Špenát siaty (Spinacia oleracea) je rýchlo rastúca jednoročná rastlina so zberom na jeseň i na jar. Vytvára prízemné ružice listov sýtozelenej farby. Tvary listov sú pestré v závislosti od druhu kultivaru. Listy obsahujú veľké množstvo vody, rýchlo vädnú a postupne strácajú vitamíny. Čerstvé ich preto nemožno uchovávať dlhšie ako 2-3 dni. Obľúbená listová zelenina s vysokým obsahom kyseliny listovej sa pestuje v podobe rozmanitých druhov vyšľachtených odrôd. Odlišujú sa svojou chuťou, obdobím výsevu a zberu, schopnosťou prezimovať, rezistenciou proti plesniam a tiež odolnosťou voči vybiehaniu do kvetu.
Špenát je obľúbená listová zelenina bohatá na vitamíny a minerály, ktorá sa často pestuje pre svoje výživné listy. Je to skvelá voľba pre záhrady, pretože rastie rýchlo a je veľmi univerzálny v kuchyni. Existuje niekoľko druhov špenátu, ktoré sa líšia veľkosťou a tvarom listov. Hladkolistý špenát - Tento druh má hladké, jemné listy, ktoré sa často používajú v šalátoch alebo rýchlo varia. Kučeravý špenát - Má vráskavé, kučeravé listy a je odolnejší voči chladu. Baby špenát - Je to mladá verzia špenátu, ktorá má malé, jemné listy a používa sa najmä do šalátov.
Špenát je rastlina, ktorá si nevyžaduje náročné podmienky na pestovanie. Obľubuje však chladnejšie počasie. Teda kedy siať špenát? Najvhodnejší čas na výsev špenátu je jar alebo jeseň. Najlepšie rastie pri teplotách medzi 10 °C a 20 °C. V horúcom počasí má tendenciu rýchlo kvitnúť a vytvárať semenníky.
Kedy je najlepší čas na výsadbu špenátu?
Na jar vysievame špenát do vopred pripravenej pôdy čo najskôr v marci akonáhle je počasie priaznivé a vo vyšších polohách v apríli. Pre jesenný zber vysievame špenát od júna do augusta. Výsev pre zimné odrody sa uskutočňuje zhruba od konca augusta do septembra/októbra podľa aktuálnych podmienok, špenát potom dozreje v ďalšom roku na jar. Pre nepretržitý zber vysievame špenát postupne, vždy len čo vzídu sadenice z predchádzajúceho výsevu.
Špenát si vyžaduje od siatia po zber 6 týždňov chladného počasia; zvyčajne na jar alebo na jeseň, hoci mnohí majú pri získavaní úrody väčšie šťastie na jeseň. Na jeseň zasejte semená, keď má pôda 21 °C alebo menej. Špenát môžete pestovať aj počas zimy, ak chránite mladé rastliny zvonom alebo hustým mulčom, a ochranu odstráňte, keď teplota pôdy vo vašej oblasti na jar dosiahne 4 °C. Ak vysádzate skoro na jar, zasejte semená hneď, ako sa zem zahreje na 4 °C.
Špenát môžete vysievať na jar, keď sa teplota pohybuje medzi 10-15 °C, alebo na jeseň. Semená špenátu môžete vysievať až trikrát počas roka. Jarný výsev začína už v marci so zberom v máji. Najneskorší termín je začiatok apríla. Ak by ste ho zasiali neskôr, vegetačné obdobie by sa posunulo do časti roka s dlhšími dňami, čo by malo za následok rast špenátu do kvetu. Semená špenátu odolávajú chladu až do 3 °C. Druhým obdobím, kedy môžete špenát siať, je polovica augusta až septembra, kedy sa dni opäť skracujú. Úrodu môžete na jeseň zberať už koncom septembra. Špenát dokáže rásť ešte pri teplote 5 °C. Ak si ho chcete dopriať aj v zime, môžete ho pestovať v skleníku. Zimný špenát sa vysieva koncom septembra až v októbri.
Podmienky pre pestovanie
Špenát preferuje slnečné až polotienisté stanovište s dobre priepustnou a humóznou pôdou. Najlepšie sa mu darí v mierne kyslej až neutrálnej pôde. Pôda by mala byť dobre priepustná a bohatá na živiny. Ideálna je mierne kyslá alebo neutrálna pôda s pH medzi 6 a 7. Nemá rád len sucho a veterné miesta. Vyžaduje pôdu v starej sile, preto hnojenie maštaľným hnojom môže byť škodlivé. Hoci dobre reaguje na hnojenie dusíkom, treba postupovať opatrne, lebo jeho nadmerný prísun spôsobuje zvýšenie obsahu dusičnanov v konzumných častiach. Špenát dobre znáša aj zatienenie, preto ho môžete pestovať pod stromami či viničom.
Špenát obľubuje teplejšie miesto s dostatočnou vlhkosťou a slnkom, dobre sa mu bude dariť tiež v tieni. Vyhovuje mu neutrálna až zásaditá pôda so zásobou živín. Pestovanie špenátu v kvetináči so sebou prináša viacero výhod. Chutnú zeleninu budete mať vždy poruke, eliminujete tiež riziko chorôb prenášaných pôdou či napadnutie rôznymi škodcami. Ako sme spomínali vyššie, bude sa mu dobre dariť v chladnejšom prostredí. Špenát zasaďte do kvetináčov, ktoré majú priemer aspoň 15 - 30 centimetrov. Nezabudnite do pôdy doplniť kompost.
Špenát je smädná plodina, preto ho často zalievajte, najmä v období sucha. Sadenice a mladé rastliny sú obzvlášť náchylné na vysychanie, rovnako ako rastliny v nádobách, preto im venujte zvýšenú pozornosť. Najlepší čas na zalievanie špenátu je skoro ráno, takže rastliny počas dňa nevyschnú a môžu stabilne rásť. Zalievajte od koreňov tak, aby bola pôda vlhká, nie premočená. Polievanie listov by mohlo viesť k plesňovým ochoreniam.
Výsev a starostlivosť
Semienka rozmiestňujeme zriedkavejšie v riadkoch vzdialených od seba asi 20 cm, v hĺbke okolo 2-3 cm. Semená špenátu zasejte do pôdy 3 - 4 centimetre hlboko. Na zálievke nešetrite. Semená špenátu zasejte do hĺbky 2,5 cm každých 20 cm od seba a v riadkoch vzdialených 30-45 cm, a prikryte pôdou. Po vzídení rastlín je potrebné ich pretrhať, aby medzi nimi zostala vzdialenosť aspoň 10 cm. Počas vegetácie zbavujeme špenát buriny, podľa potreby jednotíme, okopávame a primerane zalievame.
Keď rastlinky vyrastú, je vhodné ich preriediť - pozor však na korene! Mladé rastliny špenátu sa odporúča pretrhať tak, aby na hriadke zostala jedna rastlina na 15 cm. Semenáčiky špenátu prerieďte na vzdialenosť približne 15 cm, ak sú dostatočne veľké, aby sa s nimi dalo manipulovať, a odstráňte menšie a slabšie rastlinky.
Náš tip: Pre správny a rýchlejší rast semien je vhodné použiť takzvaný výsevný pásik. Obsahuje dusíkaté hnojivo, ktoré podporuje lepší rast mladých rastlín. Celý proces vysádzania dokáže zjednodušiť výsevná latka.
Spinach growing guide. From sowing to harvest, complete cycle step by step
Odolnosť a problémy pri pestovaní
Špenát je odolný proti nízkym teplotám. Semená klíčia už pri 3 až 4 °C a napučané vydržia vo vlhkej studenej pôde bez toho, aby začali hniť. Mladé rastlinky vo fáze klíčnych listov dobre znášajú krátkodobé mrazy až do -8 °C. Rastliny špenátu, ktoré už majú klíčne listy, by mali bez problémov vydržať aj teploty okolo -7 stupňov Celzia.
Špenát nemá rád teploty nad 25 °C a sucho. Pôsobením sucha jeho listy dosahujú menšiu veľkosť a sú tvrdšie. Zároveň začne rásť do kvetu. V horúcom a suchom počasí je špenát náchylný na predčasné kvitnutie, čo ukončuje produkciu listov. Pri nedostatočnej vlhkosti pôdy špenát pomaly rastie, tvorí málo listov horšej kvality.
Pleseň sa môže vyskytnúť v teplom a vlhkom počasí - rastliny prerieďte na vzdialenosť najmenej 15 cm a pravidelne odstraňujte burinu, aby ste zabezpečili dobrú cirkuláciu vzduchu. Listy aj korene šalátu sú náchylné na napadnutie slimákmi, preto okolo rastlín uložte slamu, ktorá ich odrádza.
Zber a využitie
Žať možno jednotlivé, dobre vyvinuté listy i celé rastliny. Mladé čerstvé listy zberáme 5-6 týždňov po výseve, v teplých oblastiach aj skôr. Lahodné listy baby špenátu môžete zberať už za mesiac a zrelé listy už za dva. Zbierajte vonkajšie listy, aby ste nechali vnútorné pokračovať v raste. Zbierajte mladé krehké listy, ktoré môžete skladovať mrazením. Môžete zberať niekoľko listov z každej rastliny v rade a opakovať zber každých niekoľko týždňov, keď listy dosiahnu požadovanú veľkosť. Počkajte, kým sa špenát po niekoľkých mesiacoch dobre uchytí, a potom zozbierajte celú úrodu listov naraz, odrežte ich tesne nad základňou.
Mladé listy špenátu sú jemné a chutné, používajú sa v surovom stave do šalátov, zatiaľ čo väčšie listy je najlepšie uvariť - veľmi jemne a krátko podusiť alebo jednoducho pridať do celého radu jedál vrátane cestovín, rizota, polievok a pod. Pri použití v pomaly varených jedlách, ako je dusené mäso a kari, pridajte tesne ku koncu, aby sa zachovali všetky jeho živiny.
Listy špenátu nevydržia čerstvé dlhú dobu. Odporúčame ich umývať až tesne predtým, ako ich skonzumujete, pretože veľa vlhkosti môže listy znehodnotiť. Zabaľte ho do papierovej utierky a suchý špenát skladujte v chladničke. Špenát sa najlepšie používa čerstvý, pre maximálnu chuť a živiny - ak ho necháte dlhšie stáť, rýchlo zvädne. Listy v plastovom vrecku môžete v prípade potreby skladovať aj niekoľko dní v chladničke.
