Masáž prsníkov a tvorba mlieka: Tajomstvá efektívnej stimulácie a zvýšenia produkcie

Význam dojčenia a prijímania materského mlieka je počas celého obdobia trvania pre dieťa nenahraditeľný. Považovať kŕmenie dieťaťa umelým mliekom z fľaše za rovnocenné s dojčením je jedným z najväčších omylov v tejto téme. Samotné zloženie materského mlieka a umelého mlieka (to sa väčšinou vyrába z kravského mlieka) je neporovnateľné. Dojčené deti majú vďaka zloženiu materského mlieka zvýšenú ochranu pred infekciami, zatiaľ čo nedojčenie, respektíve používanie umelého mlieka zvyšuje riziko užívania väčšieho množstva liekov či väčšieho počtu hospitalizácií, a to hlavne v súvislosti s najčastejšími dôvodmi hospitalizácie detí ako sú hnačky, zvracanie, infekcie dýchacích ciest a dehydratácia. V prípade, že dojčené dieťa predsa len ochorie, má u neho choroba miernejší priebeh, nakoľko sa v materskom mlieku vytvárajú protilátky. Jedným z faktorov, ktorý dieťaťu pomáha prekonať ochorenie, je tzv. laktoferín. Ten ničí škodlivé baktérie, kvasinky a vírusy. Toto je jeden z dôvodov, pre ktorý majú dojčené deti možnosť bojovať voči patogénom a udržať si zdravie. Dojčenie je dôležité aj pre kognitívny a senzorický vývin dieťatka, nakoľko novorodenec po pôrode ešte nemá úplne vyvinutý mozog. Približne prvé tri roky po narodení sa mozog vyvíja rýchlo a počas tohto obdobia sa vytvárajú nové medzibunkové spojenia. Materské mlieko obsahuje látky pomáhajúce k dozrievaniu mozgu a naplneniu jeho maximálneho potenciálu. Už pri samotnom dojčení sa rozvíja celkové vnímanie dieťatka. Cíti vôňu matky, chuť mlieka, pozerá sa na jej tvár, dotýka sa jej pokožky, cíti jej teplo spredu a zároveň dotyk na chrbátiku, počúva jej hlas, tlkot srdca, pohybuje sa spolu s matkou - toto všetko pôsobí na vznik nových mozgových prepojení a podporuje vývin mozgu. Je to jemná a prirodzená stimulácia, ktorá je nenahraditeľná inými terapeutickými postupmi. Materské mlieko tiež poskytuje látky, ktoré sú kľúčové pre rast mozgu a vývoj predčasne narodených detí s nízkou pôrodnou váhou. Bábätká, ktoré dostávali materské mlieko, v porovnaní s bábätkami, ktoré dostávali umelú výživu, mali v bielej mozgovej hmote výrazne vyššie hladiny inozitolu a kreatínu. Kŕmenie umelým mliekom naopak zvyšuje u detí riziko výskytu cukrovky, zápalov črevného traktu, obezity, zápalov stredného ucha, ochorení horných a dolných dýchacích ciest, alergií a množstva ďalších diagnóz. Metanalýza štúdií publikovaných za posledných 50 rokov, v ktorých sa skúmalo 28-tisíc detí, odhalila, že nedojčenie detí zvyšuje riziko výskytu detskej leukémie a lymfómov o 19 %. Prekvapujúcim pre mnohých ľudí je zistenie, že nedojčenie prináša zdravotné riziká aj pre matku. Spomenieme aspoň najvýznamnejšie z nich: výsledky štúdie z roku 2015 ukazujú, že matky, ktoré nedojčili, majú v neskoršom veku tepny v horšom zdravotnom stave než matky, ktoré dojčili. Štúdia z roku 2018 skúmala vplyv dojčenia na depresiu žien v období po menopauze. Závery tejto štúdie ukazujú, že dojčenie má nielen okamžitý pozitívny vplyv na zdravie žien, ale jeho pozitívne účinky pretrvávajú po celý ich život. Táto štúdia priniesla dva závery: "Dojčenie menšieho počtu detí a celkovo kratšie obdobie dojčenia za život sa spájajú so zvýšeným rizikom depresie u žien v období po menopauze." Štúdia vedcov z Južnej Kórey, publikovaná v apríli 2020, ukazuje, že medzi ďalšie riziká nedojčenia pre matky je možné zaradiť aj vyššiu náchylnosť na vznik cukrovky po pôrode. Dojčenie totiž chráni pred cukrovkou tým, že tvorba materského mlieka zvyšuje tvorbu sérotonínu v pankrease. Sérotonín následne zvyšuje počet beta buniek pankreasu, teda buniek, ktoré sú zodpovedné za tvorbu inzulínu. Dojčenie nielen zvyšuje ich počet, ale aj zlepšuje ich funkciu. Zároveň podľa ďalšej štúdie z roku 2017 vyplýva, že dojčenie dokáže vyliečiť z endometriózy až takmer polovicu žien, ktoré ňou trpeli pred tehotenstvom. Čím dlhšie žena dojčí, tým väčšia ochrana.

Výhody dojčenia

Hneď v úvode je potrebné si upraviť túto myšlienku a interpretovať informácie správnym spôsobom. Dojčenie neprináša výhody, dojčenie je norma. Znamená to, že po pôrode a aj v nasledujúcich dňoch predstavujú vaše prsníky a vaša hruď dokonalé prostredie pre popôrodnú adaptáciu, správny rozvoj mozgu a tiež umiestnenie dieťatka na hrudník podporuje deje vedúce k dojčeniu. V kontakte koža na kožu je bábätko pokojnejšie. Dojčenie tak predstavuje jediný prirodzený prostriedok na nasýtenie fyzických i psychických potrieb novorodenca. Celé obdobie dojčenia, od prvej sekundy po narodení až do prirodzeného samostatného odstavenia (ktoré prichádza približne v troch a viac rokoch dieťaťa) má dojčenie nenahraditeľný význam nielen pre fyzické zdravie dieťaťa. Dojčenie má neporovnateľný význam pre krátkodobý, ale aj dlhodobý účinok na celkovú kvalitu života a zdravia.

Kŕmenie umelým mliekom by sa teda malo používať vyslovene v nevyhnutných, skôr výnimočných a hlavne medicínsky odôvodnených prípadoch s plným vedomím rizík, ktoré tento spôsob výživy prináša nielen pre dieťa, ale aj pre matku. Práve preto by mala byť v prvom rade dostupná všetka potrebná pomoc a podpora dojčenia od skúseného poradcu pri dojčení.

Začiatky dojčenia však často komplikuje prehliadanie dôležitosti prvých dní po pôrode. Tie bývajú považované za dni, kedy „ešte matky nemajú mlieko“ alebo „dojčia len na skúšku“. Pri objavení problémov s dojčením počas prvých dní v nemocnici existuje predstava, že tieto problémy začnú riešiť až po príchode z pôrodnice, keď budú mať svoj pokoj a domáce prostredie.

Ako funguje tvorba mlieka a stláčanie prsníka

Ako prvé je potrebné si uvedomiť, že s materským mliekom prichádzate už do pôrodnice, nemusíte na jeho vytvorenie čakať. Mimoriadnu pozornosť v tomto kontexte je potrebné venovať aspektu, ktorého dôležitosť býva najviac prehliadaná, a tým je počiatočné materské mlieko - kolostrum.

Stláčanie prsníka je jeden z jednoduchých spôsobov, ako bábätku pomôcť vypiť viac mlieka. Stláčanie prsníka funguje mimoriadne dobre v prvých dňoch po pôrode a následne aj v prvých týždňoch, avšak je ho možné použiť kedykoľvek, keď sa to javí ako vhodné. Prsník netreba stláčať, ak bábätko pije samo od seba a je jeho pitie dostatočné.

V prvých dňoch je možné, že bude prsník potrebné stlačiť viackrát pred tým, než sa dostaví výsledok v podobe toho, že bábätko začne z prsníka piť viac mlieka. Na to, aby ste mohli stláčanie prsníka využívať, je vhodné naučiť sa najprv tieto zručnosti:

Ako vyzerá správne prisatie a poloha bábätka.
Ako poznať, kedy bábätko z prsníka pije mlieka a kedy saje bez toho, aby pilo.

Mnohí ľudia majú predstavu, že bábätko mlieko z prsníka aktívne "ťahá" či "vysáva", a preto si myslia, že ak budú stláčať prsník, tak bábätko "zlenivie" a nebude chcieť "ťahať". Hovoria, že bábätko pije "len to, čo samo tečie". Realita dojčenia je taká, že bábätká naozaj pijú len mlieko, ktoré z prsníka tečie samo, prsník mlieko "vypudzuje" a bábätko ho prehĺta. Inými slovami, v skutočnosti bábätko reaguje na to, akým spôsobom mu prsník mlieko dodáva.

Stláčanie prsníka pomáha tomu, aby sa bábätku "dodávalo" viac mlieka. Je to dobrý spôsob, ako udržať bábätko na prsníku, pomôcť mu, aby vypilo viac. Stláčanie prsníka nie je zlozvyk, je to spôsob, ako zlepšiť dojčenie. Stláčanie prsníka v konečnom dôsledku prispieva k zvyšovaniu tvorby mlieka. Stláčanie prsníka dokáže efektívne nahradiť odsávanie či odstriekavanie mlieka - ide o "odstriekavanie" priamo do úst bábätka. Stláčanie prsníka je oveľa jednoduchšie ako odsávanie. Stláčanie prsníka predstavuje pri dojčení "spoluprácu" medzi matkou a dieťaťom.

Ilustrácia správneho prisatia bábätka k prsníku

Kedy môžete stláčanie prsníka využiť?

Stláčanie prsníka môžete používať bez obmedzení, nemá žiadne "nežiaduce účinky". Použitie najmä, ak:

bábätko nepriberá, nepije dostatočne, ak je navrhované dokrmovanie;
je bábätko spavé a na prsníku zaspáva;
na to, aby sa urýchlilo a zefektívnilo dojčenie, ak má matka bolestivé bradavky;
ak sa bábätko odťahuje od prsníka, pretože nezískava dostatok mlieka;
ak sa opakujú zablokované mliekovody alebo zápal prsníka.

Ako stláčať prsník?

Sledujte pitie bábätka. Ak dobre pije a jeho pitie je charakterizované pauzami v brade, tak potom čakajte, nemusíte stláčať. Stláčanie sa používa vtedy, keď je bábätko prisaté na prsníku, snaží sa sať, ale napriek tomu nepije. Stláčanie sa vtedy použije na "dodanie" mlieka, aby sa "satie bez pitia" premenilo na skutočné pitie mlieka.

Stláčanie prsníka je jednoduché: Obopnite prsník rukou, prsník držte čo najďalej od dvorca, aby sa nedeformovalo prisatie bábätka. Protitlakom palca a ostatných prstov stláčajte prsník bez toho, aby stlačenie bolelo. Stláčanie máte pociťovať iba ako tlak, nie ako bolesť.

Miesto, kde prsník stláčate, môžete zmeniť. Môžete prsník stláčať aj zhora alebo z opačnej strany. Pri stláčaní prsníka stlačte prsník, a kým bábätko pije, držte ho stlačený a prstami či palcom nehýbte ani "nepumpujte". Udržte stlačenie počas pitia bábätka a uvoľnite ho, keď bábätko prestane piť s pauzami v brade. Potom počkajte na to, kým začne sať a znovu počas celej doby pitia držte prsník stlačený bez hýbania prstami či palcom.

Ak bábätko z prsníka nepije ani po stláčaní, tak ho preložte na druhý prsník. Prsia môžete opakovane vystriedať.

Ak stláčanie používate pri opakovaných zablokovaných mliekovodoch, sústreďte sa pri stláčaní na miesta, ktoré sú tvrdé alebo v nich je hrčka. Snažte sa ich stláčaním počas pitia bábätka vyprázdniť. Toto je jeden z dôležitých spôsobov prevencie zablokovaných mliekovodov.

STLAČENIE PRSNÍKOV pre ospalé dieťa počas dojčenia