Kyslá kapusta a jej vplyv na artritídu

Reumatoidná artritída je chronické autoimunitné ochorenie, ktoré postihuje predovšetkým kĺby, ale aj ďalšie orgány a organové systémy, ako sú cievy, srdce, pľúca a oči. Ochorenie sa môže prejaviť v akomkoľvek veku, pričom najčastejšie sa prvé príznaky objavujú medzi 40. a 60. rokom. Ženy sú postihnuté trikrát častejšie ako muži.

Napriek tomu, že reumatoidná artritída je závažná choroba, nemusí nutne znamenať vážne zhoršenie zdravotného stavu a neradostné vyhliadky do budúcna. Cieľom liečby je potlačiť aktivitu choroby a udržať, prípadne zlepšiť funkčný stav a predísť nevratnému poškodeniu kĺbov. Optimálne je docieliť vymiznutie príznakov choroby.

Vďaka novým poznatkom dnes vieme bolesť nielen tlmiť, ale aj riešiť jej príčiny. Zápal v kĺbe znamená, že imunitný systém reaguje prehnane alebo nesprávne - namiesto obrany proti patogénom napáda vlastné tkanivá. Často postihuje viacero kĺbov naraz, najmä symetricky (napríklad obe zápästia či členky), sprevádzajú ju opuch, začervenanie, teplo a stuhnutosť, ktorá môže trvať dlhšie než pol hodiny.

Kyslá kapusta patrí medzi tradičné slovenské potraviny, ktoré majú svoje miesto nielen v kuchyni, ale aj v ľudovom liečiteľstve. V posledných rokoch sa dostáva do popredia vďaka svojim priaznivým účinkom na trávenie, imunitu a zdravie pečene. Kyslá kapusta je jedlo a liek pre každého.

Tento článok je venovaný pozitívnym účinkom domácej kyslej kapusty, nie tej, ktorú kúpite v obchode a ktorá okrem kapusty, soli a bežných korenín obsahuje veľa konzervačných zložiek.

V zime vyžaduje ľudský organizmus zvýšenú potrebu vitamínov. Chýbajúce vitamíny sa snažíme dopĺňať exotickým ovocím, ako sú napríklad kiwi, citróny, pomaranče alebo banány a zabúdame pritom na vynikajúci domáci zdroj vitamínov, akým je kapusta.

Čo je kyslá kapusta?

Kyslá kapusta je fermentovaný produkt, ktorý vzniká kvasením čerstvej kapusty. Tento proces nielenže predlžuje jej trvanlivosť, ale zároveň obohacuje kapustu o cenné látky. Medzi najvýznamnejšie patrí množstvo vitamínov, minerálov a živých baktérií - probiotík, ktoré majú pozitívny vplyv na zdravie človeka.

Kapusta je najstaršou kultivovanou zeleninou. Pestuje sa viac ako 4-tisíc rokov. Jej pravlasťou je pobrežie západného Stredomoria a Atlantiku. V starom Egypte pripisovali kapuste božskú moc a stavali jej oltáre.

Starí Gréci ako aj starí Rimania využívali kyslú kapustu pri liečbe žalúdočných vredov a morovej nákazy. Moreplavci od 16. storočia ju používali ako osvedčený prostriedok proti skorbutu (nedostatok vitamínu C). Dnešný spôsob výroby kyslej kapusty údajne prevzali v stredoveku Slovania od Tatárov.

Kyslá kapusta sa prvýkrát dostala do Spojených štátov v roku 1700. Hoci fermentácia môže znieť ako komplikovaný proces, v skutočnosti je to niečo, čo sa praktizuje tisíce rokov takmer v každej starovekej populácii na Zemi.

Napríklad prospešný kefír je kultivovaný mliečny výrobok, ktorý bol prvýkrát vytvorený vo východnej Európe pred tisíckami rokov, miso a natto sú fermentované sójové produkty pochádzajúce z Japonska a kimchi je tradičná fermentovaná kórejská základná príloha.

Kyslá kapusta vďačí za svoju chuť bakteriálnemu kvaseniu. Typickú kyslú chuť jej dodáva kyselina mliečna, ktorá vznikla kvasením cukrov pôsobením baktérií mliečneho kvasenia. Užitočné mikroorganizmy, ktoré sa v kyslej kapuste nachádzajú, podporujú zdraviu prospešné baktérie v črevách a tie zase uľahčujú trávenie, vstrebávanie živín a využitie vitamínov radu B.

Nutričné hodnoty a zloženie kyslej kapusty

Vďaka fermentácii obsahuje tiež kyselinu mliečnu, ktorá podporuje črevnú mikroflóru. Kyslá kapusta má nízky glykemický index, čo znamená, že nespôsobuje prudké výkyvy hladiny cukru v krvi.

Je bohatá najmä na betakarotén a vitamín C, vitamíny skupiny B (B3, B5, B6 a B12) a minerálne látky ako draslík, vápnik, fosfor, železo, zinok a horčík, má vysoký obsah antioxidantov a fytonutrientov.

Už 200g kyslej kapusty pokryje dennú potrebu vitamínu C. Obsahuje tiež kyselinu listovú - vitamín B9, ktorá zužitkovanie vitamínu C synergicky podporuje. Je bohatá na vitamín K. V 100g sa nachádza až dvojnásobok odporúčanej dennej dávky. Napomáha hojeniu rán a zlepšuje zrážanlivosť krvi.

Kyslá kapusta má u nás bohatú históriu a v mnohých domácnostiach s ňou majú výborné skúsenosti. Je jedlo pre každého. Pravidelnou konzumáciou kyslej kapusty sa dá predísť infarktu, depresívnym stavom, mŕtvici a mnohým iným civilizačným chorobám. Najmä diabetici by ju mali jesť čo najčastejšie.

Jeden deciliter čerstvej šťavy z kapusty 3- až 4-krát denne sa môže využiť ako doplnok pri liečbe podráždeného alebo zapáleného hrubého čreva, bakteriálneho kvasenia, či pri nerovnováhe v celom tráviacom trakte. Spolu s vitamínmi skupiny B obnovujú poškodenú črevnú sliznicu. Šťava z kapusty lieči žalúdočné a dvanástnikové vredy. Kyselina mliečna pomáha tiež priamo pri trávení v žalúdku tým, že kompenzuje nedostatok tvorby kyseliny soľnej.

Pre zdravie konzumenta kapusty je nezanedbateľný aj jej vysoký obsah celulózovej vlákniny, ktorá zlepšuje priechodnosť čriev, podporuje pravidelné vyprázdňovanie, a tak zabraňuje zápche. Je veľmi osožná aj pri chronickej zápche a divertikulóze.

Pozor na tepelnú úpravu! Sterilizáciou, varením, dusením či pečením sa vzácne látky ničia, preto by sme mali jesť čo najviac kvasenej kapusty v surovom stave ako súčasť šalátov.

Vplyv kyslej kapusty na zdravie

Kyslá kapusta je veľmi nízkokalorická, ale je to protizápalové jedlo. Dokonca aj konzumácia malého množstva denne - len niekoľko polievkových lyžíc - poskytuje skvelý zdroj živín, vrátane vitamínu K, vitamínu C, vápnika, draslíka a fosforu - a samozrejme probiotík.

• Znížený celkový zápal (v gastrointestinálnom trakte aj mimo neho)
• Zlepšenie porúch trávenia, ako je syndróm netesného čreva, ulcerózna kolitída, IBS a pouchitída
• Zlepšená imunita
• Lepšia absorpcia živín
• Prevencia a liečba hnačky
• Prevencia a redukcia symptómov potravinových alergií, vrátane intolerancie laktózy, alergie na mliečnu bielkovinu a iných
• Zlepšenie vysokého krvného tlaku
• Znížené riziko rakoviny
• Zmiernoenie zápalu artritídy (reumatoidná artritída a chronická juvenilná artritída)
• Zníženie príznakov ekzému
• Znížený cholesterol
• Ochrana pred infekciou H. pylori

Blahodárne probiotiká kyslej kapusty pomáhajú zvyšovať a regulovať NK bunky - „prirodzené zabíjačské bunky“, ktoré kontrolujú zápalové cesty tela a pôsobia proti infekciám alebo reakciám na potravinové alergie.

Kyslá kapusta a zdravie pečene

Kyslá kapusta môže prispieť k metabolizmu tukov a sacharidov, a tým napomáhať správnej funkcii pečene. Jej pravidelná konzumácia môže pomôcť zlepšiť trávenie, čím sa znižuje riziko usadzovania škodlivín v pečeni.

Výskumy tiež ukazujú, že fermentované potraviny, ako je kyslá kapusta, môžu znižovať zápal v tele, čo je prospešné najmä pri chronických ochoreniach pečene.

Kyslá kapusta a trávenie

Kyslá kapusta je jedným z najlepších prírodných zdrojov probiotík, ktoré sú kľúčové pre zdravé trávenie a činnosť čriev. Tieto baktérie pomáhajú rozkladať potravu, zlepšujú vstrebávanie živín a znižujú riziko tráviacich ťažkostí, ako sú zápcha, hnačka či syndróm dráždivého čreva.

Fermentačný proces, ktorým sa kyslá kapusta vyrába, zvyšuje obsah laktobacilov, čo sú jedny z najúčinnejších probiotík. Tie podporujú produkciu enzýmov potrebných na trávenie a zároveň chránia črevo pred premnožením škodlivých baktérií.

Pravidelná konzumácia kyslej kapusty tak môže pomôcť zmierniť nadúvanie, plynatosť či ťažkosti so žalúdkom.

Kyslá kapusta v kontexte protizápalovej stravy pri artritíde

Chronické zápalové ochorenia, vrátane artritídy, dosahujú v západnom svete epidemické rozmery. Vedci skúmajú súvislosti medzi zápalom a životným štýlom. Zápal je príčinou mnohých ochorení, ako sú bronchitída, artritída, osteoporóza, roztrúsená skleróza, cukrovka, vysoký krvný tlak, Alzheimerova choroba, onkologické ochorenia, zápaly tráviaceho traktu, Crohnova choroba, ulcerózna kolitída, intolerancie a alergie.

Protizápalová diéta uprednostňuje potraviny bohaté na antioxidanty, nenasýtené tuky, omega-3 mastné kyseliny a vlákninu. Obmedzuje konzumáciu spracovaných potravín, červeného mäsa a alkoholu. Kyslá kapusta, ako fermentovaná potravina bohatá na probiotiká a antioxidanty, môže byť cennou súčasťou takejto stravy.

Ako zaradiť kyslú kapustu do jedálnička

Kyslú kapustu je možné konzumovať v surovom stave ako súčasť šalátov, alebo ako prílohu k jedlám. Tepelnou úpravou sa vzácne látky ničia, preto je ideálne konzumovať ju v surovom stave. Kyslá kapusta je vhodná pre zdravých, chorých aj pre tých, ktorí sa snažia schudnúť. Diabetici by ju mali jesť čo najčastejšie.

Kyslá kapusta sa odporúča konzumovať s mierou. Dospelí môžu denne zjesť približne 1 šálku/200 g kyslej kapusty. Pokiaľ nemáte žiadne zdravotné problémy alebo vám nespôsobuje nepríjemné nadúvanie, horná hranica nie je stanovená. Vo väčšom množstve však môže pôsobiť ako preháňadlo.

Ako si vyrobiť domácu kyslú kapustu

Pripraviť si kyslú kapustu nie je náročné a nečíhajú na vás ani zákernosti, ktoré by ste odhalili až naberaním skúseností. Jednoznačnou voľbou je zimná kapusta. Tá je ťažšia, alebo teda hutnejšia, a má hrubšie listy. Na prípravu kyslej kapusty sa hodí ako biela, tak červená. Avšak, biela je populárnejšia a to až do tej miery, že môžete mať pocit, že červená kapusta sa vlastne na kvasenie nehodí. Ale aj červená kapusta sa hodí na kvasenie.

Čo budete potrebovať?

• Kapustu
• Soľ (20 - 30 gramov soli na kilo kapusty)
• Súdok (kameninový alebo keramický)
• Závažie
• Rezačku na kapustu
• Vaničku
• Plech

Postup:

1. Narezanú kapustu nasoľte vo vaničke a nechajte ju niekoľko hodín oddychovať.
2. Kapusta pustí šťavu, ktorú budete ešte rukami z kapusty vytláčať.
3. Takto odšťavenú kapustu budete postupne nakladať do súdka.
4. Každú vrstvu rukami, nohami alebo lisom poriadne utlačte.
5. Kapustu vrstvite až kým nenaplníte súdok, myslite na to, že v ňom musí zostať miesto na závažie.
6. Naložený súdok postavte na plytkú nádobu a umiestnite ho do teplej miestnosti na 4 týždne.
7. Po 4 týždňoch je kapusta vykvasená.
8. Súdok premiestnite do miestnosti, kde sa teploty pohybujú blízko 0 °C, nesmie v nej však mrznúť.

Tabuľka: Rozdiely medzi bielou a červenou kyslou kapustou

Kyslá kapusta, tradičná fermentovaná potravina, si získala popularitu nielen pre svoju jedinečnú chuť, ale aj pre potenciálne zdravotné benefity. Čerstvá, ale aj kyslá kapusta má množstvo pozitívnych účinkov a je schopná naštartovať v tele čistiaci proces. V kombinácii s jablkami je účinná pri odstraňovaní baktérií, parazitov a vírusov z pečene, sleziny aj tráviaceho traktu.

Hlúbová zelenina, do ktorej kapusta patrí, je najlepším priateľom štítnej žľazy, keďže ju chráni pred vírusovými ochoreniami. Pomáha zastaviť mnoho druhov rakoviny, napríklad rakovinu prsníka, reprodukčných orgánov, mozgu, čriev a pľúc. Je veľmi dobrým zdrojom vlákniny, vápnika, horčíka a draslíka, ale obsahuje aj ďalšie rôzne vitamíny. Sto gramov kapusty má iba 25 kalórií, a tak sa hrdo pýši prvými priečkami v tabuľke nízkokalorických potravín. Obsahuje síru, ktorá ľahko prenáša fytochemikálie do pečene, preto je červená kapusta pre pečeň jednou z omladzujúcich potravín. Biela kapusta je veľmi výživná a nápomocná pri osteoporóze. Ak ju máte radi, smelo si ju doprajte. Je bohatá na vitamíny A, C, E, K a vitamíny skupiny B. Najzdravšia zo všetkých je kyslá kapusta. Baktérie kyseliny mliečnej, vznikajúce pri kvasení, zbavujú telo škodlivých látok, znižujú hladinu cholesterolu a krvný tlak. Pri fermentácii sa v kyslej kapuste tvorí vitamín B12, ktorý sa takmer výlučne vyskytuje v živočíšnych produktoch. Pre vegetariánov je kyslá kapusta jediný rastlinný zdroj tohto vitamínu. Blahodarne pôsobí na nervovú sústavu a mozog. Výskumy potvrdzujú, že kyslá kapusta má silnejšie protirakovinové účinky ako surová.

Biela či červená kapusta sa hodí na rôzne kulinárske účely a do stravy ju môžete zaradiť rôznymi spôsobmi. Je to naozaj univerzálna sezónna zelenina na denné použitie. Chutná je surová červená kapusta, pečená aj dusená kapusta či kyslá kapusta.

1. Surová: Bielu a červenú kapustu nastrúhajte na hrubom strúhadle spolu s karfiolom, mrkvou, paprikou, cuketou. Pridajte pár nasucho opražených semienok, trošku olivového oleja a máte na stole výživný a farebný zeleninový šalát, ktorý môžete podávať ako hlavné jedlo alebo ako prílohu hoci aj každý deň.
2. Do polievok: Každému je známa kapustnica či kapustová polievka na chudnutie.
3. Kyslá: Kapustové placky či teplé krúpy s kyslou kapustou. To sú jesenno-zimné jedlá, ktoré zasýtia a na ktorých si pochutnáte. Kyslá kapusta je tiež výborná len tak.
4. Na pečenie: Poznáte kapustníky a kapustové koláče?
5. Dusená kapusta: Biela aj červená kapusta je výborná v dusenom stave ako príloha k pečenému mäsu, ako plnka do lokší či ako vegetariánska verzia mäsových jedál.

Kyslá kapusta, forma kvasenej kapusty, je obľúbená v celej strednej Európe už stovky rokov. Fermentácia jednoducho odkazuje na starodávnu techniku a metódu vytrvalosti, ktorá prirodzene mení chémiu potravín. Ľudia používajú fermentáciu na uchovanie zeleniny a iných rýchlo sa kaziacich potravín po dlhú dobu bez použitia moderných chladničiek, mrazničiek alebo konzervovacích strojov. Fermentácia je metabolický proces premeny uhľohydrátov, ako sú cukry, buď na alkoholy a oxid uhličitý, alebo na organické kyseliny. Vyžaduje prítomnosť zdroja sacharidov (ako je mlieko alebo zelenina, ktoré obsahujú molekuly cukru) plus kvasinky, baktérie alebo oboje. K mikrobiálnej fermentácii dochádza, keď sú baktérie alebo kvasinkové organizmy zbavené kyslíka. Typ fermentácie, ktorý robí väčšinu potravín „probiotickými“ (bohatými na prospešné baktérie), sa nazýva mliečna fermentácia.

Živé a aktívne probiotiká kyslej kapusty majú v prvom rade priaznivé účinky na zdravie tráviaceho traktu - a teda aj zvyšku tela. Je to preto, že veľmi veľká časť imunitného systému žije v čreve a je riadená bakteriálnymi organizmami, čo si môžete predstaviť ako „črevné chrobáčiky“, ktoré žijú v črevnej flóre. Po skonzumovaní potravín, ako je kyslá kapusta, ktorá poskytuje probiotiká, sa tieto črevné chrobáčiky usídlia na výstelke a záhyboch črevných stien, kde komunikujú s mozgom prostredníctvom blúdivého nervu. Pôsobia tiež ako prvá obranná línia proti rôznym škodlivým baktériám alebo toxínom, ktoré sa dostávajú do tela. Niektoré prospešné probiotické baktérie nachádzajúce sa v kyslej kapuste a inej fermentovanej zelenine sú viac-menej trvalými obyvateľmi, pretože tvoria dlhotrvajúce kolónie.

Výskumy ukázali, že probiotiká môžu byť účinné v boji proti hnačke, rezistencii na antibiotiká, kolitíde Clostridium difficile, rôznym infekciám, zápalovým ochoreniam čriev, zápche a dokonca aj rakovine. Blahodárne probiotiká kyslej kapusty pomáhajú zvyšovať a regulovať NK bunky - „prirodzené zabíjačské bunky“, ktoré kontrolujú zápalové cesty tela a pôsobia proti infekciám alebo reakciám na potravinové alergie.

Nie je ťažké predstaviť si, ako sú mozog a tráviaci systém prepojené - spomeňte si na to, kedy vám bolo „nevoľno od žalúdka“ alebo keď ste mali motýle v bruchu z nervozity. Výskumníci sa stále učia o fascinujúcom a intímnom vzťahu medzi črevom a mozgom, najmä o tom, ako je tento vzťah v skutočnosti obojsmerný. To všetko je možné vďaka vagusovému nervu, jednému z 12 hlavových nervov, ktorý pomáha vytvárať primárny informačný kanál medzi nervovými bunkami v črevnom nervovom systéme a centrálnym nervovým systémom v mozgu. Komunikácia cez blúdivý nerv je ovplyvnená rôznymi populáciami baktérií v čreve. V závislosti od toho, aké baktérie sú prítomné v rôznych pomeroch vo vašom čreve, môžu byť spustené rôzne chemické správy, ktoré ovplyvňujú schopnosť učiť sa, pamätať si a triediť informácie. Probiotiká sú jedným z prírodných liekov na narušenie nálady, ako je depresia. Vo viacerých pokusoch na ľuďoch viedlo doplnenie probiotických potravín, ako je kyslá kapusta, k zlepšeniu nálady a zníženiu symptómov depresie, čo z nej robí cennú doplnkovú liečbu depresie.

Okrem mnohých výhod, ktoré probiotiká kyslej kapusty ponúkajú, má veľa aj jej hlavná zložka kapusta. Kapusta je zelenina bojujúca proti chorobám sama o sebe. Kapusta patrí do skupiny potravín s vysokým obsahom antioxidantov, o ktorých je známe, že sú silnými zložkami v boji proti rakovine. Jedným z dôvodov, prečo má kapusta a iné kapustovité potraviny ochranné účinky, je to, že dodávajú rôzne antioxidanty a vlákninu. Kapusta obsahuje fytonutrienty vrátane izotiokyanátov a indolov. Sulforaphane, obzvlášť silný člen rodiny izotiokyanátov, je schopný zvýšiť produkciu enzýmov fázy II v tele, ktoré môžu pomôcť bojovať proti poškodeniu voľnými radikálmi. Hoci väčšina kyslej kapusty je vyrobená z bielej alebo zelenej kapusty, niektoré odrody používajú aj kapustu červenú. Červená kapusta má svoju vlastnú triedu špeciálnych antioxidačných vlastností nazvaných antokyány.

Kyslá kapusta pochádza z východnej Európy, najmä zo štátov ako Nemecko, Poľsko a Rusko, kde sa kapusta považuje za základnú zložku, dokonca aj za „hlavnú zeleninu“. Kyslá kapusta sa prvýkrát dostala do Spojených štátov v roku 1700.

Kyslá kapusta je jedlo a liek pre každého. Surovú i kyslú kapustu odborníci svorne považujú za najzdravšiu potravinu vôbec, ktorá je vhodná pre zdravých, chorých a chudnúcich.

tags: #mozu #sa #konzumovat #kysla #kapusta #pri