameraná na zníženie napätia v rodine.
Prevencia a zvládanie
Bipolárnej poruche sa nedá úplne predchádzať. Dávajte pozor na varovné signály: Riadenie skorých symptómov môže zabrániť zhoršeniu epizód. Bipolárne epizódy môžu nasledovať určitý vzor a človek môže objaviť ich príčiny. Postupujte podľa pokynov na receptoch: Nepodľahnite pokušeniu ukončiť liečbu. Ak prestanete užívať lieky alebo si sami znížite dávku, môže vzniknúť riziko abstinenčných príznakov.
Každý večer choďte spať v približne rovnakom čase a v približne rovnakom čase tiež každé ráno vstávajte. Zdá sa, že narušený spánkový režim dokáže odštartovať poruchy nálady. Nebuďte leniví, ale zároveň sa neprepínajte. Neužívajte alkohol alebo iné psychoaktívne látky (Marihuana, pervitín, kokaín, LSD, ale aj lieky). Drogy a alkohol môžu spustiť epizódy poruchy nálady a tiež ovplyvniť účinnosť psychofarmakologickej liečby. Niekedy môže byť alkohol a drogy “lákavým liečebným prostriedkom” porúch nálady alebo spánku, ale prakticky vždy situáciu len zhorší. Ak máte problém s podobnými látkami, poraďte sa s lekárom. Dávajte si pozor aj na každodenné požívanie malých dávok alkoholu, kofeínu a niektorých voľne predajných liekov na prechladnutie, alergie alebo bolesť.
Prijmite podporu rodiny a priateľov. Pamätajte si, že nie je vždy ľahké žiť s niekým, kto má výkyvy nálad. Ak sa všetci o bipolárnej poruche naučíte čo najviac, bude pre Vás jednoduchšie zmierniť vzťahové problémy, ktoré môže táto porucha spôsobiť. Požiadajte Vášho lekára alebo terapeuta, aby pomohol Vám i Vašej rodine dozvedieť sa o bipolárnej poruche viac.
Pokúste sa znížiť mieru stresu v zamestnaní. Samozrejme, že v práci chcete byť čo najlepší. Pamätajte však, že dôležitejšie pre Vás je vyhnúť sa recidívam! Pokúste sa pracovať v určitej hodine tak, aby ste sa dostali včas do postele. Vyhnite sa zamestnaniu so striedaním na smeny! Ak symptómy poruchy nálady ovplyvňujú vašu schopnosť pracovať, poraďte sa s Vaším lekárom, či prestať pracovať úplne, alebo si len vziať pár dní voľna. Ako otvorene zasvätili zamestnávateľa a kolegov je len na Vás.
Skoré varovné signály sú veľmi individuálne, a čím lepšie ste v rozpoznaní varovných signálov, tým skôr Vám môže byť ponuknutá pomoc. Nepatrné zmeny nálad, spánku, energie, sebaúcty, sexuálneho záujmu, sústredenie, ochoty pracovať na nových projektoch, myšlienok na smrť (alebo náhly optimizmus) a dokonca aj zmeny štýlu obliekania a účesu môžu byť prvými varovnými signálmi. Venujte zvláštnu pozornosť zmene Vášho spánkového režimu, pretože to je zvyčajne prvý nápovedou, že sa niečo deje. Ak si myslíte, že liečba nefunguje, alebo Vám spôsobuje nepríjemné vedľajšie účinky, povedzte o tom svojmu lekárovi - sami od seba neprestávajte užívať a neupravujte dávkovanie liekov. Symptómy, ktoré sa po vysadení lieku objavia, sa väčšinou lieči oveľa ťažšie. Ak sa veci nevyvíjajú tým správnym smerom, nehanbite sa požiadať svojho lekára, aby obstaral názor iného odborníka.
Život s bipolárnou poruchou: Príznaky, symptómy a každodenný život
Potraviny a nápoje obsahujúce kofeín, vrátane čaju, kávy a koly, by ste mali konzumovať len s mierou. Alkohol by sa nikdy nemal konzumovať. Pacient, u ktorého sa prejavujú manické symptómy, musí podstúpiť okamžité mentálne vyšetrenie. Pacienti, u ktorých sa často vyskytujú manické alebo hypomanické epizódy, si neuvedomujú svoju chorobu a môžu odmietnuť liečbu. V takýchto prípadoch môžu členovia rodiny musieť kontaktovať lekára.
Počas ochorenia dochádza k určitým periodickým zmenám nálad. Môžu sa objaviť nasledujúce dve etapy: mánia a depresia, pričom mánia tvorí klinický protipól depresie. Prudké až neprirodzené výkyvy nálad môžu u pacienta pretrvávať aj niekoľko týždňov. Často začína nenápadne a rozvíja sa veľmi pozvoľne. Chorý spočiatku bojuje so zlou náladou a únavou, počas nasledujúcich dní až týždňov sa ale dostáva do ťažkej depresie.
Fázy mánie a depresie nie sú nepretržité, objavuje sa medzi nimi obdobie bez príznakov - takzvaná remisia. Obe extrémnej fázy môžu trvať niekoľko dní či týždňov, známe sú ale aj prípady, keď pacienti prežívali aj dva alebo viac fáz za deň. V takýchto prípadoch sa obdobie remisie zvyčajne nedostaví a chorý padá z mánie rovno do depresie.
tags: #maniodepresia #rychla #jazda